Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413213656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413213656.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o v čase podania návrhu maloletého I. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matky S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., M. 9A a otca F.. I. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. L., M. XA, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové

Zámky z 12. mája 2015 č. k. 11P/199/2013-142, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
7Nc/793/01-7 zo dňa 26. 09. 2001 v časti o výživnom na maloletého I. K. tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 500,- Sk (16,59 eura) na sumu 250 eur mesačne od 01. 07. 2014. Zročné

výživné na maloletého za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015 vo výške 633 eur uložil otcovi zaplatiť
v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody
splátok. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak
s poukazom na ust. § 24 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane

maloletého dieťaťa i na strane rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletého vzhliadol v tom, že od
posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2001 sa potreby maloletého výrazne zvýšili v
súvislosti s vekom, jednak na oblečenie, obuv, stravu a školské potreby. Maloletý v čase posledného
rozhodnutia súdu mal štyri roky, v súčasnej dobe navštevuje tretí ročník strednej školy. Na strane matky
konštatoval, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej príjem sa od posledného rozhodovania
o výživnom zvýšil, pričom priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od júna 2012 do mája 2013 bol

vo výške 485,70 eura. Za rok 2014 dosahovala matka čistý mesačný príjem vo výške 516,29 eura.
Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. Na strane otca konštatoval, že otec pracoval v Čechách v spoločnosti ABOUT ME,
s.r.o. Praha 6, kde mal priemerný mesačný čistý príjem v roku 2012 vo výške 16.567,- Kč a za mesiace
január a marec 2013 mal priemerný mesačný čistý príjem 17.885,- Kč. Otec bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 18. 01. 2013 do 02. 06. 2013 v Českej republike a poberal podporu v

nezamestnanosti v priemernej výške 5.937,83,- Kč. Neskôr sa zamestnal v Rakúsku, kde jeho čistý
príjem za obdobie júl až október 2013 bez diét bol 1.444 eur a s diétami 2.165,36 eura. V období od 01.
01. 2014 bol vedený v evidencii uchádzačov v Českej republike a od tohto dátumu mu bola priznaná
podpora v nezamestnanosti vo výške 14.281,- Kč mesačne po celú podpornú dobu, teda päť mesiacov.
Následne sa otec zamestnal opäť v Rakúsku, kde mal prácu od júna do novembra 2014 a jeho priemerný
mesačný čistý príjem za toto obdobie bol vo výške 2.053,38 eura. Poukázal na dohodu rodičov o úprave

práv a povinností k maloletému zo dňa 12. 05. 2015, z ktorej mal preukázané, že sa rodičia dohodli, že
maloletý bude zverený obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti, otec bude platiť matke výživné300 eur, rodinné prídavky bude poberať otec dieťaťa a daňový bonus si uplatní matka. Mal za zistené,
že rodičia aj maloletý skúšali aj striedavú osobnú starostlivosť, ktorá však podľa uvedenia maloletého
nefungovala a vlastne trvala od novembra 2013 do júna 2014, pretože jeho otec stále niekde cestoval,

pracuje v zahraničí a on chcel zostať u mamy. Návrh na striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom na
vyššie uvedené zamietol aj napriek predloženej dohode rodičov o striedavej osobnej starostlivosti. Návrh
matky na zvýšenie výživného čo do základu považoval za dôvodný, nakoľko potreby maloletého sa
podstatným spôsobom zvýšili a od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 14 rokov. Bol toho
názoru, že otec vzhľadom na svoj vek, možnosti, schopnosti a tiež svoje majetkové pomery, môže

prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou 250 eur mesačne, vzhľadom na jeho priemerný
čistý mesačný zárobok, ale tiež aj vzhľadom na výšku podpory v nezamestnanosti, ktorú poberal, a to
bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia jeho životnej úrovne. Zvýšil výživné od 01. 07. 2014,
pretože mal preukázané, že striedavá osobná starostlivosť fungovala do júna 2014. Otec zaplatil v júli
a v auguste 2014 po 150 eur, v septembri 117 eur, v októbri a v novembri po 200 eur a v decembri
2014 zaplatil 250 eur. Od januára potom otec každý mesiac platil po 200 eur mesačne. Otcovi vznikol

za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015 nedoplatok vo výške 633 eur, ktorý mu povolil splácať v
splátkach podľa § 160 odsek 1 OSP po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti
aj napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil neodkladne potom, ako sa dozvedel o dôvode neprítomnosti.
Mal za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za nepochopiteľné považoval konštatovanie
súdu, že je zamestnaný v Rakúsku, keď on sám dňa 12. 05. 2015 (deň vyhlásenia rozsudku) nemal
istotu, že získa prácu, o ktorú sa uchádza. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd jeho

príjem len predpokladal. Tvrdil, že súd porušil jeho práva aj tým, že nerešpektoval dohodu uzavretú s
matkou.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami uvádzanými otcom v odvolaní nesúhlasila. K dohode

uzavretej s otcom uviedla, že sám otec ju v júni 2015 nedodržal a na syna poslal len 150 eur, čo jej
spôsobilo finančné problémy.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 212 ods.
2 písm. a/ OSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako nepreskúmateľné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 OSP.

