Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313202632
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313202632.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Henrich Minárik - HERMES, s miestom podnikania
Dudince, Okružná 131, IČO: 13 990 268, zast. Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Senica,
Čáčovská 305, proti odporkyni: G.. G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie sumy 112,67
eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 3. marca
2016 č. k. 14C/208/2013-283 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 527,39 eura, pozostávajúce zo súdneho poplatku
za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 510,79 eura na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 1.038,07 eura, pozostávajúcej zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura
a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.021,57 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 146 ods. 1 písm. b), § 150 ods.
2 a § 200ea ods. 1 OSP a uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 112,67

eura s príslušenstvom. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podala včas
odporkyňa odôvodnený odpor, nesúhlasiac s návrhom a to počas celého konania, až do pojednávania
konanéhodňa21.11.2013,kedymedziúčastníkmikonaniadošlokuzatvoreniuzmieru,podľaktoréhosa
odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu 112,67 eura s 8,75% p. a. úrokom z omeškania od 27.
01. 2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd rozhodol,
že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2013. Podaním zo dňa 21. 11. 2013 právny zástupca navrhovateľa
vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura
a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.021,57 eura. Preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho
zastúpenia, vyčísleného právnym zástupcom navrhovateľa, súd dospel k záveru, že navrhovateľovi
patrí náhrada trov konania za sedem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd, 2x pojednávanie 24. 06. 2013, pojednávanie 17. 10. 2013, pojednávanie 28. 10. 2013,

pojednávanie 21. 11. 2013) po 16,60 eura, t.j. v sume 116,20 eura, spolu s režijným paušálom
7 x 7,81 eura, t.j. v sume 54,67 eura. Keďže právny zástupca navrhovateľa cestoval na pojednávania z
adresy sídla kancelárie, patrí mu aj náhrada straty času, ako aj cestovné výdavky a to za každú cestu
10 polhodín náhrady straty času x 4 pojednávania x 13,01 eura v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, spolu
v sume 520,40 eura. Právny zástupca navrhovateľa na prvé dve pojednávania cestoval motorovým
vozidlom VOLKSWAGEN NEW BEETLE, ktorého spotreba predstavovala 7,7 l/100 km a na ďalšie

dve pojednávania cestoval motorovým vozidlom RENAULT MEGANE, ktorého spotreba predstavovala
6,9l/100 km. Cena pohonných látok v deň 24. 06. 2013 bola 1,579 eura, v deň 17. 10. 2013 - 1,619 eura,v deň 28. 10. 2013 - 1,469 eura a v deň 21. 11. 2013 - 1,459 eura. Cestovné výdavky predstavovali
sumu 330,48 eura a pozostávali zo sumy 85,28 eura (/7,7/100 x 1,579 + 0,183/x 280), zo sumy 86,15
eura (/7,7/100 x 1,619 + 0,183/x 280), zo sumy 79,62 eura (/6,9/100 x 1,469 +0,183/ x 280) a zo

sumy 79,43 eura (/6,9/100 x 1,459 + 0,183/x280). Spolu účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
predstavovali sumu 1.021,75 eura, avšak právny zástupca žiadal sumu 1.021,57 eura, a preto mu súd
túto sumu priznal. Prihliadnuc na skutočnosť, že v danej veci išlo o drobný spor a trovy právneho
zastúpenia predstavujú viac ako 9-násobok istiny, súd zvažoval zníženie trov právneho zastúpenia v
zmysle § 150 ods. 2 OSP, avšak s poukazom na obsah spisu, dospel k záveru, že všetky trovy právneho

zastúpenia boli spôsobené odporkyňou a to jednak podaním odporcu a následne tým, že pojednávanie
konané dňa 24. 06. 2013 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 11. 07. 2013. Z
uvedeného dôvodu sa právny zástupca navrhovateľa verejného vyhlásenia rozhodnutia nezúčastnil,
pretože nechcel navyšovať trovy konania, avšak k verejnému vyhláseniu rozhodnutia nedošlo, nakoľko
odporkyňa predložila ďalšie dôkazy, a preto súd musel nariadiť ďalšie pojednávania. Nakoniec došlo k
zmiereniu sporných strán a to tak, ako to navrhol navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu, preto mal

plný úspech vo veci. Naviac, súčasťou zmieru bolo aj vymienenie rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda odporkyňa bola uzrozumená a súhlasila s tým,
aby bola zaviazaná na plnú náhradu trov konania navrhovateľa, ktoré si navrhovateľ dodatočne vyčísli.
Okrem toho, nepriznanie náhrady trov konania, resp. jej krátenie by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi
a to s poukazom na vedenie trestného konania, v ktorom bolo potvrdené správanie sa odporkyne

