Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112204379
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112204379.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: STAVOIMPEX

Holíč, spol. s r.o., Námestie mieru 20, Holíč, IČO: 36 234 311, zastúpený: JUDr. László Lengyel, advokát,
Ružová dolina 6, Bratislava, proti odporcovi: K. R., narodený X. X. XXXX, bytom D. G. XXXX/XX, V.,
toho času D. XX, V., o zaplatenie 6831,43 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 2. 2012 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7000
eur titulom náhrady škody.

Uznesením č. k. 8C/85/2012-32 zo dňa 9. 8. 2012 súd konanie v časti sumy 168,30 eur zastavil.

Predmetom zostala požiadavka na zaplatenie sumy 6831,43 eur.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu najmä návrhom zo dňa 28.2.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 27. 8. 2012, zápisnicou
o výsluchu svedka zo dňa 16.6.2011 na č.l. 4, zápisnicou o výsluchu svedka E., podaním žalobcu z
3.8.2010, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.8.2012, Uznesením Obvodného oddelenia PZ Modra zo
dňa 6.12.2011, s obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Modra /Uznesením zo dňa
8.11.2010, zápisnicou o výsluchu svedka K. R. zo dňa 8.11.2010, zápisnicou o výsluchu svedka E. R. zo
dňa 8.3.2011, zápisnicou o výsluchu svedka K. R. zo dňa 16.6.2011, zápisnicou o výsluchu svedka E. S.

zo dňa 8.7.2011, faktúrou zo dňa 29.2.2008 a zo dňa 29.11.2010, záznamom zo stavebných denníkov
od 18.10.2010 do 22.11.2010/, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že účastníci sa dohodli, že žalovaný zabezpečí stráženie staveniska
24 hodín denne. Vo faktúrach bola zahrnutá suma za stráženie a za iné činnosti. Dohoda o strážení
bola na dobu neurčitú. Dňa 8.11.2010 bolo zistené, že zo staveniska bola odcudzená vibračná doska
značka BOMAG typ BRP 65/70D, výr. číslo 101692121043 žltej farby. E. L. strážil odo dňa 7.11.2010 od

18.00 hod do 18.00 hod. 8.11.2010 a predtým mal službu pán S. od 7.11.2010 do 8.11.2010 od 18.00 do
6.00 hod. ráno. Stavenisko oplotené nebolo, žalovaný mal zabezpečiť stráženie tak, aby zo staveniska
nič nezmizlo bez ohľadu na oplotenie. Pokiaľ ide o stráženie staveniska, toto sa vykonávalo cez víkend
v čase od 18.00 hod. piatok do 18.00 hod. sobota, od 18.00 hod. sobota do 18.00 hod. nedeľa, od18.00 hod nedeľa do 6.00 hod. ráno pondelok. Podľa výpovede pána S. na polícii dňa 8.7.2011, tento
sa vyjadril, že pracoval 7.11.2010 od 18.00 hod. do 8.11.2010 do 6.00 hod. a podľa jeho vyjadrenia na
staveniskuvibračnáplošinaužnebola.Kzisteniu,že došlokzmiznutiuplošiny,došlodňa7.11.2010,t.j.v

nedeľuavtejtosúvislostivovýpovedipánaE.R.došlokomylu,keďuviedol,žeeštevidel8.11.2010pána
P. pracovať na predmetnej vibračnej plošine. Vyjadrenie žalovaného, že k zisteniu o zmiznutí plošiny
došlo v sobotu, keď tento údaj nie je správny.

Žalobca uviedol, že žalovaný v podstate pomocné stavebné práce aj stráženie vykonával pre žalobcu

eštenastaveniskuvoVlčkovciachvroku2006.Vroku2009sasožalovanýmdohodol,žejehofirmaresp.
on bude strážiť 12 hodín denne a počas sobôt a nedelí. Mal strážiť stavenisko a v podstate mechanizmy,
ktoré sa na stavenisku nachádzali. Stráženie mal zabezpečovať od 18.00 hod. do 6.00 hod. keď v čase
od 6.00 hod do 18.00 hod. sa na stavenisku pracovalo. A keď sa nepracovalo v sobotu a v nedeľu, tak
mal strážiť nepretržite 24 hodín denne. V podstate mal stráženie vykonávať do ukončenia tretej etapy,
ktorú skončili v jedenástom mesiaci roku 2011. Dohodli si cenu za stráženie za 100,- Sk za hodinu.

