Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714202297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: T. Q., nar. XX. R. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42
362 962, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 2.773,60
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 10. marca 2015

č.k. 5C/127/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v
časti trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e , v časti vyhlásenia neprijateľných zmluvných
podmienok za neplatné z r u š u j e a v časti určenia, že priznané plnenie sa má uskutočniť v splátkach
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 464,22 eur spolu s 9,5 %-ným ročným
úrokom z omeškania počítaným zo sumy 464,22 eur od 27. novembra 2012 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 119,60 eur advokátovi vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 464,22 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 464,22 eur od 27. novembra 2012 do

zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, splatných vždy do posledného
dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku trovy právneho zastúpenia v sume 238,67 eur k rukám právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, IV. určil, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere číslo 8100032132, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 08. októbra,
je neprijateľná podmienka uvedená v bode 14.1. v znení: V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,

spoludlžníka 2.) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2.) povinný
zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725%
p.a.) ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2.) s úhradou splátky úveru o viac
ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RU okamžite splatnými všetky záväzkydlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2.) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2.)
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725%
p.a.). Táto podmienka je neplatná a V. určil, že v Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100032132,

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 08. októbra 2010, je neprijateľná podmienka uvedená
v bode 8.1. v znení: Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/Zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi

odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
331,06 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 150,48 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Táto podmienka je neplatná.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. čl. 2 ods. 2.1, čl. 2 ods. 2.2, čl. 4, čl. 4 ods.
4.2 , čl. 4 ods. 4.3, čl. 5 ods. 5.1, 5.2 a čl. 14.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (ďalej len VOP), ust. § 497 Obchodného zákonníka (zákon

číslo 513/1994 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnení ), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,
2, § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (zákon číslo 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 52 ods. 1a 2 a § 544
ods. 1 a 2 OZ (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení) a
vecne dôvodnosťou žaloby len v rozsahu 464,22 eur s príslušenstvom (ako rozdielu medzi čerpanou a

skutočne vrátenou istinou úveru), majúc za preukázané, že dňa 8. októbra 2010 došlo medzi žalobkyňou
a žalovaným k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý klasický úver (nie revolvingový, ako je označovaný v zmluve) jednorazovo dňa 8. októbra
2010 v celkovej výške 1.018,94 eur, pričom žalovaný žalobkyni vrátil finančné prostriedky v celkovej
výške 554,72 eur. Úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy vyhodnotil ako bezúročný a bez

poplatkov z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ďalej z
dôvodu, že zmluva obsahuje len údaj o počet splátok (48), výške splátky (69,34 eur) a to, že splátka má
byť uhradená do 24. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku

istiny,akáčasťnasplátkuúroku,prípadneakáčasťpripadánasplátkupoplatkov.Tietoúdajeneobsahujú
ani zmluvné dojednania žalobkyne ktoré patria k zmluve, pričom oznámenie o schválení úveru a
splátkový kalendár súdu predložený nebol. Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru
ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z. Konečná splatnosť (konkrétny dátum
splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom

na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Odporca mal podľa zmluvy zaplatiť 48 splátok,
pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, z toho potom súd vyvodil, že konečná
splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne. Dátum poslednej splátky
dňa 24.10.2014 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 8.10.2010, čo
však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže túto listinu odporca nepodpisoval. Takéto posúdenie

úverovej zmluvy a úveru na základe nej čerpaného - ako úveru bezúročného a bezpoplatkového v
spojitosti s reálne poskytnutým finančným plnením žalovaného žalobkyni vo výške (554,72 eur) viedlo k
záveru súdu o nedôvodnosti nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní v rozsahu presahujúcom
sumu 464,22 eur s príslušenstvom (rozdiel medzi skutočne poskytnutým finančným plnením žalobkyne
žalovanému v sume 1.018,94 eur a sumou žalobkyni vrátených finančných prostriedkov 554,72 eur) a

zamietnutiu jej žaloby v takomto rozsahu. Určenie, že priznané plnenie sa môže vykonať v splátkach
odôvodnil (súd prvého stupňa) právne poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a vecne záverom o príjme
žalovaného zisteného z lustrácie Sociálnej poisťovne vo výške 403,31 eur, ktorá suma je nižšia ako
rozsudkompriznanéplnenieaztohoplynúcoudôvodnosťoupovoleniasplátokvovýške30eurmesačne.
Rozhodnutieovyhláseníneplatnosti vrozsudkuuvedenýchzmluvnýchpodmienokpreichneprijateľnosť

