Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203775
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712203775.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni v 1. rade: L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX F., ČR, štátny občan SR, zastúpená
splnomocnencom: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 4, XXX XX L., odporcovi v 2. rade: E. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., štátny občan SR a odporcovi v 3. rade: Y. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX F., ČR, štátny občan SR, o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. až 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 28.5.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom
odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 948,75 eur, spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej „právny
predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.10.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca

uzavrel s odporkyňou dňa 12.2.2001 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporcovia v 2. až 3. rade prevzali
na seba ručiteľský záväzok. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa

neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca
vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 3 608,75 eur, ktorá pozostáva z istiny 3 553,63 eur, úroku z omeškania 55,12 eur
v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ tvrdil,
že po postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa 15.1.2010

sumu 180 eur, dňa 17.2.2010 sumu 180 eur, dňa 30.7.2010 sumu 300 eur. Žalovaná suma vo výške
2 948,75 eur pozostáva z neuhradenej istiny 2 893,63 eur a z úroku z omeškania 55,12 eur. Náklady
inkasného konania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania
dňom 2.1.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Navrhovateľajehosplnomocnenecsanariadneavčasnepredvolanépojednávanienedostavili,neúčasť
ospravedlnili.

Odporcovia sa k návrhu pred začatím konania vo veci samej nevyjadrili. Odporkyňa v l. rade dala k
veci ústne vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že si nepamätá, koľko z úveru sporiteľni zaplatili. Peniaze
poukazovala ona, zaplatila asi dve splátky.
Odporcovia 2. a 3. podľa ich výpovedí vystupovali v zmluve ako ručitelia, neuhradili sporiteľni žiadnu

sumu.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho
splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo
možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2001, Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 25.8.2010, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009, Zmluvou o

postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 a Dodatkom
č. 1, Pokusom o zmier zo dňa 25.4.2012, podaním zo dňa 4.7.2012, výpisom z účtu odporkyne,
výsluchom odporcov a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvouoúvereč.XXXXXXXXXzodňa12.2.2001súdzistil,žeprávnypredchodcanavrhovateľa,veriteľ

Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o úvere, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru v sume 100 000 Sk, s pohyblivou úrokovou sadzbou 14,05 % ročne bez udania
účelu s poistením a lehotou splatnosti do 1.1.2011. V článku I v bode 2. je uvedené, že podpisom zmluvy
odporkyňa pristupuje k poisteniu pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a pre
prípad straty zamestnania podľa Rámcovej poistnej zmluvy č. L zo dňa 18.9.2000 uzatvorenej medzi

Slovenskousporiteľňou,a.s.akopoistníkomaPoisťovňouZ.L.,a.s.akopoistiteľom.PodľačlánkuII.bod
1. veta tretia je sporiteľňa oprávnená viesť úver formou bežného účtu a pripisovať k istine úroky, poplatky
podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatnenia úkonu a
náhrady nákladov súvisiacich s poskytnutím a správou úveru. Podľa článku III. bod 2 sa odporkyňa
zaviazala zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytovaním a správou úveru

podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatňovania úkonu.
Podľa bodu 3 cit. článku sa odporkyňa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami formou
inkasa z osobného účtu vo výške 1 600 Sk vždy do 1. dňa každého mesiaca s dátumom prvej splátky
1.4.2001 a poslednej splátky 1.1.2011. V bode 4 sa odporkyňa zaviazala zaplatiť poistné pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 105 Sk vždy od 1. do 24. dňa každého mesiaca. V bode 11. odporkyňa

súhlasí, že v prípade omeškania so splátkou úveru, ročný úrok sa zvyšuje od počiatku omeškania o 3
% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu z celého zostatku úveru. Podľa bodu 12. odporkyňa
súhlasí, že sporiteľňa z došlých súm uhradí najskôr splatné poplatky súvisiace s úverom, potom úroky
a splátky istiny a úhradu poistného podľa bodu 7. tohto článku zmluvy. V článku IV. bod b) je uvedené,
že pohľadávka sporiteľne je zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré na seba berú povinnosť, že

pohľadávku uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník a to vo forme aktívnej solidarity, t.j. sporiteľňa
je oprávnená požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek ručiteľa. Ako ručitelia boli v zmluve
uvedení a podpísaní odporcovia v 2. a 3. rade.