Výplatný termín na odmenu bol každé dva týždne. O strážení sa viedla evidencia a žalovaný si viedol
výkazy, ktoré mu podpisovali. Faktúry zo strany žalovaného obsahovali aj výkaz prác. Faktúra 017/2010
sa týkala obdobia od 18.10.2010 do 22.11.2010 a bola uhradená 13.12.2010. Stráženie zabezpečoval
žalovaný svojimi ľuďmi, ktorí neboli v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi. Na stavenisku v Pezinku
aj v čase, keď vykonával stráženie žalovaný sa strácali veci ako stavebný materiál, pracovné pomôcky,

vŕtačky, karbobrúsky a podobne. Žalovaný tvrdil, že to mohli zobrať ľudia, ktorí pracovali pre žalobcu
počas pracovnej doby od 6.00 hod. do 18.00 hod. Stavenisko a pozemky patrili žalobcovi. Časť pozemku
bola prenajatá od mesta. Stavenisko nebolo oplotené. Stavba sa na konci pracovnej doby uzamykala.
Od tejto stavby mali kľúče ľudia, ktorí strážili stavbu. Žalovaný vykonával inžinierske siete a všetky práce
sa vykonávali na voľnom teréne, oplotené to nebolo. Mali dohodnuté, že všetky stroje bude žalovaný

po skončení pracovnej doby zamykať do garáže a kľúče mal odovzdať synom E. R.. E. R. osobne
8.11.2010 o 17.00 hod. povedal žalovanému, aby všetky veci, ktoré používali aj vibračnú dosku zamkli
do garáže na C4. Videl, že o 17.00 hod. 8.11.2010 s vibračnou doskou pracoval R. P., ktorý pracoval
pre žalovaného. Strážením mal žalovaný zabezpečiť to, aby na stavenisku nikto nekradol. Osoby ktoré
pracovali so strojmi, alebo na tom pracovali boli povinní menšie stroje a zariadenia dať do skladov a

zamknúť a väčšie stroje sa dávali do skupiny, tak, aby ich bolo možné ľahšie strážiť. So žalovaným nemal
písomnú zmluvu na vykonávanie inžinierskych sietí na stavenisku Muškát v Pezinku. V podstate zmluva
o strážení staveniska Muškát v Pezinku bola pokračovaním zmluvy o strážení, ktorú mal so žalovaným
na stavenisku vo Vlčkovciach, ktorá bola písomná. Nezisťoval si u žalovaného, či disponoval povolením,
resp. licenciou na stráženie. 29.11.2011 skončila spolupráca so žalovaným. Na polícii vypovedal pán E.

S., ktorý uviedol, že už keď preberal stráženie, tak tam vibračná doska nebola. Podľa mňa k zmiznutiu
vibračnej dosky došlo 8.11.2010 od 17.00 hod. do doby ako začal strážiť pán S.. Predmetná vibračná
doska sa zakúpila ako nová a žltá.

Žalovaný uviedol, že u žalobcu vykonával na stavenisku pomocné stavebné práce a na dohodu tieto

činnosti pomocné stavebné práce pre neho vykonávali aj iné osoby, s ktorými nemal písomné zmluvy,
aj E. S.. Fungovalo to tak, že podľa toho, čo pre žalobcu vykonal vystavil faktúru a žalobca mu uhradil
fakturovanúsumu.Faktúramifakturovalžalobcovipomocnéstavebnépráceakváziajstráženievktorom
však boli zahrnuté aj iné činnosti ako čerpanie vody, prenášanie stavebného materiálu a podobne. Práce
pre žalobcu na stavenisku vykonával od roku 2006. Asi v roku 2007, keď žalobcovi na stavenisku vo

Vlčkovciach zmizol stroj JCB, konateľ Ján Skala mu osobne povedal, že by potreboval niekoho, kto by to
tam strážil. Povedal, že sa. oplotí areál staveniska a na základe toho súhlasil, že by jeho ľudia vykonávali
stráženie. Dohodli sa, že sa má strážiť stavenisko vo Vlčkovciach, či už stavebný materiál, alebo stroje,
poprípade rozostavanú bytovku. Dohodli sa na tom, že keď skončia prácu robotníci, napríklad o 16.00
hod., že tam niekto bude do rána, kým zas robotníci nenastúpia do práce. V letnom období sa vykonávali

stavebné práce do 19.00 hod., začínalo sa o 6.00 hod. a v zimných mesiacoch podľa počasia do 15.00
hod. alebo do 16.00 hod. Nedohodli si obdobie, dokedy sa má stráženie realizovať. Dohodli sa na výške
odmeny 100 Sk na hodinu. Podľa E. R. strážením bolo, počas voľna, víkendu mu tam vozili materiál ako
štrk, piesok, hlinu, ktorú používal na zavážanie, to stráženie bolo prakticky v tom, že tam fungoval ako
vrátnik ktorý otváral, zatváral bránu. V prípade zlého počasia bolo treba čerpať z jám vodu. Pre E. R.

