Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10Er/665/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610208357
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2610208357.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava proti povinnému: U. D., A.. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX XX T., rozhodujúc o zastavení a
trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súd súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu dňa 24.8.2010 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie.
Následne tunajší súd tejto žiadosti vyhovel a dňa 14.9.2010 vydal poverenie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v nadväznosti na vyššie citované opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a

poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu (ďalej len „zmluva“) uzavretú medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 22.4.2004 a všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu oprávneného (ďalej len „obchodné podmienky“).

Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebov inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisú

kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 1 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 87 písm. f/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode

ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z

5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluveuzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného

vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Súd preskúmal zákonnosť exekučného konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,

podľa ktorých je súd povinný skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky
tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, t.j. exekučný súd má právo posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z
hľadiska, či je plnenie dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a to nielen pre vydaním
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri
zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia)

možno pokračovať, pričom na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je nutné
zastaviť.

Súd vyhodnotil zmluvu zo dňa XX.X.XXXX predstavujúcu podklad pre exekučný titul ako spotrebiteľskú
zmluvu uzavretú podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca oprávneného ako dodávateľ konal v danej veci v
rámci podnikateľskej činnosti, pričom povinný ako spotrebiteľ nemal postavenie podnikateľa a nemohol
ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok. Súd považuje za preukázané,
že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Prípadná
klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o bežnom účte ako absolútneho

obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §
52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

V danej veci sú zmluva ako aj obchodné podmienky obsiahnuté vo formulárovej forme, ktorej znenie

nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Podľa bodu 4.9. článku IV obchodných podmienok, sa zmluvné
strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Pri skúmaní uvedenej rozhodcovskej
doložky sa súd zaoberal skutočnosťou, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd zistil, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, keďže jej dojednanie a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedená rozhodcovská doložka je teda v
zmysle § 53 ods. 1 písm. r/ Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.2008) neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a preto v dôsledku § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nakoľko

neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie, ktoré v zmysle

§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, na
základe § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil v celom rozsahu, nakoľko rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a ako exekučný titul je neúčinný.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si trovy exekúcie v tomto konaní neuplatnil, preto mu súd náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Podľa§251ods.4Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),navýkonrozhodnutiaaexekučné

konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. by mal povinný nárok na náhradu trov konania, pretože oprávnený zavinil
zastavenie exekučného konania, súd povinnému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
žiadne trovy nevznikli.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )