Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoP/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612204018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8612204018.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: V. T., nar. X. X. XXXX, bytom H. XX, právne
zastúpeného JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Bardejov, Slovenská 5, proti odporcom: 1/ T. R.,
nar. X. X. XXXX, bytom B., Ul. X. V. XXX/XX, právne zastúpenej Centrum právnej pomoci, so sídlom
Nám. slobody 12, 810 05 Bratislava 15, konajúcim Mgr. J. K., vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci
vo Svidníku, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, 2/ mal. B. T., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenej

v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, o
zapretie otcovstva, o odvolaní odporkyne T. R. proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2P/93/2012
- 60 z 10. 12. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že :

- navrhovateľovi proti odporkyni v 2. rade náhradu trov prvostupňového konania

n e p r i z n á v a,

- odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr.
Janky Martonovej trovy prvostupňového konania vo výške 223,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ V. T. nie je otcom mal. B. T. z matky T.
T., rod. R.. Zároveň rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
636,14 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Janky Martonovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkov a tí sa vzdali práva podať odvolanie proti výroku o zapretí otcovstva. O zapretí otcovstva súd
rozhodoval v zmysle § 86 ods. 1 Zák. o rodine. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil tým, že
navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods.
1 O.s.p.. Priznané trovy konania špecifikoval súd tak, že ide o náhradu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 66,- eur i náhradu výdavkov spojených s právnym zastúpením navrhovateľa. Advokátka

zastupujúca navrhovateľa má nárok na náhradu odmeny za 3 úkony právnej pomoci po 58,69 eur, a to
za prevzatie a prípravu zastúpenia, za zastúpenie na pojednávaniach 5. 9. 2012 a 10. 12. 2012. K tomu
má nárok na náhradu tzv. režijného paušálu 3x po 7,63 eur, náhradu za stratu času pri cestách z A. do B.
na pojednávania za 8 polhodín po 12,71 eur, t.j. celkom 101,68 eur i náhradu za spotrebované pohonné
hmoty vo výške celkom 7,34 eur dňa 5. 9. 2012 a 7,16 eur za cestu 10. 12. 2012. Okrem toho bola
navrhovateľovi priznaná náhrada ním zaplatenej odmeny za vyhotovenie návrhu na zapretie otcovstva

JUDr. Anne Lažovej vo výške 100,- eur i náhrada poplatku za vyhotovenie analýzy DNA v sume 155,-eur. Povinnosť odporkyne zaplatiť trovy právnej zástupkyni navrhovateľa odôvodnil súd odkazom na ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o náhrade trov konania, podala včas odvolanie odporkyňa v 1.
rade. Podľa jej názoru v predmetnej veci pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania boli splnené
podmienky, aké vyplývajú z ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Odkázala pritom aj na závery rozhodnutia
NS SR 4MCdo/2/2008 z 25. 2. 2009. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia sa
môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. Dáva do pozornosti aj to, že treba brať do úvahy okolnosti,

ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní. Odporkyňa
je rozvedená, nezamestnaná a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v
hmotnej núdzi a príspevky k dávke, spolu vo výške 198,86 eur mesačne. Osobne sa stará o mal.
dcéru B.. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Iný príjem okrem dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke nemá. Odporkyni bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci zo
dňa 24. 10. 2012 sp. zn. 1N 3682/12 priznané právo na poskytnutie právnej pomoci, pretože spĺňala

podmienku materiálnej núdze. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že navrhovateľ nie je otcom
mal. B.. Jedinou spornou otázkou, ktorú v podstate riešil len navrhovateľ v celom konaní, bolo pre
navrhovateľa to, že v čase uzatvorenia manželstva nevedel, že nie je otcom mal. B.. Toto sa snažil
navrhovateľ dokazovať v konaní, pričom súd mohol na základe vyjadrení účastníkov i predložených
dôkazov rozhodnúť o veci oveľa skôr. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by mala odporkyňa

