Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/17/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110223787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110223787.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: W.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX P., zast.

JUDr.PetromRokašom,advokátom,Plynárenská1,82109Bratislava,protižalovanému:Mgr.Ing.Pavol
Korytár, so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové
závody, š.p. v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, o vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX- zastavené plochy a
nádvoria o výmere 1133 m2, k pozemku parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, nachádzajúcich sa v obci P., okres P., kat. územie P. obidva zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie P.- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1207 m2 nachádzajúci sa v obci P., okres P., Katastrálne
územie P. zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie P.

zahrnutý do súpisu majetku úpadcu: Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199, nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu: Trnavské automobilové závody š.p. v

likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2007.

II. Žalovaný je povinný vyššie uvedený nehnuteľný majetok, ktorý nepatrí do súpisu majetku úpadcu
Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo
súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009

199, vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.10.2010 domáhal vydania rozsudku o
vylúčení veci zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Návrhom zo dňa 31.01.2011, doručeným súdu dňa 4.02.2011 žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu a
to v znení, že sa domáhal určenia, že nižšie uvedený nehnuteľný majetok nepatrí do súpisu majetku
podstát úpadcu: Trnavské automobilové závody š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199
a zároveň jeho vylúčenia zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii:spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom registra „C“ parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o
výmere 1797 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 630m2, nachádzajúcich sa v obci
P., okres P., kat. územie P., obidva zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P.; spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1133
m2, k pozemku parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 386m2, nachádzajúcich sa v obci P.,
okres P., kat. územie P., obidva zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1207
m2, nachádzajúci sa v obci P., okres P., kat. územie P., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.

P.. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vyššie uvedený nehnuteľný majetok vylúčiť zo súpisu
majetku úpadcu.

Uznesením č.k. 25Cbi/17/2010-51 zo dňa 8.12.2011 súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu
navrhovateľa v časti petitu, tak ako navrhol žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 4.2.2011.

Uznesením č.k. 25Cbi/17/2010-114 zo dňa 17.04.2013 súd rozhodol o oprave uznesenia Okresného
súdu Trnava zo dňa 8.12.2011 č.k. 25Cbi/17/2010-51 v časti petitu v odseku 2.

Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že mu bolo doručené oznámenie o zápise nehnuteľností
Úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii ( ďalej len ako „ Úpadca“) do súpisu

všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby. Dôvodom zahrnutia vyššie
uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu do majetkovej podstaty Úpadcu je podľa žalovaného
absolútna neplatnosť právnych úkonov, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. V prípade pozemkov ide o údajné nadobudnutie vlastníckeho práva v rozpore s
právom hospodárenia, ktoré malo Úpadcovi patriť na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 08.12.1972

( ďalej len
ako "Hospodárska zmluva" ) k pozemkom parc.č. XXXX a XXXX ( odčlenením ktorých vznikli
pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX). Žalovaný
vyzval žalobcu ako osobu, v prospech ktorej svedčia sporné zápisy, aby v stanovenej lehote preukázal
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Úpadcu na základe platných právnych titulov

nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobca na výzvu žalovaného v určenej lehote písomne odpovedal
podaním zo dňa 08.09.2010. Následne bola právnemu zástupcovi žalobcovi doručená výzva zo dňa
22.09.2010 na podanie žaloby o vylúčenie vyššie uvedených nehnuteľností zo súpisu majetku Úpadcu
podľa ust. § 78 ods. 2 č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR).

Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že pozemky registra "C" parc.č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz.
P.(ďalejako"PozemkyI.")vzniklinazákladegeometrickéhoplánuč.XXXXXXXX-XXX-XXodčlenením
od pôvodnej parcely č. XXXX - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. P., ktorá bola
vo výlučnom vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o

veľkosti 1/2 k pozemkom parc.č.
XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz. P. nadobudol žalobca do bezpodielového spoluvlastníctva
s manželkou C. T., na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretej so Slovenským
pozemkovým fondom ( ďalej aj ako "SPF" ) ako správcom majetku vo vlastníctve štátu dňa
27.10.1998. Právo na uzatvorenie predmetnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom získal

žalobca s manželkou na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s K.. I.. B. T., W..
G. Y. a R. E. zo dňa 21.09.1998, ktorou prešiel na žalobcu a jeho manželku reštitučný nárok
vyššie uvedených osôb k nehnuteľnostiam. Reštitučný nárok bol uspokojený predmetnou zmluvou
o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov T. sa žalobca stal podielovými spoluvlastníkom 1/2 k nehnuteľnostiam

nadobudnutým od SPF. Uvedený prevod vlastníckeho práva z SPF na žalobcu s manželkou z
titulu Zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom bol vykonaný v súlade so zákonom č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku

ako aj nariadením vlády č. 75/1993 Z.z. ktorým sa podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní a
vyporiadaní reštitučných nárokov k poľnohospodárskemu majetku. Ako vyplýva z čl. III. Zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníctva, výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX, kat, úz. P. bola
Slovenská republika. Vlastnícke právo štátu k uvedenému pozemku bolo na liste vlastníctva č. XXXX,kat. úz. P. riadne zapísané, bez akýchkoľvek poznámok spochybňujúcich hodnovernosť tohto zápisu.
V súlade s ust. 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bol uvedený pozemok v správe Slovenského
pozemkového fondu a následne v súlade s ust. § 34 ods. 3 písm. a) cit. zákona bol po jeho prerozdelení

geometrickýmplánomprevedenýnažalobcu.Žalobcak právuhospodáreniaštátnehopodnikuTrnavské
automobilové závody, š.p. k pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu zo Slovenskej republiky v správe
SPF na žalobcu ako aj k Hospodárskej zmluve, o ktorú žalovaný opiera svoje tvrdenia, uviedol, že
skutočnosť, že Úpadcovi vzniklo na základe Hospodárskej zmluvy právo hospodárenia a užívania
pozemkovvovlastníctveštátužalobcanepopiera,avšakjeabsolútnevrozpore sozákonomodvodzovať

od tohto práva hospodárenia existenciu vlastníckeho práva štátnych podnikov k pozemkov, na ktorých
hospodárili. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. f) zákona
č. 229/1991 Zb. a ustanovenia § 22 ods. 3, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pôda, na ktorej
hospodáril štátny podnik Trnavské automobilové závody, š.p. nikdy nebola v jeho vlastníctve ani z titulu
Hospodárskej zmluvy, na ktorú odkazuje žalovaný, ani na základe žiadneho zákonného ustanovenia
platných predpisov Slovenskej republiky. Hospodárskou zmluvou, o ktorú žalovaný opiera svoje tvrdenia

majúce preukázať vlastnícke právo Úpadcu k Pozemkom I. došlo k prechodu správy majetku - roľa -
pozemok označený na geometrickom pláne Strediska geodézie v Trnave č. 761 - 0239 - 71 z novembra
1971 ako nová parc. č. XXXX/ X vo výmere 4ha 67a 70m2 zo Semenárskeho štátneho majetku,
národný podnik Špačince na Trnavské automobilové závody, národný podnik Trnava podľa ust. § 347
zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník a nie k prevodu vlastníctva národného majetku podľa

ust. § 349 a nasl. Hospodárskeho zákonníka. V Hospodárskej zmluve sa jednoznačne uvádza, že
je uzavretá v zmysle ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka, ktorý upravuje prevod správy národného
majetku, náležitosti hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku a podmienky, za ktorých
je potrebné schválenie nadriadených orgánov. Nakoľko sa v ust. § 347 ods. 5 cit. zákona jednoznačne
uvádza, že : " Správa prechádza dňom určeným v zmluve", nie je podľa názoru žalobcu možné od

tohto ustanovenia odvodzovať nič iné ako skutočnosť, že touto hospodárskou zmluvou uzavretou
podľa ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka prechádza na nadobúdateľa správa majetku, nie vlastnícke
právo k nemu. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa neho uvedená Hospodárska zmluva
nespĺňa zákonné požiadavky podľa ust. § 347 ods. 1 a 3 Hospodárskeho zákonníka a taktiež v nej
absentuje schvaľovacia doložka nadriadených orgánov, ktorá je v zmysle ust. § 347 ods. 6 cit. zákona

nevyhnutná pre účinnosť tejto zmluvy a na fakt, že Hospodárska zmluva bola uzatvorená v roku 1972,
pričom Trnavské automobilové závody, štátny podnik, teda Úpadca bol založený zakladacou listinou
Ministerstva hutníctva, strojárenstva a elektrotechniky ČSFR pod Č. 54/1990 zo dňa 20.06.1999 a
zapísaný do Obchodného registra Trnava bol 01.07.1990. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za
to, že Úpadca nenadobudol vlastnícke právo k Pozemkom I. z titulu Hospodárskej zmluvy, preto ho z

uvedeného právneho titulu nie je možné považovať za vlastníka Pozemkov I..