(výroky IV. a V. rozsudku) odôvodnil právne poukazom na ust. § 544 a § 53a OZ. a ust. § 153 ods. 3
a 4 O.s.p. (zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení)
a vecne vyhodnotiac tam uvedené zmluvné pokuty za nedohodnuté platne pre nedodržanie povinnej
písomnej formy dohody zmluvných strán o takýchto právach a povinnostiach z dôvodu nepodpísania
Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia (s.r.o., ktoré

vo svojom bode 14.1 takúto údajnú dohodu zmluvných strán obsahujú) žalovaným. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 2Cdo 245/2010 z
30. novembra 2011.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, namietajúc jeho nepreskúmateľnosť v
časti určenia, že žalobkyni priznané peňažné plnenie môže žalovaný vykonať v splátkach po

30 eur mesačne, v zamietajúcej časti pre nedôvodnosť vyhodnotenia úveru ako bezúročného a
bezpoplatkového, pre absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy a to z dôvodu nesprávneho
výkladu jednotlivých ustanovení ZoSÚ, nasledovaného nesprávnym vyhodnotením poskytnutého
úveru ako úveru klasického a nie revolvingového, zastávajúc názor, že predmetná zmluva obsahuje
údaje o konečnej splatnosti úveru, určuje počet splátok ako aj dátum ich splatnosti, vrátane prvej ako

aj poslednej splátky (tieto vyplývajú jednak z Oznámenia o schválení úveru ako aj zo splátkového
kalendára tvoriaceho súčasť zmluvy). V časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok v čl. 8 ods.
8.1 zmluvy a v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy taktiež z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko z rozsudku
nevyplýva ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou kedy má ustanovenie článku 8 ods. 8.1
zmluvy o revolvingovom úvere povahu individuálneho právneho úkonu, prečo neposudzoval celý obsah
dohody (nakoľko minimálne z hľadiska vzniku nároku na odplatu za službu má podstatný význam iná

časť danej dohody) a na základe čoho dospel k záveru, že ekonomická stránka dohody (výška odplaty)
je dôvodom jej neprijateľnosti, keď právna úprava určuje presný opak, ďalej dôvodiac, že dohoda o
poskytnutí služby je osobitne podpisovaná aj jej obsah ako samostatného právneho úkonu zdôrazňuje
aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a tak ju bolo
potrebné posudzovať ako individuálnu zmluvnú podmienku, kedy spotrebiteľ mal možnosť dosiahnuť,

že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho
postavenie oproti stavu, ak by podmienku neprijal. Obdobne v rozsudku chýba zdôvodnenie jeho záveru
o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute ktorá bola dohodnutá vo výške nepresahujúcej maximálnu
hranicu stanovenú platnými právnymi predpismi, pričom samotné zapracovanie dohody o zmluvnej
pokute do ustanovení zmluvy, ktoré nenavrhoval žalovaný a ktorých obsah ani nemohol ovplyvniť nie

je samo osebe dôvodom pre vyslovenie neprijateľnosti takejto dohody - dôvodila ďalej žalobkyňa.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách vedľajšieho účastníka považoval za nezákonné, popierajúc
jeho procesné postavenie v tomto spore pre nepredloženie písomného súhlasu žalovaného s jeho
vstupom do konania a popierajúc jeho právo nechať sa zastupovať advokátom.

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného odvolací návrh nepodal a žalovaný sa k odvolaniu
žalobkyne ani nevyjadril. Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,60
eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, v časti určenia, že priznané
plnenie sa môže vykonať v splátkach, v zamietajúcej časti zbytkových nárokov žalobkyne, v časti určenia

neprijateľných zmluvných podmienok a rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 212 ods.
1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože tu nevznikla potreba dopĺňania
ani opakovania dokazovania a nebol tu ani verejný záujem vyžadujúci si nariadenie pojednávania (§ 214
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné len z časti a to v časti námietky
určenia, že priznané plnenie sa môže vykonať v splátkach a vyhlásenia zmluvných podmienok za

neplatné pre ich neprijateľnosť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v zamietajúcej časti a v časti
rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol
verejne vyhlásený dňa 19. apríla 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania, ako aj celého

obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru
o nedôvodnosti žaloby žalobkyne na zaplatenie žalovanej pohľadávky v rozsahu presahujúcom
nesplatenú istinu 464,22 eur s príslušenstvom, pre potrebu považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ), avšak na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa nie len pre

nedostatok dohody zmluvných strán o výške počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a konečnej splatnosti (konkrétneho
dátumu splatnosti poslednej splátky) úveru, ale predovšetkým pre nepreukázanie uzatvorenia úverovejzmluvy (z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala svoje práva na finančné plnenie) v písomnej
forme.

