Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 31, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212218595
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212218595.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: V. M., C..Č.. XXXXXX/XXXX, F. Č. Č.. XXXX/X, XXX
XX F., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 380,- EUR istiny s príslušenstvom
pozostávajúcim z: zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 380,- EUR od 21.04.2011 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 380,- EUR od 06.07.2011 do zaplatenia, trovy
rozhodcovského konania 160,15 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1685/2012-36 zo dňa
19.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1685/2012-36 zo dňa

19.06.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením I.) vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1
písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), a túto II.) zastavil v kontexte ustanovenia § 45 ods. 1 a
2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) s tým odôvodnením, že

podkladom pre zahájenie exekúcie je rozhodcovský rozsudok, pričom primárnym vzťahom, na podklade
ktorého prebehlo rozhodcovské konanie, bola zmluva o úvere zo dňa 22.12.2009. Tento právny vzťah
posudzoval, cez § 52 ods. 1 až 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako spotrebiteľský. Z úverovej zmluvy mal exekučný
súd za evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom
a výške úveru, že povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov

(ďalej len „VPPÚ“) oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a že
povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.
Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok exekučný súd sa zaoberal skutočnosťou, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a zistil, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo
veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, splýva s ostatnými dojednaniami, nebola osobitne dojednaná a nebola ani osobitne podpísaná
zmluvnými stranami pričom z nej nevyplýva, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi
zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Hodnotil, že samotný
podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na VPPÚ, s ktorými netransparentne splynula
aj rozhodcovská doložka nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu. Mal za to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve nespĺňa

podmienky individuálneho dojednania. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažoval
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniťich obsah. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným,
ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci. Rozhodcovská

zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami súdneho konania. Ostatne
konštatoval, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. III.) Podľa § 56 ods. 2 EP exekučný súd povolil odklad exekúcie, na
základenávrhupovinného,doprávoplatnostiuzneseniaozastaveníexekúcie,nakoľkomožnoočakávať,

že exekúcia bude zastavená.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že uzatvorená zmluva o úvere obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú doložku, a preto
nemôže byť považovaná za neprijateľnú. Rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej strane

domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho
konania a preto nemôže byť dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný obsahovo totožne s argumentáciou exekučného súdu

obsiahnutou v napadnutom uznesení.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie exekučného súdu nie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučné konanie ja vedené na základe exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp.zn.

SR 09355/11 zo dňa 10.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2011 a vykonateľnosť dňa
18.11.2011, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 380,- EUR istiny s
príslušenstvom pozostávajúcim zo zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 380,- EUR
od 21.04.2011 do zaplatenia, z úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 380,- EUR od 06.07.2011
do zaplatenia, z trov rozhodcovského konania 160,15 EUR, všetko do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Prvostupňový súd pod č. 5102 122480* dňa 01.08.2012 vydal poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom

konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má
zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť
i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,
ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a
zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých

relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:
- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a
nesporové,
- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana
hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené

subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom
rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného
výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne).Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na

úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne
odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný

a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už
judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod
fázu základného konania, napríklad možnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná § 153 ods. 3 a 4 OSP).

Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie
určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak
formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.

Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do
tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný
súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
ostatnepresnestanovenúlehotunaplnenie(R21/1981,s.161,R27/1984,s.130).Právetietonáležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným

a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.
1 písm. a/ EP).
Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 35 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,
teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu
kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúma podmienky pre vedenie exekučného konania (§ 103
OSP vo vzťahu k cit. § 45 ZoRK), teda i po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje, či exekučné
konanie netrpí procesnými nedostatkami, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie. Je nutné si tiež

povšimnúť, že dôvody uvedené v § 57 ods. 1 EP (teda obsah § 45 ods. 1 písm. a/), skúma exekučný súd
len na návrh, ktorým v tomto prípade exekučný súd disponoval. Keďže v predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť, „aby cestou námietok proti exekúcii boli
uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu
byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd
je oprávnený a súčasne povinný skúmať, či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný

rozhodcovský súd
v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej
zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§
42 ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou
základného konania, resp. náhrada jeho absencie (posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa

§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK by exekučný súd prekročil rámec ustanovenia § 45 ZoRK, keďže takýto
záverbynutnepredbiehalvýsledokúvahpatriacichvýlučnevšeobecnémusúduriešiacemužalobupodľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK a v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu); ak je
exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len
vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou.