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej ako „Pozemky
II.“), ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 85/2005 odčlenením od parcely č. XXXX/X - ostatná
plocha o výmere 12 998 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. P., žalobca nadobudol na

základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.05.2005 uzavretej s predávajúcimi C..
P.T.aI..N.T.,ktorýmbolapôvodnáparcelač.XXXX/Xvydanáštátomakooprávnenýmreštituentom,ato
nie ako náhradný pozemok, ale pozemok, ktorý uvedené osoby, resp. ich právni predchodcovia vlastnili
približne od roku 1900. Žalovaný ako dôvod sporného zápisu opätovne uvádza skutočnosť, že Úpadcovi
patrilo právo hospodárenia k parcele č. XXXX a XXXX, odčlenením ktorých podľa jeho tvrdenia vznikli

vyššie uvedené Pozemky II. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný pri odôvodnení sporného
zápisu nešpecifikuje, z ktorej konkrétnej parcely (parc. č. XXXX alebo XXXX) mali Pozemky II. vzniknúť,
navyše nedoložil žalobcovi žiaden relevantný dokument preukazujúci ním tvrdené skutočnosti. Uvedené
je podstatné z toho hľadiska, že žalobca nadobudol uvedené parcely od C.. P. T. a I.. N. T., ktorí boli
podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X, a nie pozemku parc. č. XXXX, resp. XXXX. Z čl.

II kúpnej zmluvy vyplýva, že na základe geometrického plánu č. 85/2005 bola pôvodná parcela č. XXXX/
X - ostatná plocha o výmere 12 998 m2 prerozdelená na novovytvorené parcely č. XXXX/X - ostatná
plocha o výmere 10 571 m2, XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 630 m2 a XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere 1797 m2. Predmetom prevodu vlastníckeho práva boli novovytvorené parcely č. XXXX/XX
a XXXX/XX. Žalobca zároveň odkázal na vyššie uvedené vyjadrenie týkajúce sa práva hospodárenia

štátnych podnikov k pôde vo vlastníctve štátu patriacej do poľnohospodárskeho fondu a následných
postupoch pri usporiadaní vlastníckych práv k týmto pozemkom.Žalobca na záver poukázal na skutočnosť, že bol pri kúpe Pozemkov I. a II. dobromyseľný, nakoľko
zo strany predávajúcich, resp. prevodcu mu neboli oznámené žiadne skutočnosti týkajúce vlastníctva
tretích osôb k Pozemkom I. a II.. Žalobca vychádzal pri uzatváraní oboch zmlúv predovšetkým z platných

listov vlastníctva preukazujúcich ničím nespochybnené vlastnícke právo predávajúcich a prevodcu,
pričom mu neboli známe žiadne iné skutočnosti, z ktorých by vyplývali akékoľvek spochybnenia
alebo obmedzenia tohto ich vlastníckeho práva. V zmysle ust. § 35 ods. 3 Obč. zákonníka žalobca
požíva zákonnú ochranu z dôvodu jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní právnych úkonov - Zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníctva k Pozemkom I. zo dňa 27.10.1998. V neposlednom rade žalobca

poukázal na znenie ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Kupujúci nadobúda
vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase
keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani
oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja." Taktiež dal do pozornosti súdu ustanovenie §
31 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, platného v čase uzatvorenia predmetných
zmlúv a rozhodovania o návrhu na vklad: " Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, pripadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. " Príslušná správa katastra predmetné zmluvy v zmysle cit.
ustanovenia preskúmala a nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by bránili povoleniu vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že žalovaný neosvedčil,

že Nehnuteľnosti sú majetkom podliehajúcim konkurzu v zmysle § 67 ZKR, nakoľko nie sú majetkom,
ktorý patril Úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, ktorý by Úpadca nadobudol počas konkurzu, ktorý
zabezpečuje Úpadcove záväzky či iný majetok v zmysle ustanovení zákona a taktiež nejde ani o prípad
podľa ust. § 80 ZKR, nakoľko takto sa do súpisu majetku Úpadcu zapisuje majetok, ktorý niekedy v
minulosti patril Úpadcovi.

Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 28.06.2012 písomne vyjadril k žalobe, pričom namietol
Zmluvuopostúpenípohľadávkyzodňa21.09.1998uzavretúmedzižalobcomakojedinýmzpostupníkov
a doc. I.. T., W.. Y. a pani E. ako postupcami, na základe ktorej prešiel na žalobcu a jeho manželku
reštitučný nárok vyššie uvedených osôb k Pozemkov I.. Podľa právneho názoru žalovaného, nie je

možné platne postúpiť právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy (resp. zmluvy o bezodplatnom prevode
nehnuteľností). I keď totiž podľa § 524 OZ je možné postúpiť i pohľadávku nepeňažnej povahy, nie
je možné postúpiť pohľadávku z dohody o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky zo
dňa 21.09.1998. Dohoda o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky je totiž dvojstranným
záväzkovým vzťahom, pozostávajúcim tak z práv ako i z povinností oboch zmluvných strán. Predmetom

cesie však môže byť len právo, nie povinnosť. Postupníci (reštituenti) preto nemohli na žalobcu platne
postúpiť práva a povinnosti z dohody o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky (k tomu
porov. napr. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 2390/2000). Na základe uvedených skutočností a s
poukazom na zákonné ustanovenia je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.1998 absolútne
neplatným právnym úkonom.

Ohľadne práva hospodárenia Úpadcu s Pozemkami I. a ich zaradenia do súpisu majetku Úpadcu,
žalobca uviedol, že Úpadca nadobudol právo nakladať s Pozemkami I. na základe Hospodárskej zmluvy
zo dňa 08.12.1972. I keď Pozemky I. v správe Úpadcu ako štátneho podniku sú vo vlastníctve štátu,
štátny podnik s nimi nakladá vo vlastnom mene (§ 5 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb.
o štátnom podniku). Žalovaný dal do pozornosti to, že majetok štátneho podniku je vždy majetkom štátu.

Tento majetok sa v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi ani neprevádzal zmluvou o prevode
vlastníctva (podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka), ale vždy a výhradne len hospodárskou zmluvou
podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka. K tvrdeniu žalobcu o zániku práva hospodárenia k Pozemkom I.
v zmysle § 22 ods. l, písm. f) zák. č. ,229/1991 Zb., žalovaný uviedol názor, že keďže Pozemky I. netvorili
poľnohospodársky pôdny fond, § 22 citovaného zákona nie je možné aplikovať, nakoľko v zmysle tohto

ustanovenia nemohlo ex lege zaniknúť právo hospodárenia Úpadcu k Pozemkom I.. Pozemky I. z titulu
Hospodárskej zmluvy v čase vyhlásenia konkurzu patrili a preto podliehajú konkurzu a vzhľadom na
to žalovaný vyjadril názor, že bol oprávnený a povinný tieto nehnuteľnosti do súpisu majetku Úpadcu
zaradiť.
K žalobcovmu názoru, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke právo k Pozemkom I. od SPF na základe

Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k Pozemkom I. zo dňa 27.10.1998 žalovaný uviedol, že
na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odbor pozemkový, poľnohospodárskeho a lesného
hospodárstva č.j. A97/04708-]a zo dňa 02.05.1997síce bol SPF zapísaný ako vlastník Pozemkov I.
na LV č. XXXX avšak predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté len o priznaní vlastníckeho právaC.. T. T. k nehnuteľnostiam v rozhodnutí špecifikovaným. Toto rozhodnutie nie je právnym titulom,
na základe ktorého by mohol SPF odvodzovať svoje vlastnícke právo k Pozemkom I., keďže týmto
rozhodnutímnebolonijakýmspôsobomurčené,žeSPFsastávavlastníkom,príp.správcomnevydaných

pozemkov a správa katastra tak zapísala SPF ako vlastníka (správcu vlastníctva štátu) Pozemkov I len
z dôvodu, že nevedela koho ako vlastníka - (správcu vlastníctva štátu) má zapísať. SPF tak nielenže
nebol oprávnený uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, nebol oprávnený
ani uzatvoriť dohodu o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky. Podľa právneho názoru
žalovaného, žalobca musel byť upovedomený o právnych vzťahoch k susedným nehnuteľnostiam

