Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211675
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211675.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Y.. E. U., W..

X.X.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX U. Š., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu
spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.2.2012 je
n e p l a t n á ,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 521,66 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 23.4.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy v zmluve zo dňa 3.2.2012 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná. Taktiež žiadal priznať náhradu
trov konania. V rámci žaloby poukázal na to, že súčasťou typovej formulárovej úverovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaný napriek
spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám

jednostranne diktuje e to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
žalobkyňa považuje za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ
a preto ju považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z toho dôvodu
navrhla predložiť vec Ústavnému súdu SR, pripadne Súdnemu dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do kontroverzie s
právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala

na článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobkyňa následne
citovala časti viacerých rozhodnutí súdneho dvora EÚ, v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu v rámci
kontraktácie na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex offo ochrana spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže inštitút zrážok zo mzdy považuje za legitímny prostriedok
slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu a spochybňovanie opodstatnenosti tohto inštitútu je
neprípustné, keďže dohoda obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný taktiež poukázal na to, že
žalobkyni sa zrážky zo mzdy nevykonávajú. Ďalej poukázal na to, že neexistuje naliehavý právny záujemna určení neplatnosti dohody, keďže zo mzdy žalobkyne nie sú vykonávané zrážky zo mzdy. Z týchto
dôvodov preto navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že spolu s manželom sa dostali do takej situácie,
že boli nútení požičať si sumu 2.000 EUR, keďže začali podnikať v oblasti realitného trhu a potrebovali
klientovi vrátiť zložený depozit v sume 2.000 EUR, pričom predpokladali, že podnikanie im pôjde a že
nebudú mať problém tieto peniaze vrátiť. Spolu s manželom náhodne natrafili na reklamu spoločnosti
POHOTOVOSŤ, kde im povedali, že na jednu osobu im nemôžu poskytnúť 2.000 EUR, ale pre každého

1.000 EUR. Nakoľko peniaze nutne potrebovali a boli v časovom strese, tak s takýmto návrhom súhlasili.
Boli im predložené doklady vrátane zmluvy s tým, že pokiaľ chceli úver, museli všetky doklady podpísať.
Teda podpísanie úverovej zmluvy bolo podmienené aj podpisom ďalších dokladov, vrátane dohody
o zrážkach zo mzdy, resp. nejakého ďalšieho dokladu týkajúceho sa spôsobu platieb provízie pre
žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že pracovníčka žalovaného ich neupozornila napr. na to, že dohodu o
zrážkach zo mzdy môžu alebo nemusia podpísať, vravela im iba, že musia podpísať všetky doklady,

teda nijak sa nebavili o tom, či niektoré doklady je nutné podpísať, resp. nie. Nebavili sa ani o obsahu
týchto dokladov, pričom pracovníčka im povedala, že všetko je súčasťou uzavretia zmluvy.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov,
pričom boli oboznámené: žaloba, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 3.2.2012, zmenka

s označením XXXXXXXXX, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 28.12.2012, vyjadrenie žalovaného zo
dňa 12.6.2014, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 1.7.2014, zmluva o úvere zo dňa 3.2.2012, ako aj ostatný
obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 3.2.2012 úverovú zmluvu, ktorá iba obsahuje sumu úveru 1.000 EUR, záväzok

dlžníka vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 520 EUR, t.j. spolu zaplatiť sumu 1.520 EUR v
4 mesačných splátkach po 380 EUR, počnúc dňom 14.3.2012. Zároveň v uvedený deň bola uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s
uspokojením pohľadávky veriteľa vykonaním pravidelných mesačných zrážok prostredníctvom svojho
zamestnávateľa (ZUŠ Lipany) v sume 380 UR mesačne, pričom ako variabilný symbol je v dohode

uvedené číslo úverovej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadovsa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa

výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.
Podľa § 29d ods. 1 cit. zákona (prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. mája 2014), ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 24.5.2012 úverovú
zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške
mesačnej splátky 380 EUR. Predmetnou dohodou žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila, že veriteľ je

oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy. Zároveň
bolo preukázané, že zmluva (rovnako aj dohoda) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv.
štandardnou alebo formulárovou zmluvou a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle
ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s

úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,
resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou

Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné taktiež zdôrazniť,
že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl,

rozhodujúcetedaje,žeproblémovázmluvnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilá
poškodiťspotrebiteľa.Jenesporné,žeúverjeodplatnýmprávnymúkonom,pričomekonomickýmcieľom
finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úrokov na určitú
dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel.