platiť navrhovateľovi trovy konania len preto, že navrhovateľ chcel v tomto konaní dokazovať, že v
čase uzavretia manželstva nevedel, že nie je otcom maloletej. Aj podľa kánonického práva v konaní
o nulite manželstva nie sú relevantné skutočnosti z konania o zapretie otcovstva. Poukazuje aj na
záveryvyplývajúcezuzneseniaNSSR2MCdo/17/2009.Navrhujepretorozhodnutiesúduprvéhostupňa
zmeniť tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov nepriznáva.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nemôže byť poškodený na svojom nároku
na náhrade trov konania. Bol v konaní úspešný. Postoj odporkyne v konaní bol taký, že sama svojím
správaním zapríčinila, že pojednávanie sa muselo kvôli jej neúčasti odročiť, a to dňa 23. 7. 2012 i 5.
9. 2012. Do úradného záznamu spísaného s ňou dňa 18. 7. 2012 bolo uvedené, že navrhovala, aby

návrh na zapretie otcovstva bol zamietnutý. O tomto jej vyjadrení bol navrhovateľ upovedomený až na
pojednávaní dňa 23. 7. 2012. Ani o neúčasti odporkyne na pojednávaní nariadenom na deň 5. 9. 2012 sa
navrhovateľ nedozvedel pred pojednávaním. Navrhovateľ pritom odporkyňu v tento deň videl 10 minút
pred začiatkom pojednávania v aute pred budovou súdu. Odporkyňa svojím konaním zapríčinila, že sa
kvôli nej muselo pojednávanie odročiť a tak navrhovateľovi vznikli ďalšie trovy. Navrhovateľ bol nútený

sa domáhať súdnej ochrany. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia bol nútený predložiť aj dôkaz, a
to vyhodnotenie analýzy DNA. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a navrhovateľovi
priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri

preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p..
Odvolanie podané navrhovateľom sa nedotýka výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo
rozhodnuté o zapretí otcovstva. Predmetom prieskumu bol teda len výrok o náhrade trov konania.

Vo vzťahu k tomuto výroku súdu musí odvolací súd konštatovať, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania bol nepresný. Z výroku nie je určiteľné, ktorá z odporkýň má platiť trovy konania.
Ajkeďtátonámietkaniejevýslovneuvedenávpodanomodvolaní,natútovadurozhodnutiasúduprvého
stupňa bol odvolací súd povinný prihliadať v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p..

V konaní podľa výsledku konania je zrejmé, že navrhovateľ bol so svojím návrhom na zapretie otcovstva

úspešný. Riadiac sa zásadou úspechu v konaní má teda nárok na náhradu trov konania. V zmysle ust. §
142 ods. 1 O.s.p. medzi takéto trovy konania, ktoré možno účastníkovi priznať, patria len tie trovy, ktoré
boli potrebné na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Medzi takéto
trovy nepatrí suma, ktorú účastník zaplatil za posudok mimo právneho konania. Prípadné takéto náklady
či výdavky bolo možné uplatniť len v rozsahu príslušenstva podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Navrhovateľ

v konaní uplatňoval nárok na náhradu nákladov, ktoré mali byť zaplatené za vypracovanie posudku
DNA. Ak tieto náklady znášal mimo rámca tohto sporového civilného konania, nespĺňajú tieto náklady
podmienky účelného uplatnenia alebo bránenia práva. Naviac z obsahu spisu sa zdá, že táto suma vovýške 155,- eur, ktorú si nárokuje navrhovateľ, bola zaplatená B. B. (č.l. 64 spisu), ktorá poverovala
vypracovaním DNA spoločnosť MedGene s.r.o. (č.l. 5, 6 spisu).

Navrhovateľovi nie je možné priznať ani náhradu za písomné vyhotovenie návrhu v účtovanej výške
100,- eur, ktorú mal zaplatiť JUDr. Lažovej.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že navrhovateľa najskôr zastupovala JUDr. Anna Lažová, ktorá
vypracovala aj návrh za navrhovateľa. Prípadné zmeny právneho zástupcu účastníka nemôžu byť

vyhodnotené tak, že v súvislosti s takouto zmenou, ako sa udiala aj v tomto konaní, možno priznávať
účastníkovi náhradu za úkony jeho právnych zástupcov osobitne, nad rámec ktorý bol potrebný na
účelné uplatňovanie práva. Ak JUDr. Lažová ako právna zástupkyňa podala návrh na zapretie otcovstva,
aj u nej možno pre účely náhrady trov konania vychádzať len z tarifnej odmeny vo výške 58,69 eur i
režijného paušálu vo výške 7,63 eur.

