Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312221370
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312221370.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: E.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 380,06 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 03. 2014 č.k.
9C/209/2013-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy

právneho zastúpenia vo výške 16,34 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia JUDr. Andrejovi
Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 380,06 eura s príslušenstvom z titulu pristúpenia k záväzku dlžníčky W. a uznania tohto
záväzku čo do právneho dôvodu a výšky na základe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 11. 05. 2011. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo
výške 72,06 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutieozastaveníkonaniaopreloust.§96ods.1,2OSPpoukazujúcnato,žežalobcavpriebehu
konania svoju žalobu zobral písomne dňa 13. 01. 2014 späť a žiadal konanie zastaviť, pričom zastavenie
konania nie je ani v rozpore so záujmom žalovanej, ktorá síce súhlasila so späťvzatím žaloby, ale len

pod podmienkou, že žalobca nebude od nej ani v budúcnosti žiadať zaplatenie dlhu. V tejto súvislosti
uviedol, že síce nie je vylúčené, že veriteľ bude v budúcnosti súdnou cestou vymáhať už premlčaný dlh,
avšak súd v prípade dlžníkom vznesenej námietky premlčania skúma, či námietku premlčania vzniesol
úspešne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP, keď s ohľadom na skutočnosť, že
späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konanie, žalovanej i vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo
na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, náhradu trov konania

jej nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si náhradu trov konania uplatnil, priznal túto vo výške 72,06
eura a táto bola reprezentovaná trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 13. 08. 2013) po 28,22 eura a režijným paušálom 2
x 7,81 eura.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol žalobca len v časti, týkajúcej sa náhrady trov

konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jej zmeny a nepriznania vedľajšiemu účastníkovi
náhrady trov konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Poukazujúc na cielZdruženia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zastal názor, že vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Naviac, keď podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch

členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a združenie má tiež možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z.z. mal za to, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj
materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Argumentoval tiež, že združenie vstupuje

do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, z čoho je zrejmé, že pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Je preto nemožné pripraviť
sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu a to prípravu a prevzatie
právneho zastúpenia. Okrem toho vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje

bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, na čo upozornil
už aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co/141/2012. Paušálnym vstupom združenia
zastúpenéhoadvokátomdokonaní,vktorýchprevstupnebolžiadnydôvod,satakibazbytočnenavyšujú
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Je teda dôvodné podozrenie,

že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Naviac na
priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 OSP a to najmä
účelnosť vynaložených trov konania, o ktorý prípad v súdenej veci nejde. Taktiež upozornil na to, že
nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje základné právo na právnu

pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania
neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konaniu, ktorý právny názor vyslovil i Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II. ÚS 78/03. Poukázal
tiež na to, že podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej
veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Argumentačne tieto svoje závery

podporil i označením viacerých rozhodnutí Krajských súdov v obdobných veciach. V neposlednom rade
poukázal i na to, že je namieste v súdenej veci i aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, pretože predmetom
konania je suma 380,06 eura s príslušenstvom a teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy
právneho zastúpenia vo výške 72,06 eura sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka nepovažuje za nadbytočné, účelové, ani nehospodárne, pretože jej poskytol
všetky právne služby, ktoré potrebovala a zbytočne nepredlžoval pojednávanie. Pretože predmetom
konania je suma 380,06 eura s príslušenstvom, trovy právneho zastúpenia vo výške 72,06 eura
považovala za adekvátne poukazujúc na to, že úroky tvoria vyššiu sumu, ako je samotná dlžná suma.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že ako právnická osoba zameraná
na ochranu spotrebiteľov v súlade s § 93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu legitímne vstúpil do
spotrebiteľského sporu v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Jeho vstup do konania bol

