Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203907.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: CD X., s.r.o., so sídlom T. B. X., K červenému dvoru XXXX/
XXa, XXX XX C. 3, Q. republika, V.: 26 429 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná ako konateľ
advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.
XX, o zaplatenie 652,45 Eur s prísl. (plnenie zo zmenky), o odvolaní združenia Spolok právnej ochrany
spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Košice, Čajakova 1, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava,
Nám. baníkov 17/33, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 7. augusta 2015 č. k. 8C/334/2013-87

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal žalobu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením uložil združeniu Spolok právnej ochrany
spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Čajakova 1, Košice, povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
106,67 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (zrejme uznesenia, poznámka odvolacieho
súdu), na účet právneho zástupcu žalobcu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom z 15. júla 2015 č. k. 8C/334/2013-68 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 652,45 Eur od 20. 07. 2009 do 06.
01. 2010, čo predstavuje sumu 278,92 Eur, zo sumy 598,01 Eur od 07. 01. 2010 do 08. 02. 2010, čo
predstavuje sumu 49,34 Eur, zo sumy 554,88 Eur od 09. 02. 2010 do 08. 03. 2010, čo predstavuje sumu
38,84 Eur, zo sumy 500,44 Eur od 09. 03. 2010 do 07. 04. 2010, čo predstavuje sumu 37,53 Eur, zo
sumy 446,- Eur od 08. 04. 2010 do 06. 05. 2010, čo predstavuje sumu 32,34 Eur, zo sumy 391,56 Eur
od 07. 05. 2010 do 08. 06. 2010, čo predstavuje sumu 32,30 Eur, zo sumy 337,12 Eur od 09. 06. 2010
do 07. 07. 2010, čo predstavuje sumu 24,44 Eur, zo sumy 282,68 Eur od 08. 07. 2010 do 08. 08. 2010,
čo predstavuje sumu 22,61 Eur, zo sumy 228,24 Eur od 09. 08. 2010 do 08. 09. 2010, čo predstavuje
sumu 17,69 Eur;
ďalej 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 652,45 Eur od 17. 12. 2009 do 06. 01. 2010, čo predstavuje
sumu 2,26 Eur, zo sumy 598,01 Eur od 07. 01. 2010 do 08. 02. 2010, čo predstavuje sumu 3,25 Eur,
zo sumy 554,88 Eur od 09. 02. 2010 do 08. 03. 2010, čo predstavuje sumu 2,56 Eur, zo sumy 500,44
Eur od 09. 03. 2010 do 07. 04. 2010, čo predstavuje sumu 2,47 Eur, zo sumy 446 Eur od 08. 04. 2010
do 06. 05. 2010, čo predstavuje sumu 2,13 Eur, zo sumy 391,56 Eur od 07. 05. 2010 do 08. 06. 2010,
čo predstavuje sumu 2,13 Eur, zo sumy 337,12 Eur od 09. 06. 2010 do 07. 07. 2010, čo predstavuje
sumu 1,61 Eur, zo sumy 282,68 Eur od 08. 07. 2010 do 08. 08. 2010, čo predstavuje sumu 1,49 Eur,
zo sumy 228,24 Eur od 09. 08. 2010 do 08. 09. 2010, čo predstavuje sumu 1,17 Eur; bez sumy 188,01
Eur, ktoré odporca už zaplatil;

a ďalej zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,17 Eur, spolu v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 98,64 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. V
časti náhrady trov žalobcu proti vedľajšiemu účastníkovi, súvisiacich so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, súd uviedol, že rozhodne osobitným uznesením.

Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Košice, Čajakova 1, oznámil 23. 10. 2013
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalobca namietol prípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka. Žalovaný sa k vstupu nevyjadril. Dňa 03. 06. 2014 oznámil vedľajší účastník,
bez konkrétnejšieho odôvodnenia, že vystupuje z predmetného konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej. Súd doručil vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania žalobcovi, ktorý oznámil súdu, že
netrvá na podanej námietke neprípustnosti vstupu a túto berie späť. Keďže vedľajší účastník svojim
konaním zavinil vznik trov, žalobca si uplatnil náhradu trov v súlade s ust. § 147 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu zo vznesenej námietky neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva z 2. decembra 2013 a zo späťvzatia uvedeného podania z 10. apríla 2014. Súd priznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za uvedené úkony, pretože dospel k záveru, že v tomto
prípade pôvodný vedľajší účastník zavinil vznik týchto trov tým, že vstúpil do konania, a následne bez
konkrétneho odôvodnenia z konania vystúpil.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony vo výške 73,04 Eur a
režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, výška ktorého predstavovala v roku 2013 sumu
7,81 Eur a v roku 2014 sumu 8,04 Eur, teda celkom 15,85 Eur. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 88,89
Eur predstavovala sumu 17,78 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 106,67 Eur.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom
Košice, Čajakova 1, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. a uviedol, že do konania ako vedľajší účastník vstúpil z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mu boli
známe, nasvedčovali tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto na ochranu žalovanej ako
spotrebiteľky považoval za potrebné vstúpiť do konania. Nakoľko daný vzťah v konečnom dôsledku
nebol posudzovaný ako spotrebiteľský, vystúpil z konania. Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS)
bol toho názoru, že pokiaľ ide o trovy konania, mal súd vo veci aplikovať § 150 O.s.p.. Argumentoval,
že podľa ustálenej súdnej praxe, aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie § 142 ods. 1 O.s.p.
na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásad náhrady trov konania, súd nemusí náhradu
trov konania, účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť
a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania právo.

