Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203635
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714203635.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti odporcovi:
H. V., W.. XX.XX.XXXX, W. F. Y., E.. T. XXX, v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou N. T., T.V.
I. L. Y., v konaní o zaplatenie 413,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,31 eura s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 27,14 eura od 4.4.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 23,99 eura od 4.1.2011
do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 23,99 eura od 4.6.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 6,19
eura od 4.7.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh navrhovateľa v časti istiny 331,94 eura s príslušenstvom z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.03.2014 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz,vktorombyodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu413,25eurspríslušenstvom
a nahradiť trovy konania.

V dôvodoch návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovak
Telecom, a.s., uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby, a Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na
mobilný telefón v lehote viazanosti 24 mesiacov. Vzhľadom na to, že odporca si svoj zmluvný záväzok
nesplnil, t.j. neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne
vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Navrhovateľ si súčasne uplatnil nárok

na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a náhradu trov
konania.
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 21.04.2016. Súd pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti opatrovníka odporcu. Právny zástupca navrhovateľa svoju
neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 05.04.2016.
Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, faktúrami č.XXXXXXXXXX,

č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými
podmienkami, a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca ako účastník so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. uzavrel Zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie programu služieb MI NEOB3 podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len zákon o elektronických komunikáciách). Zároveň odporca uzavrel so spoločnosťou Slovak
Telecom, a.s. Dodatok k Zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie zariadenia LEADTEK USB

MODEM BLACK za zníženú kúpnu cenu. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadeniea poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu, a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru splatnú dňa 03.07.2011 a znejúcu na sumu

vo výške 6,19 eur, faktúru splatnú dňa 03.06.2011 a znejúcu na sumu vo výške 23,99 eur, faktúru splatnú
dňa 03.05.2011 a znejúcu na sumu vo výške 23,99 eur, faktúru splatnú dňa 03.04.2011 a znejúcu na
sumu vo výške 27,14 eur. Faktúrou splatnou dňa 03.04.2012 a znejúcou na sumu 331,94 eur si právny
predchodca navrhovateľa u odporcu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle uzavretého
dodatku k zmluve o pripojení.

Navrhovateľ ako postupník dňa 24.06.2013 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469 ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o pripojení.
Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku predmetom dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu
Služieb špecifikovaných v tomto Dodatku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o
pripojení, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej

dátovej služby T-mobile mobilný internet spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
telefónnej siete spoločnosti Slovak Telecom, a.s., a platným Cenníkom, vrátane Fair User Policy a týmto
Dodatkom.
Podľa bodu 2 Dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto Dodatku

nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní
také konanie na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať Službu alebo zrušiť Službu
odstúpením od Zmluvy, alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany
účastníka.
Podľa bodu 3 Dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej

povinnosti uvedenej v bode alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v č. 5
bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok MI) a následnej deaktivácie Služby je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť

poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej
vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.

Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o
pripojení, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške
nezaplatených faktúr za poskytnuté služby elektronickej komunikácie spolu vo výške 81,31 eur.
Súd teda považoval návrh navrhovateľa na začatie konania v tejto časti za právne opodstatnený, a preto
mu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 81,31 eur za nezaplatené faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením
žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z
omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník alebo

OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o pripojení, resp. Dodatok k nej, je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou
napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny

predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet
podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s
dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné

podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal
byť prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Takáto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ nie je

nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie
zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute.
Posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemalo byť ovplyvňované
ďalšími skutočnosťami, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov
zmluvy, a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní, by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie

toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov
dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute
nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriťsa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej
obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná

pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v
závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len
ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej
podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na

všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a
prihliadať aj na charakter, trvanie a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať
od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej
povinnostizčohojezrejmé,žemôžežiadaťajniekoľkonásobokuvedenejzmluvnejpokuty.Súdmázato,
že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/
je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa č. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol

ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej
neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila
význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by

naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly
by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého
počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a nasl. OZ, ktoré regulujú
spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku.
Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta je vzhľadom
na obsah zmluvy, povahu zabezpečovanej pohľadávky a spôsob, akým bola dojednaná, neprimeraná,
a teda neplatná.
V súvislosti s uplatnením nároku navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/162/2015 zo dňa 10.09.2015, Rozsudkom Okresného

súdu Bardejov, č. k. 4C/162/2011-28, zo dňa 06. 12. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15 .03. 2012 (ale aj viacerými rozsudkami iných súdov) bola
zmluvná podmienka v znení: v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v
bode 2 tohto Dodatku, alebo v Článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v Článku 5 bod 5.2.
písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM karty zo

strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto
Dodatku, vyhlásená za neprijateľnú.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní iba predložil faktúru, ktorou bola vyúčtovaná

zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. Žiadnym listinným dôkazom však nepreukázal, že odporca porušil
zmluvné podmienky, a teda že nedodržal povinnosť riadne a včas platiť za poskytnuté služby, ani nebolo
preukázané, že došlo k odpojeniu odporcu pre nesplnenie jeho povinností. Zároveň z Dodatku vyplýva,
že zmluvnú pokutu možno uložiť účastníkovi zmluvného vzťahu len pre porušenie zmluvných povinnosti
azanáslednéhovypojeniaSIMkartyzprevádzky(viď.bod 4Dodatku).Takétokonanienavrhovateľvšak
nepreukázal. Súd teda nemal za preukázané, že boli naplnené podmienky pre uloženie zmluvnej pokuty.

Návrh súd teda návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol okrem vyššie uvedených dôvodov aj
z dôvodu nepreukázania vzniku nároku na zmluvnú pokutu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Odporcovi by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2

O.s.p., pretože vo veci mal úspech čiastočný. Nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si
žiadne neuplatnil, súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods.1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.