Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202031
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414202031.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľkyZlaticaPsotková,nar.06.02.1952,trvalebytomOrovnica210,Orovnica,štátnyobčanSR,
zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 35807598, o návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 964,09 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 755,58 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50% ročne zo sumy 755,58€ od 13.3.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia
vo výške 176,62€, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2014 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 964,09 € spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dňa 02.03.2008 došlo k uzavretiu zmluvy o úvere
č. 3803006047, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke finančné prostriedky vo výške
1.626,50€, ktorú sumu použila na súkromné účely. V návrhu navrhovateľka poukázala na to, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa mala spravovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úverochaoinýchúverochapôžičkáchplatnéhovčaseuzavretiazmluvy,pričomvzmysle§4ods.2tohto
zákona mala zmluva obligatórne obsahovať aj celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov. V prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje sa v zmysle
§ 4 ods. 3 predmetného zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že

navrhovateľka odporcovi uhradila úver spolu s príslušnou odplatou, poukázala na to, že odporca mal
nárok len na vrátenie poskytnutej istiny vo výške 1626,50 €. Keďže navrhovateľka zaplatila odporcovi
na jeho účet celkom sumu 2590,59 €, tzn. O 964,09 € viac, v rozsahu tejto sumy vzniklo na strane
odporcu bezdôvodné obohatenie. Odporca navrhovateľke aj napriek výzve dlžnú sumu nevrátil, preto
sa navrhovateľka obrátila so svojim návrhom na súd a žiadala priznať aj úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od 19.02.2014.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení
k návrhu poukázal na to, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je v tomto prípade
neopodstatnená a predčasná, pretože odporca sa voči navrhovateľovi bezdôvodne neobohatil. Odporca
v ďalšom vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 101 a 107
Občianskeho zákonníka, keďže je objektívne zrejmé, že navrhovateľ si mohol a mal predmetný nárok

uplatniť touto cestou podstatne skôr ako až po uplynutí takmer šiestich rokoch. Pokiaľ ide o okamih
omeškania, odporca poukázal na to, že predmetná výzva na plnenie nebola doručená odporcovi, alespoločnosti Pohotovosť, s.r.o., teda inému subjektu. V závere svojho vyjadrenia odporca poukázal
na vyjadrenie Generálnej advokátky Verica Trstenjak pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ (C-453/10),
ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť

spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku
štátu. Žaloba navrhovateľky je podľa neho nejasná, neurčitá, preto ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č .k. 10C 20/2014-63 zo dňa 18.06.2014, ktorý bol uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1106/2014-93 zo dňa 4.7.2015 zrušený a vec bola

prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie.

Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to oboznámením
upresneného návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, oboznámením
- 3 -

originálu zmluvy o úvere, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, splátkovým
kalendárom zmluvy, výpisom z účtu navrhovateľky, ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v
spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľkauzavrelasodporcomdňa02.03.2008úverovúzmluvu,nazákladektorejposkytolodporca
navrhovateľke sumu vo výške 49 000,-Sk na nákup tovaru zn. Bioptron od firmy Zepter s tým, že
navrhovateľka sa zaviazala túto sumu odporcovi zaplatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 1 626,-
Sk pri výške RPMN za úver 25,90 s dátumom prvej splátky dňa 2.5.2008 s úhradou realizovanou vždy

k 20 dňu v mesiaci. Podľa priloženého zoznamu splátok navrhovateľka splácala úver pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 53,97 € (predtým 1626,-Sk) od 2.5.2008 do 20.04.2012, pričom celkom
na úver poukázala sumu vo výške 2590,59 €.

Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si brala úver u odporcu zo zdravotných dôvodov,

nakoľko si zakupovala zdravotnú pomôcku - biolampu. Priamo u nej v domácnosti ju navštívila obchodná
zástupkyňa, ktorá jej tento prístroj ukázala s tým, že jej povedali, že Home Credit jej môže financovať
tentoúver.Onastýmsúhlasila,pretojejobchodnázástupkyňadalapredmetnúúverovúzmluvupodpísať
a doniesla jej prístroj. Následne úver splácala tak ako jej bolo povedané. O tom, že sa odporca na jej
úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela z internetu, povedal jej to syn niekedy v novembri - decembri

2013. Asi vo februári 2014 preto navštívila právneho zástupcu, aby podali žalobu.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre
posúdenie veci, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie
veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2

- 4 -Podľa§4ods.3zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvznenírozhodnompreposúdenieveci,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný čo do
výšky sumy 755,58€ a vo zvyšnej časti jej návrh zamietol z dôvodu premlčania jej práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky
a posúdením charakteru právneho vzťahu z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že dňa 02.03.2008 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú

zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo
znenia § 2 písm. a) citovaného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky

na nákup spotrebného tovaru (biolampy) označeného v zmluve. Navrhovateľka vystupovala v danom
zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca vystupoval ako právnická
osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Preto súd v ďalšom pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. v znení
rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi
konania neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov. Ďalej zmluva neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, pričom
uvedenie počtu splátok, ktorými má byť úver zaplatený nepostačuje ako smerodajný údaj o konečnej

splatnosti úveru. A nakoniec zmluva neobsahovala ani uvedenie celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Všetky uvedené údaje sú pritom údajmi, ktoré sú v zmysle
predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone
o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky

potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru na porovnanie jeho základných
parametrov s inými úvermi poskytovanými na finančnom trhu v rovnakom období. Z uvedeného dôvodu
je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za
poskytnutý úver zaplatila (2590,59 €) a sumou, ktorá jej bola z tohto titulu poskytnutá (1626,34€), bez
právneho dôvodu.

Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa v ďalšom zaoberal
dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná. Súd daný zmluvný vzťah považuje za
občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia
špeciálneho predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch)

- 5 -

a pokiaľ ide o inštitúty súkromného práva, ktoré nie sú v danom špeciálnom predpise upravené, na tieto

je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu
i v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného
obohatenia.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnémuobohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a
nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie

vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia
na jeho úkor. V danom prípade navrhovateľka uviedla, že sa o bezdôvodnom obohatení odporcu
dozvedela v novembri - decembri 2013. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal
tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, a za tento okamih považuje moment kedy
navrhovateľka reálne poukázala splátky na účet odporcu. Z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že

táto poukazovala na úver splátky v období od 16.05.2008 - 20.03.2012, pričom návrh na súd podala
dňa 24.02.2014, teda splátky poukázané na účet odporcu od 16.05.2008 do 22.02.2011 boli na účet
odporcu poukázané po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd
vyhovelnávrhunavrhovateľkylenpokiaľideosplátkypoukázanénaúčetodporcuvobjektívnejtrojročnej
premlčacej lehote, t.j. od 07.03.2011 - 20.03.2012 v celkovej výške 755,58€ (14 x 53,97) a vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu premlčania jej práva. Súd sa nestotožnil s názorom

zástupcu navrhovateľky, že v danom prípade by mala byť aplikovaná 10 ročná premlčacia doba na
plnenie práva z bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že
sa mal odporca svojím konaním úmyselne na úkor navrhovateľky obohatiť. Základným predpokladom
pre aplikáciu tejto objektívnej premlčacej doby je existencia úmyselného konania na strane odporcu,
ktoré, podľa názoru súdu, v danom prípade nebolo nijakým spôsobom preukázané. Uvedené konanie

odporcu nemožno dovodiť len z toho dôvodu, že v čase uzatvárania zmlúv neuvádzal do zmlúv úplné
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluva obligatórne mala obsahovať, pretože takéto konanie
odporcu by bolo iracionálne, keďže by musel súčasne vedieť, že zákon neuvádzanie týchto skutočností
sankcionuje tým, že úvery sa budú považovať za bezúročné a bez poplatkov a rozdiely bude musieť
spotrebiteľom v prípade ich uplatnenia vrátiť.

Súd priznal navrhovateľke aj právo na úrok z omeškania účtovaný v zákonnej výške v súlade s §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkavovýške8,50%ročneododňanasledujúceho
po doručení návrhu súdu odporcovi. Pokiaľ navrhovateľka požadovala úrok z omeškania odo dňa

20.02.2014, teda od doručenia výzvy na dobrovoľné splnenie povinnosti, súd poukazuje na tú
skutočnosť, že táto výzva nebola doručená do sféry dispozície odporcu, nakoľko v záhlaví tejto výzvy je
uvedená spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. a nie spoločnosť odporcu.
- 6 -

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p., tak, že priznal úspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania v pomernej výške jej úspechu v konaní vzhľadom k tomu, že mala v konaní väčší
úspech, a to za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania

zo dňa 19.02.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.5.2014 - 1 úkonu, odvolanie voči rozsudku OS ZH zo
dňa 24.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 05.04.2016) účtovaných v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri výške jedného
úkonu 51,45 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4 x 8,04€ za rok 2014 a 1 x 8,58 € za rok 2016 + 20 %
DPH, t.j. celková suma náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje 311,28 €, pričom uvedenú sumu

trov právneho zastúpenia krátil na čistý úspech navrhovateľky v spore 56,74 % (úspech navrhovateľky
78,37 - úspech odporcu 21,63= 56,74 %), t.j. celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
176,62€. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia za 2
úkony právnej služby - vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 16.06.2014, nakoľko tento úkon vykonal
právny zástupca svojvoľne bez samostatnej výzvy súdu, pričom právny názor prezentovaný vo vyjadrení

mohol prezentovať na nariadenom termíne pojednávania; súd ďalej nepriznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa náhradu za vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 26.10.2015, nakoľko v tomto vyjadrení právny
zástupca navrhovateľky len odstraňoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu neurčitosť právneho
tituluzktoréhožiadalivydaťbezdôvodnéobohatenie.Súdnepriznalprávnemuzástupcovinavrhovateľky
trovy konania za náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní a ani účtovanú náhradu za cestu

na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom, nakoľko tieto náklady súd nepovažuje za účelne a
hospodárne vynaložené na bránenie práv navrhovateľky. Súd neupiera navrhovateľke právo na súdnu
ochranu, je mu zrejmé, že bežný spotrebiteľ potrebuje aktívnu právnu podporu pri bránení svojich
práv na súde, avšak poukazuje na to, že je mu súčasne z jeho úradnej činnosti známe, že v obvodetunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov a taktiež pôsobia právnické
kancelárie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, preto sa súdu javí neúčelné a súčasne
nehospodárne,abyspotrebiteľsplnomocňovalnaochranusvojichzáujmovadvokátskukanceláriu,ktorej

sídlo je vzdialené z obvodu tunajšieho súdu cca 200km (ako uvádza právny zástupca navrhovateľa v
časovom meradle 200 min. cesta Košice - Žiar nad Hronom). Takto účtované trovy konania spôsobené
prepravou právneho zástupcu z takejto vzdialenosti sa potom súdu javia nehospodárne, a preto ich
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

- 7 -

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.