V zmysle čl. 2, bodu 2.1 VOP, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na pretlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a
súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť
a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere pričom výška úrokovej sadzby RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvyorevolvingovomúverebeztohoabytoznamenaloporušeniepovinnostizostranyveriteľa.

V zmysle článku 2, bodu 2.2 veta prvá VOP veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy Zmluvy o RÚ.

Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ zo dňa

5. októbra 2010 bodu 5. súd zistil, že žalovaný požiadal žalobkyňu o poskytnutie úveru:

poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1350
splatnosť úveru (počet splátok/platnosť - deň v mesiaci)48/24
mesačná splátka vrátane úrokov 69,34

celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3328,32
predpokladaná RPMN za úver 70,01 %
ročná úroková sadzba 70,01 %
priemerná RPMN 47,39 %
poskytnutá čiastka revolvingu 565,81

celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplati1664,16
predpokladaná PMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,18
ročná úroková sadzba revolvingu 80,97 %

Z predmetnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je ďalej zrejmé, že do tejto žiadosti žalobkyňa

dňa 8. októbra 2010 dopísala údaje:

poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1350
splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci48/24
mesačná splátka vrátane úrokov 69,34

celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3328,32
RPMN za úver 67,20 %
ročná úroková sadzba 70,01 %
priemerná RPMN 47,39 %
poskytnutá čiastka revolvingu 565,81

celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplati1664,16
predpokladaná PMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,18
ročná úroková sadzba revolvingu 80,97 %
ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %

Z Karty klienta - žalovaného z 29. novembra 2013 je zrejmé, že žalobkyňa poskytla žalovanému na
základe jeho žiadosti z 5. októbra 2010 čiastku 1.350 eur. Dňa 8. októbra 2010 bola žalovanému
vyplatená čiastka 1.018,94 eur, splatené 554,72 eur, zostáva doplatiť 2.773,60 eur.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 5.10.2010 (dátum podania

žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) práve citovaného zákona , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už
dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových
prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v
prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z uvedenej podstaty zmluvy o úvere sa vyvodzuje, že tento vzťah
predstavuje kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej
z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

Podľa ust. § 34 OZ v znení účinnom ku dňu 5. októbra 2010, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43c ods.1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda
účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno
odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 a 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za
nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami,
ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Pre poriadok je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je
zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ
zákon (§ 47) alebo dohoda účastníkov neustanovujú inak. Zákon výslovne ustanovuje, že mlčanie
alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu.

Preto je právne bezvýznamné, ak navrhovateľ v návrhu na uzavretie zmluvy uvedie, že mlčanie
alebo nereagovanie adresáta návrhu (obláta) bude považovať za akceptáciu zmluvy. Dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy,
sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj
odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na

základe konsenzu zmluvných strán.

Podľa ust. § 46 ods. 1 a 2 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ust. § 120 ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako
inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľahmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za
pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že
táto skutočnosť nenastala.

Nakoľko žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila právo na plnenie z písomnej úverovej zmluvy, bolo
potrebné v prvom rade vzhľadom na znenie žalobkyňou predložených VOP upravujúcich podľa zámeru
žalobkyne právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom predloženú Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere ako aj ostatné listiny ním predložené posúdiť, či v skutočnosti
došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu písomnej úverovej zmluvy a to nie len podľa
predstáv žalobkyne, ale aj podľa požiadaviek zákona - ZoSÚ a Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu, vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
pri uzatváraní úverovej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností potrebné považovať za spotrebiteľský
(veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný
je spotrebiteľom, ktorému ako fyzickej osobe mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa) na

ktorý je potrebné aplikovať v prvom rade ZoSÚ, ktorý pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru písomnú formu (ust. § 11ods.1 písm. a)
ZoSÚ). V zmysle citovaného ust. § 44 ods. 1 a 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanejzmluvyinýmislovami,akzodpovedenevyplývazmenaobsahunavrhovanejzmluvy.Ztohto
dôvodu žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať, že žalovaný jej dal platný (určitý a zrozumiteľný)
písomný návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy a že ona takýto jeho návrh bez akýchkoľvek výhrad
(doplnkov a zmien) prijala a zaslala mu o tom oznámenie (článok 2, bod 2.2 VOP), prípadne, že