Predmetom konania je návrh matky podaný 07. 06. 2013 na zvýšenie výživného na maloletého I. K.
zo sumy 500,- Sk na sumu 300 eur mesačne od 01. 06. 2013 a návrh otca na zverenie maloletého

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 500,- Sk (16,59 eura) mesačne na sumu 250 eur
mesačne od 01. 07. 2014. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015
vo výške 633 eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. Návrh otca na zverenie maloletého

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej aj „ZoR“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, voveciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 122 ods. 1 OSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré

sa vykonali.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania
súdu.Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjevšakzávažnejšiazmenapomerov,

ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast
potrieb detí najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na
budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom
rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho

invaliditu, alebo o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne
ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov,
ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za

celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu,
zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods.
2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov,
či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,

ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby

dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka.

Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť
je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou

konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd
rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať
vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že
rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je
výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho

konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich
vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí
o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk kontroly
výkonu súdnej moci.Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné

predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akjerozsudok súdunepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.

V prejednávanej veci otec v odvolaní namietal, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom, keď konal a

rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti napriek skutočnosti, že svoju neprítomnosť ospravedlnil. Z
obsahu spisu nesporne vyplýva, že termín pojednávania určeného na deň 12. 05. 2015 o 13.45 hod. bol
matkou i otcom vzatý na vedomie. Písomným mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
12. 05. 2015 o 7.56 hod. otec požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že len
pár dní pracuje na novej pozícii v Rakúsku a netrúfa si požiadať o voľno a na získaní pracovnej pozície
mu záleží. Požiadal o schválenie predloženej rodičovskej dohody a v prípade, ak táto nebude schválená,

požiadal o odročenie pojednávania. V zápisnici z pojednávania zo dňa 12. 05. 2015 je uvedené, že
otec svoju neúčasť ospravedlnil, ale súd jeho ospravedlnenie neakceptoval, keďže termín pojednávania
otec zobral na vedomie. Na to súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti otca, vykonal dokazovanie
výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov. Následne vo veci vyhlásil
napadnutý rozsudok.

Odvolací súd hodnotiac uvedené zistenia v zmysle vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že otcovi
sa postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom. Samotné neustanovenie sa na
súdtotižnemôžezakladaťzodpovednosťúčastníkaaleboinejosoby;musívždyísťotakéneustanovenie
sa na súd, ktoré bolo bezdôvodné alebo bez primeraného, súdom uznaného dôvodu. V danom prípade

s ohľadom na okolnosti vedúce otca k jeho neúčasti na pojednávaní dňa 12. 05. 2015 neboli splnené
zákonné dôvody podľa ust. § 101 ods. 2 OSP umožňujúce súdu meritórne prejednať vec bez prítomnosti
otca. Zvlášť za situácie, keď súd na pojednávaní vykonal dôkazy súvisiace s meritórnym rozhodnutím
veci bez možnosti otca sa k nim vyjadriť. Ide tak o nesprávny postup súdu prvého stupňa v dôsledku
ktorého bol otec vylúčený z realizácie procesného práva, ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tým mu odňal možnosť konať pred súdom.

Naviac odvolací súd vyzdvihuje dispozičnú zásadu, ktorá je jednou z najcharakteristickejších zásad
civilného procesu. Charakteristickou črtou dispozície (z lat. dispositio - nariadenie, usporiadanie,
vedenie) je autonómia možností oprávnených disponentov určitú vec určitým spôsobom konať či

naopak, nekonať. V súkromnoprávnych vzťahoch, vychádzajúc z ustanovenia článku 2 ods. 3 Ústavy
SR, môže každý konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá. Je teda výlučne otázkou slobody vôle subjektu súkromnoprávneho vzťahu, akú
formu ochrany svojich práv a oprávnených záujmov zvolí. V procese ovládanom dispozičnou zásadou
účastníci disponujú s konaním. Otec predložil súdu prvého stupňa dohodu uzavretú medzi ním a matkou

ohľadom zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca
k maloletému, ktorú súd neakceptoval. Odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa
neprihliadol na dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania ohľadom prejednávaných skutočností, odňal
tým účastníkom možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). S ohľadom na skutočnosť, že I. K.,
nar. XX. XX. XXXX nadobudol dňa 25. 07. 2015 plnoletosť, bude potrebné konať s ním ako s účastníkom
konania, nanovo preveriť pomery na strane dieťaťa za jeho účasti. V ďalšom konaní prvostupňový

súd po náležitom zistení skutkového stavu opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní a
zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 241 ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.