Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010375
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109010375.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Ivety
Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obvinenému F.. D.. P. Q., stíhaného pre pokus
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a
iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa
14.04.2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. 05 .2014 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por., sa sťažnosť obvineného F.. D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa väzba obvineného F.. D.. P. Q. dohľadom probačného a
mediačného úradníka nenahrádza

III. Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa sťažnosť manželky obvineného B. Q. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením predseda senátu Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa
14.04.2014 rozhodol tak, že obvineného F.. D.. P. Q. vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods.
1 písm. a) Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňom zadržania (zatknutia) obvineného t. j. dňom
12.04.2014 o 11.00 h a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď, po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú odôvodnil osobne ako
aj prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tak, že postup súdu prvého stupňa ako aj jeho rozhodnutie
považuje za nezákonné. K zadržaniu jeho osoby došlo dňa 12.04.2014 o 11.00 h a to na základe príkazu
na zatknutie vo veci označenej 5T 65/2007 hoci pod takou spisovou značkou sa žiadna vec proti jeho
osobe nevedie. Takéto pochybenie zo strany súdu má za následok absolútnu neúčinnosť všetkých
následných opatrení a rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 73 ods. 4 Tr. por. musí orgán, ktorý obvineného

zatkol ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Obvinený
poukazuje na to, že bol dodaný na súd až 14.04.2014 o 11.00 h čiže po uplynutí 24 hodinovej lehoty.
Taktiež v zápisnici o výsluchu zo dňa 14.04.2014 je na začiatku textu uvedené samosudca, pričom o
väzbe má rozhodovať predseda senátu. Ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o jeho PN mal si tieto
skutočnosti overiť u jeho ošetrujúcej lekárky čo však neurobil. Tvrdenie súdu, že sa vyhýbal konaniu
nie je ničím podložené. Potvrdenie o PN predložil riadne a včas. Nebol zo strany súdu poučený, že

ospravedlnenie nepostačuje a toto má doložiť aj iným vyjadrením lekárky. Súd mu zaslal predvolanie
s označením hlavné pojednávanie hoci išlo o verejné zasadnutie a to s tlačivom, ktoré obsahovalo
poučeniepodľaustanovenítrestnéhoporiadkuúčinnéhodo31.12.2005.Natakétopoučeniesahľadíako
na neúčinné. Predkladá vyjadrenie lekárky o tom, že mu zdravotný stav skutočne nedovoľoval zúčastniť
sa konania na súde. Obžalovaný ďalej poukazuje na to, že podniká, stará sa o rodinu s dvomi maloletými
deťmi, zdržiava sa v mieste trvalého bydliska, preberá poštu a je invalidný dôchodca. Navrhol, aby

sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.Proti napadnutému uzneseniu podala sťažnosť aj manželka obvineného B. Q., ktorú odôvodnila tak,
že došlo k svojvoľnému a protiústavnému rozhodnutiu a preto žiada, aby krajský súd toto nezákonné
rozhodnutie zrušil a manžela prepustil na slobodu. Poukázala na to, že manžel je živiteľom rodiny a teda

aj dvoch maloletých detí.

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. l písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, i
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého, doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že na obvineného F..
D.. P. Q. bola dňa 24.04.2009 podaná obžaloba, ktorá mu kladie za vinu spáchanie pokusu obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné. Okresný

súd Bratislava I dňa 17.03.2014 vydal príkaz na zatknutie obvineného a to z dôvodu uvedeného v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Obvinený v sťažnosti namieta, že vydaný príkaz na zatknutie obsahoval nesprávnu spisovú značku (5T
95/07) a preto ide o pochybenie súdu, ktoré má za následok absolútnu neúčinnosť všetkých následných

opatrení a rozhodnutí. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 73 ods. 2
Tr. por., podľa ktorého musí príkaz na zatknutie popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude
zamenený s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, právnu kvalifikáciu tohto
skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva. Príkaz na zatknutie Okresného súdu Bratislava
I zo dňa17.03.2014 obsahoval všetky tieto obligatórne náležitosti príkazu na zatknutie. Z príkazu na

zatknutie je zrejmé, ktorý súd príkaz vydáva, je v ňom špecifikovaná osoba obvineného, obsahuje aj
skutky ako aj právnu kvalifikáciu z obžaloby a aj odkaz na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
ako dôvod jeho vydania. Osobou obvineného ako aj popisom skutkov bol príkaz na zatknutie riadne
vymedzený tak, aby nedošlo k zámene s inou osobou obvineného, respektíve s inou trestnou vecou.
Spisová značka teda nie je obligatórna náležitosť príkazu na zatknutie v zmysle § 73 ods. 2 Tr. por., ale

ide len o evidenčnú pomôcku súdu. Práve preto zrejmá nesprávnosť v spisovej značke (správne mala
byť v príkaze na zatknutie uvedená spisová značka 5T 52/09) nemôže spôsobiť nezákonnosť vydania
príkazu na zatknutie a už vôbec nie nezákonnosť následného zatknutia, či rozhodnutia o väzbe.

