Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200984
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715200984.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V.. U. T., O..
XX. XX. XXXX, V. M. V.B. XXXX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Mario Buksa, s.r.o., so sídlom v
Martine, Červenej armády 1, proti žalovanému F. D. Š. D. R. F.C., F. XX, U., IČO: 00 158 551, právne
zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Patrikom Pálffym, bytom Martin, Záborského 10089/20, v
konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy pri neplatnom

skončení pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dané listom žalovaného zo dňa 03.
12. 2014 a doručeným žalobcovi dňa 03. 12. 2014 je neplatné.

O zvyšku uplatneného nároku súd rozhodne konečným rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 28. 01. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu žalovaný dal listom z 03. 12. 2014, je neplatné, a
súčasne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 15. 12. 2014
do dňa právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Žalobca vo svojej žalobe konštatoval, že na základe pracovnej zmluvy z 31. 08. 2006 vznikol medzi

ním a žalovaným pracovný pomer, na základe ktorého žalobca ako zamestnanec vykonával funkciu
správcu počítačovej siete. Zmenou pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2007 sa pracovný pomer žalobcu
dohodnutý so žalovaným zmenil na dobu neurčitú. Žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer
formou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, čo
odôvodnil tým, že 18. 12. 2013 Okresný súd Martin vydal trestný rozkaz č. 23T/172/2013, ktorým žalobcu
uznal za vinného a právoplatne odsúdil. O tejto skutočnosti žalobca zamestnávateľa do dnešného dňa

neinformoval a zamestnávateľ sa o tom dozvedel až z dokumentu Okresného súdu Martin zo dňa 20.
11. 2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené 03. 12. 2014. Žalobca
žalovanému oznámil listom zo dňa 10. 12.2014, ktorý žalovanému doručil 15. 12. 2014, že okamžité
skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a na ďalšom zamestnávaní trvá a žiada, aby
mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v plnení pracovných úloh. Riaditeľka žalovaného žalobcovi len
telefonicky oznámila, že jeho žiadosti nevyhovie. Žalobca potvrdil, že bol skutočne trestným rozkazom

Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T/172/2013 z 18. 12. 2013 uznaný za vinného zo spáchania trestného
činu, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 000,- € a pre prípad, že by výkon tohto trestu
úmyselne zmaril, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Žalobca uložený
peňažný trest zaplatil 12. 02. 2014 a v zmysle § 93 ods. 1 Trestného zákona, § 92 ods. 2 Trestného
zákona,§32písm.b)Trestnéhozákonatým,žehozaplatil,tentopeňažnýtrestriadnevykonal,apretosa
nažalobcudňomvykonania,tedazaplateniapeňažnéhotrestu,hľadí,akokebynebolodsúdený.Žalobca

naviac o svojom odsúdení informoval vtedajšieho riaditeľa žalovaného U.. G. V., ktorému predložil
predmetný trestný rozkaz k nahliadnutiu ešte v čase, keď nebol právoplatný. Preto mal žalobca za to, žežalovaného informoval aj o svojom odsúdení a toto sa stalo najneskôr dňa 12. 02. 2014, keď peňažný
trest zaplatil. Žalobca ďalej konštatoval, že v čase, keď žalovaný žalobcovi dával okamžité skončenie
pracovného pomeru, odsúdenie žalobcu za trestný čin už bolo zahladené a podľa § 93 ods. 1 Trestného

zákona sa na žalobcu hľadelo, akoby nebol odsúdený. Nie je preto možné aplikovať na žalobcu ako
dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru dôvod, ktorý uvádza ustanovenie § 68 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce. Navyše žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru po
uplynutí lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, teda po uplynutí dvoch mesiacov, keď sa žalovaný,
a to v osobe jeho štatutárneho zástupcu riaditeľa, dozvedel o predmetnom odsúdení.