žalovaný bezvýhradne písomne prijal jej písomný návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy. Ako už bolo
uvedené vyššie, žalobkyňa predložila súdu písomný návrh žalovaného na uzatvorenie úverovej zmluvy
zo dňa 5. októbra 2010 o ktorom bolo možné usudzovať, že jej ho žalovaný aj doručil, nakoľko na jeho
základe do tejto listiny svojimi zamestnancami dopísala „údaje o schválenom revolvingovom úvere“.
Ak takýto návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy žalobkyňa ako budúci veriteľ považovala za určitý a

zrozumiteľný, tak je potrebné uviesť, že nepreukázala, že by ho bezvýhradne (bez zmien a doplnkov)
písomne prijala. V časti nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ totiž žalobkyňa akože
prijala návrh žalovaného na poskytnutie úveru, ale pri RPMN za úver 67,20%, hoci žalovaný navrhoval
RPMN za úver vo výške 70,01%, teda za iných podmienok ako to navrhol žalovaný. Okrem toho návrh
žalobcu neobsahoval návrh dohody o úroku z omeškania, avšak údajné prijatie takéhoto jeho návrhu

obsahovalo aj tzv. dohodu o úroku z omeškania vo výške 9% ročne (nehovoriac o tom, že skutočná
vôľa žalovanej o právach a povinnostiach plynúcich zmluvným stranám z úverovej zmluvy bola podľa
logickéhonázoruodvolaciehosúdujevyjadrenávlistinenazvanej Oznámenieveriteľaoschváleníúveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100032132, ktoré obsahuje aj celý rad iných dojednaní).
V zmysle vyššie uvedeného, takýto právny úkon nebolo možné považovať za prijatie žalovaného na

uzatvorenie úverovej zmluvy návrhu (ako to uzavrel súd prvého stupňa). Jednalo sa totiž o nový návrh
žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že takýto jej návrh (stelesnený v práve citovanom „Oznámení“)
vôbec žalovanému doručila, nie to ešte, že žalovaný s ním písomne vyjadril svoj bezvýhradný súhlas.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom

úvere v písomnej forme za podmienok uvedených v žalobe a preukazovaných pripojenými listinami
(vzniká tu pochybnosť, či vôbec došlo k uzatvoreniu akejkoľvek úverovej zmluvy ako to namietal aj
vedľajší účastník na strane žalovanej, avšak vzhľadom na to, že žalovaná a vedľajší účastník na strane
žalovanej sa voči vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa neodvolali, odvolací súd viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod skúmať právny vzťah žalobkyne a žalovanej aj z tohto

pohľadu).

Z tohto dôvodu, ak žalovaný ku dňu rozhodovania súdu žalobkyni vrátil plnenie v rozsahu 554,72 eur (z
pôvodne poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.018,94 eur) bolo potrebné žalobu žalobkynepovažovať za nedôvodnú v rozsahu presahujúcom sumu 464,22 eur s príslušenstvom ako to uzavrel
súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného popierajúce jeho procesné postavenie v tomto spore pre nepredloženie
písomného súhlasu žalovaného s jeho vstupom do konania a popierajúce jeho právo nechať sa
zastupovať advokátom odvolací súd dodáva:
Podľa ust. § 93 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014, ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh.

Podľa ust. § 93 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa

ods. 2 citovaného ustanovenia, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do
konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa

osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Citované ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zavedené s účinnosťou od 15. októbra 2008, dáva možnosť,

aby v prípade takzvaných spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení považuje aj zákon číslo 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i občianske združenie - Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov. Účasť takéhoto vedľajšieho účastníka v konaní na strane spotrebiteľa posilňuje
jeho ochranu v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, a to predovšetkým v situáciách, ak
spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Jedná sa o všetky spory, v ktorých
sa spotrebiteľ môže domôcť ochrany svojich spotrebiteľských práv podľa osobitného predpisu. Zvýšenú
ochranu spotrebiteľa má zabezpečiť práve účasť občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľov v

konaní v pozícii vedľajšieho účastníka. Takýmto konaním je aj konanie o žalobe žalobkyne, ktorá
je predmetom tohto sporu. Aj napriek niektorým odchylným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR,
právna úprava § 93 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 nepodmieňovala účasť vedľajšieho
účastníka,ktorýmjeprávnickáosobazaloženáalebozriadenánaochranuspotrebiteľapodľaosobitného
predpisu, predložením súhlasu účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. To

však nevylučuje rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníka, ale iba na námietku niektorého
z účastníkov. Predloženie súhlasu hlavného účastníka je podmienkou vstupu takéhoto vedľajšieho
účastníka z jeho vlastného podnetu až podľa § 93 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015.
Ustanovenie § 93 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015 nemá žiadne osobitné prechodné
ustanovenie, preto sa použije v tomto znení na všetky neskončené súdne konania a to aj na tie súdne

