Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/795/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607211433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7607211433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča, sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci navrhovateľky Y. L. C.B., H.. F., A.. X.X.XXXX, bytom
X. A. Q., J.. O. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Hviezdoslavova
č. 7, Spišská Nová Ves, proti odporcovi G. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. A. Q., J.. S. Č.. X/XX, právne
zastúpenému JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova č.7, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 15C/3/2007-283 zo dňa 9.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy
právneho zastúpenia vo výške 6.394,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 9.6.2014 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky
Y. L. C., H.. F. a odporcu G. C. tak, že odporca je povinný na vyrovnanie podielu vyplatiť navrhovateľke
sumu 11.800 eur predstavujúcu polovicu hodnoty členského podielu bytu č. 42 na 9. poschodí v obytnom
dome súp.č. 2704, S. Č.. X X. A. Q. s príslušenstvom, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku par.č. KN č. 1357 o výmere 518 m2
vo veľkosti 172/10000, v k.ú. X. A. Q., zapísaný na LV č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň odporcovi uložil povinnosť na vyrovnanie podielu vyplatiť navrhovateľke sumu 887,10 eur
predstavujúcu polovicu hodnoty nehnuteľnosti, garáže, súp. č. 6489 na pozemku parc.č. 9211/186,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. X. A. Q., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prikázal navrhovateľke prebratie polovičky úveru v zostatkovej hodnote 939,39 eur spolu s úrokmi

vedený v Tatra banka, a.s., pobočka X. A. Q., úver. č. 05-0000021224 zo dňa 7.12.2005 poskytnutý v
sume 11.285,93 eur.
Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves preddavkované
trovy štátu vo výške 50,26 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves preddavkované trovy
štátu vo výške 50,26 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny

poplatok za vyporiadanie BSM každý vo výške po 817,59 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo
výške 6.394,18 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov
konania bolo uzatvorené dňa 27.3.1993 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Spišská

Nová Ves zo dňa 2.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2006 (4C/142/2006-31). Dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaniklo aj BSM účastníkov konania podľa § 148 ods. 1
Obč.zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetom BSM je
vyporiadanie hodnoty členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu na S. Č..
X/XX Q. X.X. A. Q., ktorý účastníci užívali počas manželstva. Súd mal za preukázané, že účastníci sa

prihláškou zo dňa 8.4.1993 prihlásili za členov Okresného stavebného bytového družstva v X. A. Q. a
žiadali ako členovia družstva o pridelení 1-izbového bytu s loggiou. Uvedená prihláška bola prejednaná
predstavenstvom OSBD dňa 15.4.1993. Počas manželstva ako členovia bytového družstva požiadali
účastníci OSBD X. A. Q. o výmenu 1-izbového bytu na D. Č.. X/X za 3-izbový byt na S. X/XX v X. A. Q..
Účastníci sa dohodli na výmene bytov ku dňu 1.4.1995 na základe uzatvorenej dohody o výmene bytov,
ktorú schválilo predstavenstvo OSBD. Dohoda rozvedených manželov o ďalšom nájme družstevného

bytu a o ďalšom členstve v Bytovom družstve Spišská Nová Ves bola uzatvorená dňa 20.10.2006.Touto
dohodou sa zrušil spoločný nájom družstevného bytu S. XX/X Q. X. A. Q. a spoločné členstvo v Bytovom
družstve X. A. Q. v prospech odporcu a za vyporiadanie členských práv a povinností spojených s
členstvom v družstve sa zaviazal odporca vyplatiť navrhovateľke sumu 9.958,17 € (300.000,-Sk), tým
odporca potvrdil, že navrhovateľka má nárok na vyplatenie polovice trhovej hodnoty členského podielu

v bytovom družstve. Súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckej ceny určenej kontrolným znalcom G.. F.
Č., ktorý určil trhovú hodnotu členského podielu zisťovaním a porovnávaním s už realizovanými predajmi
alebo kúpami podobných bytov v danom mieste a čase na sumu 23.600 € (710.973,60 Sk), ktorá je
skoro totožná s cenou 23.899,62 € (720.000,-Sk), za ktorú odporcu po nadobudnutí vlastníckeho práva
k bytu tento odpredal. Uvedené vlastnícke práva k predmetnému bytu odporca nadobudol na základe

zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 20.10.2006 za kúpnu cenu vo výške 468,76 € (14.122,-Sk).
Z hodnoty členského podielu uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť na vyrovnanie podielu
vyplatiť navrhovateľke sumu 11.800 € (355.486,80 Sk), ktorá predstavuje polovicu hodnoty členského
podielu.
Súd prvého stupňa do vyporiadania BSM zahrnul výťažok z predaja garáže súp.č. 6489 na pozemku

parc.č. 9211/186, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, zapísané na LV č. 9065 kat.úz. X.
A. Q., ktorú počas manželstva odpredal odporca svoje matke G.. Q. C. za kúpnu cenu vo výške
1.774,22 € (53.450,0 Sk), kde súd prikázal odporcovi na vyrovnanie podielu vyplatiť navrhovateľke
887,10 € (26.724,77 Sk), predstavujúcu polovicu kúpnej ceny garáže. Súd mal z vykonaného konania
za preukázané, že garáž s pozemkom, ktorú odporca predal matke kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2006,

kde vklad bol povolený dňa 1.8.2006 je úkon, ktorý odporca vykonal v rozpore so zákonom. Odporca vo
výpovedi potvrdil, že pozemok zakúpil počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva z vlastných
prostriedkov ako podnikateľ a že garáž bola predmetom daru od matky. Súd však zo svedeckej
výpovede svedkov N. F. Y. Ľ.Y. W. zistil, že sa jednalo o garáž, ktorá bola vybudovaná svojpomocne
zo spoločných finančných prostriedkov manželov a patrila do BSM. Svedecká výpoveď matky odporcu

G.. Q. C. bola podľa súdu prvého stupňa zavádzajúca, keď svedkyňa tvrdila, že garáž darovala synovi,
nakoľko ak by jej tvrdenie bolo pravdivé, tak by neuzavrela kúpnu zmluvu s odporcom, teda svojím
synom. Odporca nepreukázal, že pozemok zakúpil z finančných prostriedkov získaných z podnikateľskej
činnosti, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd zahrnul pozemok a garáž do majetku BSM.
Súd prvého stupňa zahrnul do vyporiadania BSM aj prebratie polovičky úveru navrhovateľkou v

zostatkovej hodnote spolu s úrokmi vo výške 939,39 € (28.300,06 Sk) vedených v Tatrabanke a.s. zo dňa
7.12.2005, ktorý bol poskytnutý počas manželstva navrhovateľky a odporcovi v celkovej výške 11.285,93
€ (340.000,-Sk) a ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva výška nesplateného úveru predstavovala
čiastku 1.878,78 € (56.660,-Sk).
Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď

žiadal zahrnúť do záväzkov aj úver poskytnutý Tatrabankou zo dňa 13.10.2006 vo výške 14.605,32
€ (440.000,-Sk), ktorý bol poskytnutý výlučne odporcovi na vyrovnanie negatívneho hospodárenia v
podnikaní. Tvrdenie odporcu, že použil tento úver na vyrovnanie záväzkov v podnikaní je podľa názoru
súdu prvého stupňa nepravdivé, nakoľko zo súvahy a výsledovky odporcu ako podnikateľa súd zistil,
že v tom čase bol v zisku cca 2.389,96 € (72.000,-Sk). Uvedený úver bol poskytnutý odporcovi bez

vedomia navrhovateľky a jeho tvrdenie, že finančné prostriedky použil aj na úhradu nákladov spoločnej
domácnosti, súd prvého stupňa nepovažoval za pravdivé, nakoľko v tom čase už nežil s navrhovateľkou
a deťmi v spoločnej domácnosti. Úver podľa súdu v čase rozvodu bol účelový a ničím nepreukázaný,
a preto súd nezahrnul tento záväzok do BSM.Súd záverom rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok v zmysle zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb. vo výške 3 % z hodnoty majetku patriaceho do BSM a súdom vyporiadaného
a rozhodol o trovách štátu podľa ust. § 148 O.s.p., pričom zaviazal účastníkov zaplatiť štátu trovy

preddavkované štátom, ktoré spolu činili sumu 100,52 €.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech
priznal náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu, pričom trovy pozostávali zo 17
úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a príprava, podanie návrhu, rokovanie s klientom, ďalšia porada
s klientom, zastupovanie na pojednávaní 12 x 320,32 €, zastupovanie na pojednávaní 1 úkon x 80,08

€, spolu 5.205,20 €, režijný paušál 4 x 5,90 €, 1 x 6,95 €, 1 x 7,21 €, 1x 7,41 €, 5 x 7,63 eur, 1x 7,81
eur, 4x 8,04 eur, spolu 123,29 eur. Celkové trovy konania vo výške 6.394,18 eur.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné a
hodnotenie vykonaného dokazovania je svojvoľné. Mal za to, že pokiaľ ide o byt č. XX A. S. J. Č.. X X. A.