voči navrhovateľovi a tomuto správaniu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu. S poukazom na
vyššie uvedené súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
1.038,07 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.021,57 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi
navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odporkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedla, že v konaní ide o drobný spor, v ktorej istina predstavovala sumu 112,67 eura a trovy
právneho zastúpenia predstavujú 10-násobok istiny. Trovy konania vyčísloval navrhovateľ dodatočne,
teda až po skončení posledného pojednávania. Nesúhlasí preto s tým, že bola uzrozumená s tým, že

súhlasila s výškou trov konania, keďže výšku vyčísloval navrhovateľ až dodatočne. V prípade, že by
ich vyčíslil ešte na pojednávaní, určite by ani so zmierom nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že
súd ju rozhodnutím zaviazal iba na zaplatenie istiny a o trovách konania nič konkrétne nedojednal.
Zmienil sa iba o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodol
o zmieri. Nestotožnila sa ani s odôvodnením súdu, podľa ktorého krátenie náhrady trov konania by bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Trestné konanie, na ktoré súd poukázal, sa skončilo zastavením trestného
stíhania voči jej osobe. Má teda za to, že navrhovateľ koná účelovo, aby jej spôsobil nepríjemnosti ako
v osobnom, tak aj v pracovnom živote.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
čiastočne dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 15. 02. 2013 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy
112,67 eura s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 112,67 eura od 27. 01. 2013 do

zaplatenia a trovy konania. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 21. 11. 2013 bol na pojednávaní
súdom schválený súdny zmier, podľa ktorého sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu
112,67 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 27. 01. 2013 do zaplatenia a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Následne o trovách konania rozhodol súd napadnutým

uznesením, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
1.038,07 eura, pozostávajúcej zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.021,57 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. b) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Všeobecneprenáhradutrovkonaniavsporovomkonaníplatízásadaúspechuvoveci, ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov

konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých
výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na
súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V ustanovení § 150 ods. 2 OSP zákon osobitne zdôrazňuje možnosť využitia moderačného práva súdu v

drobnýchsporoch.Vtakomprípadenemusiabyťdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľaaaninemusíísť
o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea <T. postačuje, ak trovy konania sú
neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov
zákonodarca ponechal na súdnu prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny
advokátov, stanovené všeobecne záväznými predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané

trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu.

Okrem týchto všeobecných zásad zákon pri určitých druhoch konaní (konania, ktoré je možné začať
i bez návrhu alebo konanie, ktoré začalo na návrh prokurátora) alebo pri určitom spôsobe ukončenia
sporu(akkonanieskončilozmierom)stanovujevýnimkuztýchtozásadaupravuje,ževtýchtokonaniach

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Pri konaní, ktoré skončilo
súdnym zmierom však ani toto nemusí platiť, ak bolo v zmieri dojednané niečo iné.

V danej veci súd prvého stupňa v zmieri, schválenom dňa 21. 11. 2013 uviedol, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1

písm. b) OSP bolo o náhrade trov dojednané niečo iné, lebo v opačnom prípade by súd už v uznesení
o schválení zmieru rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Následne sú prvého stupňa o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením tak,
že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.038,07 eura,
pozostávajúcej zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo

výške 1.021,57 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odporkyňa výšku priznaných trov konania navrhovateľa nespochybňovala, preto sa odvolací súd
(viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) ich vyčíslením nezaoberal a predmetom preskúmania
odvolacím súdom bolo to, či je v danej veci dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 alebo § 150
ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa sa v danej veci zaoberal aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 OSP,
avšak na rozdiel od odvolacieho súdu dospel k záveru, že dôvody na aplikáciu ustanovenia § 150 ods.

2 OSP v danej veci nie sú. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, preto napadnuté uznesenie
podľa § 220 OSP zmenil a odporkyňu zaviazal k úhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia v polovici, keď mal za to, že v danej veci ide o
drobnýspor,apokiaľdosahujútrovyprávnehozastúpenia9-násobokuplatnenejpohľadávky,jepotrebné
aplikovať na vec aj ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Vzhľadom k priebehu konania, teda zohľadniac to, že
odporkyňa uznala pohľadávku navrhovateľa až s odstupom času po podaní návrhu, čím vznikli v konaní

trovy právneho zastúpenia navrhovateľa a zohľadniac tiež to, že v zásade pre trovy konania pri uzavretí
zmieru platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, považoval za spravodlivé v
danej veci priznanie trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura
a trov právneho zastúpenia navrhovateľa len v jednej polovici, teda v sume 510,79 eura (1.021,57 : 2).
Pre použitie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP odvolací súd nevidel dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP, a keďže
v odvolacom konaní mali rovnaký úspech obaja účastníci, o trovách odvolacieho konania rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.