konania, ktoré začali do 31. decembra 2014, avšak iba na tie procesné úkony vedľajších účastníkov v
konaní,ktorýmivstúpiadoužskôrzačatýchkonaní,aleažpo1.januári2015.Akvedľajšíúčastníkvstúpil
do konania do 31. decembra 2014 (čo je aj prípad z tejto prejednávanej veci, nakoľko vedľajší účastník
vstúpil do konania podaním doručeným súdu dňa 3.10.2014), jeho vstup už dodatočným predložením
súhlasu podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015 podmieňovať nemožno, lebo by sa

tým odňal účinok procesného úkonu (vstupu do konania), ktorý už nastal (ako to správne uzavrel aj súd
prvého stupňa). V oblasti procesného práva totiž platí ako základná zásada princíp nepravej retroaktivity
(napr. § 355 O.s.p. ako prechodné ustanovenie k súčasnému O.s.p. v jeho pôvodnom znení a ďalšie
prechodné ustanovenia k početným novelizáciám) a z povahy procesného práva tak vyplýva, že novéprocesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to
aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdov a účastníkov, ktoré s nimi
spájala (či nespájala) skoršia právna úprava, však zostávajú zachované (Bureš J., Drápal L., Krčmář Z.,

Občanský soudní řád, Komentář, Praha 2009, s. 2724). Z týchto dôvodov potom odvolací súd považoval
námietky žalobkyne o nezákonnosti procesného postavenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní ako aj
neúčelnosti jeho účasti v konaní za neopodstatnené. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vecne
vyjadrilkžalobeakdôkazompredloženýmžalobkyňounapreukázaniejejskutkovýchtvrdeníuvedených
v žalobe a to či už písomne, alebo aj osobne na nariadenom pojednávaní súdu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti
rozhodnutia o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, ktorého trovy v priznanej výške bolo potrebné vzhľadom na jeho aktívy
prístup k ochrane práv žalovaného považovať za účelné.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe (tu pozri R 87/1966) ak má

súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že
plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na plnenie lehotu
dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v

splátkach.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný si od počiatku sporu bol vedomý svojho finančného
záväzku voči žalobkyni (minimálne od 19. februára 2015, kedy mu bola doručená žaloba spolu s
predvolaním na pojednávanie) a poznajúc a zhodnotiac svoje osobné a majetkové pomery a svoju

platobnú schopnosť nepožiadal súd o určenie, že peňažné plnenie ku ktorému smerovala žaloba sa má
vykonať v splátkach a to či už písomným vyjadrením sa k žalobe alebo na nariadenom pojednávaní
súdu,ktoréhosabezospravedlneniasvojejneúčasti(pravdepodobnepreúplnýnezáujemospor) anilen
nezúčastnil.Keďžezobsahuspisunevyplynuložebytuboliodokolnosti, ktorébypresvedčivozdôvodnili
záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov

je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné
plnenie možno uskutočniť v splátkach (žalovaný je zamestnaný od 12. februára 2014 s pravidelným
mesačným príjmom s priemerným vymeriavacím základom 403,31 eur) odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti ( pre nedostatok dôvodov) v časti povolenia splátok
zmenil (§ 220 O.s.p.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú pohľadávku v lehote

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 221 ods.1 písm. i) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, odvolací dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala

že by so žalovaným uzatvorila písomnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100032132 z 8.10.2010,
ktorú predložila súdu na preukázanie opodstatnenosti uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, nebol
dôvod určovať zmluvné podmienky obsiahnuté v takejto zmluve za neplatné pre ich neprijateľnosť,
nakoľko z nich nevznikli sporovým stranám žiadne práva ani povinnosti. Preto odvolací súd pre
neexistenciu dôvodov takéhoto určenia rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti

zmluvných podmienok uvedených v čl. 8.1 a čl. 14.1 vyššie citovanej zmluvy o revolvingovom úvere
postupom podľa § 221 ods.1 písm. i) O.s.p. zrušil.O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,
§ 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., ako aj podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (tzv. advokátska tarifa) a to nepriznaním náhrady

žalovanému (ktorý nepodal návrh na priznanie mu náhrady a zo spisu sa ani žiadne trovy takéhoto
účastníka nepodávali) a naopak uložením v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni povinnosti na
náhradu trov vedľajšieho účastníka, vzniknutých tomuto na právnej službe za jeden úkon (vyjadrenie k
odvolaniu vo veci samej) a paušálnej náhrade (111,21 + 8,39 eur), pričom povinnosť na náhradu uložil
(tak ako u náhrady trov prvostupňového konania) v súlade s ust. § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p. (tu

rozumej i s určením zákonnej trojdňovej lehoty plnenia, pretože pre výnimku nevidel dôvod).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.