Q. je rozhodnutie súdu zmätočné, nakoľko tento v súdnom konaní dal vyhotoviť dva znalecké posudky
na všeobecnú hodnotu bytu, pričom však ku dňu zániku BSM sa jednalo len o členské práva. Zároveň
rozhodnutie, ktorým ho súd zaviazal k zaplateniu sumy 11.800 € podľa názoru žalovaného odporuje
dobrým mravom, pretože súd vôbec neprihliadol na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Poukázal na to, že členské práva k 1-izbovému bytu na D. J. Q. X. A. Q. nadobudol

výlučne on od svojej starej mamy G. C. a až následne došlo k dohode o výmene bytov zo dňa 1.4.1995,
kde už navrhovateľka vystupuje ako členka družstva. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/2160/2004 v zmysle ktorého výlučný členský podiel jedného
z manželov, ktorý použil na získanie iného družstevného bytu pre obidvoch účastníkov predstavuje tiež
majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku manžela na spoločný majetok účastníkov.

Rovnako nepovažoval za správne vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k pozemku a garáži, ktorú podľa
jehonázorusúdnesprávnepojaldoaktívBSM,nakoľkokpredajutejtonehnuteľnostidošlodňa2.8.2006,
pričom BSM zaniklo 20.10.2006 a v konaní nebolo preukázané, že čiastka získaná z predaja nebola
ku dňu zániku BSM spotrebovaná v rámci trvania BSM. Rovnako opakovane vyjadril názor, že túto
nehnuteľnosť nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov získaných darom od svojej matky. Poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu SR 22Cdo/356/2006, podľa ktorého vec získaná za trvania BSM z
prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov sa nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom
vlastníctve toho kto ju získal.
Ďalej za nesprávne považoval rozhodnutie súdu v časti určenia povinnosti navrhovateľke prevziať
polovičku zostatku úveru Tatrabanky vo výške 939,39 €, nakoľko podľa názoru žalovaného súd

neprihliadol na to, kto tento úver splácal a splatil, a teda po zániku BSM vynaložil na vyrovnanie
spoločného dlhu prostriedky.
Rovnako podľa názoru odporcu súd nesprávne rozhodol, pokiaľ nevyporiadal i dlh z úveru Tatrabanky zo
dňa 13.10.2006 vo výške 440.000,-Sk, keďže tento dlh vznikol pred zánikom BSM, pričom súd svojvoľne
konštatoval, že tvrdenie, že účelom bolo vyrovnanie záväzkov je nepravdivé.

Záverom odporca napadol o rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré podľa jeho názoru odporuje
dobrým mravom, nakoľko súd vo veci nebol viazaný návrhmi účastníkov podľa § 153 ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľka požadovala vyrovnací podiel vo výške 15.035,19 € a mala úspech vo výške 11.747,71
€. Odporca preto navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

K odvolaniu sa navrhovateľka vyjadrila písomne tak, že navrhla, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a navrhla odporcu zaviazať na znášanie odvolacích trov. K bytu č. XX A.
S. J. Q. X. A. Q. poukázala navrhovateľka na to, že aj pri 1-izbovom byte na D. J. Č.. X Q. X. A. Q.
vstupovali za členov bytového družstva obaja manželia spoločne, a preto tvrdenie odporcu o výlučnom

členskom podiele použitom na získanie iného družstevného bytu pre obidvoch účastníkov je nepravdivé
a účelové. Ku garáži a pozemku navrhovateľka poukázala na to, že pozemok bol kúpený počas trvania
manželstva, odporca garáž s pozemkom predal v čase, keď nebývali v spoločnej domácnosti bez jej
súhlasu za približne 1/3-inu bežnej trhovej hodnoty svojej matke, pričom tvrdenia o tom, že matka
odporcovi darovala finančné prostriedky na zakúpenie pozemku boli vyvrátené.

