Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Martin Murgaš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/787/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223635
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné
nám. č. 13, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V z 29. júla 2014, č. k. 50C/162/2012- 94 a proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 08. októbra 2014, č. k.
50C/162/2012-121, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnej O. Z. vydal Okresný súd Bratislava
V v konaní sp. zn. 36Er/9493/2006 dňa 05.01.2007 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril

súdneho exekútora Mgr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť istinu
16.440,- Sk s prísl., a trovy konania 4.728,- Sk. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. SR 3705/06 zo 04.09.2006. Podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.01.2010 navrhol žalobca (v konaní sp. zn. 36Er/9493/2006
oprávnený) zmenu súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Uznesením z 01.12.2010 č. k. 36Er/9493/2006 - 21, EX 264/2006 exekučný súd žiadosti oprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2010. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o zmene
exekútora v zákonom stanovenej lehote. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda
pozostávajúca z nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutím o tomto návrhu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Exekučný súd pri

rozhodovaní o zmene súdneho exekútora nedodržal tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 44 ods. 8 Ex.
poriadku a z tohto dôvodu sa žalobca domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, keď nečinnosť
exekučného súdu označil za nesprávny úradný postup. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými súexistencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej ujmy, respektíve nemajetkovej ujmy a
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na nedodržanie zákonnej
30 - dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd prvého stupňa ustálil,

že bol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z.), ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu. Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd prvého stupňa dospel k

záveru,žeichexistenciužalobcavkonanínepreukázal.Súdprvéhostupňapoukázalnato,ževpriebehu
exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna škoda pre prípadnú nečinnosť
súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor má podľa Ex. poriadku povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania až do zmeny v jeho osobe. Čo sa týka náhrady majetkovej škody predstavujúcej
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vykonávanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že aj v prípade, že by existovala

možnosťvzniku škody,jemožnéuhradiťibaskutočnúškoduaušlýzisk,ktorýchvznikježalobcapovinný
preukázať. Žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vznik majetkovej škody
ani jej prípadnú výšku. Škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony svojich zamestnancov, udržiavanie
a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a
za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Z exekučného spisu sp. zn.
36Er/9493/2006 žiadne urgencie zo strany žalobcu nevyplývajú a žalobca tieto ani nijako nepreukázal.
Zároveň súd prvého stupňa poukázal na to, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú
skutočnou škodou. Ide iba o jednostranné, žiadnymi dôkazmi nepodložené tvrdenia žalobcu. Žalobca

tedaneuniesolvtomtosmeredôkaznébremeno.Pokiaľideonemajetkovúujmuvpeniazoch,súdprvého
stupňa uviedol, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. Aj tu platí povinnosť jej preukázania. Žalobca nepreukázal tvrdenia, že nezákonným zásahom bola
vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nijako nepreukázal vznik

škody ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by počas doby od podania návrhu na zmenu
exekútora došlo k tak závažnej ujme, ako popisuje žalobca v návrhu. Pôvodný exekútor je totiž stále
povinný vykonávať úkony exekučného konania. Žalobca napokon nepreukázal ani existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Námietku premlčania
uplatnenú žalovanou súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na tieto závery súd

prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní
úspešnému žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 29.07.2014 vo
veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci požiadal o zrušenie pojednávania. Ďalej uviedol, že vo veci

rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.
Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej,
aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu
vnútorne rozporný. Napriek tomu, že súd prvého stupňa zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na

tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje

rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 19.10.2012 č.
k. 14NcC/138/2012- 20 rozhodol, že sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. Eva Meszárosová (zákonná
sudkyňa v prejednávanej veci) nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je

preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súčasne
odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ústavná sťažnosť žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu
bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa Ústavným súdom SR odmietnutá pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie (III. ÚS 424/2013-11
z 10.09.2013).
Súd prvého stupňa vo veci stanovil termín pojednávania na deň 29.07.2014. Predvolanie na toto

pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 09.07.2014 (viď doručenka na č. l.
81). Súd prvého stupňa zároveň poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p (č.l. 23a, 24, 25).
Dňa 24.07.2014 bola súdu prvého stupňa e-mailom doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o
odročenie pojednávania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Bratislave zo 19.10.2012, č. k. 14NcC 138/2012- 20, ktorým tento rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Bratislava V JUDr. Eva Meszárosová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania
predmetnej veci.
Odvolací súd poznamenáva, že žalobca v obdobných skutkových veciach spravidla vždy žiada o
zrušenie pojednávania práve z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam odvolacích súdov,
ktorými neboli vylúčení sudcovia z prejednávania veci. V predmetnej veci, ako už bolo uvedené vyššie,
takúto ústavnú sťažnosť žalobcu ústavný súd odmietol a to v čase, kedy rozhodol súd prvého stupňa,

resp. už v čase doručenia predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva,
že dôvod na odročenie pojednávania nebol daný, keďže v čase doručenia predvolania na pojednávanie
bolo právnemu zástupcovi žalobcu už niekoľko dní (mesiacov) zrejmé, že jeho ústavná sťažnosť bola
odmietnutá. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 29.07.2014 pojednával a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Žalobca v ďalšom uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok ohľadom výšky škody, a že súd
prvého stupňa mu nedal priestor predložiť tento dôkaz v konaní, keďže bez splnenia podmienok konal
a rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. V tomto smere odvolací súd (okrem vyššie uvedeného,
t.j. že súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 OSP) uvádza, že súd prvého
stupňa súčasne nebol povinný dopĺňať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným na požiadanie

žalobcu, pretože ho žalobca do spisu nezaložil a súd prvého stupňa bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta
za bodkočiarkou povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o znalecký
posudok, ktorý si údajne žalobca nechal vypracovať, nie je odvolaciemu súdu jasné, prečo ho nepripojil
k odvolaniu. Ak by ho však k odvolaniu aj pripojil, nevykonanie dokazovania oboznámením jeho obsahu
by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal vznik
ani výšku majetkovej škody. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez
ďalšieho dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca ich vynaloženie v konkrétnom
prípade rovnako nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa. Odvolací súd súhlasí aj s

názoromsúduprvéhostupňa,ževpriebehuexekúcie,včase,keďjepodaný návrhnazmenuexekútora,
žiadna škoda pre prípadnú nečinnosť exekučného súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor
má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do zmeny v jeho osobe.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť
nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej

osobe. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti
právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo
preukázané, že by nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej
povesti žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah

je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv
na povesť žalobcu.
Napokon neobstojí argument žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu,
pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia

právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd
prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností,
ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Napadnutým uznesením zo dňa 08.10.2014, č. k. 50C/162/2012-121 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur do 3 dní od doručenia uznesenia.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že
napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. On však
nepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Žaloba bola podaná na súd prvého stupňa pred 01.10.2012,
teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Napadnuté uznesenie síce neobsahuje odôvodnenie, ale je z neho celkom zrejmé a nepochybné, aká
povinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych
poplatkov bol poplatok vyrubený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje

aj vzhľadom na jeho charakter jeho nepreskúmateľnosť.
V pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20,- eur sa platí za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok
k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo

veci samej.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá
veta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by žalobcovi nebolo
možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou
zák. č. 286/2012 Z.z., t. j. pred 01.10.2012. Žalobca však odvolanie podal elektronicky dňa 12.09.2014,

teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Z.z.
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.