Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227716
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112227716.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jozefom Jaselským v právnej veci navrhovateľky: Q. B., G..
XX.X.XXXX, K. Č.. Q. XXX/X, XXX XX A., práv. zast. JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom
Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti odporcovi: Ľ. U., G.. X.X.XXXX, E. K. Q. I. XXX/XX, XXX XX Z. Š.,
t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Helenou Nemcovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13
666,- eur za obdobie od 24.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3. dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 215 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 775,54 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu
v 1. rade (M. U.) zaplatiť navrhovateľke sumu 10 333,33 eur spolu s úrokom z omeškania od 6.4.2012
do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzavretej dňa 17.6.2011 došlo k prevodu bytu č. 11, vo vchode č. 1 na 3. podlaží bytového domu
s č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 57/3040 a
spoluvlastníckeho podielu 57/3040 na pozemku parcela KN registra „C“ č. 8530, zastavené plochy a
nádvoria vo výmere 864 m2, katastrálne územie Prešov za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 31 000,-
eur. Kúpna cena bola vyplatená v plnej výške odporcovi v 1. rade, ktorý neuhradil navrhovateľke ani
ďalšiemu spoluvlastníkovi časť kúpnej ceny prislúchajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu.

Dňa 18.6.2013 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky doručený návrh
na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a to odporcu v 2.rade (Ľ. U.) a odporkyne v 3.rade (M.
U.), z dôvodu, že na OOPZ v Prešove bolo vedené pod ČVS: ORP-49/OEK-2013 trestné stíhanie,
pričom odporca v 2.rade sa vyjadril, že finančné prostriedky z predaja bytu, ktoré boli poukázané
na účet odporkyne v 3.rade vybral a použil na svoje osobné účely. Uznesením tunajšieho súdu č.k.
16C/97/2014-35 zo dňa 9.7.2014 súd pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpil aj odporcovia
v 2. a 3.rade.

Dňa 16.1.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako späťvzatie žaloby voči odporcom
v 1.a 3. rade a čiastočné späťvzatie žaloby voči odporcovi v 2.rade. Svoj návrh odôvodnil tým, že
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 2T/74/2013 bol odporca v 2.rade odsúdený za spáchanie

zločinu sprenevery za čo mu okrem iného bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným, Q. B. a T. Š.,
každej z nich, škodu vo výške 13 666,-eur. Súd uznesením, č.k. 16C/97/2014-54, zo dňa 20.1.2015
konanie voči odporcom v 1. a 3. rade zastavil, náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou
a odporcami v 1.a 3.rade nepriznal a konanie v časti o zaplatenie 10 333,33 eur zastavil. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2015.

Vyššie uvedeným podaním zo dňa 9.1.2015 došlo zároveň aj k rozšíreniu žaloby v časti úroku z
omeškania a to tak, že navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 8,75 % zo sumy 13 666,- eur od 6.4.2012 (termín určený v pokuse o zmier) do zaplatenia a trov
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 16C/97/2014-79 zo dňa 21.9.2015 pripustil navrhovanú zmenu
petitu žaloby. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2015.

Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka spolu s Q. B. a M. U.Š. boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 11, na 3.poschodí
bytového domu, súp. č. 4690, na parc. č. 8530 každý v podiele 1/3 a spoluvlastníckeho podielu 57/3040
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, vedených na LV č. XXXXX, k.ú.
Prešov ako aj na parc. KNC č. XXXX, o výmere 864 m2, vedeného na LV č.XXXXX, k.ú. Prešov.
Rozhodnutím Správy katastra Prešov č. vkladu Z. zo dňa 21.7.2011 bol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech M. K. a Ľ. K.. Z
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 2T/74/2013-119 zo dňa 23.10.2013 bol odporca uznaný vinným
zo zločinu sprenevery, z dôvodu, že dňa 14.4.2011 sa ústne dohodol s Q. B. a T. Š., že ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti - bytu č. 11, tento byt predajú s tým, že predaj zabezpečí odporca a tiež
prevezme od kupujúcich peniaze získané z predaja nehnuteľnosti a tieto následne vyplatí na účty
ostatných spoluvlastníkov vedené v bankách každému v podiele 1/3, avšak kúpnu cenu spoluvlastníkom
nevyplatil a ponechal si ich, čím spôsobil každému spoluvlastníkovi škodu vo výške 13 666,- eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 183 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo
iné, aj vykonateľný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b) ]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti a o zápise základného imania14) ; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 489 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 21 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou
bytu č. 11, na 3.poschodí bytového domu s č. XXXX, evidovanom na LV č. XXXXX, vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č.
XXXX Q. spoluvlastníckeho podielu na pozemku KNC XXXX o výmere 864 m2 vedeného na LV č.
XXXXX, k.ú. Prešov. Navrhovateľka a T. Š. poverili predajom predmetných nehnuteľnosti odporcu,
ktorý sa zaviazal po obdŕžaní kúpnej ceny vyplatiť im ich spoluvlastnícky podiel. Kúpna zmluva
bola uzavretá dňa 19.6.2012, pričom Správa katastra povolila vklad dňa 21.7.2011 pod č.Z.. Kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 31 000,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazali splatiť vo výške 2 000,-eur
zložením v hotovosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy a vo výške 29 000,- eur na účet uvedený v
kúpnej zmluve. Z trestného konania vedeného voči odporcovi pod sp. zn. 2T/74/2013 je podľa § 135
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku zrejmé, že odporca spáchal trestný čin sprenevery a to tým,
že kúpnu cenu za predaj bytu a kúpnu cenu za predaj zariadenia bytu celkovo vo výške 41 000,-
eur prevzal a napriek výzvam ostatných spoluvlastníkov bytu ich nevyplatil, ale ponechal si získané
prostriedky, čím navrhovateľke a T. Š., každej z nich, spôsobil škodu vo výške 13 666,- eur, na ktorej
úhradu bol rozsudkom, č.k 2T 74/2013-119, zo dňa 23.10.2013 zaviazaný. Výrok o náhrade škody
je vykonateľný ihneď po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 183 ods. 1 Trestného poriadku, preto sa
lehota splatnosti priznaného nároku neurčuje. Z uvedeného je zrejmé, že odporca bol povinný uhradiť
škodu navrhovateľke dňa 23.10.2013, kedy trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť, dňom po lehote
splatnosti sa dostal odporca do omeškania a navrhovateľke vznikol nárok na úroky z omeškania z
uvedenej sumy. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu na úhradu úrokov z omeškania
od 6.4.2012 do zaplatenia, teda odo dňa uvedeného v pokuse o zmier, keďže však predložený zmier
bol adresovaný M. U. a nie priamo odporcovi, súd nemohol pri určení počiatku omeškania vychádzať
z uvedeného dňa. Súd na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že odporca sa dostal do
omeškania až dňom nasledujúcim po právoplatnosti trestného rozsudku, č.k. 2T 74/2013-119, zo dňa
23.10.2013, teda od 24.10.2013. V zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. boli úroky z omeškania ku dňu 24.10.2013 vo výške 8,5 % p.a., keďže záväzok odporcu vznikol pred
1.2.2013. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13
666,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je odmena za jeden úkon právnej
služby vo výške 270,54 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia
a to odmenu za dva úkony právnej služby á 270,54 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby)
a za jeden úkon vo výške 210,81 Eur (písomné späťvzatie žaloby) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo spolu predstavuje sumu 751,89 Eur. Pri výpočte odmeny za späťvzatie
žaloby súd vychádzal z ust. § 10 ods. 3 cit. vyhl. a teda už zo sumy žalovaného príslušenstva. Súd ďalej

postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške 23,65 Eur (2 × 7,63 Eur
a 2 x 8,39 Eur). Odmena a režijný paušál sú tak celkom vo výške 775,54 Eur.

Keďže konanie bolo uznesením, č.k. 16C/97/2014-54, zo dňa 20.1.2015 v časti o zaplatenie 10 333,33
eur zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania s poukazom na rozhodnutie Okresného
súdu Prešov, č.k. 2T 74/2013-119, zo dňa 23.10.2013, ktorým odporca bol uznaný vinným a zaviazaný
na úhradu škody navrhovateľke vo výške 13 666,- eur, súd v predmetnej časti konanie zastavil. V zmysle
uznesenia č.k. 16C/97/2014-79 zo dňa 21.9.2015 súd rozhodoval o žalobnom návrhu na zaplatenie
ročného úroku z omeškania vo 8,75 % zo sumy 13 666,- eur od 6.4.2012 do zaplatenia. Súdny
poplatok za žalobný návrh o zaplatenie ročného úroku z omeškania vo 8,75 % zo sumy 13 666,- eur
predstavuje sumu 215,- eur, preto súd dovyrubil navrhovateľke súdny poplatok vo výške 15,- eur, ktorý
predstavuje rozdiel medzi súdny poplatkom vyrubeným za rozšírený žalobný návrh zo dňa 9.1.2015 a
zaplateným súdnym poplatkom vo výške 200,- eur za žalobný návrh o zaplatenie 10 333,33 eur. Keďže
navrhovateľka bola v konaní úspešná a v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku boli jej
priznané trovy konania účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva, preto súd zaviazal odporcu na
úhradu trov konania navrhovateľke pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 215 eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 775,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.