Žalobca poukázal ešte na skutočnosť, že v čase dania neplatného skončenia pracovného pomeru
poberal od žalovaného funkčný plat vo výške 606,50 € mesačne, z ktorého by sa mali odvíjať náhrady
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalobca potom vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25. 06. 2015 uviedol, že o jeho trestnom stíhaní
sa na škole, kde pracoval, klebetilo a bývalý riaditeľ školy U.. V. vedel o jeho trestnom stíhaní od
prvého dňa, pretože kriminálna polícia predviedla žalobcu rovno z pracoviska. Predtým však bol pozvaný
do riaditeľne a pred riaditeľom školy ho požiadala, aby ich nasledoval. Následne bola u neho doma

vykonaná domová prehliadka. Trestné stíhanie sa viedlo približne dva roky a počas týchto rokov a u neho
vtedajší riaditeľ školy U.. V. informoval, v akom štádiu sa trestné stíhanie nachádza. Po tom, čo mu bol
doručený trestný rozkaz, tak niekedy v období od doručenia trestného rozkazu do zaplatenia peňažného
trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom, informoval riaditeľa V. o tom, že už mu trestný rozkaz
doručený bol, dokonca sa s ním radil, či sa má odvolať, alebo zaplatiť peňažný trest. Nespomínal si

však, či U.. V. informoval o tom, že peňažný trest už zaplatil a nespomínal si ani na to, či pred U.. V.
spomínal, že v prípade, ak peňažný trest zaplatí, nastane u neho fikcia netrestanosti.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 04. 03. 2015, ktorým žiadal žalobu zamietnuť
dôvodiac, že žalobca stratil spôsobilosť na výkon práce vo verejnom záujme, ktorú dovtedy vykonával

na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že o tom, že bol žalobca právoplatne odsúdený vyššie
spomínaným trestným rozkazom, sa dozvedel až na základe doručenia anonymizovaného rozhodnutia,
ktoré mu Okresný súd Martin doručil na základe jeho žiadosti zo dňa 21.11.2014. Z potvrdenia
Okresného súdu Martin zo dňa 02.12.2014 sa žalovaný dozvedel, že trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť 18.01.2014. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona č. 552/2003 Z. z. o

výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého sa vyžaduje na výkon práce vo verejnom záujme
bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorú musí spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme, pričom
za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný
trestný čin. Žalovaný mal preto za to, že žalobca stratil spôsobilosť na výkon práce vo verejnom
záujme, a teda za žiadnych okolností nemohol pokračovať vo výkone práce. Tvrdenie žalobcu o tom,

že zamestnávateľa informoval, považoval žalovaný za nepreukázané. Navyše poukázal, že žalobca bol
právoplatne odsúdený za prechovávanie detskej pornografie, a preto je vylúčené, aby žalovaný mohol
súhlasiť s tým, aby takýto jeho zamestnanec naďalej plnil pracovné úlohy.

Na takomto stanovisku zotrval žalovaný aj v priebehu konania a súčasná riaditeľka žalovaného C.. F. T.

vo svojej výpovedi uviedla, že o právoplatnom odsúdení žalobcu sa dozvedela po nástupe do funkcie,
avšak až z oznámenia Okresného súdu Martin, ktoré si žalovaný vyžiadal. Ona sama sa ujala funkcie
01. 07. 2014 a vtedy viedla rozhovor s bývalým riaditeľom U.. V. ohľadne toho, aké spory sú pred
súdmi rozbehnuté. U.. V. jej prípad žalobcu nespomínal. Po tom, čo jej bola doručená žaloba, ktorú
proti žalovanému podal žalobca, telefonovala s U.. V., ten jej povedal, že o odsúdení žalobcu vie, ale

neexistuje o tom žiadny záznam. Potvrdila len, že v septembri roku 2014 so žalobcom uzavrela ďalšiu
dohoduopracovnejčinnosti,aleuviedla,žebolopovinnosťoužalobcuinformovaťjuojehoprávoplatnom
odsúdení.

Svedok U.. G. V., ktorého súd v konaní vypočul, potvrdil, že bol riaditeľom žalovanej školy do 01. 07.

