Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/646/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308214625
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1308214625.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: Thorpe Recovery, družstvo, Stráž
č. 8419, Zvolen, zast. advokátom JUDr. Pavlom Končeným, Stráž č. 3/223, Zvolen proti žalovanej: K.
A., A. T. L.. Č.. XX, A., o zaplatenie 918,47 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo 14. februára 2012, č. k. 6C/23/2009-208, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku týkajúcom sa zmluvnej pokuty m e n í tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty sumu 127,70 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

Vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu sa napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za
žalobu v sume 7,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutu
918,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok za žalobu 55,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutím zo 14.02.2006, č. k.
39Ro/11/2006-21 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu 20.995,- Sk

(696,91 eur) a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.045,- Sk (34,69 eur), a to titulom nezaplatených
splátok vyplývajúcich zo zmluvy č. XXXXXXXXX, D. XX.XX.XXXX o nájme hnuteľnej veci a kúpnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX, D. XX.XX.XXXX uzavretých medzi žalovanou a právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou DRUKOS, a. s.. Istinu 20.995,- Sk (696,91 eur) uhradila žalovaná na účet
právneho predchodcu žalobcu dňa 03.06.2006 a trovy konania dňa 11.06.2006. Dňa 15.09.2006
právnemu predchodcovi žalobcu uhradila poštovou poukážkou aj úroky z omeškania vo výške 8.567,- Sk
(284,37 eur). Keďže žalovaná si neplnila riadne povinnosti vyplývajúce jej zo zmlúv č. XXXXXXXXX P.

Č.. XXXXXXXXXX (dohodnuté splátky neplatila riadne a včas), právnemu predchodcovi žalobcu vznikol
v zmysle čl. I Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetných zmlúv
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Výškaomeškanéhodlhužalovanejakoajsamotnáexistenciajejomeškaniajepodľasúduprvéhostupňanesporná vzhľadom na právoplatné rozhodnutie sp. zn. 39Ro/11/2006. Keďže v poradí prvý rozsudok
súdu prvého stupňa v prejednávanej veci č. k. 6C/23/2009-68 bol zrušený uznesením odvolacieho súdu
z 23.09.2011, č. k. 6Co/243/2010-154 s tým, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie ohľadom

zistenia skutočnosti, či každý postupca v reťazi postúpení oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky
žalovanej, prípadne či jej každý postupník postúpenie preukázal, súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná nemala vedomosť o postúpení pohľadávky žalobcovi
(resp. v súčasnosti už právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti SKP, k. s. správcovi konkurznej
podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o.) a toto jej bolo preukázané až doručením žaloby, ktorá obsahovala

odkaznaradzmlúvopostúpenípohľadávkyuloženýchnasekretariátesúduprvéhostupňa.Zanespornú
však považoval aj skutočnosť, že žalovaná neplatila riadne a včas ani predchodcom súčasného
veriteľa a rovnako ani pôvodnému veriteľovi DRUKOS, a. s., s ktorým zmluvy uzavrela. Zameškané
splátky uhradila až omeškaním na základe exekučného konania nasledujúceho po právoplatnosti a
vykonateľnosti predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Keďže výška ani čas plnenia žalovanej neboli
podľa súdu prvého stupňa medzi účastníkmi sporné, zameral sa na posúdenie oprávnenosti, t. j.

právneho základu uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty so zreteľom na skutočnosť, že
žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu súdom prvého stupňa priznanú istinu, trovy konania
aj príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania od vzniku omeškania do zaplatenia istiny. Mal za to, že
dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania je primeranou majetkovou
sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas počas obdobia niekoľkých rokov, a to

jednak vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, ako aj vzhľadom na to, že má slúžiť i k
úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré bolo možné v čase uzavretia zmluvy
dôvodne očakávať. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3a ods. 1, 2
nar. vlády SR č. 281/2010 Z. z., ktoré určuje maximálnu možnú výšku súhrnu sankcií za omeškanie (t.

j. úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov) v rámci spotrebiteľských úverov za jeden kalendárny rok. Tieto sankcie nesmú
spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia. V prepočte na rok výška

sankcií podľa dôvodovej správy k uvedenému nariadeniu vlády nesmie byť vyššia ako 70,23 %. Súd
prvého stupňa uviedol, že v danom prípade súhrn sankcií (zmluvná pokuta spolu s úrokami z omeškania)
predstavuje 36,5 % ročne, čo je o 33,73 % menej než je celkový primeraný súhrn sankcií vzťahujúcich
sa na omeškanie dlžníka. Predmetné zmluvy síce boli uzatvorené v období, kedy neexistovala právna
norma, ktorá by exaktne limitovala výšku súhrnu prijateľných sankcií dlžníka a výška sankcií bola

podmieňovaná len súladom s dobrými mravmi, podľa súdu prvého stupňa však dojednanie o zmluvnej
pokute v predmetných zmluvách neprekračuje dovolenú výšku súhrnu sankcií ani podľa nariadenia
vlády účinného v súčasnosti a je plne primerané a súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Zmluvné strany predmetných zmlúv uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom je záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku zmluvnú pokutu.

