Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210685
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709210685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľov: 1/. H.. Q. Ž., K..
X.X.XXXX, O. O., K. J. Č.. XX, X/ S. Ž., K.. X.X.XXXX, O. O., T.. Č.. V. Č.. XX, X/ S. Ž., K.. XX.X.XXXX, O.
Q.,U.P.Č..XX,X/U.Ž.,K..XX.X.XXXX,O.O.,T..Q.Č..XU.X/H..P.Z.,K..XX.X.XXXX,O.O.,T..W.Č..
XX, všetci zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Ul. Radlinského č.
38, proti odporcovi: Úsvit pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo, družstvo so sídlom v Dunajskej Lužnej,
Košariská č. 42, IČO: 00 190 616, zastúpenému JUDr. Zdenkou Lánikovou, advokátkou so sídlom v
Bratislave, Ul. Grősslingova č. 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, na odvolanie

navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. októbra 2012 č.k. 9C/191/2009-137
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í takto :
Súd určuje, že navrhovatelia 1/ až 5/ sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX, Y. „.-S., R. V. R.
B. XXXX Q., nachádzajúceho sa v kat. území X., R. W., R. P. J., G. na J. Č.. XXXX, každý v podiele X/XX.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že vzájomný
návrh odporcu z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov celého konania navrhovateľov 1/ - 5/ vo výške 3.074,68 €,
na účet JUDr. Ivice Firstovej, vedený v Prima banke, H. W. XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia,
že sú každý v podiele X/XX spoluvlastníkmi pozemku V.. Č.. XXXX, Y. „.-S., R. V.P. R. B. XXXX Q., G. na
J. Č.. XXXX pre kat. územie X.. Súčasne vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a za výlučného vlastníka
tohto pozemku určil odporcu. Navrhovateľom uložil povinnosť náhrady trov konania odporcu.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov X.
Ž. U. U. Ž.H., Y.. D. bol právne perfektným výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 16.9.1949 Č..
XXXX/XX-X pridelený sporný pozemok, avšak v prídelovej listine zo dňa 26.3.1969, vystavenej už
len na vdovu U. Ž., rod. D. (W. Ž.) sa sporný pozemok neuvádza a právna predchodkyňa sa dňa
7.1.1964 vzdala vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam v prospech československého štátu. Uviedol
tiež, že v mennom zozname osôb nemeckej národnosti nebol uvedený pozemnoknižný vlastník,
právny predchodca odporcu. Navrhovatelia preto nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie

vlastníctva vydržaním, v dôsledku čoho bolo potrebné ich návrh zamietnuť.

Vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu uviedol, že odporca sporný pozemok nadobudol v r. 2002
kúpou od R. S., ktorá pozemok zdedila po svojom otcovi U. V. (pozemnoknižný vlastník) v r. 1992. Dopodania návrhu vo veci samej v r. 2009 odporca spolu s právnou predchodkyňou užívali pozemok 13
rokov. Dobromyseľnosť odporcu súd prvého stupňa vyvodil zo skutočnosti, že nehnuteľnosť nadobudol
od R. S. ako od osoby, ktorá pozemok zdedila podľa dedičského rozhodnutia a bola zapísaná ako jej

vlastník na liste vlastníctva. Hoci R. S. vo svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že rodičom boli v r.
1945 pozemky v dotknutej lokalite skonfiškované, súd prvého stupňa aj právnu predchodkyňu odporcu
považovalzadobromyseľnú.Zarozhodujúceskutočnostivtejtosúvislostipovažovalabsenciupoznámky
o konfiškácii v pozemkovej knihe, existenciu dedičského rozhodnutia po otcovi, o vierohodnosti ktorého
nemaladôvodpochybovať,akoajskutočnosť,žejejvlastníctvonebolonikýmspochybňované.Vzájomný

návrh odporcu preto považoval za opodstatnený.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastávali názor, že právni predchodcovia odporcu nemohli byť z
dôvodu konfiškácie majetku vlastníkmi pozemku, ktorý bol na základe výmeru pridelený do vlastníctva
predchodcov navrhovateľov, dobromyseľní. Odporca a jeho predchodcovia mohli byť iba jeho držiteľmi.

Avšak samotnú držbu spochybnila svedkyňa S., keď uviedla, že od doby, kedy boli presídlení, pozemok
neužívali. S ohľadom na svedeckú výpoveď R. S. za nesprávny považovali záver súdu prvého stupňa o
jej dobromyseľnosti i možnosti započítania jej držby od r. 1992 v prospech odporcu, ktorý od uzavretia
zmluvy v r. 2002 do začatia súdneho konania nedržal pozemok po dobu potrebných desať rokov.

