Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/406/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615208005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: N.. W. X., B..

XX.X.XXXX, Š. C. U., X. W. XXX/X, U., zastúpená advokátskou kanceláriou Martin Džačovský s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 47 250 143 proti odporcovi: T. V., B.. XX.X.XXXX, Š. C.
U., X. R.. I.. U. XXXX, U., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., so sídlom Hurbanova
486/2, Senica, IČO: 36 271 268 o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej
matke takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 716,90 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd určuje odporcovi p o v i n n o s ť platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 100,00 €,
s účinnosťou od 12.3.2016 do 13.8.2017, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred.

Nedoplatok odporcu na zročnom príspevku na výživu navrhovateľky za čas od 12.3.2016 do 31.3.2016
v sume 64,60 € súd n a r i a ď u j e odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 150,50 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Slovenskej pošty, a.s, so sídlom Partizánska cesta 9, 975

99 Banská Bystrica, IČO: 36631124.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhompodanýmnatunajšomsúdedňa9.9.2015domáhala,abysúduložilodporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok súvisiaci s tehotenstvom a pôrodom maloletého T. v sume
1.200,00 € a povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na jej výživu v sume 80,00 € mesačne od
13.8.2015 do 13.2.2016 a v sume 250,00 € mesačne od 13.2.2016 do 13.8.2017. V odôvodnení návrhu
uviedla, že maloletý T. pochádza z jej partnerského vzťahu s odporcom, ktorý začal asi dva roky pred
narodením dieťaťa, pričom odporca sa bez bližšieho odôvodnenia cca 14 dní pred pôrodom odmlčal.

I počas tehotenstva pomáhal navrhovateľke len minimálne. Navrhovateľka mala rizikovú graviditu, čím
bola takmer celé tehotenstvo práceneschopná, čo sa odzrkadlilo výrazným poklesom na jej príjme a
zvýšenými výdavkami súvisiacimi s tehotenstvom a zabezpečením zdravotnej starostlivosti.Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, nebol vôbec ochotný prispieť navrhovateľke na náklady
spojené s tehotenstvom a ani prispievať jej po dobu dvoch rokov od narodenia ich syna na jej výživu.
Poukázal na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke a ďalším dvom deťom,

pochádzajúcim z jeho manželstva a riadne si plní i vyživovaciu povinnosť voči maloletému T..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, rodným listom maloletého T. V., B..
XX.X.XXXX, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, pobočka U., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U.,
správou mesta U., potvrdením o zárobkoch navrhovateľky od P., H..U.. X., potvrdeniami o zárobkoch

odporcu od T. P. U., S. L. O., potvrdením o zárobkoch manželky odporcu od C., U.. U. G..C.. J.,
peňažnými pokladničnými dokladmi predloženými navrhovateľkou, výpismi z bankových transakcií vo
P., H..U.., výpismi z účtu odporcu z U., H..U.., Zmluvou o úvere zo dňa 25.4.2013, Zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 11.11.2014, Zmluvou o stavebnom sporení zo dňa 15.4.2013, Zmluvou o prevode
vlastníctva bytu, súhlasom U., H..U.. s predčasným splatením úveru zo dňa 16.9.2015 a potvrdením o
vyčíslení zostatku úveru zo dňa 16.9.2015, nájomnou zmluvou zo dňa 1.9.2015, oznámením L. W. zo

dňa 6.3.2016 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka s odporcom udržiavala partnerský vzťah asi pod dobu dvoch rokov a z ich vzťahu sa
dňa XX.X.XXXX narodil maloletý T. V.. Odporca sa prestal bez bližšieho odôvodnenia o navrhovateľku
zaujímaťasi14dnípredjejpôrodom.Navrhovateľkajeslobodná,žijesamasmaloletýmT.vdvojizbovom

byte, ktorý má vo svojom osobnom vlastníctve. Na kúpu tohto bytu si pred 5 rokmi vzala úver vo výške
28.500,00 €, ktorý spláca v splátkach po 120,00 € mesačne, pričom úver jej bol poskytnutý na dobu 30
rokov. Je zamestnaná vo P. X., H..U.., pobočka U., kde pred pôrodom dosahovala priemerný mesačný
čistý zárobok v sume 588,98 €. Od 27.6.2015 bola na materskej dovolenke a materský príspevok
poberala do 11.3.2016 v sume 780,00 € mesačne. Od 13.3.2016 odkedy je na rodičovskej dovolenke

poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne. Mesačne platí príspevky na úhrady spojené
s užívaním bytu v sume 140,00 €, 21,00 € elektrinu, 65,00 € internet, telefón a TV a splátky hore
uvedeného úveru po 120,00 € mesačne. Odporca platí výživné na maloletého T. v sume 150,00 €
mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Navrhovateľka mala v súvislosti s tehotenstvom, ktoré bolo rizikové, a s pôrodom zvýšené výdaje
nad bežný rámec a na zárobku podľa jej výpočtu dosiahla stratu v celkovej sume 1.426,90 €. Počas
tehotenstva vynaložila na nákup tehotenského oblečenia a obuvi celkom sumu 1.054,00 €, cestovné
náklady na vyšetrenia, stravu a lieky, výdavky spojené s návštevami lekára ako i so samotným pôrodom
a platbou za nadštandardnú izbu v nemocnici, ale aj stratu na zárobku.