Za takéhoto stavu možno pre účely rozhodovania o náhrade trov konania navrhovateľovi uvažovať s
účelne vynaloženými nákladmi len náklady súvisiace:
a) so zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- eur,
b) náklady spojené s právnym zastúpením, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie návrhu
a za zastúpenie na dvoch pojednávaniach, teda 4x po 58,69 eur tarifná odmena a 4x náhrada hotových

výdavkov, tzv. režijný paušál (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Celkom na náhrade tarifnej odmeny by tak patrila náhrada vo výške 234,76 eur a na náhrade režijného
paušálusuma30,52eur. Bezakýchkoľvekpochybnostízodpovedajúcoust.§17ods.4vyhl.č.655/2004
Z.z. patrí advokátke aj náhrada za stratu času, tak ako bola uvedená v rozhodnutí súdu prvého stupňa

vo výške celkom 101,68 eur i účtovaná náhrada PHM vo výške celkom 14,05 eur.

Súčet vyššie uvedených účelne vynaložených nákladov navrhovateľom, ktorý by prichádzal do úvahy
vo vzťahu ku neúspešnému účastníkovi (či účastníkom), tak predstavuje sumu 447,46 eur.

Treba súhlasiť s odvolaním odporkyne v 1. rade, že pre rozhodnutie o náhrade trov konania možno
uvažovať aj s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Účelom
tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že

tam kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v tomto prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

Jednou zo skupín v prípadoch, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami.

Práve o takúto situáciu ide vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, ktorá bola v konaní neúspešná. Vo vzťahu
k nej navrhovateľ nemá preto nárok na náhradu trov konania.

Aj u odporkyne v 1. rade však treba mať na zreteli skutočnosti, ktoré sú obsahom spisu. Odporkyni v 1.
rade bolo Centrom právnej pomoci priznané právo na poskytovanie právnej pomoci, a to rozhodnutím

1N 3682/12 z 24. 10. 2012. Takéto rozhodnutie má v zmysle ust. § 138 ods. 4 O.s.p. účinky oslobodenia
od súdnych poplatkov. Odporkyňa v 1. rade je nepochybne osobou v materiálnej núdzi, starajúcou sa
o maloleté dieťa. Osobné, majetkové, zárobkové či príjmové pomery uvedenej odporkyne treba mať na
zreteli aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd je preto toho názoru, že aj vo vzťahu
k tejto odporkyni možno aplikovať moderačné absolučné právo súdu v zmysle ust. § 150 ods. 1 veta

prvá O.s.p.. Odvolací súd však musel prihliadať aj na to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov konania
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, v danom prípade navrhovateľovi a aby takéto
rozhodnutie neodporovalo ani dobrým mravom. Za takéhoto stavu dospel odvolací súd k záveru, že
pri využití uvedeného moderačného práva súdu možno znížiť navrhovateľovi priznávanú náhradu trovkonania na sumu 50 % tých nákladov, ktoré spĺňali podmienku účelného vynaloženia trov v zmysle ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Ak, tak ako je už uvedené vyššie, takýmto kritériám zodpovedala náhrada trov vo
výške celkom 447,46 eur, pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. súd znížil výšku náhrady vo vzťahu k odporkyni

v 1. rade na sumu 223,73 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti o náhrade trov konania zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vodvolacomkonanímalnavrhovateľiodporkyňav1.radečiastočnýúspech.Ajvovzťahukodvolaciemu
konaniu treba mať na zreteli dôvody v zmysle ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. (ktoré sa nezmenili ani
v odvolacom konaní). Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 150
ods. 1 O.s.p. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.