2014 a niekedy v januári alebo vo februári 2014 si ho vyžiadal k rozhovoru žalobca v jeho kancelárii, kde
ho informoval, že bol odsúdený na peňažný trest okolo 1 000,- € a bol uznaný za vinného z trestného
činu prechovávania pornografie s tým, že žalobca žiadal U.. V., aby mu poradil, či sa má odvolať, alebo
peňažný trest zaplatiť s tým, že ak peňažný trest zaplatí, údajne by mu malo byť odsúdenie vymazané zregistra trestov, alebo by mal byť akoby netrestaný. U.. V. uviedol, že odsúdenie žalobcu považoval stále
za nejaké nedorozumenie alebo omyl a neskôr sa informoval, akým spôsobom sa žalobca nakoniec
rozhodol a spomínal si, že žalobca ho informoval, že peňažný trest zaplatil. Celá záležitosť pre neho

tým skončila. Osvojil si totiž od žalobcu záver, že v prípade, že peňažný trest žalobca zaplatí, tak by
jeho odsúdenie malo byť zahladené. O prípade žalobcu svoju nástupkyňu, teda súčasnú riaditeľku školy,
neinformoval, pretože záležitosť žalobcu považoval za ukončenú a nastupujúcu riaditeľku informoval len
o prebiehajúcich a nie právoplatne skončených súdnych konaniach.

Okrem výsluchu účastníkov a výsluchu svedka U.. V. súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom
pripojených do súdneho spisu, a to pracovnej zmluvy žalobcu z 31. 08. 2006, dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 30. 06. 2007, čítaním listu žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zo dňa 03. 12. 2014, ktorý žalobca prevzal 03. 12.
2014, čítaním listu žalobcu zo dňa 10. 12. 2014, ktorým žalovanému oznámil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada o ďalšie zamestnávanie, ako aj dokladov pošty o

doručení tohto listu adresátovi 15. 12. 2014, čítaním platobného príkazu o zaplatení peňažného trestu
žalobcom a čítaním oznámenia o výške a zložení funkčného platu. Súčasne sa tiež súd oboznámil s
podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T/172/2013.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom.

Nepochybne bolo preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca u žalovaného ku dňu
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru 03. 12. 2014 vykonával prácu vo verejnom
záujme na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere ako správa počítačovej siete. Právoplatným
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduMartin,sp.zn.23T/172/2013zodňa18.12.2013,ktorýbolžalobcovi

doručený dňa 09. 01. 2014 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 01. 2014, bol žalobca uznaný
za vinného z trestného činu prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1 000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Peňažný trest žalobca
zaplatil podľa záznamu o zložení, ktorý sa nachádza v trestnom spise, dňa 14. 02. 2014. Je potom nutné

súhlasiť so žalobcom, že v zmysle § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí
sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až k), k
zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Podľa § 32 písm. d) Trestného zákona je možné uložiť spomedzi trestov, ktoré možno uložiť páchateľovi,
aj peňažný trest.

V zmysle ustanovení § 429 Trestného poriadku peňažný trest sa vykoná jeho zaplatením.

Podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby
nebol odsúdený.

Je nepochybné, že žalovaný doručoval žalobcovi list z 03. 12. 2014 o okamžitom skončení pracovného

pomeru z dôvodu právoplatného odsúdenia žalobcu pre úmyselný trestný čin v čase, keď z pohľadu
trestného zákona odsúdenie žalobcu bolo zahladené, a teda u žalobcu platila tzv. fikcia netrestanosti,
čiže na žalobcu sa hľadelo, ako keby nebol odsúdený. Žalovaný argumentoval skutočnosťou, že žalobca
vykonával v pracovnom pomere práce vo verejnom záujme v zmysle Zákona č. 552/2003 Z. z. a nespĺňal
počas celej doby trvania pracovného pomeru predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme, pretože