Navrhovateľ súdu predložil iba Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené s účinnosťou od

1.8.2002, pričom tieto nemožno na vzťah účastníkov použiť, keďže nadobudli účinnosť rok a pol po
uzatvorení zmluvy o úvere medzi účastníkmi.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009 právny predchodca navrhovateľa oznamoval
odporcom, že postupuje pohľadávku vo výške 3 608,75 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru č.

XXXXXXXXXX. Od okamihu doručenia oznámenia mali odporcovia uhrádzať uvedenú pohľadávku
postupníkovi. Súdu bola predložená doručenka pre odporcu v 2. rade, pričom odporkyňa v 1. rade
oznámenie o postúpení pohľadávky neprevzala v odbernej lehote a odporca v 3. rade bol na adrese
doručovania neznámy.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1
a Dodatkom č. 1 má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka,

ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. a 3. rade
ako ručiteľom v tomto konaní, a to v sume 3 608,75 eur s počtom dní omeškania 1 248. Tým mal
súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý sa stal novým veriteľom
odporcov nadobudnutím pohľadávky voči odporcom zo zmluvy o úvere.

Oboznámením sa s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.8.2010
súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporkyňa v 1. rade ako dlžník uznáva
dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a pozostáva podľa tejto listiny z istiny
2 893,63 eur, z nákladov na inkasné konanie 150 eur, z ostatného príslušenstva pohľadávky podľa
zmluvy v sume 55,12 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 893,63 eur od 15.10.2009
do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody. Ďalej je v Dohode uvedené, že sa zaväzuje splatiť

dlh v 15 pravidelných splátkach s dátumom prvej splátky dňa 31.8.2010, splátky splatné k 31. dňu v
mesiaci, výška splátky 250 eur, s dátumom poslednej splátky 31.10.2011. V bode 3.5 dohody je uvedená
podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa
splatným celý zvyšok pohľadávky.

Z pokusu o zmier zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie celého
záväzku do 2.5.2012 v sume 3 438,37 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 893,63 eur, zmluvný/
zákonný úrok 339,62 eur, úrok z omeškania 55,12 eur a náklady na inkasné konanie 150 eur. Doručenka
pre odporcov súdu predložená nebola.

Z Výpisu z účtu odporkyne v 1. rade vyplýva, že účet mala založený dňa 12.2.2001, úver bol odporkyni
v 1. rade poskytnutý ten istý deň a takým spôsobom, že odporkyni v 1. rade veriteľ na účte najskôr
strhol poplatok za poskytnutie úveru v sume 33,19 eur (1 000 Sk), ktorý je vo výpise z účtu označený
ako hotovostná splátka úveru a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru,
a až následne odporkyňa v 1. rade čerpala úver, vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je

uvedené, že odporkyňa čerpala sumu 3 319,39 eur (100 000 Sk), avšak súdu bolo aj v iných konaniach,
kde vystupoval navrhovateľ ako účastník a kde vystupovali iní odporcovia, z úplného výpisu z účtu
preukázané, že odporcom boli reálne poskytnuté finančné prostriedky znížené o poplatok za poskytnutie
úveru a preto má súd za to, že odporkyni v 1. rade boli reálne poskytnuté finančné prostriedky len
vo výške 3 286,20 eur (99 000 Sk) a nie vo výške 3 319,39 eur ako tvrdí navrhovateľ. Ako ďalej

vyplýva z výpisu z účtu súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa v 1. rade do dňa
postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 3 244,57 eur (97 746 Sk). Z výpisu účtu súd ďalej zistil,
že odporkyni v 1. rade boli účtované poplatky za vedenie účtu 3,32 eur mesačne (100 Sk), ktorého výška
sa menila, úroky z omeškania, poplatky za upomienky, pričom splátky odporkyne v 1. rade neboli najskôr
započítavané na istinu, ale na úroky z omeškania, poplatky a nakoniec na istinu.

Odporkyňa v 1. rade pri výsluchu uviedla, že od pôvodného veriteľa požadovala úver vo výške 100 000
Sk, pričom uvedenú sumu nedostala, ale dostala sumu zníženú o poplatok, pričom poplatok s pôvodným
veriteľom nedohadovala. Ďalej uviedla, že s pôvodným veriteľom nedohadovala ani úrok, ani poistenie,
ani náklady na úver. Odporcovia v 2. a 3. rade jej robili ručiteľov za úver. Dohodu o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach podpísala pod následkom vyhrážok, v čase podpisu nemala možnosť
platiť splátku 250 eur mesačne, nakoľko poberala materskú.