opodstatnený, pretože po prednesení argumentácie bola žaloba voči žalovanej vzatá žalobcom späť. V
dôsledku jeho aktivity bola žalovaná ako spotrebiteľka v predmetnej veci úspešná, a preto trovy, ktorých
náhradu požaduje, boli objektívne účelne vynaložené. Argumentáciu žalobcu, ktorý mu upiera právo
na náhradu trov právneho zastúpenia, označil za v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti
zbraní a snahu žalobcu o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. V prípade, že by mu

ako nemajetnému združeniu bolo toto právo odmietnuté, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov v budúcnosti, čo by vyhovovalo len ekonomickým záujmom žalobcu, ktorý je
ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským subjektom pôsobiacim v oblasti vymáhania
pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal i na to, že práve žalobca preto nie je odkázaný v obdobných
sporoch nechať sa zastupovať advokátom a práve z jeho strany tak ide o zneužívanie poskytovania

právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na
úkor spravidla nemajetných spotrebiteľov. Konštatáciu žalobcu, že z podstaty svojej existencie musí byť
sám schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských sporoch, považovalza zjavne účelovú, nelogickú a absurdnú. V tomto smere poukázal i na rozsiahlu judikatúru Krajských
súdov v obdobných veciach.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným (v čase podania

žaloby žalovaná v 1. rade W. a žalovaná v 2. rade E. M.) zaplatiť mu sumu 380,06 eura s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne od 25. 08. 2011 do zaplatenia a úrok z omeškania v sume 188,19 eura z
titulu porušenia podmienok Zmluvy č. 395416712 zo dňa 23. 09. 2002 uhradiť mu poskytnuté finančné
prostriedky a tiež z titulu pristúpenia k dlhu a uznania záväzku. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
10. 07. 2013 č.k. 9C/209/2013-45 bolo konanie voči žalovanej v 1. rade W. Y. právoplatne zastavené
a v konaní takto jedinou žalovanou zostala len dovtedy označená žalovaná v 2. rade E. M.. Následne

napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške
72,06 eura na jeho účet do 3 dní od jeho právoplatnosti. Pre absenciu odvolania zo strany účastníkov
konania v zastavujúcej časti a v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania žalovanej toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho časť, týkajúca sa

výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo

bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom
rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V prípade zastavenia konania však platí zásada, že podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP nemá žiaden z
účastníkov právo na náhradu trov konania. Ust. § 146 ods. 2 OSP však zakotvuje dve výnimky z tejto

zásady - podľa vety prvej tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; podľa vety druhej, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. § 146 ods. 2 OSP teda
ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom
zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, keďže by už išlo o

posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ svoj návrh späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, že zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi.

Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania,

ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov
konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov,
ktoréneboliúčelnevynaložené.Účelnosťvynaloženýchtrovbudevždyzávisieťodkonkrétnychokolností
danej veci.

V súdenej veci predmetom konania bola žaloba žalobcu, požadujúceho od žalovanej zaplatenie
peňažnej sumy, pričom pred začatím pojednávania žalobca svojim písomným podaním zo dňa 13. 01.
2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť. Niet teda pochýb, že v danej veci z procesného hľadiska
dôsledkom tohto späťvzatia bolo právoplatne zastavené konanie vo veci samej, čím vo svetle zhora
uvedených záverov pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup v intenciách § 146

ods. 2 veta prvá OSP. Zastavenie konania totiž z procesného hľadiska zavinil práve žalobca, z ktorého
dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
jej práva za situácie, že by žalovaná návrh na priznanie náhrady trov konania podala, o ktorý prípad v
danej veci nejde.

Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vyššie citované zákonné ustanovenia zmysel vedľajšieho účastníctva vzhliadajú v pomoci v spore

niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania
sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť
zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem.
Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej

úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z
ust. § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach

spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.

Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného
účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní
v zmysle zákonom ustanovených možností (§ 24, § 25 ods. 1 OSP). V tomto smere už Ústavný súd
SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe,

štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu
pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány
verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali
právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia.
Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania.