Úverovou zmluvou zo dňa 3.2.2012 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 1.000 EUR zaviazala vrátiť
v celkovej výške 1.520 EUR, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu (p.a.) 156 %, keďže žalobkyňa
mala úver splatiť v 4 mesačných splátkach po 380 EUR, pričom priemerná úroková sadzba pri úveroch
splatných do jedného roka bola v čase uzavretia zmluvy 14,1 % ročne. Ak ide o uvedenú zmluvnúodplatu za poskytnutie úveru, táto zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktorá by bola
akceptovateľná z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako na úžerné označenie takýchto
úrokov.

Výška úrokovej sadzby skoro 11-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery
poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu ich
neprimeraná výška je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom
a z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v časti úrokov

neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo26/2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a v
danom prípade ich nie je možné modifikovať.
Súd v prejednávanej veci poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode

9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v
čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je
pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ

môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že je nepochybné, že sa v danom prípade jedná o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č.

129/2010 Z.z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu
je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny
vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôsledok neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú

vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, konečná splatnosť úveru), čo
predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom 129/2010 Z.z. v platnom znení
a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj

neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z toho dôvodu neplatná.

Súd zároveň poukazuje na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s ustanovením § 5a zákona č. 250/2007
Z.z., pričom z tohto ustanovenia je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že aj keď bola dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že

táto nebola žiadnym spôsobom poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť
odmietnuťju,pretojedohodaneplatnáajzdôvodurozporuscitovanýmustanovenímzákona.Zvýsluchu
žalobkyne zároveň vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto
u nej zároveň absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v
zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda, podľa názoru súdu, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným

právnym úkonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.2.2012 je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval na
nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo mzdy,

súd poukazuje na to, že žalovaný listom zo dňa 28.12.2012 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo, nesvedčí o
tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s poukazom na
to, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.000 EUR, ktorú navýšil o „príslušný
poplatok“ 520 EUR, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol č. úverovej

zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený
touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá však nie je
konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti právneho
úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonuO trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia
- žaloba
- návrh na predbežné opatrenie
- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného
- účasť na pojednávaní dňa 25.9.2015

- účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015,
prvé dva úkony po 61,87 EUR + režijný paušál 2 x 8,04 EUR, ďalšie dva úkony po 30,94 EUR + režijný
paušál 2 x 8,04 EUR a posledné dva úkony po 64,54 EUR + režijný paušál 2 x 8,39 EUR. Odmena
právneho zástupcu žalobkyne teda spolu predstavuje sumu 363,64 EUR.
Súd taktiež priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu za cestovné výdavky za účasť na
pojednávaní dňa 25.9.2015 v sume 9,78 EUR (Svidník - Prešov a späť, 120 km pri priemernej spotrebe

5 l/100 km a cene nafty 1,229 EUR/1liter, základná sadzba za 1 km jazdy 0,183 EUR x 120 km). Súd
priznal cestovné náklady vo výške 9,78 EUR z dôvodu, že právny zástupca si účtoval iba tretinu sumy
cestovného.
Cestovné výdavky za účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 súd priznal v sume 14,70 EUR (Svidník
- Prešov a späť, 120 km pri priemernej spotrebe 5 l/100 km a cene nafty 1,239 EUR/1liter, základná

sadzba za 1 km jazdy 0,183 EUR x 120 km). Súd priznal cestovné náklady vo výške 14,70 EUR z
dôvodu, že právny zástupca si účtoval iba polovicu sumy cestovného.

Súd zároveň priznal náhradu za premeškaný čas dňa 25.9.2015 za 4 začaté polhodiny 13,98 EUR x 4
= 55,92 EUR, z čoho 1/3 predstavuje 18,64 EUR a dňa 6.11.2015 taktiež za 4 začaté polhodiny 13,98

EUR x 4 = 55,92 EUR, z čoho 1/2 predstavuje 27,96 EUR.

Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny za právne služby v sume 363,64 EUR,
cestovného 24,48 EUR a náhrady za stratu času 46,60 EUR, čo predstavuje celkovo sumu 434,72 EUR
+ 20 % DPH = 521,66 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.