Dlžník v prípade omeškania tak okrem istiny musí zaplatiť i úroky z omeškania a dojednanú zmluvnú
pokutu. Zároveň súd prvého stupňa zdôraznil, že právny názor o potrebe ochrany žalovanej s ohľadom
na dobré mravy nie je prijateľný, keďže žalovaná neplnila riadne a včas právnemu predchodcovi žalobcu,
ale sama porušovala zmluvne dohodnuté povinnosti a plnila až na základe exekučného konania.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa s poukazom na § 544 a § 545 Obč. zák. žalobe vyhovel a

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 918,47 eur. O trovách konania súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Uviedol, že žalobca
do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy konania nevyčíslil, hoci bol na pojednávanie dňa
14.02.2012, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, riadne a včas predvolaný, pričom svoju
neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Z týchto dôvodov súd

prvého stupňa žalobcovi, napriek jeho úspechu v konaní, nepriznal náhradu trov konania. O povinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu 55,- eur súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Zb., keďže žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ tohto zákona od platenia súdnych poplatkov
oslobodený.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. Uviedla, že v roku 2006 vyplatila všetky pohľadávky, úroky z omeškania aj súdne trovy, ktoré
vymáhala firma Mediaton KMCH, spol. s r. o.. Namietala, že úroky z omeškania vo výške 918,47 eur,
ktoré sú predmetom konania, vyplatila už v roku 2006 vo výške 20.995,- Sk (696,91 eur).Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť.

Odvolací súd zistil, že žalobca, resp. jeho právny predchodca V.. J.. V. Y., správca konkurznej podstaty
úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, sa domáha proti žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty na
základe zmluvy o nájme (s následnou kúpou prenajatej veci) Č.. XXXXXXXXX, L. F. XX.XX.XXXX

medzi žalovanou a spoločnosťou DRUKOS, a.s. (právnym predchodcom žalobcu) a kúpnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX L. F. XX.XX.XXXX medzi žalovanou a spoločnosťou DRUKOS, spol. s r.o. (právnym
predchodcom spoločnosti DRUKOS, a.s.). Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z
30.04.2009, č. k. 6C/23/2009-68, v spojení s opravnými uzneseniami tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 918,47 eur a náhradu trov konania 480,19 eur, zároveň jej uložil povinnosť
zaplatiť poplatok za žalobu 55,- eur na účet súdu prvého stupňa. Uvedený rozsudok na odvolanie

žalovanej odvolací súd zrušil uznesením z 23.09.2011, č. k. 6Co/243/2010-154 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uložil mu, aby vyriešil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a tiež aby
zvážil, či zo strany žalobcu nejde o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná zaplatila
právnemu predchodcovi žalobcu istinu 20.995,- Sk (696,91 eur), trovy konania 1.045,- Sk (34,69 eur)
a úroky z omeškania 8.567,- Sk (284,37 eur), t. j. spolu 30.607,- Sk (1.015,97 eur) a žalobca od nej

navyše požaduje ďalších 27.670,- Sk (918,47 eur), úroky z omeškania so zmluvnou pokutou teda takmer
dvojnásobne prevyšujú samotnú istinu.

Súd prvého stupňa sa po zrušení v poradí prvého rozsudku v danej veci správne v napadnutom
rozsudku zaoberal otázkou postúpenia pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom konania a

oboznámil sa so zmluvami o jej postúpení. Pôvodný veriteľ DRUKOS, a. s., resp. správkyňa jeho
konkurznej podstaty postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou zo XX.XX.XXXX, M. D. F. Č.. X D.
XX.XX.XXXX Q. S., ktorý ju zmluvou taktiež zo dňa 16.03.2006, v znení dodatku č. 1 z 27.03.2006
postúpil spoločnosti MEDIATION KMCH, spol. s r. o.. Následne zmluvou z 23.02.2008 bola pohľadávka
postúpená spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED a zmluvou zo 17.05.2008 spoločnosti KFZ Sys,

spol. s r. o. (predtým pod obchodným menom AKROPOLIS estates, spol. s r. o.). Po podaní odvolania
proti napadnutému rozsudku došlo k opätovnému postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti KFZ Sys,
s.r.o. „v konkurze“ zastúpenej správcom konkurznej podstaty SKP, k. s., na spoločnosť THORPE
CORPORATION LTD. zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.06.2012 a napokon ďalšou zmluvou z
27.06.2012 na terajšieho žalobcu. V dôsledku toho súd prvého stupňa uznesením z 19.06.2014, č. k.

