Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211685
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815211685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci žalobcu: IP. G.

H. H..Z..A.., H. H. U. X, XXX XX Y., IČO: XX XXX XXX, zast.: G.. G. Š., N., H. H. U. X, E..A..Y. XXX,
XXX XX Y., proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Č., o zaplatenie 365,13
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 365,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.25% ročne zo sumy 365,13 eur od 01.01.2014

do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou J. Ú. Y., N..H.., M.: XX XXX XXX a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom
účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka,
na základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia
podmienok stanovených právnym predchodcom. Ich splnením poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 365,13 eur

na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po
poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o
bežnomúčteaVšeobecnýchobchodnýchpodmienokJ.,N..H..predepozitnéproduktyvypovedalprávny
predchodca žalobcu listom zo dňa 14.10.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v
zmysle ust. Čl. 4.14. bod 4.14.1 písm. d) Všeobecných obchodných podmienok J., N..H.. pre depozitné
produkty, čím sa pohľadávka právneho predchodcu žalobcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému
vo forme povoleného prečerpania vo výške 365,13 eur stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v

celosti v zmysle ust. Čl. 4.14. bod 4.14.2 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok J., N..H.. pre
depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dňa 17.10.2013. Účinky
výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31.12.2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj
dlh vo výške 365,13 eur do dnešného dňa nezaplatil, odo dňa 01.01.2014 je v omeškaní so zaplatením
dlžnej sumy vo výške 365,13 eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou J. Ú. Y., N..H.., M.: XX XXX XXX, so H. D. P. X, XXX

XX Y. ako postupcom a spoločnosťou M. G. H., H..Z..A.., M.: XX XXX XXX, H. H. U. X, XXX XX Y.
ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého
vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v
celosti postúpená postupníkovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať odžalovaného zaplatenie istiny vo výške 365,13 eur, úroku z omeškania vo výške 8.25% ročne zo sumy
365,13 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o bežnom účte zo
dňa 10.10.2007, Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru a Potvrdením o poskytnutí flexidebetu
zo dňa 10.10.2007, Oznámením o nastavení kontokorentného úveru, Výpoveďou zmluvy o bežnom

účte spolu s doručenkou, Všeobecnými obchodnými podmienkami J., N..H.. pre depozitné produkty
účinnými od 01.10.2007, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014. Ďalej vykonal
dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu zo dňa 03.03.2016 s prílohou - výpisom
z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Cenníkom J., N..H.. platným od 01.01.2007 a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Vosvojompísomnompodanížalobcauviedol,žekonečnýstavúčtukudňuukončeniazmluvnéhovzťahu
bol v debetnom zostatku vo výške 822,78 eur. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 360,29 eur,
debetného úroku vo výške 431,74 eur a poplatkov vo výške 30,75 eur. V súdnom konaní si tak žalobca
z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania, t. j. istinu vo výške
360,29 eur a časť poplatkov vo výške 4,84 eur, t. j. celkovo sumu vo výške 365,13 eur. Poplatky sú

účtované v zmysle cenníka. Žalovanému bol právnym predchodcom poskytnutý kontokorentný úver -
flexidebet, a to na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. V zmysle
ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa uvedený zákon nevzťahuje na
úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý
bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, pričom však týmto ustanovením nie je dotknuté ust. § 3

ods. 6 citovaného zákona. V predmetnom prípade bol kontokorentný úver poskytnutý inou formou ako
na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu. Vzhľadom na uvedené, zmluva o kontokorentnom úvere,
resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania,
t j. debetu napr. k bežnému účtu. Nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto

úveru. Pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky
voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom
sa pohľadávky kryjú. Účet žalovaného dosiahol debetný zostatok ešte pred povolením povoleného
prečerpania. Po tom, ako bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver, žalovaný prekročil výšku
povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet

žalovaného sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle
cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovaného, a to opakovane. Nakoľko
týmto konaním došlo k porušeniu všeobecných obchodných podmienok, právny predchodca žalobcu
zmluvný vzťah ukončil, a to s poukazom na ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných
podmienok J., N..H.. pre depozitné produkty. V zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. sa skončením zmluvy

obežnom účte všetky pohľadávky banky voči klientovi vyplývajúce z bežného účtu alebo s ním súvisiace
stávajú splatné.

Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu J. Ú. Y., N.. H.. (J., N..H..,) uzatvorili dňa 10.10.2007 zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie

bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle
platného Cenníka J., N..H..

Dňa 10.10.2007 žalovaný požiadal J., N..H.. o kontokorentný úver - flexidebet vo výške 365,13 eur
(11 000,- Sk). Dňa 10.10.2007 banka vystavila potvrdenie o poskytnutí flexidebetu - kontokorentného

úveru vo výške 365,13 eur (11 000,- Sk) od 11.10.2007 za splnenie podmienok klientom, a to mesačné
zasielanie kreditných obratov vo výške 182,57 eur (5 500,- Sk) na bežný účet, čo predstavuje 50% limitu.

Z Oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý Flexidebet
nezabezpečený s limitom 365,13 eur (11 000,- Sk), ako počiatočný dátum bol uvedený deň 11.10.2007

a konečný dátum deň 31.12.2099.

Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.10.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému,
že vypovedá zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiacanasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej kópie doručenky je zrejmé,
že žalovaný prevzal výpoveď dňa 17.10.2013.

V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok J., N.. H.. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),
tieto Všeobecné obchodné podmienky J.. N..H.. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
nami, J. Ú. Y., N..H.. (My) a Vami, našim klientom, v súvislosti s uzatvorením zmluvy (ďalej aj „Zmluva“),
ktorejčasťobsahujeurčenáodkazomnatietoPodmienky,alebouplatňovanímprávaplnenímpovinností
vyplývajúcich zo Zmluvy.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od
kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných
obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené
prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené
prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3

Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené
prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás
budeme písomne informovať. Na Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť
Vám ho zriadiť.

V zmysle článku 4.10, bod 4.10.2 VOP, sme oprávnení kedykoľvek jednostranne upraviť výšku
Povoleného prečerpania alebo máme právo Povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky Povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení Vás budeme písomne informovať.

Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP v prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše práva

a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito
Podmienkami.

V zmysle článku 4.10 bod 4.10.10 VOP, 4.4.6.po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete
dodržiavať nasledovné povinnosti:

(a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok
úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,
(b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania,
(c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet,

(d) bez zbytočného odkladu nás písomne informovať, ak:
- je voči Vám vydaný exekučný príkaz alebo začal voči Vám výkon rozhodnutia podľa Občianskeho
súdneho poriadku alebo nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom pre začatie exekučného konania
alebo výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku;
- ste podali návrh na vyhlásenie konkurzu alebo sa voči Vám začalo konkurzné alebo reštrukturalizačné

konanie;
- ste vstúpili do likvidácie;
- ste poskytli Zabezpečenie na záväzky tretích osôb;
- ste pristúpili k záväzku tretích osôb;
- máte voči nám alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých ste v omeškaní a v dôsledku ktorých by

mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- ste účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť
našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- nesplníte alebo inak porušíte záväzok voči nám alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť Vašu schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;

Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 21.01.2005 do 29.09.2014
vyplýva, že dňa 31.12.2010 bol žalovanému účtovaný poplatok za vedenie konta flexiúčet a dňa
30.07.2013 mu bol účtovaný poplatok za spracovanie exekúcie. Dňa 25.10.2010 žalovaný uskutočnil
posledný výber z predmetného účtu.

Listom zo dňa 06.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2014
postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX na žalobcu.Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka

zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že
na plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje

niečo iné.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným

spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ).

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na

plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere, je absolútnym
obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento

právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmitohtokonaniabola postúpenázmluvou
o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
10.10.2007 právny predchodca žalobcu žalovanému zriadil a viedol bežný účet. V zmluve bola
dojednaná možnosť poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania zostatku na účte.

Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 10.10.2007 bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného

prečerpania na bežnom účte. Potvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania v uvedenej výške 365,13
eur (11 000,- Sk) právny predchodca žalobcu vystavil dňa 10.10.2007.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že by zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej jej z citovaného
ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v zákonom predpísanej písomnej

forme a tiež že by žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako
tri mesiace.