Odporca v 2. rade pri výsluchu uviedol, že podpísal zmluvu o úvere ako ručiteľ, zmluvu nečítal, ani k nej
patriace listiny, právnemu predchodcovi navrhovateľa ani navrhovateľovi nič nezaplatil.

Odporca v 3. rade pri výsluchu uviedol, že je manželom odporkyne v 1. rade, zmluvu o úvere podpísal
ako ručiteľ, ďalej uviedol, že mu nebola doručená výpoveď ani odstúpenie od zmluvy, navrhovateľ mu
nezaslal ani výzvu, aby plnil ako ručiteľ za odporkyňu v 1. rade. Ako ručiteľ neuhradil žiadnu čiastku.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 4.7.2012 uviedol, že výška úroku z omeškania bola použitá v zmysle čl. III.
bodu11zmluvyoúverevovýškeo3%nadurčenúúrokovúsadzbuplatnúkdňuzceléhozostatkuúveru.Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2001 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a
s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.5.2004 (ďalejlen„Občianskyzákonník“)

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,4Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§ 8azákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006; právne vzťahy,
ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa
spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení do 31.3.2002 (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;
c) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 1. januára 2009 sa výška úrokov
z omeškania určí ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. s

účinnosťou od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť splnený riadne a včas.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel

k záveru, že predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca
navrhovateľa - banka, poskytla odporcovi úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a
odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník ( v skratke OZ) v znení neskorších predpisov ( účinný od 1.4.2004
do 31.10.2008) neoznačuje v § 52 ods. 1 zákona zmluvu o úvere výslovne tento typ zmluvy za

zmluvu spotrebiteľskú, úprava nemá taxatívny charakter a spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z
ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od
1.1.2000 a účinnom aj v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorý označuje za typovú zmluvu takú, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobomneovplyvňuje a aj v konaní účastníkov ide o typovú formulárovú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať
neprimerané podmienky pre spotrebiteľa.
Základná právny úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,

ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie
odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o ochrane spotrebiteľa a postavenie banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania
finančnej služby odporkyni podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane
spotrebiteľa. Spotrebiteľskýcharakterzmluvyjezrejmýzpostaveniaúčastníkovzmluvy,keďnietpochýb

o tom, že pôvodný veriteľ je bankou , ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby
odporkyňa v 1. rade požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd preto zmluvu a jej náležitosti
posudzoval nielen podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci na
zmluvu aplikoval aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd na daný vzťah nepoužil zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 8a zákona o spotrebiteľských

úveroch.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ

ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom
a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, obsah zmluvy nemohla aj podľa jej výpovede
ovplyvniť, nemohla vyjednávať a mohla predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere
buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Zmluva je zo strany spotrebiteľa uzatváraná na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, jeho obsah
preto pozná, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení, nemá pri podpise zmluvy možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Súd preto
skúmal, či typová zmluva neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú

nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, inak podľa neskoršej právnej úpravy
v Občianskom zákonníku, účinnom od 1.4.2004 označovanom v § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka
za podmienky neprijateľné a v rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady
č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, premietnutej
do ustanovení § 52 až § 54 zákona č. 150/2004 Z.z. sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,

neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou.
Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s
dobrými mravmi. Neskoršia právna úprava neprijateľných podmienok obsahom a významom ochrany
spotrebiteľa korešponduje s predchádzajúcou právnou úpravou v § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane

spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia zmluvy), ktorý dodávateľovi zakazoval dať do zmluvy so
spotrebiteľom neprimerané podmienky na škodu spotrebiteľa, zakladajúce nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a za neprimerané označoval podmienky, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2001 a
zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie.

Súd je toho názoru, že neprijateľnou je podmienka daná dodávateľom do článku II. bod 1. veta tretia,
kedy je sporiteľňa oprávnená viesť úver formou bežného účtu a pripisovať k istine úroky, poplatky podľa

sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatnenia úkonu a náhrady
nákladov súvisiacich s poskytnutím a správou úveru. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť
dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj úroky, poplatky a náklady spojené s úverom. Keď
banka pripísala splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti k istine došlo následne k tomu, že
spotrebiteľ platil ďalšie úroky aj z úrokov už pripísaných k istine a z poplatkov, čo zákon nepripúšťa a

z tohto dôvodu je podmienka neplatná.