Žalobca a žalovaný boli v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky
na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto uznesenie podľa § 221
ods. 1 písm. h), i) O.s.p. zrušil.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a tretia, ods. 4 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že združenie Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS)
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej z vlastného podnetu 23. októbra 2013,
žalobca 2. decembra 2013 doručil súdu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd
už nerozhodol vzhľadom na skutočnosť, že 3. júna 2014 vedľajší účastník z konania vystúpil.

Z ustanovenia § 93 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 31. decembra 2014) nevyplýva, aby
sa pre vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania vyžadovalo splnenie nejakých osobitných podmienok.
Vedľajší účastník môže z konania kedykoľvek vystúpiť a jeho postavenie vedľajšieho účastníka v konaní
zaniká okamihom, kedy je súdu doručené oznámenie o jeho vystúpení z konania.

Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď súd prvého stupňa napadnutým uznesením (z 12.2.2015) uložil
združeniu Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania,
uvedené združenie už nebolo vedľajším účastníkom tohto konania (z konania vystúpilo 3. júna 2014).
V čase rozhodnutia súdu o tejto jeho povinnosti nebol subjektom zúčastneným na konaní, nemal
postavenie vedľajšieho účastníka, preto ho súd nemohol zaviazať na náhradu trov konania, a to ani na
náhradu trov vzniknutých zavinením alebo náhodou, ktorá sa mu prihodila (§ 147 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok v určitých prípadoch
upravuje možnosť súdu uložiť náhradu trov konania aj subjektu, ktorý nemá postavenie účastníka, keď
podľa § 147 ods. 2 a § 148 ods. 2 O.s.p. je možné náhradu trov konania vzniknutých účastníkovi
alebo štátu uložiť svedkom, znalcom, alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ale platná právna úprava neumožňuje súdu uložiť povinnosť
nahradiť trovy konania niekomu, kto v čase rozhodovania súdu nemal už postavenie vedľajšieho
účastníka.

Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne
zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného
práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky), alebo či sa jedná skôr o zneužitie
tohto práva na úkor protistrany (napr. zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane). Zásada účelnosti
trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a
spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá
je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojich uzneseniach (napr. z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, z 20. júna 2014 sp.
zn. 6 MC 9/2013, viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. novembra 2014 sp. zn.
II. ÚS 739/2014) vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených
advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Za tejto situácie,
s prihliadnutím na skutočnosť, že v posudzovanej veci ide tiež o žalobu, ktorá má charakteristické
znaky hromadných podaní (žalôb), že právne úkony žalobcu pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka
do konania (námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva) sú takisto totožné, nemožno hovoriť o
účelnosti vynaložených trov za tento úkon žalobcu (námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka).
Takisto je neúčelný úkon žalobcu súvisiaci s vystúpením vedľajšieho účastníka z konania, v ktorom si
žalobca vlastne len vyčíslil trovy konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa uvedenej zásady a vôbec
sa nezaoberal posúdením účelnosti, resp. neúčelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie
žalobcu vo vzťahu k bývalému vedľajšiemu účastníkovi (či zástupca žalobcu vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. či poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu).

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p.).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdu v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania, prípadne viacerých nárokov uplatňovaných v konaní, rozhodnúť o
trovách konania medzi účastníkmi až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prejednávanej veci však nešlo o uvedený prípad a súd napadnutým uznesením o trovách konania
rozhodol spôsobom, aký platný procesný poriadok nepripúšťa. Súd pochybil, keď uznesením z 9.
marca 2015, vydaným po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, rozhodoval o trovách konania,
hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. V rozpore s § 151 ods. 3 O.s.p. totiž
tretím výrokom rozsudku z 15. júla 2014 nerozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale len vyslovil, že o nich rozhodne osobitným uznesením
(rozsudok sa stal právoplatným 19. septembra 2014, o trovách súd rozhodol až 7. augusta 2015).
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, s poukazom aj na ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. („ak
nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej
vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu“), ak nejde o prípad, ktorý má na
mysli ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. - tak, ako je to aj v tejto veci, v ktorej sa súd neriadil dôsledne § 151
O.s.p. - samostatným uznesením o trovách konania možno rozhodnúť len do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia. Navyše súd napadnutým uznesením rozhodol o tzv. separátnych trovách (§ 147 O.s.p.), o
ktorých vzhľadom na ich charakter možno rozhodnúť len do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesnoprávne pochybenia súdu prvého stupňa spočívajúce v
nesprávnej aplikácii platného procesného poriadku o trovách konania zrušil napadnuté uznesenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. h), i) O.s.p., pretože na jeho vydanie neexistovali dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.