samotnýmpredávajúcimalebosamoholinformovaťnaSprávekatastraTrnava,akoorgánuevidujúcemu
vzťahy k nehnuteľnostiam. Ak boli na Pozemkoch I. postavené stavby, nemohlo ísť o pôdu v správe
SPF a žalobca si tejto skutočnosti musel byť vedomý najneskôr už v čase nadobúdania Pozemkov I.,
nakoľko toto nasledovalo po nadobudnutí stavieb od úplne iného subjektu.
K preukázaniu práva vylučujúceho zapísanie Pozemkov II. do súpisu majetku Úpadcu žalovaný uviedol,
že žalobca mu preukázal právo vylučujúce zapísanie Pozemkov II. do súpisu majetku Úpadcu. Žalovaný

požiadal veriteľský výbor o uloženie záväzného pokynu na vylúčenie Pozemkov II. zo súpisu všeobecnej
podstaty Úpadcu, ktorý záväzný pokyn mu bol udelený, a preto žalovaný vylúči Pozemky II. zo súpisu
všeobecnej podstaty Úpadcu a oznam zverejní v Obchodnom vestníku SR.
K dobromyseľnosti žalobcu pri držbe Pozemkov I. a k otázke vydržania žalovaný uviedol, že
dobromyseľnosť žalobcu už v čase uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode spochybňuje

skutočnosť, že žalobca vedel (musel vedieť), že ide o nehnuteľnosti, ktoré nie sú a nemôžu byť v
správe SPF, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalobca podľa jeho vlastných tvrdení nadobudol Stavbu:
Budova ubytovacieho zariadenia - Predajňa Q.t, súp. č. XXXX, postavenú na pozemku parc. č. XXXX/
XX, nachádzajúcu sa v obci P., okres P., k. ú. P., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, zapísanú na LV
č. XXXX, vydanom Správou katastra P. (ďalej len "Stavba I") na základe Kúpnej zmluvy uzavretej so

spoločnosťou TAZ spol. s.r.o. dňa 29.04.1997. Vklad vlastníckeho práva bol
v prospech žalobcu (pôvodne v prospech žalobcu s manželkou) povolený Správou
katastra Trnava pod č.k.: V 877/1997 dňa 09.05.2007. Stavbu II. (s pôvodným súp. č. XXXX ďalej aj
ako "Internát") žalobca nadobudol roku 2006 mimo dražby od prevodcu TAZ, a.s. v likvidácii, ktorej
prevod podľa tvrdení žalobcu schválil Krajský súd v Bratislave opatrením zo dňa 21.11.2006, č.k.:3K/

l05/99, právoplatným dňa 01.12.2006. Vklad vlastníckeho práva bol v prospech žalobcu povolený
Správou katastra Trnava pod č.k.: V 6727/2006 dňa 17.01.2007. Podľa právneho názoru žalovaného,
žalobca musel byť upovedomený o právnych vzťahoch k susedným nehnuteľnostiam samotným
predávajúcim alebo sa mohol informovať na Správe katastra Trnava, ako orgánu evidujúcemu vzťahy k
nehnuteľnostiam. Vyriešenie otázky právneho vzťahu Stavby I a Stavby II, ktoré žalobca nadobúdal, k

zastavaným a priľahlým pozemkom je povinnosťou dobromyseľného a starostlivého kupujúceho. Ak boli
naPozemkochI.postavenéstavby,nemohloísťopôduvspráveSPFažalobcasitejtoskutočnostimusel
byť vedomý najneskôr už v čase nadobúdania Pozemkov I., nakoľko toto nasledovalo po nadobudnutí
Stavby I od úplne iného subjektu. Žalovaný v spojitosti s vyššie uvedeným poukázal na fakt, že Stavba
I a Stavba II sú predmetom excindančných konaní ( spor vedený na Okresnom súde Trnava sp. zn.

25Cbi/4/2011). Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že „predávajúci sa žalovanému pred uzavretím kúpnej
zmluvy preukázal listom vlastníctva preukazujúcim jeho vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti
s pôvodným súpisným číslom 5891.“ Z pôvodného listu vlastníctva č. XXXX, je zrejmé, že na LV
č. XXXX bola v tom čase zapísaná nasledovná poznámka: Poznámka por. č.: XXX, nehnuteľnosti:
XXXX/X - Internát, XXXX/XX - Spojovacia budova súp. č.: XXXX, č.k.: 68Cbi/10/00 - Návrh na vydanie

predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom súde v Bratislave
30.01.2002, žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii, s ktorou sa mohol žalobca
objektívne oboznámiť na základe vyžiadaného výpisu listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Ak by
tak aj (v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti kupujúceho) neurobil, sám uvádza, že predmetný
list vlastníctva mal k dispozícií, bolo teda na žalobcovi, aby sa s právnym stavom nehnuteľností a so

zapísanými údajmi na liste vlastníctva oboznámil. Žalovaný zdôraznil, že poznámka o prebiehajúcich
súdnych konaniach má charakter informatívnej poznámky, a nie obmedzujúcej, čo znamená, že je na
kupujúcom, aby pri odplatnom právnom úkone vynaložil potrebnú starostlivosť a s poznámkami sa
oboznámil. Predmetom poznámky nie je zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, ale len informácia o
prebiehajúcom konaní.

K tvrdeniam žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a to podaním doručeným súdu dňa 21.11.2012,
ktorý k postúpeniu pohľadávok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva na žalobcu k Pozemkov I.
uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.1998 bola uzatvorená v zmysle ustanovenia§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej prešiel na p. W.. T. s manželkou a p.
K. s manželkou reštitučný nárok vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu, odbor
pozemkový v Senici č.j. 16/96-32/K zo dňa 23.12.1996, teda bolo postúpené právo voči SPF na

vydanie nehnuteľností v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v hodnote vo výške 272.600,- Sk. Nešlo teda
o postúpenie práv a povinností z Dohody o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky z
21.09.1998, ako uvádza žalovaný. Podľa žalobcu predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky bola
uzatvorená platne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj internými predpismi
SPF, v zmysle ktorých „ Ak oprávnená osoba postúpila právo priznané rozhodnutím na plnenie

vyplývajúce z práva na náhradu v celosti alebo čiastočne inej osobe podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, fond poskytne náhradu tejto osobe ( postupníkovi).
Ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom I., žalobca k tvrdeniam žalovaného
uviedol, že svoje tvrdenia nijako nepodložil dôkazmi a nepreukázal, že zápis SPF ako vlastníka (správcu
vlastníctva štátu ) bol vykonaný na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odbor pozemkový,
poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva č.j. A97104708-Ja a nepreukázal ani nezákonnosť

takéhoto prípadného zápisu. Zároveň bolo poukázané na čl. IV. a čl. III. Zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníctva k pozemkom, z ktorej podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že SPF spravoval
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu - ornú pôdu s parcelným číslom XXXX v súlade
s ust. § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a túto v súlade s ust. § 34 ods. 3 písm. a) tohto zákona
bezodplatne previedol na žalobcu a jeho manželku a p. C. K. a jeho manželku. Skutočnosť, že bol

vyhotovený geometrický plán č. 17668107-105-98, z ktorého sa vytvorili nové parcely - zastavané
plochy, ku ktorým sa zapísalo vlastníctvo v prospech žalobcu, nemá žiaden vplyv na platnosť prevodu
vlastníckeho práva z SPF na žalobcu a na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
pozemkom a neoprávňuje správcu konkurznej podstaty Úpadcu zahrnúť predmetné Pozemky I. do
súpisu majetku Úpadcu.

K právu hospodárenia Úpadcu s Pozemkami I. a ich zaradeniu do súpisu majetku Úpadcu sa vyjadril
žalobca, ktorý zásadne odmietol tvrdenie žalovaného, že právo nakladať s Pozemkami I. nadobudol
Hospodárskouzmluvou,ažemuajnazákladenejpatria.Žalovanýakopreberajúcaorganizáciavzmysle
Hospodárskej zmluvy za predpokladu jej platnosti, prevzal od preberajúcej organizácie Semenársky
štátny majetok národný podnik správu majetku, v tomto prípade nehnuteľnosti p.č. XXXX/X, pričom

nenadobudol k nej vlastnícke právo. V súvislosti s tým bolo poukázané na znenie § 347 ods. 5
zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že správa prechádza dňom
určeným v zmluve, pričom má za to, že z tohto znenia sa nedá odvodzovať nič iné ako skutočnosť,
že predmetnou hospodárskou zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka
prechádza na nadobúdateľa správa majetku, nie vlastnícke právo k nemu. Na základe hospodárskych

zmlúv sa nikdy do katastra nehnuteľností nezapisovali štátne podniky ako vlastníci nehnuteľností, ale
ako správcovia. Úpadca nebol zapísaný ako vlastník parcely č. XXXX/X do listu vlastníctva, pretože
nikdy na to nemal právny titul. Ako bolo povedané, štátny majetok zostal vždy štátnym majetkom a v
súlade s týmto tvrdením vlastnil parcelu č. XXXX orná pôda československý štát, neskôr Slovenská
republika. Ďalej žalobca poukázal na nesprávnu aplikáciu ust. § 5 a 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom

podniku žalovaným a v súvislosti s tým uviedol, že zákon o štátnom podniku nadobudol účinnosť dňom
01.05.1990, Hospodárska zmluva je zo dňa 08.12.1972. Uviedol, že nie je síce zrejmé, na ktorý štátny
podnik a jeho právo nakladať s majetkom štátu vo vlastnom mene žalovaný má na mysli, ale ak má na
mysli Semenársky štátny majetok ,národný podnik, v tomto prípade upozornil žalobca na fakt, že zákon
o štátnom podniku sa nemôže v súlade so zásadou zákazu retroaktivity vzťahovať na nakladanie so