Úver z Tatrabanky a.s. zo dňa 7.12.2005 bol splácaný za trvania manželstva, a teda z prostriedkov
obidvoch manželov a úver zo dňa 13.10.2006 bol poskytnutý po vynesení rozvodového rozsudku,
tesne pred nadobudnutím jeho právoplatnosti v dôsledku účelového konania odporcu a navrhovateľka
o poskytnutých prostriedkoch nič nevedela, ani z nich nemala žiaden prospech.Navrhovateľka opätovne pripomenula, že s odporcom dňa 29.10.2006 uzavrela písomnú dohodu
rozvedených manželov o ďalšom nájme družstevného bytu a ďalšom členstve v bytovom družstve,
podľa ktorej sa stal výlučným členom a nájomcom bytu č. 42 na S. X Q. X. A. Q. odporca s tým,

že navrhovateľke vyplatí sumu 300.000,-Sk do 20.2.2007. Odporca túto sumu neuhradil, preto si
uplatnila nárok prostredníctvom súdu.Na uvedené poukazovala z toho dôvodu, že odporca zavinil vznik
sporu, v ktorom sa muselo previesť aj rozsiahle znalecké dokazovanie, a preto navrhovateľka považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania za správne.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Verejné vyhlásenie rozsudku bolo riadne oznámené podľa § 156 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal
potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p..,
pričomprihliadolstarostlivonavšetko,čovyšlopočaskonanianajavoavhodnoteníjednotlivýchdôkazov

odvolací súd nezistil žiaden logický rozpor. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade súd prvého
stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pretože na zistený skutkový stav
aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto zákonné ustanovenia aj správne interpretoval. Rozsudok
súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú
aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje
na neho a na zdôraznenie vecnej správnosti uvádza:
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
pričom všetky dôkazy hodnotil jednotlivo a následne v ich vzájomných súvislostiach,

Niejemožné zasprávnupovažovaťnámietkuodporcutýkajúcusazmätočnostirozhodnutiasúduprvého
stupňa, ktorý podľa jeho názoru dal vyhotoviť znalecké posudky na všeobecnú hodnotu bytu, avšak ku
dňu zániku BSM sa jednalo len o členské práva. Odvolací súd poukazuje jednak na výrok napadnutého
rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinnosť odporcu vyplatiť navrhovateľke sumu 11.800
€ je povinnosťou určenou v súvislosti s vyrovnaním podielu, predstavujúcu polovicu hodnoty členského

podielu bytu č. 42 na 9.poschodí v obytnom dome S. Č.. X, X. A. Q. s príslušenstvom a rovnako z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd pri stanovení tejto čiastky vychádzal zo znaleckej ceny určenej
kontrolným znalcom G.. F. Č., ktorý určil trhovú hodnotu členského podielu zisťovaním a porovnávaním
s už realizovanými predajmi alebo kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. V súdnej praxi je za
túto všeobecnú cenu členského podielu považovaná cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase

nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,
veku a podobne a obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými
predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
5Cdo/29/2000).
Prvostupňový súd pri určení vyrovnacieho podielu správne zohľadnil trhovú hodnotu členského podielu .

Rovnako nie je správne tvrdenie žalovaného, že členské práva k 1-izbovému bytu na D. J. Q. X. A. Q.
nadobudol výlučne on a až následne potom, ako tento byt na D. J. bol predmetom výmeny bytov zo dňa
1.4.1995 ,už nadobudli účastníci byt, vo vzťahu ku ktorému už obaja vystupujú ako členovia družstva.
Uvedené tvrdenie nie je správne s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v predmetnej veci,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že aj vo vzťahu k 1-izbovému bytu na D. J. Č.. X Q. X. A. Q. vystupovali

obaja účastníci konania ako spoloční nájomcovia a spoloční členovia bytového družstva. Vyplýva to
jednoznačne z dohody o prevode členských práv k družstevnému bytu na D. X/X, X. A. Q., ktorá bola
uzatvorená dňa 8.4.1993 a nadobudla platnosť dňa 1.5.1993, pričom účastníci uzatvorili manželstvo dňa27.3.1993,t.j. členmi byt. družstva sa stali účastníci už za trvania manželstva, preto im vznikol spoločný
nájom a spoločné členstvo v byt. družstve vo vzťahu k bytu na D.( ktorý následne vymenili za byt na S.).
Z uvedeného dôvodu nie je na daný prípad možné aplikovať stanovisko, na ktoré poukazoval žalovaný v

odvolaní (rozsudok Najvyššieho ČR 22Cdo/2160/2004) týkajúce sa situácie, kedy výlučný členský podiel
jedného z manželov bol použitý na získanie iného družstevného bytu pre obidvoch manželov, ktorí je
potrebné považovať za majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku manžela na spoločný majetok
účastníkov.

