Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307202019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4307202019.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava,Pribinova25,protipovinnému:C.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.XXX,ovymoženiesumyvo
výške 841,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice
sp. zn. 8Er/19/2007-29 zo dňa 12. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8Er/19/2007.
Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej, so

sídlom P. Jilemnického 1, Levice, trovy exekúcie v sume 41,30 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa §41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z.
Exekučnéhoporiadku,§35,§45ods.1,2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,§2písm.a/
a b/ , § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3
SmerniceRadyč.93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchaods.

1 písm. q/ Prílohy smernice 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dňa 28. 02. 2007 poveril vyššie uvedeného
súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci oprávneného proti povinnému o vymoženie 841,13
eura s príslušenstvom. Súdny exekútor s prihliadnutím na právnu ochranu spotrebiteľa predložil dňa
16. 03. 2010 podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie. Súd z obsahu exekučného
spisu zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
841,13 eura (25.340,- Sk) pod sp. zn. SR 4592/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 11. 2006

a vykonateľnosť 23. 11. 2006. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 25.440,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 25.200,- Sk od 10. 07. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
6.614,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Daný právny vzťah bol založený
na základe Zmluvy o úvere zo dňa 05. 05. 2006. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas,
aj napriek žalobcovým výzvam, v ktorých ho upozornil na možnosť uplatnenia si dohodnutého úroku z

omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Účastníci rozhodcovského konania sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Aj napriek tomu, že zmluva, ktorá bola podkladom
pre vydanie exekučného titulu bola v záhlaví označená ako ,,úverová“ podľa ust. § 497 Obchodného
zákonníka, malo by sa jednať o absolútny obchod, avšak z okolností uzavretia zmluvy najmä vzhľadom

na povahu strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že na daný právny vzťah je nutné okrem
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa vyznačujú svojou

kogentnou povahou. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 31. 01. 2007 vymoženia sumy 25.340,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. Súd nielenže preskúmal neprijateľné podmienky uvedené v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve, ale zároveň priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a
to úrok s omeškania v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za

neplneniepovinnostijenielenvrozporespríslušnýmiustanoveniamivnútroštátnehoaeurópskehopráva
o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá
je pre oblasť vnútroštátneho práva určujúcou. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného
stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17. Všeobecných
obchodných podmienok poskytnutia úveru je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
používa v rámci svojej obchodnej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Dojednanie rozhodcovskej doložky je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť
obsah zmlúv. Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, keďže je adhézna, mohol ju

prijať alebo odmietnuť ako celok. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať
sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali. Na základe vyššie uvedeného súd
dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom. Skutočnosti, že oprávnený sa ako dodávateľ domáhal na rozhodcovskom
súde nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi, čomu predchádzal nedostatok
odbornej starostlivosti z jeho strany, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
nevyhnutné trovy exekučného konania v sume 41,30 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
podľa § 160 ods. 1 OSP.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, pričom dôvodil tým, že oprávnený
poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú
zmluvu nie je možné považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., klientom sú
peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (opis tovaru, služby, cenu atď). S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom
na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na

základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto
zákona. Zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených
v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva
o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym
obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. K

tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách oprávnený uvádza, že smernice vydané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu
záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich
konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do právneho systému. Ďalej uviedol, že
je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou doložkou, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje o spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby protidodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde nebude dotknutá ust. §
53 ods. 4 písm. r/ OZ. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej
právomoci rozhodcovského súdu, prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplné

znemožnenie rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je
úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Teda v zmysle príslušnej smernice sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady

rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade
však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe
Zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu
pre spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v
písomnej forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany
oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď na základe čoho potom

rozhodcovský súd vydal predmetný rozsudok. Obe sporové strany tak mali priestor vyjadriť sa v konaní
predrozhodcovskýmsúdom.Oprávnenýpoukázalnaskutočnosť,žepovinnýbolpočasrozhodcovského
konania nečinný, hoci rozhodcovský súd zaslal výzvu na žalobnú odpoveď, povinný žalobnú odpoveď
nezaslal. Práve výzva slúži ako prostriedok procesnej obrany, kde môže uviesť a preukázať v odpovedi
na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Povinný

však na žalobnú výzvu neodpovedal napriek tomu, že mu bola táto výzva doručená. Oprávnený sa
nestotožňuje ani s priznanou výškou trov exekúcie, má značné pochybnosti o tom, že súdny exekútor
vykonal o účelnosti 6 úkonov a 2 hodín účelne vynaložených na exekúciu. V závere oprávnený žiadal,
aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať

rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje

predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 841,13 eura (25.440,- Sk) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 25.200,- Sk od 10. 07. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy

konania v sume 6.614,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Za exekučný titul označil
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo
dňa 24. 10. 2006, sp. zn. SR 4592/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 11. 2006 a vykonateľnosť
dňa 23. 11. 2006. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 23. 02. 2007 súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa poveril dňa 28. 02. 2007 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný

titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej
veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto

sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu

sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa

svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C -
40/2008, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Z výroku uvedeného
rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí následne i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex offo skúmať
neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych procesných

pravidiel, môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu
zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné. Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je
zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských

potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť
ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená
a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak
teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie,

ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach. Odvolací súd uvádza, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči

a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi
aj fakticky. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej
doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne
takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon

práv oprávneného (dodávateľa) podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za
nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonaníužvštádiurozhodovaniaexekučnéhosúdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú

doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.