štátnym majetkom zo strany Semenárskeho štátneho majetku národného podniku.
K dobromyseľnosti žalobcu pri držbe Pozemkov I. a k otázke vydržania žalobca uviedol, že má za to, že
on alebo ktorýkoľvek nadobúdateľ nehnuteľností od SPF podľa zákona č. 330/ 1991 Zb., príp. ďalších
reštitučných zákonov nevedel a ani nemohol vedieť, či SPF má alebo nemá nehnuteľnosti v správe
oprávneneatakétopoznaniesanemôžeodnehopožadovaťaleboočakávať.Všetkyprávneúkony,ktoré

vykonával SPF v súvislosti s vydávaním reštitučných nárokov robil, v súlade s aplikovateľnou právnou
úpravou a tieto
úkonymuselibyťajvsúladesozápismivpríslušnýchkatastrochnehnuteľností,inakbynebolidokatastra
zapísateľné. Nakoľko údaje v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva Slovenskej republiky
k prevádzaným nehnuteľnostiam a správcovstva SPF neboli nijako spochybnené, nemal žalobca dôvod

ani povinnosť skúmať to, čo od neho dnes žalovaný požaduje. Žalobca nie je legislatívny ani ústavný
činiteľ, nie je právne vzdelaný a problematika, ktorú vo svojom vyjadrení žalovaný načrtáva patrí do
kompetencií najvyšších zložiek štátu, vrátane Ústavného súdu SR, príp. vlády. Ohľadne argumentácie
žalovaného, že v tom čase bola na LV č. XXXX vydaného Správou katastra P. zapísaná poznámkapod por.č.XXX, nehnuteľnosti XXXX/X - Internát, XXXX/XX - Spojovacia budova súp.č. XXXX, č.k.
68Cbi/10/00 - Návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami", s ktorou
sa podľa názoru žalovaného mohol žalobca oboznámiť na základe vyžiadaného výpisu z listu vlastníctva

z katastra nehnuteľností a teda oboznámiť sa s právnym stavom nadobúdaných nehnuteľností, žalobca
uviedol, že Pozemky I. neboli a nie sú na LV č. XXXX zapísané, preto odkaz žalovaného na tento
list vlastníctva a údaje na ňom kedysi zapísané je v tomto konaní irelevantný. Ďalej žalobca k hore
uvedenému poukázal na to, že pod por.č. XXX je zapísané nasledovné: Na parc.č. XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X - ŠPORT. AREAL - č.k. 68 Cbi 10/00 - Návrh na vydanie

predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na KS Bratislava 30. 01.2002.
Žalobca vyjadril predpoklad, že ak by bolo tomuto návrhu vyhovené, bolo by predmetné predbežné
opatrenie zapísané do katastra nehnuteľností ako obmedzujúca poznámka až do právoplatného
skončenia súdneho konania, a toto samo o sebe by bránilo nadobudnutiu nehnuteľnosti žalobcom.
Obmedzujúca poznámka by bránila nadobudnutiu vlastníctva nakoľko na jej výmaz je potrebné doložiť
listinu preukazujúcu skončenie konania alebo jej zrušenie a len zmenou vlastníka ju správa katastra

nevymaže. Dobromyseľnosť žalobcu ani nie je možné vyvrátiť, nakoľko jej podmienky sú jednoznačne
dané pri nadobudnutí všetkých nehnuteľností ( Stavieb aj Pozemkov I.). Ohľadne prevodu Stavby I.
bolo žalobcom dodané, že predmetný prevod Stavby I. bol schválený Opatrením zo dňa 21.11. 2006
Krajským súdom v Bratislave, č.k. 3K 105/99 a bola zaň uhradená kúpna cena vo výške 12.000.000,-Sk
a teda iné ako absolútne dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva nemôže prichádzať do úvahy a taktiež

ani konanie správcu JUDr. Pohoveja v súvislosti s predajom tejto nehnuteľnosti nemožno považovať za
konanie v rozpore so zákonom. Ďalej bolo uvedené, že žalobca po celý čas od nadobudnutia Pozemkov
I. až doposiaľ nakladá s nimi ako s vlastnými, platí za ne dane ako aj všetky poplatky spojené s ich
vlastníctvom a užívaním, vykonáva všetky potrebné opravy, úpravy a v neposlednom rade investoval a
stále investuje do nich obrovské finančné prostriedky.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.01.2013 doplnil svoje vyjadrenie k postúpeniu pohľadávok
na bezodplatný prevod vlastníckeho práva na žalobcu k Pozemkov I. o právny názor, že nie je možné
platne postúpiť právo na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností a ani reštitučný
nárok ako nepeňažnú pohľadávku v zmysle vyjadrenia Žalobcu, nakoľko nárok na vydanie nehnuteľností

alebo na poskytnutie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nemôžu byť vydané, z dôvodu, že sa medzitým
stali zastavanými alebo slúžia verejnému účelu, či záujmu, je nárokom osobným, viazaným na osobu
reštituenta, ktorý nemožno prevádzať a postupovať. Vo veci dobromyseľnosti doplnil svoje vyjadrenie o
skutočnosť, že podľa neho žalobca nemôže byť v žiadnom prípade dobromyseľný, nakoľko už v roku
2005 vedel o sporovom konaní, ktoré bolo predmetom zapísanej poznámky a vedel o možnej spornosti

prevodu vlastníckeho práva, keď predložil Mestu Trnava pozmenený výpis z LV Č. XXXX - čiastočný,
kde jednak poznámka nie je zapísaná, 3. strana nenasleduje za stranou 2. a pod daným poradovým
číslom XXX/XX nebola tlačená zostava k LV č. XXXX zo Správy katastra, ale úplne iné LV, ktorého
posledná strana bola spojená s dvoma stranami LV č. XXXX. Ďalej uviedol, že už len z druhu Pozemkov
I. zastavané plochy nádvoria,

pričom na jednom pozemku je aj skutočne postavená stavba: Predajňa Q. C., súp. č.XXXX, postavená
na pozemku parc. č. XXXX/XX je zrejmé, že zastavaná plocha nie je poľnohospodárska pôda,
neslúži na poľnohospodárske účely, a teda netvorí poľnohospodársky pôdny fond. Zvlášť vyriešenie
otázky právneho vzťahu Stavieb, ktoré Žalobca nadobúdal, k zastavaným a priľahlým pozemkom je
povinnosťou dobromyseľného a starostlivého kupujúceho.

Podľa názoru žalobcu nárok na vydanie veci podľa zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej len "zákon o mimosúdnych rehabilitáciách") má povahu
pohľadávky, t.j. práva zo záväzkového právneho vzťahu založeného zákonom, v ktorom predmetom
záväzku je niečo dať, resp. konať v zmysle ust. § 494 Obč. zákonníka a tento nárok možno previesť

na tretiu osobu. Z úpravy zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý je špeciálnym predpisom
k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku nevyplýva žiadne obmedzenie takéhoto
prevodu. V dôsledku toho v danom prípade boli p. W.. Y., p. E. a p. I.. K.. T. oprávnenými osobami podľa
ust. § 3 ods. 2 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré vyzvali povinného (SPF) na vydanie veci
podľa ust. § 5 ods. 2 tohto zákona. Následne tieto oprávnené osoby previedli svoj riadne uplatnený

reštitučný nárok Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.1998 uzatvorenou podľa § 524 Obč.
zákonníka, na postupníka, teda žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že zápis vyššie uvedenej informatívnej
poznámky na LV č. XXXX pod por. č. XXX, nehnuteľnosti XXXX/X - Internát, XXXX/XX - Spojovacia
budova súp.č. XXXX, č.k. 68/Cbi/10/00 - Návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladanianehnuteľnosťami" preukazuje nedobromyseľnosť žalobcu, a že v roku 2005 vedel o sporovom konaní,
ktorébolopredmetomzapísanejpoznámkyavedeltakomožnostispornostiprevoduvlastníckehopráva,
žalobca uviedol, že uvedený názor zásadne odmieta, nakoľko nesúvisí s predmetom tohto konania,

pričom poukázal na znenie § 35 ods. 3. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má žalobca za to, že
požíva zákonnú ochranu z dôvodu jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní právnych úkonov, teda aj Zmluvy
o bezodplatnom prevod vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.10.1998 a rovnako vyplýva, že u žalobcu sú
splnené podmienky pre vydržanie Pozemkov I. podľa ust. § 134 ods. 1 Obč. zákonníka.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25Cbi/17/2010 zo dňa 24.07.2013 sa rozhodlo, že konanie v časti
o určenie, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zast.
plochy a nádvoria o výmere 1797 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 630m2,
nachádzajúcich sa v obci P., okres P., kat. územie P., obidva zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre
kat.úz.P.,zahrnutýdosúpisumajetkuúpadcu:Trnavskéautomobilovézávody,š.p.vlikvidácii,sosídlom
Trnava, IČO: 00 009 199, nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu: Trnavské automobilové závody,