6C/23/2009-263, právoplatným dňa 16.08.2014, pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu
a do konania vstúpil terajší žalobca. Z toho je zrejmé, že žalobcovi v spore nechýba aktívna vecná
legitimácia, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa. Zároveň je daná aj pasívna vecná legitimácia
žalovanej, ktorej síce zrejme neboli jednotlivé postúpenia pohľadávky oznamované, ale nesplnenie tejto
notifikačnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 526 ods. 1 Obč. zák. má za následok len to, že žalovaná

ako dlžníčka sa až do oznámenia postúpenia postupcom, prípadne preukázania postúpenia pohľadávky
postupníkom, mohla svojho záväzku zbaviť aj plnením postupcovi, resp. jej známemu veriteľovi. Pasívna
vecná legitimácia žalovanej ani aktívna vecná legitimácia žalobcu tým však nie sú dotknuté, k čomu
vychádzajúc z napadnutého rozsudku správne dospel aj súd prvého stupňa.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 19.576,- Sk (649,80 eur) od 16.11.2002
do 03.06.2006 a vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.419,- Sk (47,10 eur), spolu vo výške 27.670,- Sk
(918,47 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom žalovaná vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa, odvolací

súd musel v danej veci prihliadnuť aj na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával. Odvolací súd poznamenáva, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny
charakter, ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto
ustanovenienormujepredovšetkýmprocesnúčinnosťorgánurozhodujúcehoonárokuzospotrebiteľskej
zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladápovinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia potom platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v

čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to je ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v platom znení súd
povinný aplikovať vo všetkých prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred jeho
účinnosťou, t. j. pred 01.05.2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci, hoci žalobca podal žalobu na
súd prvého stupňa dňa 03.12.2008 a domáha s voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty na základe
zmlúv z 21.07.1999 a z 30.11.2001. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákon č. 250/2007 Z. z.

je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania
na premlčanie uplatneného nároku je v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravená odlišne od § 100 ods. 1
Obč. zák., prednosť má špeciálna úprava zák. č. 250/2007 Z. z.. Nárok žalobcu sa v danej veci premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz (§ 101 Obč. zák.). Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil žalobou podanou na súde
prvého stupňa dňa 03.12.2008, pričom jeho nárok mal vzniknúť od 16.11.2002 pokiaľ ide o zmluvnú

pokutu zo sumy 649,80 eur a od 01.01.2002 pokiaľ ide o zmluvnú pokutu zo sumy 47,10 eur. Vzhľadom
na vyššie uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu za obdobie do 03.12.2005, t. j. viac ako tri roky pred
odaním žaloby (v prípade zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 649,80 eur za obdobie od 16.11.2002
do 03.12.2005 a v prípade zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 47,10 eur za obdobie od 01.01.2002
do 03.12.2005), je premlčaný. Žalobcovi tak bolo možné priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

0,1 % denne zo sumy 649,80 eur len za obdobie od 04.12.2005 do 03.06.2006 a zo sumy 47,10 eur
za obdobie od 04.12.2005 do 09.06.2006, čo predstavuje spolu sumu 127,70 eur (0,1 % z 649,80 eur
x 182 dní = 0,65 x 182 = 118,30 eur a 0,1 % z 47,10 eur x 188 dní = 0,05 x 188 = 9,40 eur, t. j. spolu
118,30 eur + 9,40 eur = 127,70 eur).

Vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšej časti (790,77 eur) je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
premlčaný, zostávajúcu časť zmluvnej pokuty (127,70 eur) podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom
na jej výšku nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Ak by však k premlčaniu nedošlo,
resp. ak by odvolací súd nebol povinný prihliadať na premlčanie ex offo, bolo by potrebné posudzovať aj
skutočnosť, či zo strany žalobcu nejde o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 127,70 eur a vo zvyšku (t. j.
v časti 790,77 eur) žalobu zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že v celom rozsahu vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke posúdil inak. Preto

nebolo potrebné opakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie.

Vzhľadom na zmenu výroku týkajúceho sa veci samej odvolací súd musel v zmysle § 212 ods. 2 písm.
b/ O.s.p. zmeniť aj závislý výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť poplatok za žalobu.
Keďže pôvodný žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia

súdnych poplatkov, odvolací súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovanú na zaplatenie
pomernej časti súdneho poplatku za žalobu (zo sumy 127,70 eur, v ktorej žalobe vyhovel) vo výške 7,50
eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech účastníkov konania žiadnemu z nich nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd záverom poznamenáva, že výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o trovách
konania bol už zrušený uznesením odvolacieho súdu z 27. júna 2013, č. k. 6Co/240/2012-258 a vec bola

v tomto rozsahu vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne o trovách
konania rozhodol uznesením z 19.06.2014, č. k. 6C/23/2009-261 tak, že žalovanej uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 480,19 eur. Uvedené uznesenie bolo aj riadne
doručené účastníkom konania (doručenky na č. l. 264) a keďže ho nenapadli odvolaním, nadobudlo
právoplatnosť. Z tohto dôvodu odvolací súd napriek zmene napadnutého rozsudku nerozhodoval o

trovách celého konania, ale iba o trovách tohto odvolacieho konania. Keďže však vzhľadom na výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
právoplatné uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania z 19.06.2014, č. k. 6C/23/2009-261 nemá
podklad v konečnom rozhodnutí o veci samej, žalovaná má možnosť dosiahnuť zmenu uvedenéhouznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania jedine prostredníctvom mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.