Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209696
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičová 8, Bratislava proti žalovanej: A. U.O., R.. XX.XX.XXXX,
D. C., Q. XXX/XX o zaplatenie 863,04 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 863,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne z dlžnej sumy 863,04 eur od 01.11.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 51,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 863,04 eur
s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V návrhu uviedol, že medzi
ich právnym predchodcom, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ust.
§ 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej ich

právny predchodca zriadil v prospech žalovanej bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania
finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených ich právnym predchodcom.
Ich splnením poskytol ich právny predchodca žalovanej povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
na bežnom účte vo výške 863,04 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia
platobných povinnosti žalovanou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania
zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a VOP VÚB, a. s. vypovedal ich právny predchodca listom
zodňa14.08.2013zmluvnývzťah,čímsapohľadávkastalakudňuúčinnostivýpovedesplatnouvcelosti.

Výpoveď zmluvy bola žalovanej doručená dňa 19.08.2013. Účinky výpovede nastali dňa 31.10.2013, t.
j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej výpoveď
doručená. Nakoľko žalovaná svoj dlh do dnešného dňa nezaplatila, od 01.11.2013 je v omeškaní so
zaplatením dlžnej sumy s príslušenstvom. Následne bola pohľadávka postúpená na spol. Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o. Žalobca poukázal na ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Obč. zákonníka a ust. § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995.

Žalovaná so žalobou súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
bežnom účte z 25.03.2008, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru z 07.08.2008, potvrdenímo poskytnuté flexidebetu z 07.08.2008, oznámením o nastavení kontokorentného úveru na čl. 10,
výpoveďou zo zmluvy zo dňa 14.08.2013, doručenkou na čl. 12, obchodnými podmienkami na čl.
13-24, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014, kópiou poštového podacieho hárku,

predžalobnou výzvou z 18.09.2015, vyjadrením žalobcu z 05.02.2016 vrátane príloh a to výpisu,
cenníka na čl. 40-111, vyjadrením zo dňa 08.02.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.03.2008 v súlade s ust. § 708 a nasl.

Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre
žalovanú bežný účet v mene SK, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že všetky vzťahy sa
budú riadiť obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Zo záverečných ustanovení písm.
a,b,cvyplýva,žečasťobsahutejtozmluvyjeurčenáVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiVÚB,a.s.
pre depozitné produkty, Obchodnými podmienkami VÚB, a. s. pre vydanie a používanie medzinárodnej
platobnej karty Maestro Dobrý anjel a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu

podpísaním tejto zmluvy vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej
vete oboznámil, porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Súčasťou zmluvy sú aj dokumenty, na základe
ktorých boli majiteľovi účtu poskytnuté produkty a služby, ktoré si zároveň zvolil vo flexiúčte podľa
tejto zmluvy. V prípade, ak majiteľ účtu v budúcnosti požiada o vydanie kreditnej karty alebo požiada
o spotrebný úver a táto žiadosť bude zo strany banky akceptovaná, bude mu tento produkt poskytnutý

na základe samostatnej zmluvy a bude spoplatňovaný v rámci tohto flexiúčtu. V rámci tohto flexiúčtu
môže byť spoplatnené vedenie len jedného kartového účtu a jedného spotrebného úverového účtu.
VÚB, a.s., sa zaväzuje vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy debetnú platobnú kartu/debetné
platobné karty na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo
v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a majiteľ účtu sa zaväzuje využívať platobnú

kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. V prípade, ak majiteľ účtu požiada o vydanie debetnej PK
inej osobe sa VÚB, a. s. zaväzuje vydať tejto osobe (ďalej len „oprávnený držiteľ karty“) na základe
samostatnej zmluvy o vydaní a používaní debetných platobných kariet debetnú platobnú kartu/debetné
platobné karty na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v
prospech účtu ku ktorému bola platobná karta vydaná a oprávnený držiteľ karty sa zaväzuje využívať

platobnú kartu v súlade s ustanoveniami zmluvy o vydaní a používaní debetných kariet, ktorú uzavrie s
VÚB, a. s. Debetné PK vydané pre majiteľa účtu a/alebo oprávneného držiteľa karty vydané pre tento
flexiúčet v maximálnom počte v zmysle platného Cenníka VÚB, a. s. sú spoplatňované v rámci tohto
flexiúčtu. Ostatné debetné PK sú spoplatňované samostatne podľa platného Cenníka VÚB, a. s. a ku
každej samostatne vydanej debetnej PK VÚB, a. s. s majiteľom účtu a/alebo oprávneným držiteľom karty

uzatvára samostatnú zmluvu o vydaní a používaní debetných platobných kariet.