š.p. v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu:
Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 25K/2/2007, sa zastavuje a to v dôsledku čiastočného
späťvzatia doručeného súdu dňa 27.06.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 21.08.2013 právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších
písomných vyjadreniach a uviedol, že namietajú tvrdenia žalovaného že nadobudnutie tohto vlastníctva
by bolo v rozpore s právom hospodárenia z titulu hospodárskej zmluvy z r. 1972. Uviedol, že preberajúca
organizácia TAZ mohla na základe tejto zmluvy nadobudnúť správu štátneho majetku a to k parc.
č. Z./X., nie však vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Opätovne poukázal na skutočnosť,

že považujú hospodársku zmluvu za neplatný právny úkon z dôvodu, že nespĺňa zákonné náležitosti
v zmysle Hospodárskeho zákonníka. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z r. 1998
nadobudol od oprávnených W.. Y., p. E., I.. T. reštitučný nárok vyplývajúci z rozhodnutia č.j. 16/96 -32/
K a teda nadobudol voči SPF právo na vydanie predmetných nehnuteľností, v zmysle článku III. Zmluvy
o bezodplatnom prevode práva, bola vlastníkom parc. č. XXXX - orná pôda, z ktorej sa neskôr vyčlenili

pozemky ktoré sú predmetom tohto konania Slovenskej republiky v zastúpení SPF. Vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu bol povolený a nadobúdateľ sa stal platným vlastníkom pozemkov. Od
momentu nadobudnutia vlastníckeho práva žiaden subjekt nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k
týmto nehnuteľnostiam, navyše tieto zmluvy s SPF potvrdzovalo a schvaľovalo ústredie SPF v Bratislave
a teda daná zmluva prešla kontrolou aj týmto nadriadeným orgánom. Vzhľadom na uvedené majú za

to, že sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom z titulu
vydržania a to dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľnosti a oprávnená držba po dobu desiatich rokov,
ktorá vyplýva zo zákona. Ďalej bolo uvedené, že podľa vedomostí žalobcu predmetné Pozemky I. neboli
od roku 1998 predmetom súdnych sporov, čo vyplýva aj z údajov zapísaných na liste vlastníctva.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa drží svojich predchádzajúcich vyjadrení,
pričomohľadnedobromyseľnostižalobcupoukázalnato,žežalobcoviakoosobe,ktorámaživnostenské
oprávnenie na sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, prenájmu nehnuteľností a
činnosť realitnej agentúry už od 06. 03. 1998, mal byť známy právny vzťah k zastavanému a priľahlému
pozemku pod stavbou Q. C., pričom do pozornosti bol daný fakt, že žalobca stavbu nadobudol v apríli

1997 a pozemok pod danou stavbou v roku 1998.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vybavoval reštituentom reštitúciu, pričom pozemok si vybral z dôvodu
usporiadania vlastníctva s uvedením, že reštituent si mohol požiadať o pozemok aký chcel v závislosti
od toho čo mal SPF k dispozícii. Priznanie pozemku pod stavbou si uplatnil pôvodný reštituent, pričom

reštituenti chceli mať vyplatené peniaze a to sa postúpením pohľadávky aj vykonalo. Vydanie pôvodných
pozemkov nebolo možné. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa oboznámil so skutočnosťou
čo je titulom vlastníctva SPF, s obsahom rozhodnutia Obvodného úradu v Trnave odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 2.05.1997 odpovedal, že nie. V čase, keď kupoval
stavbu, sa nezaujímal o pozemok.

Výzva na podanie vylučovacej žaloby bola doručená žalobcovi 06. 10. 2010, čo vyplynulo z doručenky
predloženej súdu právnym zástupcom žalovaného.Dňa 28.10.2013 bolo na súd doručené oznámenie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.09.2014 doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia ohľadne

platného nabodnutia pozemkov zo strany žalobcu o konštatovanie, že nárok na uzatvorenie zmluvy o
prevode patrí podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 296/2008 už do súkromnoprávnej pôsobnosti
SPF. Vzniká otázka, či je možné nárok na uzatvorenie zmluvy o prevode postúpiť/ previesť na tretiu
osobu, ak s týmto prevodom vysloví súhlas SPF. Na jednej strane je zrejmé, že postupovanie práv
na uzavretie zmluvy o prevode sa realizovalo aj pred účinnosťou novely č. 139/2010 Z.z., ktorá do

právneho poriadku výslovne zaviedla možnosť prevodu práva na náhradný pozemok (a to aj vo vzťahu
k reštitúciám podľa zákona č. 503/2003 Z.z.), pričom Slovenský pozemkový fond túto možnosť pripúšťa]
aj vo svojich vnútorných predpisoch (prevod práv na reštitučnú náhradu bol dokonca možný aj v ústnej
forme). Ohľadne uvedeného bolo poukázané na interný pokyn generálneho riaditeľa 11/1999. Žalobca
v súvislosti s uvedeným poukázal na judikatúru NS SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 6SŽo/246/2009), kde
prevody práv na reštitučnú náhradu nie sú spochybňované. Právny záver ohľadne možnosti prevádzania

práva na náhradu je výslovne uvedený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Cdo 265/2007, z ktorého sa dá
vychádzať aj v tomto konaní: „Vyslovil názor, že predmetný reštitučný nárok po jeho získaní oprávnenou
osobou nie je viazaný na osobu, ktorá na základe zákona nárok získala, preto oprávnené osoby nie
sú obmedzené možnosťou nakladať s týmto právom. Uzavrel, že žalobca je v dôsledku postúpenej
pohľadávky aktívne legitimovaný na uplatnenie žiadaného nároku.“

K tvrdeniu žalovaného, že SPF nebol oprávnený previesť pozemky a z toho dôvodu je zmluva neplatná,
žalobca podotkol, že ustanovenia § 11 ods.2 zák č. 229/1991 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom
období), ale vôbec neuvádzajú žiadne konkrétne obmedzenia vo vzťahu k pozemkom, ktoré je možné
bezodplatne previesť do vlastníctva oprávnených osôb. Jedinou podmienkou je, aby tieto pozemky
boli vo vlastníctve štátu, čo bolo podľa žalobcu v posudzovanom prípade splnené. Uvedený právny

záver vyplýva taktiež z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 265/2007 (ide o výklad zákona k rozhodnému
obdobiu, t.j. roky 1998/1999): „Zákon č. 229/1991 Zb. však neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie,
ktoré by ukladalo žalovanému (pozemkovému fondu) povinnosti ktorý z pozemkov vo vlastníctve štátu
má oprávnenej osobe previesť. ” Pozemkový fond teda mohol v rámci poskytnutia náhradného pozemku
reštituentovi (resp. jeho právnemu nástupcovi) previesť akýkoľvek pozemok vo vlastníctve štátu, čo

bolo v našom prípade už preukázané (na príslušnom liste vlastníctva bola dokonca zapísaná správa
Slovenského pozemkového fondu). Ďalej bolo poukázané aj na ochranu žalobcu pri nadobudnutí
pozemkov podľa § 20 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca skutočne nemohol mať pochybnosti o
tom,žeSPFjeoprávnenýnaprevodpozemkovvmeneštátu(spoukazomna§11ods.2zák.č.229/1991
Z.z. a na zápis na liste vlastníctva, kde bol SPF zapísaný) ako správca pozemkov, inak by Okresný

