Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/193/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216145
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912216145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.

o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd zamieta.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a

nemajetkovú ujmu z toho dôvodu, že v exekučnom konaní Ex 11227/2011 /18Er/692/2006/ súd
nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v tejto veci preto je
daná zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z.č. 514/2003 Z. z., a tak
si uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 221,28 Eur.

Výška majetkovej škody predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

plynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tom období
vynaložil navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo

teda vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom 175,- Eur. Táto suma by ho
nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochsinavrhovateľuplatňujelebosamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, v spojení

s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa výška nemajetkovej ujmymu má byť vyplatená za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu

pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 221,28 Eur. Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom
55,32 Eur za každý mesiac omeškania / podľa doktríny ústavného súdu 663,88 Eur za rok/ v činnosti
exekučnéhosúduberúcdoúvahy,žeexekučnýsúdvtejtovecibolbezdôvodnenečinnýviacako130dní.

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Navrhovateľ zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.02.2016 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady

škody podľa z.č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už
dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty ale skôr. Zdôraznil, že v zmysle §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.
z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde

až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto odporca má zato, že navrhovateľ uplatnil
nárok na súde predčasne.
Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní
jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1 písm. a) z.č. 514/2003 Z. z.

preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Zdôraznil, že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrh
na začatie súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné
predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho

súdnehoporiadkunakoľkopodľaodporcuužvžiadostiachopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami ako aj
určitosť právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné
takéto návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako nemajetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,

že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej

činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojené s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany spotrebiteľov podmienila najmä
činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu
spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a v ktorých malo

dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010) [1360] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únií, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove
(Vec C-XX/XX). Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou resp. ajšpecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý súdu v prílohe predložil. Z článku napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávky exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konania v prejednávanej

veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotlivý spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a
úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
lebo boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v

konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle z.č. 514/2003 Z. z., teda podmienky vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázal vznik škody ani výšku skutočnej škody ani prípadnej
nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zmene súdneho exekútora po 30-dňovej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, a tak žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pripojeným spisom
Okresného súdu Trebišov č.k. 18Er/692/06 a zistil tento skutkový stav veci:
Zo spisu Okresného sudu Trebišov č.k. 18Er/692/06 súd konštatuje, že na tunajšom súde sa vedie
exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ ako oprávnený podal žiadosť na vykonanie exekúcie, ktorá
bola doručená súdu dňa 24.04.2006. Okresný súd Trebišov dňa 28.04.2006 vydal poverenie č.

XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie Ing. Bc. P. E., Exekútorský úrad Košice. Dňa 22.11.2010 bol súdu
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o tomto návrhu rozhodol súd uznesením
č.k. 18Er/692/2006 zo dňa 28.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.04.2011.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody

formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nebolo sporné ani to, že odporca
o jeho žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo
odporca jednoznačne odmieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Trebišov v exekučnej veci č.k. 18Er/692/06, ktorý podľa neho spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol
o jeho návrhu na zmenu exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote odo dňa doručenia návrhu na súd.
Tvrdil, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi
konania, napriek tomu súd o žiadosti rozhodol až po viac ako 130-tich dňoch. Z exekučného spisu súd
konštatuje, že súdny exekútor udelil tejto exekučnej veci č.k Ex558/06. V návrhu na začatie konania

však navrhovateľ nesprávne uvádza číslo exekučnej veci ako Ex11227/2011 v čom jeho tvrdenia sú
zmätočné, neurčité a nie sú v súlade s existujúcim stavom vyplývajúcim z exekučného spisu vyššie
špecifikovaného.

Podľa §3 ods. 1 písm. d) z.č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:
1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.Podľa §9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný
postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)/ a d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu
Vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo porušeniu zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 z.č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili

jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie o porušení práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom životed.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§17ods.4cit.zák.výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaods.2nemôžebyťvyššiaako

výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú

ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č.k. 18Er/692/06 rozhodol o jeho žiadosti
na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty.
V konaní o náhradu škody podľa z.č. 514/2003 Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní
nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto
prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť
sťažnosti na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava,
ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj
pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje
opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších

stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť
a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý
by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne
od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z.č.
757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu
škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ však nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie

nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní
prieťahov v exekučnej veci č. k. 18Er/692/06.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. účinného

po 01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania na súd, avšak to na vyššie
uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky
boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti
navrhovateľa o zmene súdneho exekútora a súd v tejto zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodol.

Skutočnosť, že od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej
do 31.12.2012 nič menení na právnych záveroch odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods.
2 z.č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.