Podľa článku III. bod 2 sa odporkyňa zaviazala zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace
s poskytovaním a správou úveru podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platnéhov čase spoplatňovania úkonu. Ide o podmienku neurčitú, v rozpore s dobrými mravmi, ktorá pôsobí
výrazne v neprospech spotrebiteľa, keďže dodávateľ by na základe nej mohol účtovať odporkyni v 1.
rade akékoľvek možné poplatky a preto súd určil uvedenú podmienku za neprijateľnú a z tohto dôvodu

tiež za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť
za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj
účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon
nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani

veriteľovi priznať plnenie na poplatkoch.

Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v bode 11. uvedeného článku, kde odporkyňa súhlasí, že v
prípade omeškania so splátkou úveru, ročný úrok sa zvyšuje od počiatku omeškania o 3 % nad určenú
úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu z celého zostatku úveru. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť,
aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej

zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani
dozvedieť. Uvedená podmienka pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa a preto ju súd posúdil ako
neplatnú. Súd považuje túto zmluvnú podmienku za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2
OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol

súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by
vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene výšky základnej náležitosti zmluvy akou je podľa
§ 497 Obchodného zákonníka úrok a teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú
podmienku neplatnou.

Podľabodu12.uvedenéhočlánkuodporkyňasúhlasí,žesporiteľňazdošlýchsúmuhradínajskôrsplatné
poplatky súvisiace s úverom, potom úroky a splátky istiny a úhradu poistného podľa bodu 7. tohto
článku zmluvy. Spôsob započítania dlžných súm tak, ako to stanovuje zmluva vyvoláva nerovnovážny
stav v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemá záujem splatiť najprv splatné poplatky, úroky z omeškania,
úroky istinu, a to v vyslovene v tomto poradí. V záujme spotrebiteľa je najprv splácať istinu a až

následnejejpríslušenstvo.Podstatnýmináležitosťamizmluvyoúvere jeurčenie,ktojeveriteľ,ktodlžník,
záväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehopožiadaniepeňažnéprostriedkyazáväzokdlžníkapeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Úrok je cenou peňazí patriacich veriteľovi za to, že dlžníkovi poskytol
peniaze, ktoré mu veriteľ prenecháva na využitie na určitý čas. Dlžník preto dôvodne predpokladá,
že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí

aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporkyne najskôr na istinu a potom na zmluvný
úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv poplatky, úroky z omeškania a náklady súvisiace s úverom a
až následne úrok a istinu súd konštatuje, že banka zúčtovala peňažné plnenie - splátku podľa § 330
ods. 2 Obchodného zákonníka ( pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a
potom na istinu, ak dlžník neurčí inak) a tým uprednostnila svoj ekonomický záujem v spotrebiteľskej

zmluve pred záujmom spotrebiteľa uhradiť najprv istinu, čo pôsobí na škodu spotrebiteľa a súd
hodnotí podmienku ako neprijateľnú ( neprimeranú) , pretože umožňuje veriteľovi, aby spotrebiteľom
poukázané finančné prostriedky zo splátky použil najprv na úhradu poplatkov, úrokov. Podľa názoru
súdu veriteľ si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka
nepríde o úrok a o poplatky za upomienky a vôbec o poplatky. Dodávateľ služby dal do zmluvy takúto

podmienku slúžiacu iba jeho prospechu zrejme podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na
splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom a ak dlžník neurčí, ktorý
záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Poplatok Obchodným
zákonníkomanipredpismiobčianskoprávnyminikdyuzmluvyoúverenebolpríslušenstvompohľadávky.