úrad (správa katastra) nepovolil vklad do katastra nehnuteľností). Ochrana nadobúdateľa majetku od
právnickej osoby s poukazom na § 20 Občianskeho tu musí byť totiž zachovaná aj v prípade, ak prevod
majetku má čiastočný verejnoprávny charakter.
K vydržaniu právny zástupca žalobcu uviedol, že pri nadobúdaní Pozemkov I. bol určite dobromyseľný,
keďže žalobca vynaložil obvyklú mieru opatrnosti (v katastri nehnuteľností bola uvedená správa SPF

k majetku štátu), a existoval tu aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva (nadobudnutie vlastníctva na
základe zmluvy o prevode). Tu v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 27. 2. 2002 a sp. zn. 22 Cdo
1398/2000, splnenie týchto predpokladov postačuje na vznik dobromyseľnej držby, a to aj v prípade, ak
existencie len domnelého právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže dobromyseľná držba
nie je objektívneho ale len subjektívneho charakteru. Nadobúdateľ totiž v žiadnom prípade nemohol ani

len predpokladať, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatným úkonom, keďže obdobné zmluvy
Slovenský pozemkový fond uzatváral už od účinnosti zák. č. 229/1991 Z.z. Nadobúdateľ nemohol pri
zachovaní obvyklej starostlivosti taktiež predpokladať, že SPF prevádza nehnuteľnosť, na ktorej prevod
nie je oprávnený, keďže vlastníkom pozemkov bol štát a ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Z.z.
SPF umožňovali prevod akéhokoľvek pozemku vo vlastníctve štátu. Podľa právneho zástupcu žalobcu

dobromyseľnosť žalobcu podporuje rozhodnutie NS R sp zn 28Cdo/4833/2007: „Za neoprávneného
držiteľa nemožno považovať toho, kto sa uchopil držby na základe jedného z možných výkladov zákona.
" Ďalej uviedol, že Pozemky I. neboli predmetom žiadneho súdneho konania, kde by mohlo dôjsť k
prerušeniu vydržacej doby (vrátane konania 68Cbi/10/00 pred KS Bratislava, ktoré o pozemkoch, ktoré
sú predmetom tohto konania, vôbec nepojednáva).

Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na svojich
predošlých vyjadreniach, pričom odhliadnuc od ostatných skutočností uvedených v tomto spore je
toho názoru, že podľa neho došlo k nadobudnutiu pozemkov z dôvodu dobromyseľnej držby, nakoľkožalobca bol dobromyseľný vo vzťahu k nadobudnutiu pozemkov s tým, že nikdy nebol konfrontovaný s
relevantnou právnou argumentáciou jeho nedobromyseľnosti, nikdy mu nebolo v rámci vydržacej doby
známe, že by si nároky vo vzťahu pozemkov právne uplatňovala iná osoba, resp. že žalobca tieto

pozemky nemohol právne nadobudnúť. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa nedobromyseľnosti
žalobcu vo veci údajnej poznámky žalobca poukázal na to, že poznámka má len informatívny charakter a
vyjadrilnázor,žetakátopoznámkanemusímaťabsolútneprávnerelevantnýzákladanadruhejstraneby
mohla obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti dlhodobo, preto povyšovanie významu poznámky zapísanej
na liste vlastníctva, tak ako je tomu v tomto konaní považuje za účelové a absolútne irelevantné a to

aj s prihliadnutím na skutočnosť, že táto poznámka bola zapísaná na liste vlastníctva, ktorý nesúvisí s
meritom sporu, čiže absurditou tejto argumentácie je aj to, že v prípade takéhoto výkladu by vlastník
alebo nadobúdateľ nehnuteľnosti musel skúmať listy vlastníctva, ktoré sa netýkajú prevodu aby sa vyhol
potenciálnej možnosti spochybnenia jeho vlastníckeho práva.

K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu sa na pojednávaní vyjadril právny zástupca žalovaného,

ktorý má za to, že SPF nemohol uzatvoriť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k
pozemkom so žalobcom, nakoľko skutočnosť, že ide o nárok osobnej povahy vyplýva aj nepriamo z
ustanovenia občianskeho zákonníka, keď je tento nárok a nadobudnutia pozemkov na základe tohto
nárokuvylúčenézbezpodielovéhospoluvlastníctva manželov.Tiež,žezmluvouopostúpenípohľadávky
nemožno súčasné previesť aj práva aj povinnosti dvoch zmluvných strán. Bol vyjadrený názor, že

SPF nebol a nemohol byť vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a na tom nemení nič, ani zápis
na liste vlastníctva, nakoľko v zmysle vyjadrenia SPF nevykonáva správu k týmto nehnuteľnostiam,
ani ju nikdy vykonávať nemohol. V súvislosti s uvedeným bolo poukázané na vyjadrenie Okresného
úradu Trnava, katastrálneho odboru a stanovisko SPF. Vo vzťahu k vydržaniu pozemkov zo strany
žalobcu sú toho názoru, že aj napriek rozhodnutiu Okresného súdu Trnava v spojení s Krajským súdom

Trnava v konaní vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn. 15Cbi/8/2010, že aj spoluvlastnícky podiel je
spôsobilý predmetom vydržania a nakoľko sa dobromyseľnosť a oprávnená držba skúma u každého zo
spoluvlastníkov osobitne, rozhodnutie v danom konaní nejako nezaväzuje a neprezumuje rozhodnutie
súdu v tomto konaní. Podľa nich podmienka dobromyseľnosti žalobcu splnená nebola a to v dôsledku
toho, že zápis informatívnej poznámky podľa neho vzbudzuje pochybnosť o dobromyseľnosti žalobcu

a ohľadne vydržacej doby má za to, že neuplynula, nakoľko žalobca v roku 2005 bol oboznámený
s právnym stavom nehnuteľností v celej lokalite bývalého areálu úpadcu. Ďalej bolo poukázané na
podnikateľskú činnosť žalobcu, pričom s dôrazom na ňu sa predpokladá vyššia miera a opatrnosť
ohľadne právneho stavu nehnuteľností. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného žalobca si mal byť
vedomý, že rozhodnutie Pozemkového úradu o reštitúcii nezakladá titul nadobudnutia pre SPF.

Právny zástupca žalobcu ohľadne argumentácie, že Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor
nezdôvodnil titul nadobudnutia nehnuteľnosti SPF, uviedol, že uvedená skutočnosť nesúvisí s meritom
vecí a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že takáto skutočnosť medzi štátnymi orgánmi nenastala. Vo
vzťahu k miere opatrnosti, ktorú mal žalobca vyvinúť v súvislosti s nadobudnutými nehnuteľnosťami

poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne významné právne skutočnosti, ktoré si mal údajne
žalobca overiť v súvislosti s nadobudnutými nehnuteľnosťami, pričom nemožno stotožňovať zvýšenú
mieru opatrnosti s dobromyseľnosťou, resp. nedobromyseľnosťou žalobcu a akákoľvek poznámka, ktorá
nesúvisí s prevádzanou nehnuteľnosťou nemôže mať ani vplyv na prevádzanú nehnuteľnosť, resp.
dobromyseľnosť jej nadobudnutia, pretože nebolo by možné stanoviť mieru obozretnosti, ktorú má

žalobca vyvinúť a teda či postačuje overiť si bezchybnosť nehnuteľností v rámci obce, kat. územia.

Dňa 22.10.2014 bolo na súd doručené záverečné vyjadrenie žalovaného.

Základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobca uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku

do súpisu vylučuje. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
žalobcu, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu ako aj s písomnými
vyjadreniami žalovaného, predloženými listinnými dôkazmi a to najmä s fotokópiami súpisových zložiek
majetku s vyznačením sporného zápisu, odpoveďou žalobcu zo dňa 8.09.2010, výzvou žalovaného na
podanie žaloby zo dňa 22.09.2010, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa

27.10.1998,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa21.09.1998,Kúpnouzmluvouazmluvouozriadení
vecného bremena zo dňa 12.05.2005, Dohodou o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky
zo dňa 21.09.1998, Rozhodnutím č.j. A97/04708-ja zo dňa 2.05.1997, listom vlastníctva č. XXXX, listom
vlastníctva č. XXXX, oznámením Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor zo dňa 25.10.2013,rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cbi/8/2010, rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.
21CoKR/9/2013 zo dňa 25.02.2014 ako i inými listinami a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

Podľa § 1 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu

občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občiansky
zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito
osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne
vzťahy neupravujú iné zákony. 1)

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov

alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch
majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;

inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje
svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom, ale aj všetkými
právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. K obchádzaniu zákona dochádza
vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako

nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti
panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť právneho úkonu
treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo.
Dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov pôsobia zo zákona, od počiatku, voči všetkým osobám.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“)Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do
všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby
alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornomzápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnostispornéhozápisusvedčia.Aksprávcaaniprivynaloženíodbornejstarostlivostinemôžezistiť
osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu

vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku

písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby
do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením

o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť
u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu
tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku

do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok
bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal
byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu
včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím
výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

Podľa § 78 ods. 4 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

Z predloženej Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva súd zistil, že táto bola uzavretá dňa
27.10.1998 medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a W.. O. T., manželkou C. T., C.
K. a manželkou W.. R. K. ako nadobúdateľmi. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti v zmysle
článku III. a to pozemku parc. č. XXXX orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. P. v rozsahu
dokladovanom geometrickým plánom č. 17668107-105-98 (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a

XXXX/XX) v podiele 1 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov W.. O. T. a C. T. a v podiele 1 do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov C. K. a W.. R. K.. Právo na uzatvorenie predmetnej zmluvy
so Slovenským pozemkovým fondom získal žalobca s manželkou C. T. na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.09.1998 s K.. I.. B. T., W.. G. Y. a R. E., ktorou prešiel na žalobcu a jeho manželku
reštitučný nárok týchto osôb k nehnuteľnostiam ( článok I. predmetnej zmluvy). Na základe dohody o

vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov T. sa žalobca stal podielovými spoluvlastníkom
1 k nehnuteľnostiam nadobudnutým od Slovenského pozemkového fondu.