bolo podstatné, že tam niekto bol. Areál staveniska vo Vlčkovciach nebol celý oplotený, iba vpredu bola
vstupná brána. Stráženie skončilo asi v roku 2008. Žalobca povedal, aby dal niekoho tiež do Pezinka,
nič viac k tomu nepovedal. Bolo to voľné priestranstvo bez vstupov a brány. Začal tam posielať svojich
ľudí, fungovalo to na tej istej báze ako vo Vlčkovciach. Fakturoval žalobcovi faktúry. E. R. povedal, žestavenisko v Pezinku je treba oplotiť. Postavil plot asi 4 meste. Vibračná doska zn. BOMAG bola na
stavenisku v Pezinku, osobne žiadal E. R. alebo H. R., aby zariadili prenesenie dosky k unimobunkám.
Bolo to v piatok v novembri, šiesteho alebo siedmeho. Stroje sa umiestňovali bližšie k unimobunkám.

Buď E. R. alebo H. R. mu povedali, že je napršané, že sa tam nedostane vysokozdvižný vozík. Stráženie
vykonávali E. S. a striedal sa s E. L.. Žalovanému volal E. S., že čo si tak pamätá, predtým službu sa tam
nachádzala aj táto vibračná doska, že či sa premiestnila niekde inde, či sa dala na to miesto, kde mala
byť, že by sa tam išiel pozrieť. E. S. sa spojil s E. L., ktorý pracoval pred ním. Potom mu ešte volal buď E.
S. alebo E. L., že vibračná doska sa odtiaľ nepremiestňovala a stav je taký, že tam vibračná doska nie je.

Oznámil to E. R. a bol to ohlásiť na polícii v Pezinku. Pomocné stavebné práce boli činnosti vykonávané v
pracovnej dobe napr. vykopať jamu, vyniesť tehly, polystyrén. V decembri 2010 prestal vykonávať práce
pre žalobcu, poslednú faktúru, ktorou v sume 8.635,- euro mu žalobca nevyplatil. Faktúry neobsahovali
rozpis vykonaných prác. Fakturovať stráženie nemohol, lebo na to nemal oprávnenie a žalobca to vedel.
Síce v prílohách ku faktúram uviedol „stráženie“, ale nebola to čistá forma stráženia alebo len stráženie.
Počas stráženia sa vykonávali aj iné činnosti, ako opis meračov vody, odčerpávanie vody, zakrytie

materiálu a podobne, spisovanie počtu áut, ktoré priviezlo hlinu. Stavenisko vždy strážila iba jedna
osoba, ktorú na to poveril. E. S. robieval nočné stráženie a striedal sa so svojim bratom O. S. a denné
dvadsaťštvorky žalovaný alebo E. L.. So žalobcom sa dohodli na cene za stráženie 100,- Sk. Jeho ľudia
vedeli o tom, že s náradie a stroje, s ktorými pracovali, po práci mali odložiť, čo sa týkalo lopát, čerpanie
alebo podobne, hadice, káble. Väčšie stroje bol každý povinný odpratať k unimobunkám. Pán R. P.

pracoval na stavbe a cenu za práce si fakturoval cez žalovaného. Žalobca mu 8.11.2010 o 17.00 hod.
nepovedal, že vibračná doska sa má odpratať do C4. Vibračná doska sa vždy len previezla k ostatným
strojom k unimobunkám. Osoba, ktorá strážila stavenisko nemala konkrétne miesto, tzv. stanovište, bola
tam len prezliekáreň pri unimobunkám, kde sa mohla táto osoba zdržiavať a z tohto miesta bolo dobre
vidieť na unimobunku a na miesto, kde boli uskladnené stroje a vibračná doska. Na prevezenie vibračnej

dosky bol treba vysokozdvižný vozík, na ktorom pracoval vtedy pán F.. Chcel od vedúceho stavby, nevie
či to bol E. R. ml. alebo H. R., aby previezol dosku na miesto pre ňu určené, aby bolo na ňu vidieť.
Vibračná doska vážila zhruba 570 kg a bola žltá. V tom čase bolo popršané. Vibračná doska zostala na
okraji stavby. Nevie či nastúpil na stráženie E. L. alebo E. S.. Keď nastupoval na stráženie pán S., tak
tam bol aj žalovaný. K zmiznutiu vibračnej dosky došlo 8.11.2010 od 17.00 hod. do doby ako

začal strážiť pán S.. Žalovaný žiadnu vibračnú dosku neprevzal, nemal na starosti nič čo sa týkalo stavby
ohľadom hmotnej zodpovednosti. Keďže bolo voľné priestranstvo na sídlisku, bolo potrebné zabezpečiť
to, aby k stavbe nechodili cudzie osoby a hlavne deti, aby sa tam nestal nejaký úraz. Strážilo sa od 18.00
hod. do rána 6.00 hod., v inkriminovanom čase o 17.00 hod., nebolo stráženie, ktoré sa nerealizovalo
od 6.00 hod. do 18.00 hod. Na stavenisko bežne chodili autá a vstupovali cudzie osoby.