Za príslušenstvo pohľadávky sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ považujú iba úroky a úroky z omeškania
a zákon žiadne poplatky (okrem poplatku za omeškania, na ktorý nárok návrhom uplatnený nebol)
za príslušenstvo neuvádza. Z dôvodu, že pôvodný dodávateľ použil typovú zmluvu ani odporkyňa
1/ ako dlžník nemohla vyjadriť svoju vôľu určiť inak poradie odpočítavania zo splátky a súd hodnotí
zmluvnú podmienku ako neplatný právny úkon podľa § 37 OZ pre nedostatok slobodnej vôle odporkyne

rozhodnúť o poradí započítavania zo splátky a pre použitú formu zmluvy nemožnosť zmeniť ho.Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach sa vyžaduje, aby nebola v
rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho
úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má

byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou. Po oboznámení sa s listinou
súd vyvodil záver, že je dohoda je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok
slobodnej vôle odporkyne. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný
formulár, uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nadiktovaný
dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Odporkyňa v

1. rade pri výsluchu uviedla, že dohodu podpísala za podmienok, kedy jej bolo zo strany navrhovateľa
hrozené možným postihom a exekúciami a teda za použitia nekalej obchodnej praktiky zo strany
navrhovateľa, pričom v čase podpisu dohody nemala možnosť splácať dlh v splátkach vo výške 250 eur,
nemala vedomosť o tom, či a koľko dlží na základe zmluvy o úvere. Uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade
súdpovažovalzaprávneneúčinné,pretožeodporkyňav1.radenemalavedomosťonásledkochuznania
dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o uzavretí splátkového kalendára. Zámer navrhovateľa

dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku
sozáverom,žepripodpísanídohodybolinaplnenézákonnéznakyinštitútuonekalejobchodnejpraktike,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo
strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného
spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Z listinných dôkazov (najmä
zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporkyne v 1. rade) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa 12.2.2001 zmluvu o úvere. Predmetnou zmluvou sa banka
zaviazalaodporkyniv1.radeposkytnúťúvervovýške3319,39eur(100000Sk)skonečnousplatnosťou

úveru do 1.1.2011 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky,
pričom výška mesačnej splátky bola 53,11 eur. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy,
pričom z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná
o tzv. typovú zmluvu, resp. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
(bankou) a odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom a odporcami v 2. a 3. rade ako ručiteľmi, ktorej predtlač

formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov,
pričomodporcoviaobsahzmluvynemohližiadnymspôsobomovplyvniťateda„dohoda“vrámcizmluvnej
voľnosti strán bola daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporcovia mali síce
možnosťsapredpodpísanímzmluvysňouoboznámiť,alenemohliobsahzmluvypodstatnýmspôsobom
ovplyvniť.

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporkyne v 1. rade, teda treba vyvodiť, že odporkyňa v 1. rade
prijala dňa 12.2.2001 spotrebiteľský úver v sume 3 286,20 eur (99 000 Sk). Súdu bolo z výpisu z účtu
preukázané, že odporkyňa v 1. rade získala od pôvodného veriteľa finančné prostriedky vo výške 3

286,20 eur (99 000 Sk) a nie tak ako tvrdil navrhovateľ vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk), pretože
pôvodný veriteľ strhol odporkyni sumu 1 000 Sk ako poplatok za spracovanie zmluvy, ktorý označil vo
výpise ako hotovostná splátka za úver a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním
úveru, odporkyňa v 1. rade tak reálne získala len finančné prostriedky vo výške 3 286,20 eur (99 000
Sk). Odporkyňa v 1. rade mala dňa 12.2.2001 na účte pripísaných síce 100 000 Sk, ale nemohla čiastku

100 000 Sk z účtu reálne vybrať, nakoľko jej z nej bol odúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 1 000 Sk. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je
zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte
pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 1 000 Sk a až potom vyznačí čerpanie
úveru bezhotovostne vo výške 100 000 Sk. Ako ďalej vyplýva z výpisu z účtu súčtom bezhotovostných a

hotovostnýchsplátok,odporkyňav1.radedodňapostúpeniapohľadávkyzaplatilapôvodnémuveriteľovi
sumu 3 244,57 eur (97 746 Sk). Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky odporkyňa v 1. rade
navrhovateľovi uhradila 660 eur. Iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcov preukázané nebolo.
Súd má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že odporkyňa v 1. rade uhradila veriteľovi
celkom sumu 3 904,57 eur.

Navrhovateľom uplatnená pohľadávka vo výške 2 948,75 eur podľa neho pozostáva z neuhradenej istiny
2 893,63 eur a z úroku z omeškania 55,12 eur, pričom ďalej si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia a trovy konania, následkom hore uvedeného (oneprijateľných zmluvných podmienkach) bolo možné dospieť k záveru, že odporcovia nemôžu dlhovať
navrhovateľovi 2 893,63 eur na istine, ktorý k nesplatenej istine pravidelne pripisoval úroky a poplatky
a nesprávne započítaval došlé platby najprv na poplatky, úroky z omeškania, úroky a až nakoniec na

istinu.