Z predloženej Dohody o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky zo dňa 21.9.1998 uzavretej
medzi Slovenským pozemkovým fondom a W.. G. Y., R. E. a K.. I.. B. T. ako oprávnenými osobami

súd zistil, že Slovenský pozemkový fond poskytol náhradu podľa ust. § 34 ods. 3 písm. a) zákona
č. 330/1991 Zb. a nariadenia vlády SR č. 75/93 Z.z. oprávneným osobám bezodplatným prevodom
pozemkov vedených na LV č. XXXX, v k.ú. P., nadobudnutých rozhodnutím Okresného úradu a podľa
geometrického plánu č. 17668107-105-98, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX do
podielového vlastníctva v podiele 3/8 pre W.. G. Y., 3/8 pre R. E. a 2/8 pre K.. I.. B. T. k celku. Okresný

úrad v Trnave, katastrálny odbor povolil vklad dňa 25.11.1998.

Z predloženej výzvy zo dňa 22.09.2010 súd zistil, že správca konkurznej podstaty vyzval žalobcu na
podanie žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty v lehote 30 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy z dôvodu absolútnej neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Z oznámenia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor zo dňa 25.10.2013 vyplynulo, že vytvorené
CKN parcely č.Z./XX, Z./X a Z./XX vychádzali z právnej parcely Z., ktorá bola v tom čase evidovaná na
LV Z. (príloha č.1). Právna parcela XXXXsa zapísala na LV XXXX, ako zvyšok výmery bez jej presného určenia, na základe Dohody o vydaní
nehnuteľnosti, podľa Rozhodnutia OÚ č.j. A 97/04708 - Ja (15505/92 - J) a GP č. 11907401-39/96-
listina registrovaná pod číslom konania Z 2163/97 - v. z.1488/97. Reštituentom bola vrátená, okrem iných

parciel, aj časť z parc. č. XXXX o výmere 8411 m2 + 12 m2 (listina nie je k dispozícii, iba GP). Vlastníci sa
zapísali na LV XXXX kat. úz. P. (príloha č. 3). Zvyšok parcely XXXX, bez určenia výmery, sa zapísal do
vlastníctva SR- Slovenského pozemkového fondu Bratislava, IČO: 17 335 345- LV XXXX. Až Šetrením
zo strany vtedajšej Správy katastra Trnava bolo zistené, že došlo k chybe zápisu právnej parcely XXXX
na LV XXXX. Jej výmera nebola presné určená z dôvodu, že z pôvodnej výmery 6 3920 m2 zapísanej v

pozemkovoknižnej vložke č. Z. v kat. úz. P., boli z parcele odčleňované výmery viacerými geometrickými
plánmi, pričom jednotlivé časti výmer odčleňované z právnej parcele neboli odpočítavané. Z dôvodu
určenia zvyšku právnej parcely XXXX bola vyhotovená identifikácia, kde SK Trnava zistila, že pôvodný
pozemok, ako aj pozemky vzniknuté na základe vyššie uvedeného GP sa nachádzajú v intraviláne obce.
Keďže sa nehnuteľnosť nachádza v intraviláne katastrálneho územia Trnava, pozemok nespadá pod
správu SPF, ale podľa zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení, by mal správu

vykonávať Obvodný úrad v Trnave, preto bol podaný návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte,
vedený pod spisovou značkou X XXX/XX, podaný dňa 06.10.2009. Správa katastra Trnava si vyžiadala
vyjadrenie oboch dotknutých štátnych orgánov, SPF Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335
345 a Obvodný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava IČO: 45013641. K dnešnému dňu je spis X 165/09
čiastočne ukončený, sú vyznačené duplicity, nie je však ukončené určenie vlastníctva. Pri vyhotovovaní

geometrických plánov, zhotovitelia GP vychádzali nie vždy zo správne určeného právneho stavu parc.
č.XXXX, čím došlo pri následnej identifikácii celkovej výmery parc. Č. XXXX, t.j. o výmere 6 3920 m2
k duplicite vlastníctva medzi vlastníkom pozemku parc. č.XXXX a vlastníkmi parciel reg. "C", ktoré
vznikali geometrickými plánmi z parc. Č. XXXX a tieto parcely boli ďalej predmetom prevodu na nových
vlastníkov. Podľa prvej identifikácie zo dňa 15.10.2009, vyhotovenej ako podklad k X 165/09, je duplicita

vyznačenádielmiPlažP4nasnímkezkatastrálnejmapyZjednotlivýchdielovbolivytvorenésamostatné
CKNparcelyakonkrétne,jedendieloznačenýakoP4satýkavlastníkovuvedenýchnaLVXXXX(príloha
č.8) - vlastníci dotknutej duplicitnej časti parc. Č. XXXX/X, ktorí nadobudli nehnuteľnosti: parc. Č. XXXX/
XX zastavaná plocha o výmere 1133 m2, parc. Č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 386 m2 a parc. č.
XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 1207 m2 na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva

k pozemkom registrovanej pod číslom konania V 4247/98 právoplatnej dňa 25.11.1998 (príloha č.9),
nehnuteľnosť zapísaná v listine XXXX/X - LV XXXX a právnou parcelou Č. XXXX.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je

vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria : a) zákonom stanovená nepretržitá lehota,
b) oprávnenosť držby veci alebo práva, c) spôsobilý predmet vydržania. Prvým kritériom na to, aby
došlo k vydržaniu veci je uplynutie nepretržitej vydržacej doby. Východiskom pre dĺžku tejto doby je
rozdelenie podľa toho, o aký predmet vydržania ide. V prvom prípade ak ide o hnuteľnú vec je potrebná
nepretržitávydržaciadoba3roky.Prinehnuteľnejvecijetátodobadlhšia,ideonepretržitúdobu10rokov.

Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať
s vecou ako so svojou. Druhým ešte dôležitejším kritériom, okrem nepretržitého trvania zákonom
stanovenej doby, je dobromyseľnosť držiteľa, resp. existencia dobromyseľnej oprávnenej držby u osoby,
ktorá chce vlastnícke právo k veci vydržať. Držba je faktický stav, pri ktorej má držiteľ vec vo svojej

moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť,
ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj
subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V
takomto prípade ide o oprávnenú držbu, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym
stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo

skutočne patrí. Oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú
súčasne splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z
presvedčenia o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach,
ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť. Držiteľ musí byť dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí. To znamená, že musí existovať preukázateľný právny úkon,

od ktorého držiteľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Od tohto právneho úkonu sa zároveň započalo
aj plynutie vydržacej doby. Príkladom takéhoto úkonu je napr. kúpa alebo darovanie od nevlastníka,
kedy bol nadobúdateľ dobromyseľný, v tom, že vec nadobudol od vlastníka. (Nadobúdateľ síce vec
získal od nevlastníka ale on sa domnieval, že šlo o vlastníka. Nadobúdateľ o svojom nadobudnutívlastníctva nemal žiadne pochybnosti.) Dôležitým faktorom dobromyseľnosti je to, že počas vydržacej
lehoty nezasiahol žiaden iný subjekt do výkonu práv dobromyseľného držiteľa. Nikto dobromyseľnému
držiteľovi neoznámil alebo sa cestou súdu alebo inak nedožadoval, aby dobromyseľný držiteľ prestal

užívať predmet vydržania. Týmto oznámením alebo podaním na súd by sa totiž z dobromyseľného
držiteľa stal nedobromyseľný držiteľ (pretože by sa dozvedel o tom, že nadobudol vec od nevlastníka)
a keďže lehota jeho dobromyseľného užívania ešte neuplynula, nikdy by sa už nestal vlastníkom. Ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne. Posledným

