Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205773
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715205773.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Quantum

Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 248 980, zast.
PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO:
36 668 745, proti žalovanému PF. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., občanovi
SR, o zaplatenie 367,58 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 40,38 Eur od 26. 04. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 78,25 Eur od 26. 05. 2012 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 367,58 Eur spolu s príslušenstvom. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu
trov konania a právneho zastúpenia.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, zásielku si v odbernej lehote neprevzal.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 17. 04. 2015, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22. 02. 2012, dodatku
ku zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22. 02. 2012, faktúry č. 7203605572, 7204822661,
7303481506, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 07. 2014, ako aj ďalších listinných a

ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62
Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrela so žalovaným podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 22. 02. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Nazáklade nejbolposkytovateľslužbyatospoločnosťSlovakTelekoma.s.povinnýpripojiť žalovaného
k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program

služieb PODLA SEBA 7 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 22. 02. 2012 aj Dodatok ku
Zmluve o pripojení, na základe ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. S
poukazom na uvedené vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť predať žalovanému mobilnýtelefón značky Nokia C5-00 MP5 v akciovej cene. Nezľavnená hodnota telefónu bola uvedená v cenníku
mobilných telefónov, ktorý bol súčasťou dôkazov evidovaných v Spravovacom denníku súdu.

Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu plnenie riadne a včas. Riadne žalovanému
službu aktivoval, umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať a odovzdal mobilný telefón. Za poskytnuté
služby boli žalovanému vystavené faktúry: č. 7203605572 s dňom splatnosti 25. 04. 2012 na sumu
40,38 Eur, č. 7204822661 s dňom splatnosti 25. 05. 2012 na sumu 78,25 Eur a č. 7303481506 s
dňom splatnosti 25. 04. 2013 na sumu 248,95 Eur - pričom posledná fakturovaná čiastka predstavovala

právnym predchodcom žalobcu uloženú zmluvnú pokutu žalovanému.

Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry neuhradil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky
dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú
službu a na odovzdané koncové zariadenie. S poukazom na uvedené, podľa tvrdenia žalobcu, vznikol

jeho právnemu predchodcovi nárok na zmluvnú pokutu.

Dňa 09. 06. 2014 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom a. s. a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom predmetné pohľadávky (o. i. aj pohľadávka voči žalovanému) sa stali vlastníctvom žalobcu.
Na základe uvedeného právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu

pohľadávky voči nemu na žalobcu.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 citovaného zákona, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 citovaného zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný len

v časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorých právnemu
predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby,
ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote
splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za

poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami č.: 7203605572 a 7204822661 v
celkovej sume 118,63 Eur za dôvodný a preto v tejto časti žalobcovi vyhovel.

Súčasne súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti konkrétnej faktúry a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania, pretože boli

uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s
príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný nezaplatením faktúr, resp. nedobíjaním si kreditu porušil
zmluvu v dôsledku čoho bola jeho karta deaktivovaná.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu

jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe aj vypočítava a
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ as účinnosťou od 01. 01. 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka a to konkrétne § 53 ods. 4 písm. k).

Z prejednávanej veci je nepochybné, že právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ,
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá
nemala postavenie podnikateľa a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd
dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretý medzi účastníkmi konania majú
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter,

postavenie účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca
žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách upravený v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich
uvedením v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných

podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti.

Súd skúmal aj primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť riadne
a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady je aj sankciou nie
sú žiadne pochybnosti. Je však všeobecne známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby

spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu. Vopred pripravenými je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej
pokuty, pričom právny predchodca žalobcu žiadal od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V praxi to znamená, že
môžedôjsťksituácii,keďspotrebiteľzaplatí23paušálnychpoplatkov,pričomprinezaplateníposledného

si voči nemu žalobca uplatňuje rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania v začiatku 24-
mesačnej viazanosti.

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute je podstatné, že takto dojednaná zmluvná pokuta

zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda
24 mesiacov a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť odoberať služby
poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu a až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
stále v plnej výške.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že podobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými rozhodnutiami
všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, napríklad rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/32/2012 zo dňa 15. 03. 2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.

10C/104/2012 zo dňa 03. 09. 2014.

Ak zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé,
že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov už z uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom
zmluvná pokuta zakotvená. Záverom súd zdôrazňuje, že žalobca súdu predložil len faktúru, ktorou

vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, pričom žiadnym dôkazom nepreukázal, že
skutočne aj reálne došlo k deaktivácii služby žalovanému.

Na základe uvedených skutočností súd potom rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku,
žalobcovi priznal uplatnenú sumu z titulu neuhradených a odobratých služieb žalovaným, v tej časti kde

si uplatnil sumu z titulu zmluvnej pokuty, žalobu zo zhora citovaných dôvodov zamietol.

Pretože žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, analogicky bol čiastočne úspešný aj žalovaný, súd
o trovách rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 OSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).