V potvrdení o poskytnutí flexidebetu je iba uvedené, že „za využívanie flexidebetu banka ku koncu

kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená vo výveskách v
obchodných miestach banky.“V záverečných ustanoveniach zmluvy o bežnom účte zo dňa 10.10.2007 je drobným písmom v bode
a) uvedené, že časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami J.Y., N..H..
pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním tejto zmluvy

vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil, porozumel
im a súhlasí s nimi.

Súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú

inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade bod a) záverečných ustanovení zmluvy)
ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,

ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález

I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka (bod a) záverečných ustanovení zmluvy) v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť Všeobecných obchodných podmienok J., N..H. pre depozitné produkty.

V danom prípade žalobca nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol v zmysle § 3 ods. 6 písm. b) a
c) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy informovaný o ročnej úrokovej

sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Pretože neboli v tomto prípade naplnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu
prečerpania, je dohoda o tomto prečerpaní absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko došlo na základe takéhoto neplatného právneho úkonu zo strany právneho predchodcu žalobcu
k poskytnutiu plnenia žalovanému, súd posúdil z toho vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Zákonom o spotrebiteľských

úveroch stanovené náležitosti v § 3 ods. 6 písm. b), c), ktoré musí dohoda o povolenom prečerpaní
v písomnej forme obsahovať, resp. o ktorých mala banka písomne informovať žalovaného najneskôr
pri uzavretí dohody o povolenom prečerpaní sú stanovené v záujme ochrany spotrebiteľa za účelom
dosiahnutia toho, aby bol tento najneskôr v čase uzavretia dohody o povolenom prečerpaní písomne
bankou informovaný aspoň o hlavných otázkach súvisiacich s poskytnutím povoleného prečerpania. V

danom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu písomnej informácie banky vo vzťahu k
žalovanému ohľadne ročnej úrokovej sadzby, za čo súd nepovažuje odkaz len na vývesky v obchodných
miestach banky, ďalej absentuje písomná informácia o poplatkoch platných od doby, kedy bola zmluva
uzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená,ďalejopostupeaspôsobezániku
alebo ukončenia zmluvy a napokon o tom, aká je ročná úroková sadzba, poplatky a ďalšie dôsledky pre

prípad trvania povoleného prečerpania nad tri mesiace.

Žalobca v prejednávanej veci teda nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval splnenie všetkých
povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktoré mu vyplývali z
citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a
Krajského súdu, ktorými bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnostio vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR
rozhodnutia nižších súdov zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa

má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na
margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto
súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech

poplatníka.

Predmetný nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by súd posúdil zmluvu o kontokorentnom
úvere ako platne dojednanú. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného u právneho predchodcu žalobcu
mal súd preukázané, že naposledy účtoval žalovanému poplatok za vedenie konta flexiúčet dňa
31.12.2010, a teda k začiatku plynutia premlčacej doby celého nároku došlo nasledujúci deň 01.01.2011.

Od uvedeného dátumu 31.12.2010 žiadne transakcie na účte žalovaného vykonávané neboli, účtovaný
bol len poplatok za spracovanie exekúcie 30.07.2013 a až dňa 07.01.2014 a následne dňa 29.09.2014
boli zaúčtované položky „debetný úrok“. Dňa 31.12.2010 právny predchodca žalobcu žalovanému
naposledy účtoval poplatok za vedenie účtu, na účte neboli vykonávané žiadne transakcie, nie je preto

preukázané tvrdenie žalobcu o trvaní zmluvného vzťahu po uvedenom dátume. Nakoľko už v roku
2011 bol na účte žalovaného vykazovaný záporný zostatok a neboli vykonané žiadne transakcie, súd
je toho názoru, že právny predchodca žalobcu mohol vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku
na zaplatenie poskytnutého povoleného prečerpania. Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby
dňa 31.12.2015 už bol nárok premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorej koniec nastal

dňa 01.01.2014.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí

od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľskýchzmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jej súčastí, ktoré je v rozpore s
§ 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel

od Obchodného zákonníka.

Ustanovenie písm. p) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu zo dňa 10.10.2007 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako
Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa

riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v SR

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom
na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe

trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanému, ktorý bol vo veci plne úspešný, žiadne trovy konania nevznikli ani z obsahu spisu
nevyplývajú. Na základe uvedeného mu súd ani náhradu trov nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,

možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.