Svedok R. P. uviedol, že pracoval na bytovke v Pezinku, ktorá patrila E. R., ako živnostník a
subdodávateľ. Zmluvu mal podpísanú so Stavoimpex Holíč. Vykonával stavebné činnosti ako zámkové
dlažby a používal na to vibračné dosky, z ktorých jedna bola horšia a druhá lepšia. Po skončení
stavebných prác ich umiestňovali k vrátnikovi, ktorý bol pri unimobunkách. Keď dosky premiestnili k

vrátnikovi, kľúčiky vrátili žalovanému, keď tam nebol tak vrátnikovi, to bol nejaký starší pán, vrátnici sa
striedali a potom synovi pána E. R.. Prácu vykonávali na zámkovej dlažbe, ktorú následne ukončili a
začali robiť základy na novej bytovke. V tej dobe už nepracovali s tou novšou vibračnou plošinou a
niekedy v tej dobe sa dozvedel od pána E. R. ml., že táto vibračná plošina zmizla. Vibračná doska mala
asi 500 kg a premiestňovali ju po skončení práce k vrátnikovi tak, že ju v podstate dovibrovali. Nevie,

či bola konkrétna unimobunka určená na uskladnenie pracovných pomôcok ale vždy vibračnú dosku
premiestnili k vrátnikovi k unimobunkách a nikdy ju neuskladňovali. Na stavenisku určite nikdy nebol
plot. Vrátnik vždy bol v búde, sedel a pozeral, vždy tam niekto bol, keď niečo potrebovali kvôli stavbe a
keď tam nikto nebol oslovil žalovaného alebo pána E. R. ml., aby to zariadil. Na stavbe bolo veľa ľudí,
nepoznal ľudí, ktorí boli vo vrátnici. Vrátnik hovorí preto, lebo tam boli všetky kľúče, bola to v podstate

prvá búda na stavenisku. Vibračná doska, bola tak ťažká, že keď zapadla do blata, desiati chlapi ju
nemohli premiestniť, vždy musel prísť H. R., ktorý pracoval s traktobagrom, ktorý potom vibračnú dosku
premiestnil opäť na kameň. Keď aj príležitostne pracoval cez víkend alebo v noci na stavenisku, nikdy
tam nevidel osobu, ktorá by chodila po stavenisku a strážila. Bol tam buď s nimi žalovaný alebo E. R. ml.

Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného zo dňa 8. 8. 7. 2012 vyplýva, že ukončil činnosť ako
podnikateľský subjekt k 1. 1. 2011. Dňa 1. 4. 2001 mu vzniklo oprávnenie okrem iného pomocné
stavebné práce v rozsahu voľnej živnosti, dňa 28. 4. 2010 murárstvo. Z výpisu nevyplýva oprávnenie
na výkon stráženia a podobne.Z uznesenia OO PZ Modra ČVS:ORP-330/MD/PK-2011 zo dňa 6. 12. 2011 vyplýva, že trestné stíhanie
za prečin „Krádež“, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že časovo od 17.00 hod do

18.30 hod. dňa 7. 11. 2010 v Pezinku, na sídlisku Muškát z voľne prístupného staveniska bytovej
zóny odcudzil z nedokončeného chodníka voľne stojacu vibračnú dosku zn. BOMAG, typ BRP 65/70D,
výr. číslo 101692121043, žltej farby, čím spôsobil spoločnosti Stavoimpex Holíč škodu krádežou podľa
predloženej faktúry vo výške 15 405,30 eur prerušujem, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Z faktúry č.017/2010 zo dňa 29. 11. 2010 vyplýva, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 6813,50 eur
za vykonanú prácu /inž.siete Pezinok/ so splatnosťou 29.11. 2010.

Z denných záznamov stavby list. č. 402809 zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že od 7.00 hod. do 17.00 hod.
boli vykonané - zahadzovanie v kotolni C4 okolo vývodu, navážanie guľatý kameň okolo Cž, poriadok

okolo C6, terénna úprava, odvoz + dovoz rezáky /27 hodín E., E., V./.

Z denných záznamov stavby list. č. 402810 zo dňa 8. 11. 2010 vyplýva, že od 7.00 hod. do 17.00 hod.
boli vykonané - poriadok v C6- sekera I, J, kolotoľňa C3, palety+ drevo okolo C6 /36 hodín E., E., V., E./.