kritériom je tzv. spôsobilosť predmetu vydržania. Nie je možné vydržať veci, ktoré nemožno vlastniť a
veciktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchosôb.Právnymnásledkomsplnenia
všetkých zákonom stanovených predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci.
Uplynutie vydržacej doby je okamihom nadobudnutia vlastníckeho (alebo iného) práva.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva

zo dňa 27.10.1998, na ktorú odkazuje žalobca v súvislosti s nadobudnutím jeho vlastníckeho
práva na jej základe je sporná ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu a to s
prihliadnutím na tvrdenie žalovaného, že predmetné pozemky ako zastavané plochy a nádvoria netvorili
poľnohospodársky fond (§34 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb, a preto nemohli byť v súlade so zákonom
spravované ako Slovenským pozemkovým fondom, a teda následne platne prevedené na žalobcu. K

uvedenému súd dospel aj na základe oznámenia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru zo
dňa 25.10.2013, ktorý uviedol, že „ zvyšok parcely XXXX, bez určenia výmery sa zapísal do vlastníctva
SR- Slovenského pozemkového fondu Bratislava, IČO: 17 335 345- LV XXXX. Až Šetrením zo strany
vtedajšej Správy katastra Trnava bolo zistené, že došlo k chybe zápisu právnej parcely XXXX na LV
XXXX. Jej výmera nebola presné určená z dôvodu, že z pôvodnej výmery 6 3920 m2 zapísanej v

pozemkovoknižnej vložke č. Z. v kat. úz. P., boli z parcele odčleňované výmery viacerými geometrickými
plánmi, pričom jednotlivé časti výmer odčleňované z právnej parcele neboli odpočítavané. Z dôvodu
určenia zvyšku právnej parcely XXXX bola vyhotovená identifikácia, kde SK Trnava zistila, že pôvodný
pozemok, ako aj pozemky vzniknuté na základe vyššie uvedeného GP sa nachádzajú v intraviláne obce.
Keďže sa nehnuteľnosť nachádza v intraviláne katastrálneho územia Trnava, pozemok nespadá pod

správu SPF, ale podľa zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení, by mal správu
vykonávať Obvodný úrad v Trnave, preto bol podaný návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte“. Na
základe vyššie uvedeného je pochybnosť, kto bol oprávneným vlastníkom parcely XXXX evidovanej na
liste vlastníctva č.XXXX, pričom samotná ešte vtedy Správa katastra Trnava do predmetného vlastníctva
ako vlastníka zapísala práve Slovenský pozemkový fond, ktorý v dôsledku vykonaného zápisu správou

katastra s predmetnou nehnuteľnosťou nakladal ako vlastník. Avšak na druhej strane súd poukazuje
aj na spornosť Hospodárskej zmluvy zo dňa 8.12.1972, ktorou argumentuje žalovaný, ktorú označuje
za právny titul, od ktorého úpadca odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Ohľadne Hospodárskej
zmluvy sa vyjadril žalobca, z ktorého súdu vyplynulo, že nepopiera skutočnosť, že úpadcovi vzniklo na
základe Hospodárskej zmluvy uzatvorenej podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia

a užívania pozemkov vo vlastníctve štátu, ale popiera skutočnosť, že by od tohto práva hospodárenia
bolo možné odvodzovať existenciu vlastníckeho práva štátnych podnikov k pozemkom, na ktorých
hospodárili. Z rozhodovacej činnosti súdu je známa skutočnosť, že predmetná zmluva je uzatvorená v
zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka, pričom z ustanovenia § 347 ods. 5 Hospodárskeho zákonníka
jasne vyplýva, že, správa prechádza dňom určeným v zmluve“. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zdieľa

rovnaký názor ako žalobca a je toho názoru, že Hospodárska zmluva nie je právnym titulom, na základe
ktorého by mohol úpadca odvodzovať svoje vlastnícke právo k pozemkom, keďže touto zmluvou nebolo
určené, že sa úpadca stáva vlastníkom predmetných pozemkov a zároveň žalovaný súdu nepredložil
žiadnu inú listinu, z ktorej by súdu bez pochýb vyplynula skutočnosť o vlastníckom práve svedčiacom
v prospech úpadcu.

Nakoľko súd považuje Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva za sporný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom I. a Hospodársku zmluvu tiež za sporný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom I., súd upriamil svoju pozornosť na skutočnosť, či neboli
splnené predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iného právneho titulu ako je

zmluva majúc na mysli inštitút vydržania ustanovený zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania, súd má za to, že žalobcom boli splnené podmienky na
nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkov a to titulom vydržania. Bolo preukázané, že žalobcabol pri podpise Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva dňa 27.10.1998 dobromyseľný, keďže
vynaložil obvyklú mieru opatrnosti majúc na mysli fakt, že v katastri nehnuteľností v pozícií vlastníka
parcely č. XXXX bol výslovne zapísaný Slovenský pozemkový fond. Žalobca nemohol pri zachovaní

obvyklej starostlivosti taktiež predpokladať, že Slovenský pozemkový fond prevádza nehnuteľnosť, na
ktorej prevod nebol oprávnený. Súd je toho názoru, že spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaným
je nedôvodné, nakoľko vlastnícke právo štátu k pozemku parc.č. XXXX bolo riadne zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX bez akýchkoľvek poznámok. K argumentácii žalovaného spochybňujúcej
dobromyseľnosť žalobcu ohľadne zápisu poznámky na liste vlastníctva č. XXXX por. č.: XXX,

nehnuteľnosti: XXXX/X - Internát, XXXX/XX - Spojovacia budova súp. č.: XXXX, č.k.: 68Cbi/10/00 -
Návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom
súde v Bratislave 30.01.2002, žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii, sa súd
stotožnilsargumentácioužalobcu,žepredmetnápoznámkamáleninformatívnycharakter.Súdiacpodľa
obsahu išlo len o poznámku o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nie o rozhodnutie vo
veci samej a na záver má súd za to, že poznámka, na ktorú poukázal žalovaný ani nesúvisí s predmetom

konania, nakoľko bola zapísaná na liste vlastníctva, ktorý nesúvisí s meritom sporu. Súd ohľadne
uvedeného vychádzal z vyjadrenia žalobcu ako aj žalovaného, z ktorého súdu vyplynula skutočnosť,
že predmetom konania na Krajskom súde v Bratislave nie sú Pozemky I. ( parcely č.XXXX/XX, XXXX/
X a XXXX/XX), ale nehnuteľnosti, z ktorých Pozemky I. boli odčlenené a v dôsledku toho súd tvrdenia
žalovanéhoohľadnespochybneniadobromyseľnostižalobcupovažujezairelevantné,nakoľkonesúvisia

s predmetom sporu. Ohľadne poukázania žalovaného na zvýšenú mieru opatrnosti, ktorú mal zachovať
žalobca vzhľadom na jeho živnostenské oprávnenie, súd má za to, že žalobca k veci pristúpil s obvyklou
opatrnosťou, nakoľko vychádzal z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom bez pochybností figuroval ako
vlastník SPF, ktorý bol riadne zapísaný, pričom údaje na liste vlastníctva sa považujú za hodnoverné.
Ďalej súd mal za preukázané, že počas vydržacej lehoty (datovanej od časového obdobia kedy došlo k

uzatvoreniu zmluvy) nezasiahol žiaden iný subjekt do výkonu práv žalobcu, nikto žalobcovi neoznámil
alebo sa cestou súdu alebo inak nedožadoval, aby žalobca prestal užívať predmet vydržania. Súd mal
preukázané, že k prvému zisteniu žalobcu ohľadne spochybnenia jeho vlastníckeho práva došlo až
doručením oznámenia žalovaného o zahrnutí predmetných pozemkov do súpisu majetku úpadcu a to
dňa 6.10.2010. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že žalobcom boli splnené podmienky na to, aby

nadobudol vlastnícke právo k pozemkom z titulu vydržania, nakoľko žalobca bol dobromyseľný v tom,
že pozemky mu patria, a ktoré mal v držbe v zákonom stanovenej nepretržitej lehote v trvaní 10 rokov.

Vzhľadom na rozhodnutie činnosť Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cbi/8/2010-195 zo dňa 25.01.2013,
právoplatného v časti výroku I. dňa 11.04.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 21CoKR/9/2013 zo dňa 25.02.2014 je v súlade s potrebou právnej istoty vydanie tohto
rozhodnutia, keďže predchádzajúci spor o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu veci z podstaty úpadcu,
bol rozhodnutý na základe rovnakých skutočností obdobne.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., keď

vzhľadom k väčšiemu počtu nárokov uplatňovaných v tomto konaní a pomernej procesnej úspešnosti
účastníkov považoval predmetnú vec za zložitejšiu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) :
z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.