Platípreto,žesohľadomnaskutočnosť,ževedľajšíúčastníkmárovnaképrávaapovinnostiakoúčastník
konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil.
Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa
08. 04. 2013, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“), zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných.
Zároveň požiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh a priznanie mu náhrady trov
konania.Potom,čomubolodoručenéuzneseniesúduprvéhostupňaozastaveníkonaniavočižalovanej

v 1. rade, ako aj upovedomenie o termíne pojednávania určeného na deň 25. 10. 2013, vedľajší účastník
doručil súdu dňa 13. 08. 2013 vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa okrem iného podrobne vyjadril k dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, z ktorej žalobca vyvodzoval svoj nárok voči žalovanej
a neprijateľnostiam zmluvných podmienok v nej obsiahnutých. Na pojednávaní konanom dňa 25. 10.
2013 žalovaná výslovne prehlásila, že súhlasí s tým, aby v konaní na jej strane vystupoval vedľajší

účastník a aby ju v konaní zastupoval, za vedľajšieho účastníka sa na tomto pojednávaní zúčastnil
substitút jeho právneho zástupcu, ktorý sa i k veci podrobne vyjadril. Dňa 13. 01. 2014 žalobca doručil
súdu svoje podanie, ktorým zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť.
Niet preto sporu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane
žalovanej v konaní, ktorý využil i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Vo svetle zhora uvedených

záverov preto v zásade platí, že vedľajšiemu účastníkovi taktiež vzniklo právo na náhradu všetkých trov
účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - žalovanej, na strane
ktorej vystupoval. I v prípade vedľajšieho účastníka takto bol daný zákonný predpoklad pre priznanie
mu náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP od žalobcu, ako to správne konštatoval isúd prvého stupňa. Za situácie, že práve na argumentáciu vedľajšieho účastníka, ku ktorej sa pripojila
aj žalovaná, reagoval žalobca späťvzatím žaloby, čoho dôsledkom bolo zastavenie konania, nemožno
trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné. Taktiež neobstoja ani ďalšie

námietky žalobcu uvádzané v jeho odvolaní, keď obsah spisu preukazuje, že vedľajší účastník sa na
bránení práv žalovanej aktívne zúčastnil nielen písomným vyjadrením k podstate konkrétnej veci, ale i
svojou účasťou na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvého stupňa.

Trovy konania vedľajšieho účastníka v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, na určenie

a výpočet ktorých sa vzťahuje Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované
tarifnou odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01. 03.
2013, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 13. 08. 2013) po 28,22 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky) a náhradou
hotovýchvýdavkov(§15písm.a/,§16ods.3vyhlášky)2x7,81euraatovsúladesnávrhomvedľajšieho
účastníka na priznanie náhrady trov konania, ktorým bol súd viazaný, i keď z obsahu spisu vyplýva, že

právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon právnej služby i dňa 25. 10. 2013, kedy sa zúčastnil
pojednávania pred súdom prvého stupňa. Úhrnom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
v spornej veci činili sumu 72,06 eura, ktoré je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v intenciách § 149 ods. 1 OSP. V tejto
súvislosti odvolací súd len poznamenáva, že hoci ide v predmetnej veci o drobný spor, ako na to správne

poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, odvolací súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods.
2 OSP, keďže priznanú náhradu trov konania nepovažoval za neprimeranú voči pohľadávke žalobcu
uplatnenej v tomto konaní a to s ohľadom na predmet sporu, ktorým bolo okrem priznania istiny 380,06
eura i jej príslušenstvo a to úrok z omeškania v sume 188,19 eura a tiež 9,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 380,06 eura od 25. 08. 2011 do zaplatenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP

tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal i náhradu trov odvolacieho
konania a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo
dňa 10. 04. 2014) po 8,30 eura (1/2-ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods.
3 písm. b/ vyhlášky pri tarifnej hodnote odvolacieho konania 72,06 eura) a náhradu hotových výdavkov
v sume 8,04 eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v

celkovej výške 16,34 eura je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.