Z denných záznamov stavby list. č. 402811 vyplýva položka stráženie 18. 10. - 7. 11. 2010 denné 6 x
12, nočné 21 x 12 v sume 1075,50 eur.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 8. 11. 2010 vyplýva, že žalovaný uviedol, dňa 5. 11. 2010 v čase
okolo 17.00 hod. pracovník R. P. posledný obsluhoval stavebný stroj - vibračnú dosku zn. BOMAG,

žltej farby. Uvedenú nechal na nedokončenom chodníku s tým, že v sobotu t. j. dňa 6. 11. 2010 budú s
uvedenou doskou pracovať ďalej. V sobotu pracovník, ktorý mal pracovať s doskou sa nedostavil, táto
zostala na konci nedokončeného chodníka. Včera t. j. 7. 11. 2010 v čase o 17.00 hod. bola doska na
mieste, kde ju nechal pracovník. Videl ju tam strážnik E. L. pri pravidelnej obchôdzke. V čase o 18.30
hod. ho telefonicky kontaktoval E. S., ktorý sa pýtal či sa doska niekam odpratala, lebo on ju tam počas

dňa videl. Strážnik hľadal po stavbe, avšak túto nenašiel. Dnes ráno prišiel žalovaný do práce na stavbu
a zistil, že doska sa tam nenachádza.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 8. 11. 2010 vyplýva, že miesto činu sa nachádza v Pezinku
v časti výstavby byt. Domov, ktoré sa nachádza pri Muškotovej ulici. Jedná sa o prázdne miesto na konci

nedokončeného, štrkom vyloženého chodníka.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného E. R. zo dňa 8. 3. 2011 vyplýva že dňa 8. 11. 2010
vykonával strážnu službu žalovaný nie S.. On a jeho robotníci mali dosku uzamknúť do skladu, čo
neučinili alebo resp. táto doska mohla byť ukradnutá zo skladu od ktorého ako strážnik mal kľúče.

Žalovaná pracoval ako firma. Jednak ako strážna služba a jednak robil rôzne pomocné práce a zámkovú
dlažbu.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 16. 6. 2011 vyplýva, že žalovaný uviedol, že dňa 8. 11. 2010
strážil uvedený objekt E. L., ktorý mal službu od dňa 7. 11. 2010 od 18.00 hod. do 18.00 hod dňa 8. 11.

2010, ktorého následne striedal E. S., ktorý bol zamestnancom žalovaného a ktorý mal službu od 18.00
hod. 8.11. 2010 do 18.00 hod. dňa 9. 11. 2010. Stavenisko nebolo oplotené. Okolo 18.30 hod. dňa 8.
11. 2010 mu volal E. S., že pri kontrole staveniska zistil, že vibračná doska sa na mieste nenachádza.
Na stavenisku zabezpečoval stráženie ale nie len osobne ale aj prostredníctvom svojich zamestnancov.
V deň krádeže 8. 11. 2010 mal službu E. L., ktorého striedal E. S.. Žalovaný v ten deň nebol v Pezinku

ale v Trnave. Naposledy videl dosku dňa 5. 11. 2010 na chodníku staveniska, kedy žiadal vedúceho
stavby, aby ju premiestnil k unimobunkám.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 8. 7. 2011 vyplýva, že E. S. uviedol, od 15. 3. 2010 do 8. 11.
2010 pracoval v spoločnosti Stavoimpex Holíč, kde mu bol nadriadený žalovaný, a pracoval ako denný

a nočný strážnik na stavenisku v Pezinku. V dobe krádeže od 7.11. 2010 do 8. 11. 2010 pracoval od
18.00 hod. do 6.00 hod ráno. Evidencia stráženia sa neviedla, v daných dňoch ho striedal pred a po
službe žalovaný, ktorého fyzicky nebolo, t. j. neprebral a neodovzdali si službu navzájom, išiel domov,
ale telefonicky upozornil žalovaného, že ide domov a nečakal na žalovaného. Služby nebolo nikdy riadneodovzdávané, žalovaný nikdy neprišiel. V ten deň nastúpil na nočnú službu o 18.00 hod., nestriedal
nikoho, do polhodiny zistil, že chýba doska na stavenisku. Potom ihneď volal žalovanému, ktorý mal
zavolať na políciu.

Z faktúry č. 18080881 zo dňa 29. 8. 2008 vyplýva, že žalobcovi bola fakturovaná suma 464 100 Sk za
vibračnú dosku BPR65/70D.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu zo dňa 8. 11. 2010 nevyplýva predmet činnosti stráženie

a podobne.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový

vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom, ods. 2 dohoda podľa
odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dodatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva

nie je uzavretá.

S ohľadom na vykonané dokazovania a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanovenia ma súd
za to, že medzi účastníkmi nebola v zmysle § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavretá písomná
dohoda o tom, že ich vzájomné vzťahy pokiaľ ide o stráženie staveniska Muškát budú sa budú spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd má za to, že stráženie nebolo predmetom podnikateľskej
činnosti žalovaného, ktorý nepreukázal, že v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. mu bola udelená príslušná
licencia a teda tieto právne vzťahy nespadajú pod úpravu § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 súkromná bezpečnosť
sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku
a osoby.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 druhy

bezpečnostnej služby sú strážna služba, b) profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti
cestnou dopravou, c) detektívna služba, d) odborná príprava a poradenstvo, ods. 3 fyzická osoba alebo
právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu.

