Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217001
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712217001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Vinohrady Jasová,
s.r.o., Jasová 562, 941 34 Jasová, IČO: 36 542 610, zast.: JUDr. Ing. Diana Višňovská, advokátka,
Majzonovo námestie 2A, 940 01 Nové Zámky, proti odporcovi: F. T. F., P. XX, XXX XX L., I.: XX XXX
XXX, zast.: JUDr. Dušan Moravec, advokát, Jána Stanislava 23, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 5.400
eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/96/2013
- 41 zo dňa 14.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/96/2013 - 41 zo dňa 14.03.2014

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
5.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.400 eur od 29.12.2011 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 324 eur za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 912,67 eur za trovy právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa
02.10.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.400 eur s príslušenstvom a
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si u navrhovateľa objednal tovar, ktorý mu
navrhovateľ dodal dňa 04.11.2011 a na základe toho navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXXX zo dňa
08.11.2011 splatnú dňa 28.12.2011 na sumu 5.400 eur, ktorú odporca neuhradil.
Prvostupňový súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Jeho právny zástupca podaním doručeným súdu
dňa 13.03.2014 súdu oznámil, že prevzal právne zastúpenie odporcu, zároveň požiadal o odročenie
pojednávania s poukazom na absenciu lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. na prípravu
na pojednávanie a ospravedlnil neúčasť odporcu na pojednávaní. K podaniu doložil plnú moc na
zastupovanie v konaní zo dňa 13.03.2014. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. júla 2010 sp. zn. 3 Obdo 11/2009, podľa ktorého príčina prečo sa
účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí

s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných
dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
Súd prvého stupňa neakceptoval žiadosť odporcu o odročenie pojednávania a pojednával v
jeho neprítomnosti, nakoľko dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý, keď sa nevyznačovalnepredvídateľnosťou,keďodporcasaosúdnomkonanídozvedeldňa14.01.2013,kedymuboldoručený
platobný rozkaz so žalobou a o termíne pojednávania sa dozvedel dňa 12.02.2014, kedy prevzal
predvolanie na pojednávanie. Odporca mal preto viac ako dostatočnú časovú lehotu na to, aby si

zabezpečil právneho zástupcu a jeho konanie súd vyhodnotil ako účelové s cieľom oddialiť rozhodnutie
súdu vo veci samej, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že už predchádzajúce pojednávanie vytýčené na
deň 19.11.2013 bolo odročené bez rozhodnutia vo veci pre žiadosť odporcu o odročenie z dôvodu, že
si potrebuje obstarať právneho zástupcu.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 08.11.2011 splatnou dňa 28.12.2011 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi tovar
dodaný dňa 04.11.2011, konkrétne víno L. - N. L. v sume 4.500 eur + DPH vo výške 900 eur, spolu
v sume 5.400 eur. Z dodacích listov zo dňa 04.11.2011 podpísaných odberateľom súd zistil dodanie
predmetného tovaru.
Okresný súd Pezinok zistený skutkový stav posúdil v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka,

podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa §
411 Obchodného zákonníka, podľa § 447 Obchodného zákonníka a podľa § 448 ods. 1 Obchodného
zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu.
Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že navrhovateľ dodal odporcovi
tovar, za čo vystavil faktúru, ktorú odporca neuhradil. Medzi navrhovateľom a odporcom teda vznikol

záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal dodať odporcovi
tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru. Odporca ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť za
prevzatý tovar kúpnu cenu. Navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splnil. Odporca svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil, keď kúpnu cenu za dodaný tovar neuhradil.
Keďže odporca sa na pojednávanie nedostavil, ani v podanom odpore voči vydanému platobnému

rozkazu nenavrhol vykonanie akýchkoľvek dôkazov, ani žiadne listinné dôkazy nepredložil, súd
rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných listinných dôkazov predložených
navrhovateľom, pričom zdôraznil, že nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného
bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v tomto prípade v
neúspechu odporcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia uvádzaného v odpore o postupe

navrhovateľa, s ktorým odporca nesúhlasil.
Dodanie tovaru odporcovi mal súd za preukázané predloženými dodacími listami a výpoveďou
štatutárneho zástupcu. Odporca napokon tvrdenia navrhovateľa o dodaní tovaru žiadnym spôsobom
nespochybnil ani nerozporoval. Celá obrana odporcu spočívala len v tvrdení, že s postupom
navrhovateľa nesúhlasí v plnom rozsahu, ktoré tvrdenie však nevysvetlil.

Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru, dostal
sa do omeškania s jej úhradou, ktoré omeškanie stále trvá. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 ObZ platného v
čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu a podľa § 3 ods. 1 nár. č. 87/1995 Z. z. v
znení nár. č. 586/2008 Z. z. upravujúceho výšku úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal
plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak ako ich špecifikoval na čl. 5 a 6 rozsudku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s odôvodnením, že súd
prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. a že v konaní došlo k vadám
uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f), t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
K vecnej stránke odôvodnenia rozsudku sa odporca nevyjadril.

Odvolateľpoukázalnaustanovenie§24O.s.p.,podľaktoréhosaúčastníkmôžedaťvkonanízastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí.
Odporca po zistení, že pre ochranu svojich práv sa musí obrátiť o poskytnutie právnej pomoci na
advokátsku kanceláriu, tak urobil. Poskytnutie právnej pomoci je jednoznačne dôležitým, ústavou
garantovaným dôvodom pre ochranu práv účastníka, pričom odvolateľ zdôraznil, že zákon účastníkovi

neukladá v tejto súvislosti žiadnu lehotu, ani kedy (poťažne najneskôr „dokedy“) tak má urobiť.
Odvolateľ, t. j. odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že právny zástupca preukázateľne prevzal právne
zastúpenie odporcu dňa 13.03.2014, t. j. deň pred nariadeným pojednávaním na deň 14.03.2014 o 14:30hod. s poukazom na absenciu lehoty podľa § 115 ods. 2 O. s. p. na prípravu na pojednávanie a žiadal
súčasne o ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní.
Odporca preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok v zmysle

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca počas celého konania
nepodal vo veci žiadne konkrétne vyjadrenie, pravidelne sa nezúčastňoval pojednávaní a ospravedlnil
sa v deň konania pojednávania.

Tvrdenia uvedené v odvolaní sú len formálne. Posledný termín konania pojednávania bol odporcovi
známy už niekoľko mesiacov vopred, takže mu nič nebránilo v tom, aby splnomocnil na zastupovanie
advokáta riadne a včas.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom

termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania odporcu ako aj s
vyjadrením navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi prezentovanými odporcom v odvolaní, t. j. že postupom súdu sa
účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Obdo 19/2014 z 29. júla 2015, podľa ktorého dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť
o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1 a 2 O. s. p.),
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu
známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania.

Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení
pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom
konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho
konania a tým aj zvyšovania trov s tým spojených, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, brániacich mu zvoliť si advokáta v
primeranej lehote, po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie
plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania, ako
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom.

V nadväznosti na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné
zdôrazniť, že odporca sa o súdnom konaní dozvedel dňa 14.01.2013, kedy mu bol doručený platobný
rozkaz so žalobou a o termíne pojednávania sa dozvedel dňa 12.02.2014, kedy prevzal predvolanie na
pojednávanie.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca mal viac
ako dostatočnú časovú lehotu na to, aby si zabezpečil právneho zástupcu a jeho konanie súd prvého
stupňa správne vyhodnotil ako účelové s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že predchádzajúce pojednávanie vytýčené na 19.11.2013 bolo odročené bez rozhodnutia
vo veci pre žiadosť odporcu o odročenie z dôvodu, že si potrebuje obstarať právneho zástupcu.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní. Nakoľko si však úspešný
navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.