Odvolací súd považuje za správny aj záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa vo vzťahu ku garáži
s pozemkom, keď prvostupňový súd mal za to, že predaj tejto nehnuteľnosti je potrebné považovať za
úkon, ktorý odporca vykonal v rozpore so zákonom, keďže sa jednalo o predaj nehnuteľnosti patriacej
do BSM za trvania manželstva, a preto súd správne zahrnul hodnotu pozemku a garáže do majetku
BSM, ktorý bol vysporiadavaný.
Pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/3596/2006, v zmysle

ktorého vec, ktorá bola získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov sa
nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho kto ju získal,
odvolací súd k tomuto uvádza, že na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne
uzavrel, že sa v tomto konkrétnom prípade nejednalo o vec získanú z prostriedkov patriacich výlučne
jednému z manželov, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ tvrdil, že pozemok zakúpil

z finančných prostriedkov získaných z podnikateľskej činnosti, resp. zo svojich výlučných prostriedkov
získaných darom od svojej matky.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku odporcu uvedenú v odvolaní vo vzťahu k povinnosti
navrhovateľky k prevzatiu polovičky zostatku úveru z Tatrabanky a.s. zo dňa 7.12.2005 vo výške 939,39

€ o tom, že súd neprihliadol na to, kto úver splácal a splatil po zániku BSM (tvrdiac, že žalovaný vynaložil
na vyrovnanie spoločného dlhu svoje prostriedky). Odvolací súd tu poukazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa z ktorého jednoznačne vyplýva, že ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov
konania činila výška nesplateného úveru čiastku 1.878,78 € (56.660,-Sk), z ktorej súd prvého stupňa
uložil navrhovateľke prebrať polovičku úveru v zostatkovej hodnote 939,39 € s príslušenstvom. Z

uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa správne zistil hodnotu záväzku ku dňu právoplatnosti
rozvodu manželstva a tento záväzok rozdelil medzi bývalých manželov na polovicu (rovnakým dielom).
Napokon odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne nezahrnul záväzok vyplývajúci
z úverovej zmluvy uzatvorenej s Tatrabankou zo dňa 13.10.2006 do BSM, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že tento úver bol poskytnutý výlučne odporcovi, k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 13.10.2006,

pričom rozsudok o rozvode manželstva bol vyhlásený už dňa 2.10.2006 a právoplatnosť nadobudol
20.10.2006. V čase uzatvorenia tejto zmluvy účastníci nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľka
nemala vedomosť o uzatvorení tejto zmluvy ani nezískala do svojej dispozície prostriedky na základe
tejto úverovej zmluvy, preto zahrnutie tohto záväzku do masy BSM by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkupretodospelkzáveru,ženiesúnaplnenéodvolacie
dôvodypodľa§205ods.2O.s.p.,podrobnéazákonuzodpovedajúce súdôvodynapadnutéhorozsudku,
v ktorých sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania,
a preto súd rozsudok okrem výroku o trovách účastníkov konania ako vecne správny potvrdil.

Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania súd považoval odvolanie
odporcu za dôvodné, a to aj s poukazom na nesprávnu aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože
navrhovateľka nemala v konaní plný úspech a toto ustanovenie je možné použiť iba v prípade plného
úspechu účastníka v konaní.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd okrem iného stručne , jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, a ako vec právne posúdil.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, a zároveň musí vysvetliť svoje úvahy, ktorými sa riadil.
Uvedené platí v plnom rozsahu i vo vzťahu k trovám konania , t.j. k odôvodneniu výroku, ktorým súd
rozhodol o trovách konania.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo aplikoval
práve ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a naopak prečo nepoužil ust. § 142 ods. 2 alebo 3 O.s.p.. Rovnako z
uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, či súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ust.
§ 150 O.s.p., a preto za tohto stavu je rozhodnutie o trovách konania účastníkov podľa § 142 ods. 1
O.s.p. predčasné a tým aj nesprávne.

Na základe uvedeného odvolací súd vo vzťahu k výroku rozsudku o trovách konania dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, lebo je nepreskúmateľné pre
jeho nedostatok dôvodov, a preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v tejto časti rozsudok zrušil a
vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.