Podľa ustanovenia § 3 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 na strážna služba je

ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste.

Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 vlastná ochrana je
prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou
v pracovnoprávnom vzťahu.

Podľa ustanovenia § 8 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 na účely tohto
zákona sa ďalej rozumie fyzickou ochranou obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho
systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností, písm. d) obchôdzkou
priamy výkon činnosti uvedených v § 3 písm. a), b) a f) striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej

výkonom fyzickej ochrany v tom istom chránenom objekte alebo na tom istom chránenom mieste,
písm. e) strážením priamy výkon činnosti, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe, alebo
pri chránenom majetku, kde tieto činnosti má vykonávať, písm. s) prevádzkovateľom fyzická aleboprávnická osoba, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo licencia
na prevádzkovanie technickej služby.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 bezpečnostnú službu
možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. v znení k 31. 12. 2010 prevádzkovateľ strážnej
služby je povinný presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je

oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany; príslušné doklady a tie uschovávať v sídle
alebo v mieste činnosti. Splnenie tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný poskytovať
na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru alebo orgánu kontroly pre výkone
kontroly.

Podľa ustanovenia § 455 ods. 2 písm. s) zákona č. 455/1991 Zb. v znení k 30. 12. 2010 vyplýva, že

živnosťou ďalej nie je prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej
služby na ochranu majetku a osôb.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania ako podnikateľské subjekty - žalobca
ako právnická osoba a žalovaný v tom čase ako samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v

živnostenskom registri sa ústne dohodli a uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
vykonávať pre žalobcu pomocné stavebné práce a kvázi aj stráženie, v ktorom však boli zahrnuté aj
iné činnosti ako čerpanie vody, prenášanie stavebného materiálu a podobne za cenu 100 Sk za hodinu,
na stavenisku „Muškát“ v Pezinku. Doba trvania zmluvy bola v konaní sporná, avšak táto skutočnosť
sama osebe pre rozhodovanie vo veci nie je významná. Táto dohoda bola pokračovaním ich dohody z

predchádzajúcej spolupráce zo staveniska Vlčkovce. Žalovaný vykonával túto činnosť, prostredníctvom
svojich spolupracovníkov, ktorí neboli v priamom právnom vzťahu k žalobcovi a ani k žalovanému neboli
v pracovnoprávnom vzťahu, ale išlo o osoby, ktoré taktiež ako žalovaný boli samostatne zárobkovo činné
osoby, s ktorými nemal žalovaný písomné zmluvy, ale fakturoval im cenu za vykonané práce. Žalovaný
bol v priamom právnom vzťahu k žalobcovi, ktorý mu v zmysle faktúr, ktoré mu žalovaný predkladal

uhrádzalfakturovanésumyzavykonanépomocnéstavebnépráceataktoúčastnícioznačiliajstráženie.
Z denných záznamov stavby za obdobie 18. 10. - 7. 11. 2010 vyplýva, že v tomto období žalovaný
fakturovalžalobcoviokreminéhocenu1075,50zastráženiezapredmetnéobdobie,keďuvedenézahŕňa
denné stráženie 6 x 12 hodín /3 víkendy/ a nočné stráženie 21 x 12 hodín.

Samotný obchodný zákonník neupravuje zmluvný typ a to zmluvu o poskytovaní strážnej služby. Tento
zmluvnýtypjemožnéuzavrieťvsúladesozákonomč.473/2005Z.z.osúkromnejbezpečnostnejslužbe.
Tento zákon upravuje okrem iného poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, a teda výklad
pojmu stráženie v § 8 písm. e) ako aj podmienky prevádzkovanie bezpečnostnej služby a to základe
licencie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému nebola udelená licencia na základe,

ktorej by bol oprávnený poskytovať strážnu službu na stavenisku žalobcu. Pričom z úpravy zákona
č. 455/1991 Zb. § 2 písm. s) vyplýva, že živnosťou nie je prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej
služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb a teda predmetom podnikateľskej
činnosti žalovaného nemohlo byť vykonávanie strážnej služby, nakoľko podľa zákona č. 473/2005 Z. z.
takúto činnosť možno vykonávať iba na základe udelenej licencie pre súkromnú bezpečnostnú službu,

ktorou žalovaný jednoznačne nebol. Prípadne takúto činnosť si mohol zabezpečovať samotný žalobca
ako vlastnú ochranu prostredníctvom prevádzkovania bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ktorú
by vykonával prostredníctvom aspoň jednej osoby v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca potvrdil, že mu
bola známa skutočnosť, že žalovaný nemá oprávnenie na stráženie, a napriek uvedenému dohodu
zo žalovaným uzavrel s tým, že žalovaný mal svojou činnosťou zabrániť krádežiam na stavenisku.