Z výpisu účtu mal súd preukázané, že odporkyni v 1. rade boli účtované poplatky za vedenie účtu 3,32
eur mesačne (100 Sk), ktorého výška sa menila, úroky z omeškania, poplatky za upomienky, pričom
splátky odporkyne v 1. rade neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky z omeškania, poplatky

a nakoniec na istinu.

Súd sa zaoberal nárokom na poplatky, uplatneným navrhovateľom a dospel k záveru, že medzi stranami
žiadne poplatky dohodnuté neboli, čo súd vyvodil jednak zo zmluvy o úvere, ktorá nemá žiadne
ustanovenia o poplatkoch a tiež z výpovede odporkyne v 1. rade. U poplatkov sa malo jednať o peňažné
plnenie a uplatnené návrhom na zaplatenie. Zmluva o úvere neobsahuje žiadny záväzok odporcov

zaplatiť veriteľovi poplatky a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu vznikol nárok na poplatky za
vedenie účtu a za poplatky za upomienky a aj preto mu ich súd nepriznal. V zmysle § 120 ods. 1 a §
120 ods. 4 O.s.p. mal navrhovateľ povinnosť preukázať záväzok odporcov, z ktorého im mala vzniknúť
povinnosťposkytnúťpeňažnéplneniezapoplatkyanavrhovateľnasvojetvrdenieneuniesolanidôkazné
bremeno.

Ako súd vyhodnotil vyššie, navrhovateľovi nebolo možné priznať poplatky, ktoré si v dôsledku
neprijateľnej zmluvnej podmienky pripočítaval k istine a ktoré následne úročil, súd preto dospel k záveru,
že odporkyňa v 1. rade mala úver splatiť iba finančnými prostriedkami v sume 3 286,20 eur, a keďže
odporkyňa v 1. rade uhradila navrhovateľovi a jeho predchodcovi celkom sumu 3 904,57 eur, súd dospel

k záveru, že zaplatením dlhu odporkyňou v 1. rade veriteľovi bol jej dlh podľa § 559 OZ splnený a dlh
ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval, zanikol splnením a zanikli tým aj povinnosti odporcov 2/ a 3/
ako ručiteľov. Preto súd návrh uplatnený voči odporcom ako nedôvodný zamietol.
Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na pohyblivom úroku 14,05 %
ročne. Navrhovateľ v návrhu špecifikoval dlžnú sumu iba tak, že úrok je vo výške 0 eur. Pokiaľ sa

týka úroku ako podstatnej náležitosti zmluvy o úvere, v zásade by navrhovateľovi ako príslušenstvo
pohľadávky patril. Navrhovateľ ale neuviedol, či je úrok súčasťou žalovanej istiny v sume 2 893,63 eur,
resp. v akej percentuálnej výške je v nej vyjadrený alebo akou pevnou sumou ju tvorí. Súd má za
to, že ak navrhovateľ žiadal priznať úroky ako súčasť istiny, mal navrhovateľ uvedené v návrhu presne
špecifikovať a označiť, koľko zo žalovanej istiny tvoria úroky a ako boli vypočítané, aká sadzba bola

použitá, keďže v zmluve bola uvedená pohyblivá úroková sadzba a tiež z akej sumy a za aké obdobie
bola vypočítaná. Uvedené súd premietol v súvislosti so záverom o zániku dlhu do rozsudku tak, že
návrh aj o úrok zamietol.

To, či právny predchodca navrhovateľa účtoval odporkyni v 1. rade poplatky za poistenie z ním

predloženého výpisu z účtu odporkyne v 1. rade nevyplýva (poplatky za poistenie sa vo výpise
nenachádzajú), uvedené nevyplýva ani z návrhu, súdu tak nebolo ozrejmené, či sa navrhovateľ domáha
aj zaplatenia poplatkov za poistné. V článku I v bode 2. zmluvy o úvere je uvedené, že podpisom
zmluvyodporkyňapristupujekpoisteniupreprípadsmrti,plnejatrvalejinvalidity,pracovnejneschopnosti
a pre prípad straty zamestnania podľa Rámcovej poistnej zmluvy č. L zo dňa 18.9.2000 uzatvorenej

