Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/232/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206993
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113206993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10 , 851 01 Bratislava, IČO: 36 819 638,
právne zastúpený: B & S Legal s.r.o., Grösslingová č. 5, IČO: 32929049, Bratislava, proti žalovanej: G.
F., H.. XX. X. XXXX, trvale bytom S. D. XXXX/X, S., o zaplatenie 3084,26 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. konanie v časti nad uplatnenú sumu 2834,26 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne
zo sumy 3084,26 eur od 7. 4. 2011 do 22. 8. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo

sumy 2984,26 euro od 23. 8. 2013 zo 17. 9. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy
2884,26 eur od 18. 9. 2013 do 31. 10. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % zo sumy 2834,26
eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3084,26 euro od
1. 1. 2012 do 22. 8. 2013; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2984,26 eur od 23. 8.
2013 do 17. 9. 2013; s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2884,26 eur od 18. 9. 2013
do 31. 10. 2013; s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2834,26 eur o od 1. 11. 2013 do
zaplatenia z a s t a v u j e,

II. žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1250,80 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1800,80 eur od 1. 1. 2012 do 22. 8. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1700,80 eur od 23. 8. 2013 do 17. 9. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1600,80 eur od 18. 9. 2013 do 31. 10. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1550,80 eur od 1. 11. 2013 do 21. 7. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1400,80
eur od 22. 7. 2014 do 2. 9. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1250,80 od
3. 9. 2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach 130 eur, vždy do 25-ho dňa toho-ktorého mesiaca

pod výstrahou v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

IV. žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v
sume 31,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2013 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 3084,26 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 10 Ro 89/2013 - 37 zo dňa 6. 6. 2013, proti ktorému podala
v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná.

Žalovaná v odpore poukázala na to, že v auguste 2013 na skontaktovala so žalobcom a žiadala o
umožnenie zaplatiť dlh v splátkach a po telefonickom kontakte uhradila na základe dohody sumu 100
eur. V odpore požiadala o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach, nakoľko je samoživiteľkou a býva v
prenajatom byte.

Podaním doručeným súdu dňa 21.8.2014 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť s poukazom, že
od žalovanej eviduje úhrady v prospech úverového účtu dňa 22.8.2013 vo výške 100 eur dňa 17.9.2013
vo výške 100 eur a dňa 31.10.2013 vo výške 50 eur.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie

návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie žaloby v časti súd konanie v rozsahu uvedenom v I. výroku, podľa citovaného zákonného
ustanovenia zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, tak výsluchom žalovanej ako aj listinnými dôkazmi v neprítomnosti
právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd prejednal veci v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
a to návrhom, odstúpením od zmluvy, zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 26.8.2008,
harmonogramu splátok, výpisom z účtu, výpisom z obchodného registra, odporom voči platobnému

rozkazu žalovanej, s čiastočným späťvzatím žaloby, platobnými príkazmi zo dňa 2.9.2014 a zo dňa
21.7.2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 26.8.2008 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“
v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z., na základe ktorej poskytol

žalovanej úver vo výške 3319,39 eur.

Podľa článku 5. bodu 5. 1 zmluvy sa účastníci konania dohodli, že úver bude úročený pohyblivou
úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzatvorenia 16,50 % ročne.

Podľa čl. 1 bodu 1. 8 za predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky, podľa tejto zmluvy zostanú
nemennépočascelejdobysplatnostiúveru,aženaúčtepre„mPÔŽIČKU“nebudepočasdobysplatnosti
úveru žiadny zostatok okrem finančných prostriedkov určených na príslušnú splátku, pripísaných deň
splátky: RPMN na úver vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy je 17,81 %
a celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 147,644, - Sk.

Podľa článku 1 bodu 1.10 priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver zverejnená podľa § 7 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v platnom znení 22,21 %.

Podľa článku 6 bodu 6.1 zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný platiť mBank úroky z rozdielu
medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre „mPÔŽIČKu“, a to za každý deň počnúc
dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia, podľa úrokovej sadzby platnej v príslušný deň.
Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nie je povinný platiť úroky z peňažných prostriedkov úveru, ktoré
sa nachádzajú na účte pre „mPÔŽIČKU“.

Podľa článku 1 bodu 1. 4 zo zmluvy úver bol poskytnutý na 60 mesiacov, ktoré začínajú plynúť v deň
pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1. 3 zmluvy konečná
splatnosť úveru bola 26. 8. 2013.Žalobca podaním zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“
reg. č. 520700 - 4200711825/8360. Súčasne žalovanej oznámil, že zmluva zanikne v deň doručenia

tohto odstúpenia.

Podaním z toho istého dňa vyzval žalovanú na úhradu celkového dlhu 3966,26 eur splátkami vo výške
po 170 eur v počte 24 splátok.

Podľa článku 2.4 bodu 2.4.7. odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty ako
nedoručené sa považuje za jej doručenie.

