Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203447
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415203447.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX., naposledy bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, t.č. na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Bc. V. V., zamestnancom tunajšieho súdu, o zaplatenie

70,70 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 70,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána,

advokáta so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: R., SWIFT: D., VS XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 70,70 eura, nakoľko
žalovaný sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným
lístkom.

Keďže pobyt žalovaného zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd mu v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní. Opatrovník žalovaného
sa k žalobe nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko

posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156
ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 15.03.2016.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa
17.10.2014, z ktorého zistil, že žalovaný sa v uvedený deň v autobuse na linke č. XX na výzvu revízora

nepreukázal platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) a odmietol zaplatiť cestovné
a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie

cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.

Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku
žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, vznikla mu v zmysle
citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a
úhradu 70,- eur. Žalovaný túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť
ju žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149

ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, žalobca žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie žaloby) a 3x režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH, spolu 89,96 eura.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý by
bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní žaloby) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním,
keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho zastúpenia
spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu

v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon
právnej služby žalobcovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento úkon posudzoval ako
úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v žalobe tiež označený), rovnako by za neho
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by vzhľadom na
charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné,

navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej
služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) + 2x režijný

paušál po 8,39 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu
náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy

konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania presahujú
výšku uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv.
formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého žalobcu v totožných veciach líši
v zásade iba identifikačnými údajmi žalovaného a dopravného prostriedku, v ktorom žalovaný cestoval.Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,

ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a
času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške
16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 eura) + režijný paušál (8,39 eura) + 20% DPH (5,- eur). Na podporu správnosti záverov, z
ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež do

pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom
ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Poučenie:

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 70,70 eura, nakoľko
žalovaný sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným

lístkom.

Keďže pobyt žalovaného zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd mu v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní. Opatrovník žalovaného
sa k žalobe nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156
ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 15.03.2016.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa
17.10.2014, z ktorého zistil, že žalovaný sa v uvedený deň v autobuse na linke č. 95 na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) a odmietol zaplatiť cestovné
a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo

bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné

údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.

Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku
žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, vznikla mu v zmysle
citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a
úhradu 70,- eur. Žalovaný túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť

ju žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149

ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, žalobca žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie žaloby) a 3x režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH, spolu 89,96 eura.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý by
bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní žaloby) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním,
keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho zastúpenia
spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu

v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon
právnej služby žalobcovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento úkon posudzoval ako
úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v žalobe tiež označený), rovnako by za neho
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by vzhľadom na
charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné,

navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej
služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) + 2x režijný

paušál po 8,39 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu
náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy

konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania presahujú
výšku uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv.
formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého žalobcu v totožných veciach líši
v zásade iba identifikačnými údajmi žalovaného a dopravného prostriedku, v ktorom žalovaný cestoval.
Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej

argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,
ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a

času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške

16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 eura) + režijný paušál (8,39 eura) + 20% DPH (5,- eur). Na podporu správnosti záverov, z
ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež dopozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom
ústavný súd dospel k obdobným záverom.