Súd považoval dohodu účastníkom konania, s predmetom stráženie staveniska za absolútne neplatnú,
nakoľko takáto dohoda bola uzavretá v rozpore so zákonom, konkrétne č. 473/2005 Z. z. a teda v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je

povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Podľa ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase
vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú

bolo možné s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,

vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v
blokovom konaní.

Súd je podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka v občiansko-súdnom konaní viazaný
rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je viazaný aj

právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia, predpokladanou trestným zákonom. Zároveň je
civilný súd viazaný zistením trestného súdu aj vtedy, keď ide o súkromnoprávne nároky kohokoľvek a
proti komukoľvek odvodené od trestného činu, ktorého sa týka odsudzujúci rozsudok.

Rozhodnutie o tom, že v súvislosti s konaním žalovaného došlo k spáchaniu trestného činu v konaní

preukázané nebolo, keď Uznesením Obvodného oddelenia PZ Modra zo dňa 6. 12. 2011 bolo trestné
stíhaniezaprečinkrádeževčaseod17.00hod.do18.30hod.dňa7.11.2010vPezinku, vibračnejdosky
zn. BOMAG prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe. Súd ďalej v konaní skúmal teda predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorú žaluje žalobca vo výške 6831,43 eur a to za zmiznutú predmetnú vibračnú

dosku.

Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanovenia
Trestného zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj občianskom
práve.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,

znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez
ohľadunato,čiideoosobyfyzickéaleboosobyprávnickéapovinnosťznehovyplývajúcajepovinnosťou
právnou. Pod tento pojem je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv,

ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej
prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že neplní svoju právnu povinnosť, a teda
koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

Ustanovenie § 415 ukladá totiž povinnosť každému; všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje
na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, teda nielen na škodcu, ale i na toho, komu
riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti samotným poškodeným môže zakladať
jeho spoluzavinenie na vzniku škody (§ 441 OZ), pretože je povinnosťou každého chovať sa tak, aby
nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným ale aj voči sebe samému.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, t. j. porušenie

právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, b) spôsobenie škody t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, ktoré má subjektívny

charakter a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode a môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri absencii ktoréhokoľvek predpokladou vzniku občianskeho právnej zodpovednosti,
zodpovednosť neprichádza do úvahy. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša
nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť

za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o
tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností
zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej
zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil zodpovednosť žalovaného v súvislosti so

škodou, ktorá vznikla žalobcovi s predmetnou vibračnou doskou, ktorého je vlastníkom. V danej veci
nie je daná osobitná zodpovednosť a zodpovednosť žalovaného posudzoval súd podľa všeobecnej
občianskoprávnej úpravy subjektívnej zodpovednosti s prezumovaným zavinením. Na rozdiel od
predpokladov a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť, ktoré majú objektívny
charakter, zavinenie má subjektívny charakter. Aj tu platí všeobecne predpokladané (presumované)

zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zodpovedná
osoba preukáže, že škodu nezavinila, prípadne si ju spôsobil sám poškodený alebo tretia osoba, alebo
že vznikla náhodou, ku ktorej sám nevytvoril podmienky. Zo skutkových okolností má súd za to, že
žalobca v konaní nepreukázal zavinenie žalovaného na vzniknutej škode, keď nebol uznaný žalovaný za
vinného v súvislosti s prečinom krádeže vibračnej dosky. V prípade existenicie rozhodnutia v trestnom

konaní uvedeným bol konajúci súd je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ
ide o osobu, právnu kvalifikáciu a aj formu zavinenia.

Jedným zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť
(tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú

súvislosti bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí) v rámci, ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Zodpovednosť nemožno ale urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

„priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná
súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná t.j. bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného. Aj v súvislosti s uvedením má súd za to, že zo strany žalobkyne bola preukázaná príčinná

súvislosť, ktorú nemožno len predpokladať, medzi konaním žalovaného a škodou vzniknutou žalobkyni
na predmetnom motorovom vozidla, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, úhradu poistného,
právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktorá vyplýva, aj zo záverov trestného rozsudku, ktorými je
konajúci súd viazaný. Súd má za to, že žalobca v konaní, že žalovaný mu spôsobil škodu, ktorej náhrady
škody sa v tomto konaní domáha a keď takého konanie žalovaného nebolo dokázané ani v trestnom

konaní.