Osobná sloboda obvineného F.. D.. P. Q. bola obmedzená na základe príkazu na zatknutie dňa

12.04.2014 o 11.00 h s tým, že osoba bola odovzdaná Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.04.2014 o
19.40 h. Predseda senátu vypočul obvineného dňa 14.04.2014 v čase od 11.00 h do 12.05 h, a rozhodol
tak, že ho vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Pokiaľ obvinený v sťažnosti namieta, že bol súdu dodaný až po uplynutí 24 hodinovej lehoty uvedenej v

ustanovení § 73 ods. 4 Tr. por., tak mu nie je možné dať za pravdu. Obvinený sa dodáva súdu tak, že sa
dostáva do dispozície súdu (sudcu) odovzdaním zápisnice o zadržaní (zatknutí), na ktorej sa vyznačí
presný čas dodania, od ktorého následne začína plynúť lehota v zmysle § 73 ods. 5 Tr. por. Obvinený sa
teda neodovzdáva sudcovi osobne do 24 hodín od zatknutia, respektíve výsluch zatknutého obvineného
sa nemusí uskutočniť do 24 hodín od zatknutia obvineného, ale obvinený sa v zmysle § 73 ods. 4 Tr. por.

dodáva súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Zo zápisnice o zatknutí je zrejmé, že obvinený bol dodaný
Okresnému súdu Bratislava I (teda bol daný predmetnému súdu do dispozície na realizovanie jeho
výsluchu) dňa 12.04.2014 o 19.40 h. Obvinený bol dodaný súdu v lehote do 24 hodín od jeho zatknutia,
pričom od času dodania (dňa 12.04.2014 od 19.40 hod.) začala plynúť lehota na vypočutie obvineného
a rozhodnutie uvedená v § 73 ods. 5 Tr. por. V uvedenej zákonnej lehote sa následne uskutočnil nielen

výsluch obvineného, ale v zákonnej lehote bolo aj súdom rozhodnuté.

Sťažnostný súd preto konštatuje, že zákonné procesné lehoty, pred rozhodnutím predsedu senátu v
zmysle ustanovenia § 73 ods. 4, ods. 5 Tr. por., boli u obvineného zachované.

Pokiaľ obvinený namieta, že na prvej strane zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 14.04.2014 je
(v rámci prezencie a úvodného záhlavia) uvedený samosudca, tak táto skutočnosť je bez právneho
významu, pretože zo strany 4 zápisnice je zrejmé, že rozhodnutie o väzbe urobil predseda senátu.
Napokon, na okresných súdoch má každý trestný sudca zároveň postavenie predsedu senátu. O väzbeobvineného rozhodoval predseda senátu JUDr. Juraj Mihál, ktorý príkaz na zatknutie vydal a ktorý je aj
zákonným sudcom (spoločne s prísediacimi) na prejednanie veci a jej rozhodnutie. V tomto smere preto
sťažnostný súd nezistil žiadne podstatné pochybenie zo strany konajúceho sudcu.

Sťažnostný súd zároveň konštatuje, že v posudzovanom prípade sú dané materiálne podmienky vzatia
obvineného do väzby, pretože z podanej obžaloby možno vyvodiť (zatiaľ) konkrétne podozrenie zo
spáchania skutkov, ktoré majú znaky skutkovej podstaty trestného činu, pričom podanie obžaloby vždy
zakladá určitú vyššiu mieru podozrenia, že žalovaných skutkov sa dopustila konkrétna osoba. Vzhľadom

na doposiaľ vykonané dokazovanie v prípravnom konaní, ktoré skončilo podaním obžaloby sťažnostný
súd uzatvára, že je splnená podmienka uvedená v návetí ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por.

Aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvod väzby, podľa v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., bol predsedom
senátu ustálený správne. Obvinenému bolo písomne oznámené súdom, že (hlavné pojednávanie) sa
bude konať dňa 20.02.2014 o 10.00h. Obvinený predvolanie prevzal dňa 28.01.2014. Dňa 18.02.2014

bolo na súd doručené podanie obvineného, v ktorom požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
zhoršenia jeho zdravotného stavu o čom priložil doklad o práceneschopnosti, podľa ktorého bol
práceneschopný od 21.01.2014. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2014 predstúpil zástupca
Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý súdu predložil kópie zápisníc z civilných konaní, kde sa obvinený
zúčastnil pojednávaní v dňoch 21.01.2014 a 10.02.2014. Z prezencie zápisnice o pojednávaní v civilnej

veci 11C 58/2012 zo dňa 21.01.2014 vedenej Okresným súdom Bratislava III vyplýva, že obvinený
bol na pojednávaní osobne prítomný. Rovnako tak bol osobne prítomný aj na civilnom pojednávaní
konanom dňa 10.02.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. 5C 16/2013 na Okresnom súde Bratislava I.
Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.02.2014 vedenom pod sp. zn. 22C 8/2007 na Okresnom súde
Bratislava I sa na tomto pojednávaní obvinený síce nezúčastnil, avšak dôvod nebola práceneschopnosť,

ale skutočnosť, že podaniami zo dňa 05.02. a 06.02. požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
s iným pojednávaním.

Z uvedených skutočností preto možno vyvodiť dôvodné podozrenie, že obvinený sa cielene (úmyselne)
vyhýba trestnému stíhaniu opakovaným predkladaním dokladov o práceneschopnosti a to aj napriek

tomu, že mu zdravotný stav umožňuje účasť na pojednávaniach. Tento záver vyplýva z toho, že
napriek tomu, že obvinený bol práceneschopný, zúčastnil sa dvoch civilným pojednávaní, v ktorých je
účastníkom a z konania tretieho sa ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov. Ak obvinenému zdravotný
stav nebránil zúčastniť sa civilných pojednávaní, tak celkom určite sa mohol zúčastniť aj predbežného
prejednania obžaloby v trestnej veci, ktorá sa proti nemu vedie. Doklad o práceneschopnosti,

ktorý obžalovaný predložil preto celkom zjavne nie je dokladom, ktorý by mohol ospravedlniť
neúčasť obvineného na verejnom zasadnutí senátu, nakoľko z neho vyplýva len to, že obvinený je
práceneschopný od 21.01.2014. Ako už bolo uvedené vyššie, táto skutočnosť však obvinenému zjavne
nebránila v tom, aby sa zúčastňoval na civilných pojednávaniach. Ak obvinený k sťažnosti pripojil
vyjadrenie lekárky F. F. V., v ktorom sa uvádza, že obvinený bol v čase od 21.01.2014 do 28.02.2014 PN

a nebol spôsobilý zúčastniť sa súdneho pojednávania, tak toto potvrdenie nezodpovedá realite, nakoľko
minimálne dvoch civilných pojednávaní sa obvinený v tejto dobe zúčastnil.

V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že obvinený pomerne často zasielal súdu potvrdenia
o práceneschopnosti spolu so žiadosťami o odročenie pojednávaní, pričom už v prípise predsedu

senátu zo dňa 12.01.2010 (doručený obvinenému dňa 05.02.2010) bol obvinený upozorňovaný, že
dôvodom neúčasti na verejnom zasadnutí môžu byť len závažné zdravotné problémy s tým, že v
prípade neodôvodnenej neúčasti na verejnom zasadnutí to môže byť považované za vyhýbanie sa
trestnému stíhaniu a súd môže vydať príkaz na zatknutie a následne rozhodnúť i o vzatí do väzby.
Z dôvodu neustáleho predkladania dokladov o práceneschopnosti boli napokon do konania pribratí

znalci z odvetvia psychiatria, ktorí v záveroch znaleckého posudku zhodne skonštatovali, že obvinený
je plne schopný zúčastniť sa osobne hlavného pojednávania. Sťažnostný súd poukazuje aj na to, že
Ministerstvo spravodlivosti SR už podaním zo dňa 17.06.2011 upozorňovalo konajúci súd na to, že
obvinený sa pojednávaní (civilných) vytýčených na Okresnom súde Bratislava I prevažne zúčastňuje.
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo zoznam pojednávaní na ktorých sa obvinený v priebehu prvých

mesiacov roku 2011 zúčastnil (išlo o 14 vecí) a vzhľadom na časté odôvodňovanie neúčasti obvineného
na verejných zasadnutiach súdu s poukazom na zdravotný stav boli názoru, že konanie obvineného v
trestnej veci je účelové.Aj z týchto skutočností možno vyvodiť dostatočne odôvodnené podozrenie, že obvinený opakovane
znemožňuje vykonanie trestného konania predkladaním dokladov o svojej práceneschopnosti a to
aj napriek tomu, že mu jeho zdravotný stav umožňuje účasť na pojednávaniach, pričom vytýčené

pojednávania selektuje tak, že civilných konaní sa prevažne zúčastňuje, avšak trestného konania už
nie a to práve s poukazom na svoj zdravotný stav. Podľa názoru sťažnostného súdu zakladajú tieto
skutočnosti väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pretože existuje dôvodná obava, že
obvinený sa chce účelovo dlhodobo vyhnúť trestnému stíhaniu a to prostredníctvom zneužitia dokladov
o svojej práceneschopnosti, ktoré využíva na neustále odročovanie verejných zasadnutí v trestnom