Zo žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru vyplýva, že dňa 07.08.2008 požiadala žalovaná o
poskytnutie úveru vo forme povoleného prečerpania na jej osobnom účte.

Z oznámenia veriteľa zo dňa 07.08.2008 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý kontokorentný úver vo
výške 863,04 eur vo forme flexidebetu na jej osobnom účte.

Z listín žalobcu, výpisu z účtu ďalej vyplýva, že žalovanej bolo povolené prečerpanie na účte a že ho
žalovaná využila a čerpala v žalovanej sume.

Z listu pôvodného veriteľa zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že tento zmluvu o bežnom účte vypovedal.
Výpoveď mala nadobudnúť účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaná si list prevzala dňa
19.08.2013.

Z oznámenia zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na
súčasného žalobcu.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.02.2016 vyplýva, že konečný stav účtu žalovanej bol ku dňu ukončenia

zmluvného vzťahu v debetnom zostatku vo výške - 1.639,99 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo
výške 655,17 eur, debetného úroku vo výške 902,17 eur a poplatkov vo výške 82,65 eur. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 863,04 eurpozostávajúcu z istiny vo výške 863,04 eur, časti debetného úroku vo výške 125,22 eur a poplatkov vo
výške 82,65 eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka, ktorý súdu predložili.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že zmluvu so spol. VÚB, a. s. ohľadom zriadenia účtu podpísala.
Požiadala banku o poskytnutie debetu a to formou kontokorentného úveru a tento aj čerpala.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby

na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a

za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu

o bežnom účte. Následne uzavreli na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie kontokorentného úveru
zo dňa 07.08.2008 a následného oznámenia veriteľa zmluvu o kontokorentnom úvere v zmysle ktorej
bol žalovanej poskytnutý úveru vo forme povoleného prečerpania na jej osobnom účte vo forme
kontokorentného úveru vo výške 863,04 eur (flexidebet na jej osobnom účte).

Z výpisov z účtu žalovanej a jej výpovede vyplýva, že žalovaná tento úver vo výške 863,04 eur vyčerpala
a následne v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok veriteľovi nevrátila. V dôsledku toho došlo v
zmysle listu pôvodného veriteľa zo dňa 14.08.2013 zo strany pôvodného veriteľa k vypovedaniu zmluvy
o bežnom účte. Výpoveď nadobudla účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená, t.j. ku koncu októbra 2013. Žalovaná si výpoveď prevzala

dňa 19.08.2013.

Z oznámenia zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na
súčasného žalobcu, čo bolo v konaní preukázané. Preto má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný
v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných
zákonných ustanovení, súd považoval uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny 863,04 eur ako výšky
poskytnutého kontokorentného úveru za plne dôvodný a preto mu vyhovel.

Žalobca ďalej v žalobe žiadal aj úroky z omeškania zo sumy 863,04 eur od 01.11.2013 do zaplatenia
v zákonnej výške 8,5 % ročne.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaná sa dňa 01.11.2013 dostala do omeškania, pretože
k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte došlo listom pôvodného veriteľa zo dňa 14.08.2013. Výpoveď

nadobudla účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola
výpoveď doručená, t.j. ku koncu októbra 2014. Žalovaná si výpoveď prevzala dňa 19.08.2013.

Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto súd vyhovel žalobe aj
čo do úrokov z omeškania ako plne dôvodnej a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej

sumy 863,04 eur od 01.11.2013 do zaplatenia v zákonnej výške podľa aktuálnej úrokovej sadzby, tak
ako to žalobca žiadal.

Podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobokúčastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto má právo na náhradu trov konanie
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,50 eur z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky je za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................. 51,45 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh.......................................................51,45 eur
Spolu 102,90 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) je 2 x po 8,39 eur, spolu 16,78
eur.

Spolu je to 119,68 eur + 20% DPH -23,94 eur, spolu je to 143,62 eur.

Súd poukazuje, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za právnym úkon - podanie protistrane. Nie
je súdu zrejmé o aký úkon sa jedná a navyše v zmysle cit. vyhl. § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom
od 1.6.2009, patrí odmena len za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V súvislosti s
tým nepriznal súd právnemu zástupcovi žalobcu ani režijný paušál za tento úkon a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.