Odporca je ženatý, z jeho manželstva sa narodili dve deti, a to maloletá U.Á. V., XX.X.XXXX a
maloletý T. V., B.. X.X.XXXX. Vzťah odporcu s navrhovateľkou trval zhruba dva roky. Odporca tvrdil,
že navrhovateľka si tehotenstvo bez jeho vedomia naplánovala, pretože zostala tehotná po tom,
ako sa chcel s navrhovateľkou približne po jeden a polročnom vzťahu rozísť. Potvrdil, že sa asi

14 dní pred narodením maloletého T. navrhovateľke odmlčal a to z toho dôvodu, že navrhovateľka
zverejnila na facebooku ich súkromné fotky, čím chcela rozvrátiť jeho manželstvo. Počas tehotenstva
navrhovateľke ničím neprispel, len ju dva krát zaviezol na vyšetrenie k lekárovi do U.. Podľa mienky
odporcu navrhovateľka mala myslieť na dôsledky, keď chcela mať dieťa. Odporca je zamestnaný na
W. G. V.Č. Z. P. O., L. U., kde dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok v sume 919,88 € mesačne.

Manželka odporcu je zamestnaná v spoločnosti C., U.. U. G..C.., J., kde dosahuje priemerný mesačný
čistý zárobok v sume 521,00 €. Odporca s manželkou platia 350,00 € mesačne za podnájom, vrátane
energií, za obedy deťom v škole platia 45,00 € mesačne a za telefóny 95,00 € mesačne. Splácajú
dva úvery, ktoré im boli poskytnuté na rekonštrukciu bytu vo výške 10.000,00 € a 15.000,00 €, a to
v splátkach po 105,89 € a po 278,00 € mesačne. Predali byt za 53.000,00 €, pretože chceli odísť z

mesta. Z kúpnej ceny vyplatili zostatok pôvodného úveru na kúpu tohto bytu, ktorý splácali v splátkach
po 250,00 € mesačne a po vyplatení úveru im zostala suma 4.000,00 €. Odporca videl maloletého T. dva
alebo tri krát, ale teraz ho už nenavštevuje. Odporca poukázal na skutočnosť, že čo sa týka výbavičky
pre dieťa, tak sa jedná o nárok dieťaťa a nie o nárok navrhovateľky, ako i na skutočnosť, že na výbavičku
pre dieťa prispel navrhovateľke aj štát sumou cca 800,00 €. Poukázal tiež na skutočnosť, že výdavky s

tehotenstvom musí minimálne v jednej polovici znášať i samotná navrhovateľka. Odporca v konečnom
dôsledku uviedol, že sa nemieni zbaviť svojej povinnosti, avšak žiadal, aby súd pri rozhodovaní vzal
do úvahy nielen potreby oprávneného ale aj možnosti a schopnosti povinného. Odporca poprel ďalší
príjem ako tvrdila navrhovateľka, pretože práce pre L. W. vykonal z toho dôvodu, že si u neho objednalZ. J. N., ktoré nezaplatil a tak medzi nimi prišlo k dohode, že si cenu B. odpracuje tým, že vykoná T.
B. u rôznych zákazníkov L. W.. Od týchto ľudí peniaze za T. nikdy nebral, pretože išlo o obchod L. W.
a jeho zákazníkov.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) otec dieťaťa, za ktorého
matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu
prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný čiastočne
dôvodne.

V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax
odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských

šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu,
cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo
vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky
zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), tzn. náklady, ktoré vzniknú
žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami. Matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch.

Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa.
Rozsah, v akom súd zaviaže otca na platenie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, závisí
od príjmových a majetkových pomerov matky a otca v zmysle všeobecných zákonných kritérií. Súdy
spravidla priznávajú polovicu nákladov.

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, a to vo výške 1.200,00 €. Súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že navrhovateľka mala náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume
1.433,79 €, ktorá predstavuje náklady na tehotenské oblečenie a obuv vo výške 1.054,00 €, náklady na
cestovné na lekárske vyšetrenia vo výške 111,19 €, náklady na lieky a výživové doplnky stravy vo výške

203,60 € a náklady za pobyt v nemocnici vo výške 65,00 €. Vzhľadom k tomu, že tieto náklady majú
povinnosť znášať obidvaja rodičia, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke polovicu hore
uvedených nákladov v sume 716,90 € (1.433,79 € : 2 = 716,90 €) a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietol.

Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť.
Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky,
ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky
spojené s týmito skutočnosťami. Príspevok na úhradu výživy matke možno priznať v primeranom
rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na

výživu matky je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými
príbuznými.Podmienkounapriznaniepríspevkunavýživuniejeodkázanosťmatky(priaznivémajetkové
alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku; väčší význam bude mať nesporne u
matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené

s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj
zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská
pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného,
potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie
je relevantné, či matka vykonávala zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo

poberala príspevky zo systému sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je od 12.3.2016
rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne. Momentálne sa nemôže zamestnať a tým si zabezpečiť
inývlastnýpríjem,pretožesastaráomaloletédieťaanemámožnosťzabezpečiťstarostlivosťospoločné

dieťa účastníkov iným vhodným spôsobom. Súčasný príjem navrhovateľky nepostačuje potrebe jej
primeranej výživy a nemá žiadny vlastný majetok, ktorého predajom by mohla nahradiť chýbajúce
finančné prostriedky. Súd vzal pri rozhodovaní v úvahu všetky preukázané skutočnosti, a to i to, že
odporca platí výživné na maloletého T. v sume 150,00 € mesačne, čo pokrýva takmer všetky nákladyna starostlivosť o maloleté dieťa, takže v tomto smere je navrhovateľka finančne odbremenená. Súd
s poukazom na preukázané skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnený príspevok
na výživu navrhovateľky v sume 250,00 € mesačne nie je primeraný, pretože týmto spôsobom by

odporca na výživu navrhovateľky a maloletého T. prispieval celkom sumou 4000,00 mesačne, čo by
bola takmer polovica jeho mesačného príjmu vo výške 919,88 €, pričom nie je možné opomenúť
jeho vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva,
ktoré majú tiež zákonom garantované právo na primeranú výživu zo strany svojho otca. Súd sa však
nestotožnil s argumentáciou odporcu, že keď sa navrhovateľka rozhodla mať dieťa, má znášať i

dôsledky. Na jednej strane je pravdou, že navrhovateľka si mala byť vedomá rizika, ktoré plynie zo
vzťahu so ženatým mužom, ktorý má dve maloleté deti, avšak na strane druhej súd považuje správanie
sa odporcu za nezodpovedné, a to vo vzťahu nielen k svojej manželke a deťom, ale i vo vzťahu k
navrhovateľke, s ktorou takmer až do narodenia maloletého T. udržiaval intenzívny partnerský vzťah,
pričom ju počas celej doby utvrdzoval v tom, že s ňou chce žiť. S poukazom na charakter navrhovateľkou
uplatneného príspevku na výživu nevydatej matky, ktorého rozsah je v zmysle zákonnej úpravy užší

než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, pričom jeho podstatou nie je pokryť celú
výživu navrhovateľky, ale len na ňu pravidelne prispievať (príspevok na výživu nie je totožný s výživným)
ako i s poukazom na príjmy a výdavky tak navrhovateľky ako aj odporcu súd určil odporcovi povinnosť
platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 100,00 € mesačne, s účinnosťou od 12.3.2016, teda
s účinnosťou odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne, odkedy sa

príjem navrhovateľky podstatne znížil, a to až do 13.8.2017, tzn. do dvoch rokov po pôrode a vo zvyšku
uplatnenejsumy150,00€(250,00€-100,00€=150,00€)návrhnavrhovateľkyakonedôvodnýzamietol.
Taktiež vo zvyšku týkajúceho sa požadovaného príspevku na výživu v sume 80,00 € mesačne od
13.8.2015 do 13.2.2016, tzn. od podania návrhu do vzniku nároku na rodičovský príspevok súd návrh
navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, pretože i keď v tomto období bola navrhovateľka na materskej

dovolenke, materský príspevok poberala do 11.3.2016 v sume 780,00 € mesačne, čo predstavuje 85
% príjmu odporcu.

Určením príspevku na výživu nevydatej matky so spätným účinkom od 12.3.2016 vznikol odporcovi
nedoplatok na zročnom príspevku na výživu nevydatej matky za čas od 12.3.2016 do 31.3.2016 v

celkovej sume 64,60 € (100,00 € : 31 dní = 3,23 € x 20 dní = 64,60 €). Nedoplatok na zročnom príspevku
na výživu rozvedenej manželky súd, s poukazom na výšku zárobku odporcu, nariadil odporcovi zaplatiť
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 2 ods. 2, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods. 2 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodená nevydatá matka v
konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 7 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa
plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.

Navrhovateľka je od poplatku oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch,

a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 150,50 €,
nakoľko podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych
poplatkoch, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí súdny poplatok
vo výške 6 % z prisúdenej sumy, teda v danom prípade 6 % zo sumy 2.516,90 €, pretože podľa § 7 ods.
4 Zákona o súdnych poplatkoch ide o súčet všetkých úhrad a príspevkov i opakujúcich sa, priznaných

navrhovateľke, teda 716,90 € + 1.800,00 € (100,00 € x 18 mesiacov) = 2.516,90 €.

Podľa § 142 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov mal vo veci úspech len
čiastočný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému

súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).