Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eduard Valenčin
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231629
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114231629.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT, s.r.o.,
so sídlom Nám. Sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej: Q. E., G.. XX.X.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/X, O., v konaní o zaplatenie 80 EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 68 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania
od 25.6.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 11,50 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou súdu doručenou dňa 4.12.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 138 EUR
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 80 EUR od 25.6.2014 do zaplatenia a nahradenia
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku.
Žalobu odôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 9.6.2014. Žalovaná suma
predstavuje požičanú sumu (istinu) 80 EUR vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky
vo výške 12 EUR a dohodnutý úrok 8 EUR. Zvyšná suma 50 EUR predstavuje zmluvnú pokutu na
základe dohody, ktorou mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15 EUR za každý aj začatý mesiac
omeškania, žalobca však z tohto titulu uplatnil len sumu 50 EUR.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, aj keď jej žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola doručená
dňa 10.3.2015.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Keďžepredmetomkonaniajesumaktoránepresahuje1000EUR,jednásanazákladevyššiecitovaných
zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Dňa 9.6.2014 účastníci uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku 80 EUR, z ktorej si odpočítal
poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky 12 EUR. V časti I., bod 2 zmluvy je uvedený úrok - pri15 dňovej pôžičke vo výške 15 %. V časti I., bod 5 zmluvy sa dlžník zaviazal požičanú sumu 80 EUR
vrátane poplatkov, spolu vo výške 88 EUR vrátiť do 15 dní v celosti a naraz, a to do 24.6.2014. V časti
II. zmluvy, bod 2, sa zároveň dlžník zaviazal v prípade nedodržania lehoty podľa čl. I. ods. 5 tejto zmluvy
uhradiť úrok z omeškania ako aj zmluvnú pokutu 15 EUR, keď nesplatí dlžnú sumu do 5 pracovných
dní od splatnosti pôžičky. Záver tejto zmluvy obsahuje aj tabuľku poplatkov spojených s nesplácaním
pôžičky, kde pod bodom 2 je uvedená pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote, každý mesiac,
aj začatý 15 EUR.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 12 EUR, ktorý jej
bol zrazený z pôžičky neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
Pre posúdenie uplatneného nároku súd aplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľským nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu, 3)n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho
dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.
Podľa 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,
Rozhodujúce je ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého, na iných veriteľov a na
zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta , § 2 , a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1, 2 , 9 a 10 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu
než sú tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu
je potrebné považovať za iného veriteľa, nakoľko spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/, bolo
potrebné zmluvu o pôžičke a jej náležitosti posúdiť podľa § 9 ods. 2 podľa citovaného zákona. Medzi
týmito náležitosťami je pod písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
S poukazom na už citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci sa
dôsledkov porušenia povinnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Súd teda dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej v skutočnosti len sumu 68 EUR, keďže si sám započítal
sumu 12 EUR ako poplatok, na ktorý nemal nárok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona a preto
žalobca má právo len na vrátenie sumy 68 EUR, ktorú žalobca žalovanej reálne poskytol. Súd preto
považoval za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť, a to vrátane úrokov z omeškania, vo výške v zmysle
návrhu žalobcu, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od 25.6.2014,
keďže dlh bol splatný do 24.6.2014.Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Každý právny úkon je potrebné posúdiť aj podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o ich platnosti, v tomto prípade súd posudzoval
platnosť dohody o zmluvnej pokute aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39
Občianskeho zákonníka.
V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 EUR pre prípad nesplatenia
požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že
by ju mal dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Táto formulácia je uvedená len v
tabuľke v závere zmluvy a preto nie je možné určiť akú dohodu o zmluvnej pokute vlastne účastníci
uzavreli. Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava každý účastník zmluvy,
uvedie zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu (15 EUR paušálne) ako v tabuľke o poplatkoch (15 EUR za
každý mesiac omeškania), možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2
s použitím § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zakázané, ako to ustanovuje § 7 ods. 1 citovaného zákona.
Určitosť právneho úkonu vlastne predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa
konajúcim nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno
odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno
použiť aj na predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu
formuláciu tejto dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty
paušálne vo výške 15 EUR alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre
nedostatok určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Navyše však súd dodáva, že pri pôžičke 250 EUR so splatnosťou 15 dní, dohodu o zmluvnej pokute
vo výške 15 EUR za každý mesiac omeškania by bolo možné považovať za neprimerane vysokú a v
dôsledkutohoneplatnúprerozporsdobrýmimravmi(§3ods.1 OZa§39OZ).Žalobcamátotižzákonný
nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5% ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia,
čo je 12,50 EUR ročne, ale zmluvná pokuta by predstavovala až 180 EUR ročne. Zmluvná pokuta je
teda značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania a značne znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže nie
je žiadnym spôsobom limitovaná. Predstavuje preto neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a aj z toho dôvodu by ju bolo potrebné považovať za neplatnú, ako to upravuje §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu o zaplatenie zmluvnej
pokuty zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 85 % a neúspešný v rozsahu 15 %, priznal 70 % zo zaplateného
súdneho poplatku t.j. sumu 11,55 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.