nespĺňal podmienku bezúhonnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

Vtejtosúvislostialesúdpoukazujenaďalšieustanovenie§3ods.4citovanéhozákona,vzmyslektorého
bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či fyzická osoba bola alebo nebola
právoplatne odsúdená.Podľa § 11 Zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, ako aj
súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu, ktorých rozhodnutia boli uznané

súdom Slovenskej republiky vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení
a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona
nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Z logického výkladu citovaných zákonných ustanovení potom vyplýva, že ak bezúhonnosť uchádzača

o výkon práce vo verejnom záujme sa preukazuje výpisom z registra trestov, kde sa uvádzajú len
nezahladené odsúdenia napr. súdmi Slovenskej republiky, tak potom v kontexte s ustanovením § 3 ods.
1 písm. b) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme je bezúhonnou osoba, ktorá nemá záznam
podľa výpisu z registra trestov a takýto záznam nemôže mať osoba vo výpise z registra trestov, ktorej
odsúdenie bolo zahladené, čo je v tomto prípade prípad žalobcu. Keďže žalobca zaplatil peňažný trest
14. 02. 2014 na účet Okresného súdu Martin, peňažný trest vykonal a od tohto momentu, čiže od tohto

dňa, hľadí sa na žalobcu, ako keby nebol odsúdený, pretože jeho peňažný trest bol zo zákona zahladený
a žalobca bol bezúhonný aj v momente, keď mu žalovaný doručil oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru. Žalovaný v tomto období, teda k 03. 12. 2014 mal na žalobcu pozerať ako keby
žalobca nikdy nebol odsúdený a nemal dôvodiť jeho právoplatným odsúdením v minulosti ako dôvodom
pre skončenie pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvedel, najneskôr však do jedného roka od dňa, kedy tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

V tomto prípade podľa presvedčenia súdu neboli splnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcom v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce.

Na žalobcu sa totiž v čase, keď mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, hľadelo,
ako keby nikdy nebol odsúdený, pretože jeho právoplatné odsúdenie bolo zahladené a navyše žalovaný

zamestnávateľ porušil lehotu dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel. Na tejto skutočnosti totiž nič nemení obrana žalovaného, že súčasná
riaditeľka školy sa o právoplatnom odsúdení žalobcu dozvedela až z oznámenia Okresného súdu Martin,
ktoré si žalovaný vyžiadal, a to až v decembri 2014, keď žalovanému bola doručená odpoveď Okresného
súdu Martin zo dňa 20. 11. 2014 a sprístupnené rozhodnutie o odsúdení žalobcu v anonymizovanej

podobe, a tiež potvrdenie o tom, kedy spomínaný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

O právoplatnom odsúdení žalobcu sa totiž dozvedel už predchádzajúci riaditeľ školy, ktorý bol
štatutárnym orgánom školy, a to U.. V.Í., ešte vo februári 2014 a následne v presne neurčenom čase do
zániku jeho funkcie k 30. 06. 2014 z rozhovoru zo žalobcom, čo U.. V. potvrdil vo svojej výpovedi. On sa

totiž z rozhovoru so žalobcom dozvedel, že žalobca zaplatil peňažný trest, čím mala u žalobcu nastať
fikcia netrestanosti, a teda vzhľadom na svoje vzdelanie logicky mohol z daného vyvodiť, že žalobca
platil peňažný trest na základe právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin.

Za takýchto okolností potom súd rozhodol o žalobe žalobcu čiastočným rozsudkom, ktorý určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dané listom žalovaného zo dňa 03. 12. 2014
doručeným žalobcovi toho istého dňa, je neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca oznámil
žalovanému svojím listom z 10. 12. 2014 doručeným žalovanému 15. 12. 2014, že na zamestnávaní
trvá, je nutné vyvodiť v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že pracovný pomer žalobcu
u žalovaného naďalej trvá.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali, jeho pracovný pomer sa nekončí svýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd preto rozhodol tak, ako uvádza výroková časť čiastočného rozsudku s tým, že o ďalších nárokoch
žalobcu, teda o nároku na náhradu mzdy a o trovách konania rozhodne súd konečným rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.