Zoskutkovýchokolnostíprípadusúddovodil,žeboltoprávesamotnýžalobca,ktorýzanedbalprevenčnú
povinnosť v zmysle § 415 OZ, a preto musí následky s tým spojené, znášať. Žalobca sám požiadalžalovaného o poskytovanie strážnej služby, hoci mu bola vopred známa skutočnosť, že predmetné
stavenisko nie je vôbec oplotené, že žalovaný nie je osobou, ktorá má licenciu na poskytovanie strážnej
služby v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z., napriek tomu žiadal, aby žalovaný svojou činnosťou zabránil

krádežiam na stavenisku. Pričom mal postupoval s odbornou starostlivosťou ako podnikateľský subjekt
pokiaľ ide o ochranu jeho vlastníctva, čo možno od neho spravodlivo požadovať a teda mal zvážiť možnú
mieru rizika, keď na stavenisku pracovali rôzne osoby a na stavenisko mali aj rôzne osoby v podstate
ako neohradený priestor voľný prístup. Pokiaľ ide o žalovaného tento síce bez toho, aby mal licenciu
na vykonávanie bezpečnostnej služby formou stráženia sa na uvedené zaviazal voči žalobcovi, avšak

objektívne je zrejmé, že sám nebol schopný v rámci ani prevenčnej povinnosti zabrániť s ohľadom na
uvedené prípadným škodám, ktorá na majetku žalobcu mohli vznikať aj v súvislosťami s krádežami.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že výlučne zo strany žalovaného došlo
k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti.

Pokiaľ ide o predmetnú vibračnú dosku súd mal za preukázané, že táto sa s určitosťou nachádzala

na stavenisku ešte dňa 5. 11. 2010 /piatok/, avšak nebolo preukázané, ktorá konkrétna osoba ako
posledná s predmetnou doskou pracovala. Pokiaľ ide o nasledujúce dni 6. a 7. 11. bol víkend pričom
z stavebných záznamov nevyplýva, že by tam žalovaný vykonával pomocné stavebné práce, avšak z
položky stráženie má sú za to, že si fakturoval aj hodiny za stráženie cez víkend 6. a 7. 11., avšak
táto skutočnosť nepreukazuje, skutočnosť, že žalovaný bol osobou, ktorá sa v tom čase nachádzala na

stavenisku a manipulovala s doskou. Výpovede žalovaného a E. R. sa líšia. S poukazom na výpoveď
E. S. na polícii a ako s označením predmetného konania pokiaľ ide o prečin krádeže, má súd za
preukázané, že k zmiznutiu vibračnej dosky došlo najneskôr dňa 7. 11. 2010 a uvedené zistil E. S.,
ktorý však uviedol, že túto skutočnosť oznámil žalovanému, a aj napriek tomu, že na stavenisku ho
nikto nestriedal, odišiel. Uvedené teda potvrdzuje, že žalovaný na stavenisku cez víkend nenachádzal.

Prvý výsluch žalovaného na polícii bol dňa 8. 11. 2010 o 13.20 hod. a teda k zmiznutiu došlo predtým
najneskôr dňa 7. 11. 2010. Uvedené vyvracia aj vyjadrenie E. R., ktorý uvádzal, že doska zmizla dňa 8.
11. 2010. Tak ako E. R. aj žalovaný uvádzali, že k zmiznutiu vibračnej dosky došlo 8.11.2010 od 17.00
hod. do doby ako začal strážiť pán S.. Súd má za to, že obaja si zmýlili dátum, keď uvedené vyplýva,
zo zápisnice o výsluchu žalovaného na polícii, ktorý sa uskutočnil dňa 8. 11. 2010 o 13.20 hod. ako aj z

výpovede E. S. na polícii, ktorý zistil pri prvej obchôdzke dňa 7. 11. 2010, že doska nie je na stavenisku.
Pričom nikto mu stráženie neodovzdával, a teda nikoho na stavenisku nevidel, ani žalovaného.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,

nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať.

V tomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný preukázať nielen vznik škody,
ale aj porušenie povinnosti žalovaným, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
žalovaným a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosti, keď žalobca
dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v zmysle
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuniesol, preto súd návrh ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
žalobcu a žalovaného, svedka pána P. listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší
obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust.

§ 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Súd upustil od vykonania ďalšieho
dokazovania zo strany žalobcu a to výsluchom svedkov E. ml. a H. R., nakoľko uvedené považoval za

nehospodárne s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania a navrhnutí svedkovia sú v priamom
príbuzenskom vzťahu k vlastníkovi žalobcu. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav
za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní
nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu. Skutkové zistenianadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol

na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov
na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z
účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný
dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Zastaveniekonaniavčastisumy168,30eurzavinilsamotnýžalobca,avtejtočastibolúspešnýžalovaný,
avšak náhradu trov konania si žalovaný neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania v súvislosti so
zastavením konania nepriznal.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vo veci plne
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania
neuplatnil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.