Zo žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje istinu vo výške 3319,39 eur a
príslušenstvo, pričom istina pohľadávky bola zrejmá z výpisu úverového účtu žalovanej. Podľa žalobcu
bolo zrejme, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru. Žalobca od zmluvy o úvere

odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. Žalobca od
zmluvy odstúpil 4.10.2011 odstúpenie žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Žalovaná podľa výpisu z
účtu čerpala prostriedky vo výške celkom 3319,39 eur a to dňa 26. 8. 2008. Žalovaná na účel splatenia
úveru poukázala spolu 1518,59 eur. Následne po podaní žaloby uhradila dňa 22.8.2013 na sumu 100
eur, dňa 17. 9. 2013 na sumu 100 eur a dňa 31. 10. 2013 sumu vo výške 50 eur.

Potvrdeniami preukázanými súdu na pojednávaní uhradila ďalšiu sumu dňa 21.7.2014 vo výške 150 eur,
dňa 2. 9. 2014 sumu 150 eur.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych

a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi

členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa
alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie
peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním
so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 26. 8. 2008 uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na sumu 3319,39 eur s uvedením dohodnutej úrokovej sadzby vo výške
16,50 % ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 17,81 % a celkových nákladov dlžníka
spojených s týmto úverom vo výške 4900,88 eur.Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 26. dňu
kalendárneho mesiaca vo výške 81,60 eur počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet

až do 26. 8. 2013.

Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodompodľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,tedazáväzkovévzťahy,ktorénazáklade
uvedenejzmluvyvznikli,saspravujúvýlučneObchodnýmzákonníkombezohľadunapovahuúčastníkov

zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z. z. je iba špeciálnou úpravou zmluvy o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Keďže žalovaná si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnila riadne svoje povinnosti a

to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru a splatnú časť svojho záväzku
neuhradila, žalobca listom zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy.

V danej právnej veci súd považuje za právne významný právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy
a stalo sa tak podaním zo dňa 4.10.2011.

Vychádzajúc z obchodných podmienok článku 2.4 dohodu 2.4.7 odmietnutie prevzatia zásielky alebo
vrátenie zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Čo v danej právnej veci predstavuje sumu čerpanú sumu úveru
žalovanou 3319,39 eur po odpočítaní sumy, ktorú žalovaná uhradila, t. j. zostalo neuhradených 1250,80
eur. Súd započítal aj úradu sumy, ktoré žalovaná preukázala spolu vo výške 300 euro. V prevyšujúcej

časti žalobu uplatnenej istiny čiastočne pre späťvzatie návrhu vo vzťahu k sume 250 euro zastavil a v
zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že aj v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka splatiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva, tu súd uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie
záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej
povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

V danej právnej žalobca, ako dodávateľ, naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne
sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré

zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok ).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 ).

Súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definíciaspotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Zz., ktorý za spotrebiteľskú
zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu, čo sa týka uplatnených úrokov vo výške 16,50 % od 23. 6. 2009
do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi

účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený
v rozhodnutím, žalovaná je v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinná plniť žalobcovi jeho
peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ju žalobca o plnenie požiadal.
Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlhu podaním zo dňa 4. 10. 2011 a vo svojom
v pôvodnom návrhu žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 1. 2012 do
zaplatenia, po od toho, ktorého dňa kedy došlo k jednotlivým úhradám do zaplatenia súd priznal nárok

úrokov z omeškania od 1.1.2012.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zvýsluchužalovanejmalsúdzistené,žežalovanejjedinýmpríjmomjeminimálnamzda, zktorejuhrádza
predovšetkým výdavky spojené s bývaním a je teda vo finančnej núdzi. Vzhľadom na jej príjmy nie je
schopná vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto jej súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil

splátky po 130 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí, čo i len jednu splátku, stane sa
zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods.
2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie

250 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalovanej, ktorá uhradila po podaní návrhu časť pohľadávky.

Plný úspech žalobcu v konaní, by predstavoval sumu 3084,26 eur, dôvodný návrh bol však len v sume
1800,80 eur ( aj platbami ktoré uhradila žalovaná po podaní žaloby) úspech žalobcu bol 58,40 % a
neúspech 41,60 %.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd postupoval. podľa § 142 ods.2 O.s.p. - Ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo a ich náhradu priznal v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi. Žalobca mal
úspech iba v nepatrnej časti konania, naviac za účelné trovy žalobcu súd považoval iba zaplatený

súdny poplatok vo výške 185 eur vo výške pomeru úspechu a neúspechu 16,80 % (58,40 - 41,60), čo
predstavuje sumu 31,08 eur.

VďalšomsúdpostupovalvsúladesargumentáciouNSSRrozhodnutiesp.zn.6MCdo5/2013,vzmysle
ktorého: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah

jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo

na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľteda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Podľa súdu totožne možno postupovať aj v prípade účastníka konania, súdu je známe, že v prípade
žalobcu tento obdobné žaloby na rovnakom skutkovom základe (za úplne rovnakých zmluvných
podmienok poskytnutých úverov) podal veľké množstvo a jedná sa o formulárové žaloby, kde sa mení
len výška pohľadávky.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi a ktorý mal len
čiastočný úspech v konaní bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so
zastupovaním advokátom súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149

ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.