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako poistníkom a Poisťovňou Z. L., a.s. ako poistiteľom a podľa
článku III. bodu 12. odporkyňa súhlasí, že sporiteľňa z došlých súm uhradí najskôr splatné poplatky
súvisiacesúverom,potomúrokyasplátkyistinyaúhradupoistného.Súdunebolazostranynavrhovateľa
predložená ani Rámcová poistná zmluva a preto v prípade, ak navrhovateľ žiadal priznať tiež poplatky
za poistné ako súčasť žalovanej istiny, súd uvedený nárok navrhovateľa pre nesplnenie dôkaznej

povinnosti zamietol. Zmluvná podmienka o poistení v zmluve je absolútne neplatným právnym úkonom v
zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nebol zo strany odporkyne v 1. rade urobený slobodne, právnemu úkonu
zo strany spotrebiteľa chýbajú náležitosti slobodnej vôle, pretože je daný do zmluvy dodávateľom na
predtlačenej a ním vopred pripravenej zmluve, Nemožnosť prejaviť vôľu s uzavretím zmluvy o poistnom
spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatnosť právneho úkonu(zmluvy o poistení), ktorá nemôže byť

zhojená ani podpisom zmluvy odporkyňou 1/ a ručiteľmi (odporcami 2/ a 3/).

Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 55,12-eur. Úrok
z omeškania je zákonným nárokom, ktorý patrí navrhovateľovi priamo zo zákona a je sankciou za to, žedlžník nesplní dlh riadne a včas. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky veriteľa definovaný
v ust. § 121 ods. 3 OZ a ustanovenia Občianskeho zákonníka nepripúšťajú právo na príslušenstvo z
príslušenstva. Zmluvné úroky a poplatky, ktoré boli súčasťou splátky sa nestávajú súčasťou istiny a preto

sa ďalej neúročia. V konkrétnom prípade sa úroky a poplatky nemohli stať súčasťou istiny, nakoľko
takéto konanie je konaním v rozpore so zákonom. Súd čiastku nepriznal z dôvodu, že boli vyčíslené z
nezákonnej výšky istiny Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, požadovaného navrhovateľom vo čiastke
55,12-eur, má súd za to, že ide o kapitalizovaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania je príslušenstvom
pohľadávky veriteľa definovaný v ust. § 121 ods. 3 OZ. Ustanovenia Občianskeho zákonníka ale aj

Obchodného zákonníka nepripúšťajú možnosť platiť úrok z omeškania z dohodnutých úrokov, nie je
možné požadovať príslušenstvo z príslušenstva. Pri priznávaní úroku z omeškania je vždy potrebné
ustáliť, kedy sa dlžník dostal s platením dlhu do omeškania. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania vo výške
55,12- eur súd návrh v tejto časti zamietol, z dôvodu, že nárok na úrok z omeškania navrhovateľovi
nevznikol, pretože podľa zmluvy bola dohodnutá splatnosť celého úveru dňa 1.1.2011 a súd z výpisu z
účtu odporkyne a tiež z vyjadrenia navrhovateľa k návrhu bolo zistené, že odporkyňa naposledy uhradila

navrhovateľovi 30.7.2010 a tým zanikol oprávnený nárok navrhovateľa celkom. Z uvedeného vyplýva, že
odporkyňa mala už ku dňu splatnosti, určenom v zmluve o úvere uhradenú celú istinu, splnením jej dlh
podľa § 559 ods. 1 OZ zanikol a nemohla sa dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu. V konaní
navrhovateľaninetvrdil, asúdnezistil,žebymalodôjsťksplatnostiúveruskôr,akojeuvedenévzmluveo
úvere.Keďžesamadlžníčka(odporkyňa1/)splniladlhpodľazmluvy,nemohlanastaťpovinnosťručiteľov

plniť namiesto dlžníčky podľa § 548 ods. 1 OZ a nemohli sa ani ručitelia dostať do omeškania. Z týchto
dôvodov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania o 55.12-eur a o úrok z omeškania
požadovaný vo výške ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia zamietol ako nedôvodný.

V konaní súd rozhodoval o trovách konania podľa úspechu účastníkov v zmysle ustanovenia § 142 ods.

1 O.s.p.. Podmienkou rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. podanie návrhu
na rozhodnutie o trovách. Navrhovateľ aj odporcovi podali návrh na rozhodnutie o trovách. Úspešným
odporcom však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa ich výslovne vzdali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný
poriadok.