Odporca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na svoju obranu pred súdom prvého
stupňa (pozemok nezahrnutý v prídelovej listine pre U. Ž., rod. D., otec ich právnej predchodkyne
neuvedený v zozname osôb nemeckej národnosti, nevyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe), ako
aj na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že dobromyseľnosť ich právnej predchodkyne možno
predpokladať.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§
212 ods. 1 O.s.p.), na pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením svedeckej výpovede R. S.,
listinných dôkazov (výmer o vlastníctve pôdy z č.l. 72 spisu, V. J. G. Č..J.. XX, prehlásenie o vzdaní sa
vlastníctva prídelu z č. l. 103, žiadosť U. Ž. o odpustenie z č. l. 106, rozhodnutia správnych orgánov z č.l.

105 a 107, vyjadrenie zo dňa 23.11.1965, doplnil dokazovanie oboznámením dedičského rozhodnutia
po neb. U. V., zomrelom 10.4.1979 (§ 214 ods. 1 písm. a/, § 213 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právnym predchodcom navrhovateľov (X. Ž. U. U., Y.. D.)

bol výmerom zo dňa 16.9.1949 č. 3014/48-1 pridelený do vlastníctva i sporný pozemok. Odvolací súd
sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že ide o perfektný právny akt oprávneného orgánu
štátu. Na jeho základe sa preto právni predchodcovia navrhovateľov stali vlastníkmi v ňom označených
nehnuteľností (dom s dvorom, záhrada a role) o výmere cca 9,6 ha, a to bez ohľadu na skutočnosť,
že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie (porovnaj napr.

rozsudok NS SR zo dňa 26. mája 2009 sp. zn. 3 Cdo/45/08). Vlastníctvo právnych predchodcov ako
prídelcov mohlo síce zaniknúť, napr. i zrušením výmeru, avšak v prejednávanej veci takáto skutočnosť
nebola preukázaná. Pre posúdenie vlastníctva predchodcov navrhovateľov je celkom bezpredmetné, že
v pozemkovej knihe nebola vyznačená poznámka o konfiškácii.

Na odvolanie právnej predchodkyne navrhovateľov bolo totiž zrušené rozhodnutie o zrušení prídelu
a pridelené nehnuteľnosti sa ponechali v jej vlastníctve (rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek, odbor
VHPL ONV zo dňa 23. novembra 1965 č. Vod-1667/1965-Vanč-Z). K zániku vlastníctva predchodcov
navrhovateľov nedošlo ani v dôsledku namietaného prehlásenia o vzdaní sa vlastníctva zo dňa 7.1.1964,
ktoré pre nedostatok určitosti (§ 132 stredného OZ) nemožno považovať za perfektný právny úkon.

Odhliadnuc od skutočnosti, že bolo vypracované miestnym národným výborom, nie je v ňom totiž
špecifikovaný majetok, ku ktorému sa predchodkyňa navrhovateľov vlastníctva mala vzdať. Okrem toho
uvedený úkon je celkom v rozpore s postupom U. Ž.H. ako vlastníčky pridelených nehnuteľností vo
vyššie uvedenom správnom konaní, v ktorom požadovala s ohľadom na svoju sociálnu situáciu vdovy,
nízky zárobok v družstve i neposkytnutie náhrady za nemeckou armádou vypálený dom B. I. odpustenie

prídelovej ceny za pridelenú pôdu, odovzdanú do užívania družstvu pri vstupe do družstva v r. 1950.
Prehlásenie preto nie je ani prejavom slobodnej vôle konajúcej.Navrhovateľov, ktorým bol v požadovanom podiele prejednaný sporný pozemok v dedičských konaniach
poobochprávnychpredchodcoch(poK..X.Ž.,zomrelomdňa13.11.1955osvedčenieodedičstvezodňa
4.6.2007 sp. zn. 10D/73/05 a po neb. U. Z., V. Ž., Y.. D., zomrelej dňa 16.6.1986 osvedčenie o dedičstve

zo dňa 30.6.2006 sp. zn. 31D/2932/04), je preto potrebné považovať za spoluvlastníkov sporného
pozemku, ibaže by vlastníctvo k pozemku nadobudli zákonom predpokladaným spôsobom iné osoby.
Celkomnesprávnevšaksúdprvéhostupňanávrhzamietolzdôvodunepreukázaniasplneniapodmienok
pre vydržanie pozemku navrhovateľmi, ktorí takýto originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k
spornému pozemku vôbec netvrdili. Svoje vlastníctvo odvodzovali z titulu dedenia po svojich právnych

predchodcoch ako vlastníkoch pozemku.

Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vlastníctvo k spornému pozemku
nadobudol odporca vydržaním, so započítaním vydržacej doby svojej dobromyseľnej právnej
predchodkyne R. S..

Jedným z predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním (usucapio) je oprávnená držba veci.
Odporca držal pozemok ako svoju vlastnú vec na základe uzavretej kúpnej zmluvy s Oľgou Kreitzovou
od r. 2002 najneskôr do začatia konania v r. 2009, teda po dobu kratšiu ako požadovaná desaťročná
vydržacia doba (§ 134 ods. 1 OZ). Do vydržacej doby by bolo možné započítať i dobu jeho právneho
prechodcu (§ 134 ods. 3), avšak len v prípade oprávnenosti držby predchodcu. O oprávnenej držbe

možno hovoriť v prípade, že ten, kto s vecou nakladá ako so svojou je so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí (porovnaj napr. uznesenie NS ČR zo dňa 19.92005 sp.
zn. 22 Cdo/1703/05).

Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu o dobromyseľnosti dcéry pozemnoknižného vlastníka U.

V. a právneho predchodcu odporcu - R.F. S. pri držbe pozemku od r. 1992 je v príkrom rozpore s
jej svedeckou výpoveďou. Z odvolacím súdom oboznámenej výpovede tejto svedkyne jednoznačne
vyplynulo, že rodičom boli pozemky v r. 1945 konfiškované, museli sa z uvedenej lokality vysťahovať
(svedkyňa sa narodila až po odchode rodičov z predmetnej lokality do okolia Nových Zámkov) a neskôr
ich nikdy neužívali. Pojem konfiškácia (strata vlastníctva) je všeobecne známy i širokej laickej verejnosti,

o to viac je známy a nezameniteľný s iným pojmom v prostredí, ktoré bolo konfiškáciou priamo dotknuté.
Niet preto žiadneho rozumného dôvodu predpokladať, že svedkyňa pod týmto pojmom myslela niečo
iné, než verbálne vo svojej výpovedi prejavila. Táto vedomosť svedkyne podľa názoru odvolacieho súdu
celkom jednoznačne vylučuje jej dobromyseľnosť už pri nadobudnutí pozemku do vlastníctva dedením
po otcovi v r. 1994 (uznesenie zo dňa 19. augusta 1993 sp. zn. D 7575/92, právoplatné dňa 11.2.1994).

Z uvedeného potom vyplýva, že odporca si do vydržacej doby nemôže započítať dobu, po ktorú vec
držala R.F. S., v dôsledku ktorej skutočnosti vlastníctvo k spornému pozemku nenadobudol vydržaním.
V zmysle zásady nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipse habet rovnako pozemok
nenadobudol do vlastníctva od svojej právnej predchodkyne na základe kúpnej zmluvy. R. S. bola len

domnelým vlastníkom prevádzaného pozemku, bez ohľadu na zápis na príslušnom liste vlastníctva.

Niet preto žiadnej prekážky pre určenie navrhovateľov za podielových spoluvlastníkov sporného
pozemku z titulu dedenia po prídelcoch. Naliehavosť požadovaného určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
nesporne vyplýva z duplicitného zápisu navrhovateľov i odporcu ako vlastníkov na J. Č.. XXXX pre S..

Ú. X.Í..

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil a navrhovateľov
1/ - 5/ určil za podielových spoluvlastníkov sporného pozemku a vo vyhovujúcej časti tento rovnako
zmenil a vzájomný návrh odporcu zamietol (§ 220 O.s.p.).

Úspešným navrhovateľom odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu trov celého konania.

Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a odvolanie vo

výške 2 x 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.875, 68 €.

Odmena za jeden úkon právnej služby bola určená podľa vyúčtovania navrhovateľov v súlade s
ustanovením § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, t. j. vo výške1/13 výpočtového základu (hodnotu pozemku nebolo možné ustáliť z obsahu spisu), pričom prislúcha
nasledovne:

Za prevzatie a prípravu zastúpenia a vypracovanie návrhu na začatie konania v r. 2009 (namiesto
nedôvodne uplatneného úkonu - štúdium spisu), t.j. 2 x 53,49 €+ 2 x 6,95 € režijný paušál + 3 x 57,-
€ + 3 x r. paušál 7,41 € (účasť na troch pojednávaniach v r. 2011) + 4 x 58,69 € + 4 x r. paušál 7,63 €
(úkony v r. 2012, pojednávanie dňa 22.2. a 12.10., písomné podanie na súd zo dňa 3.4. a odvolanie) +
za účasť na pojednávaní 31.10.2012, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku 1 x 58,69 € + 7,63 €,

+ za účasť na odvolacom pojednávaní 66,- € + 8,39 €, spolu 600, 78 €.
Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1) za desať polhodín (Dolný Kubín-Pezinok) po 123,50 € bola priznaná
za účasť na štyroch pojednávaniach v r. 2011, po 127,10 € za účasť na troch pojednávaniach v r. 2012.
Za dvanásť polhodím bola strata času priznaná za účasť na odvolacom pojednávaní (Dolný Kubín-
Bratislava) vo výške 171,60 €, spolu vo výške 1.046,90 €.

Cestovné výdavky (§ 15 písm. a/ a 16 ods. 4) boli priznané za 6 jázd Dolný Kubín-Pezinok a späť pri
účasti advokáta navrhovateľov na pojednávaniach (498 km x 9,4 l/100 km x cena/l + 498 x 0,183/km),
spolu1.055,40+zajednujazduDolnýKubín-Bratislavaaspäť171,60€(518kmx0,936€/lx5,6l/100km
+518x0,183), cestovné spolu 1.227,-€.

DPHzaúkonyprávnejslužbydo1.1.2012nebolaodvolacímsúdompriznaná,keďženebolopreukázané,
že advokát bol platiteľom tohto druhu dane.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.