konaní. Takéto konanie obvineného je možné považovať za konanie obdobné konaniu obvineného,
ktorý sa vyhýba trestnému stíhaniu útekom, respektíve skrývaním sa. Dôsledkom obidvoch konaní je
totiž to, že súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o možnosť predvedenia obvineného
na pojednávanie súdu, ako miernejšieho prostriedku na zabezpečenie prítomnosti obvineného na
nariadenom úkone, tak súd využil aj túto možnosť, nakoľko na č. l. 1046 sa nachádza žiadosť súdu
prvého stupňa o predvedenie obvineného adresovaná OO PZ Pezinok.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sťažnostný súd nemohol zatiaľ nadradiť väzbu ani dohľadom
probačného úradníka, pretože pri zvažovaní nahradenia väzby niektorým z inštitútov uvedených v
ustanovení § 80 ods. 1 Tr. por. je nutné vychádzať „z osoby obvineného a povahy prejednávaného
prípadu“. V danej veci osoba obvineného, ktorá svojim konaním naplnila skutkovú podstatu väzobného

dôvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. znemožňuje zatiaľ nahradiť väzbu, pretože
dohľad probačného úradníka nedokáže eliminovať hrozbu z prípadného opätovného neoprávneného
obštrukčného konania obvineného zameraného na úmyselné vyhýbanie sa trestnému stíhaniu.

Ak obvinený namietal, že namiesto predvolania na verejné zasadnutie mu bolo doručené predvolanie

na hlavné pojednávanie, tak táto skutočnosť je pri rozhodovaní o väzbe bez významu. Povinnosťou
obvineného je riadne sa dostaviť na súd uvedený v predvolaní a to v deň a v čase, ktorý je uvedený na
predvolaní. Obvinený z predvolania vedel o akú trestnú vec ide ako aj to, že sa má dostaviť na Okresný
súd Bratislava I dňa 20.02.2014 o 10.00 hod. Bolo preto jeho povinnosťou sa dostaviť, respektíve sa
hodnoverným spôsobom ospravedlniť. To, že v skutočnosti malo ísť o verejné zasadnutie a nie o hlavné

pojednávanie mohlo mať len ten následok, že verejné zasadnutie by bolo možné konať len so súhlasom
obvineného, keďže ten bol volaný na iný úkon než aký bol nariadený. Nič to však nemení na tom, že
bolo povinnosťou obvineného na súd sa v stanovenom čase dostaviť.

Sťažnostný súd uzatvára, že predseda senátu Okresného súdu Bratislava I postupoval v súlade so

zákonom, keď na podklade realizovaného príkazu na zatknutie vzal obvineného do väzby z dôvodu
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Nakoľko predseda senátu nepochybil ani v konaní
predchádzajúcom napadnutému uzneseniu a nepochybil ani pri určení začiatku plynutia väzby
obvineného, nevidel sťažnostný súd dôvod na zmenu napadnutého uznesenia a preto podanú sťažnosť
obvineného, v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ako nedôvodnú zamietol.

Obvinený vo svojej sťažnosti požiadal Krajský súd v Bratislave, aby bol pred ním vypočutý. Sťažnostný
súd nezistil žiadny dôvod k výsluchu obvineného. Obvinený bol riadne poučený a vypočutý pred
rozhodnutím o väzbe na súde prvého stupňa, pričom mal aj dostatočný časový priestor na sformulovanie
námietok voči rozhodnutiu o väzbe a to tak osobne ako aj prostredníctvom obhajcu čo aj využil. Za

takéhoto stavu sťažnostný súd konštatuje, že boli dodržané všetky práva obvineného pred rozhodnutím
o väzbe, pričom právo na obligatórny výsluch obvineného pred sťažnostným súdom neexistuje.

Sťažnosť voči uzneseniu o vzatí obvineného do väzby podala aj jeho manželka B. Q., ktorá má, v zmysle
§ 186 ods. 2 Tr. por., možnosť podať sťažnosť aj vo vlastnom mene. Podľa § 187 ods. 2 Tr. por. osobám,

ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného sa končí lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom
ako obvinenému. Lehota na podanie sťažnosti končila osobám uvedeným v § 186 ods. 2 Tr. por. dňom
17.04.2014. Podľa poštovej obálky podala manželka obvineného sťažnosť na pošte dňa 27.04.2014,
teda po uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na podanie sťažnosti. Vzhľadom k uvedenému
bola sťažnosť manželky obvineného zamietnutá ako podaná oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.