Teda exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú
predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý
je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, či
žaloby ako takej viď § 106 ods. 1 OSP). Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR
SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (R 68/2013), nemohol mať na mysli iné ako to, že
rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho zisťovania a to v rozsahu, či
rozhodcovská zmluva, ako taká existuje v akejkoľvek jej forme, resp., či existuje rozsudok, ktorý vydal

príslušný všeobecný súd v základnom konaní (nie exekučnom), podľa § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý sa týkal
sporuzospotrebiteľskejzmluvy(spotrebiteľniejekategóriouexekučnéhopráva),ktorýmbolovyslovené,
že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom (v tomto prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.) použitá
v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade zmluve o úvere) je neprijateľná (ustanovenie § 153 ods. 3, 4,
OSP kladie presné materiálne požiadavky na výrok takéhoto rozsudku).

Je nutné si uvedomiť, že v tomto štádiu vymáhania dlhu veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov
(predstavujúcich materiálnu stránku titulu) vyplývajúcich zo striktného znenia ustanovenia § 45 ods. 2
ZoRK, exekučnému súdu nie sú zverené.

Stav ktorý realizuje exekučný súd je v rozpore s tou procesnou situáciou, ktorú navodzuje ustanovenie
§ 35 vo vzťahu k § 40 ZoRK. Dôvodom žalôb podaných podľa ustanovenia § 40 ZoRK je zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je spôsobilý vystupovať ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP)
a je teda spôsobilý zaväzovať účastníkov konania a zaujať pozíciu rozhodnutej veci. Aby bolo možné
tento procesný stav zmeniť, teda aby nebolo možné považovať vec za právoplatne rozhodnutú je

nevyhnutné docieliť to, že všeobecný súd v sporovom konaní takýto rozhodcovský rozsudok zruší svojim
právoplatným rozsudkom zo striktne vypočítaných dôvodov. Ak sa tak nestane rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok, teda má charakter veci rozsúdenej so
všetkými procesnými dôsledkami a to i pre súd. Ak by súd nebol viazaný rozhodcovským rozsudkom,
celá konštrukcia ustanovenia § 40 ZoRK, teda domáhanie sa žalobou na všeobecnom súde podľa

tretej časti OSP zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, by bola nadbytočná. Zrušením
rozhodcovského rozsudku sa samozrejme sleduje následná možnosť zaoberať sa vecou, ktorá bola
predmetom rozhodcovského konania. Ostatne je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské konanie máosobitnú pozíciu aj v tom, že dokáže byť prekážkou súdneho prejednania veci, i keď na určitý čas, čoho
príkladom je to, že i v
sporovom, základnom konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou žalôb

predpokladaných § 40 ZoRK), síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou
zmluvou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem
prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP.

Ostatne treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou

rozhodcovskej doložky (bod 15 VPPÚ v zmysle ktorého, ako nedielnej súčasti predmetnej zmluvy o
úvere, si zmluvné strany dohodli tri inštitúty riešenia možných sporov vzniknúcich z tejto zmluvy: -
mediáciu, -rozhodcovské konanie a -konanie pred všeobecným súdom, teda z uvedeného je zrejmé, že
sporovým stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou
príslušného súdu), pričom jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj všeobecným
súdom. Exekučný súd sa v danej veci zaoberá rozhodcovskou zmluvou, ktorú interpretuje ako neplatnú

bez toho, že by za takúto označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu
i iného účastníka v pozícii spotrebiteľa s veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý
tentoobmedzenýrozsahpreskúmavaniamateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu-rozhodcovského

rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať
existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí
činí svojvoľne, navyše bez toho aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba
odmietnuť, ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,čím
dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným
súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h)

OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda i v časti
rozhodnutia o odklade exekúcie na čas do právoplatnosti napadnutého uznesenia založenom na
rovnakých dôvodoch, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného
rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou
pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané
nekompetentným, neprávomocným orgánom.

Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou
rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto
formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje
benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.),

ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 3 ods. 2 ZoRK).

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.