Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201332
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti odporcovi Okresnému úradu Košice,
katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda č. 82, za účasti A. W., bývajúcej v D. - A., Z. G. Č.. XXX/XX, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 9011/2014 zo dňa 24.09.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. V 9011/2014 zo dňa
24.09.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach
č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 9011/2014 zo dňa 24.09.2014 podľa § 31 ods.3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 303/2014-ŠTE uzavretej dňa 01.07.2014 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a A.Á. W. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, katastrálne územie Z., obec D. U.., okres
Košice II. vo veľkosti podielu záložcu 1/36-in k celku parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej
mape č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 3022 m2 a parcely registra „E“ evidovaných na mape
určeného operátu č. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 1025 m2 a č. XXX/XX - lesné pozemky o
výmere 24 m2.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad označenej záložnej

zmluvy, ktorý bol doručený správnemu orgánu dňa 27.08.2014 tvorí zmluva o zriadení záložného
práva uzavretá dňa 01.07.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníčkou A. W.,
zastúpenou občianskym združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom združenia. Ďalej uviedol, že správa katastra je povinná pri rozhodovaní
o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so
zákonom. Dohoda o splnomocnení (ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu odporcu) bola vpísaná
do formulárovej dohody (predtlačenej a teda dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody),

preto v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu,
ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec
bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Takúto dohodu o splnomocnení preto nie
je možné považovať za individuálne dohodnutú, pretože táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Kvýberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky.
Spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca), čo
v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec
mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr
naopak, splnomocnenec má hájiť práva a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom
takéhoto právneho úkonu. Odporca z týchto dôvodov považoval predmetnú dohodu o splnomocnení
za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,

že záložná zmluva je z uvedených dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na
rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky a právne názory vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007 a rozsudkoch Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 29Sp/11/2012 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/7/2012.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok zo dňa 24.10.2014 (doručený

odporcovi 28.10.2014), v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil občianskemu združeniu plnomocenstvo na uzavretie

záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzavretia záložnej zmluvy v podielovom
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzavretím predmetnej záložnej
zmluvy. Na základe uvedeného tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v
mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikli priamo záložcovi.
Splnomocnenec tak v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva

aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v
dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch pritom musí
reálne existovať, a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým

od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohodu o splnomocnení pritom nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z
odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí

úveru alebo v poplatku alebo úroku z omeškania. Podľa názoru navrhovateľky odporca prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods.1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho
súdneho konania. Na záver navrhovateľka konštatovala, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne
sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne

zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 29.10.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 12.01.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie

riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 05.01.2015 (doručeným elektronicky so zaručeným
elektronickým podpisom) navrhovateľka oznámila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala o prejednanie
veci v jej neprítomnosti. Na pojednávaní nebol prítomný ani odporca, ktorému predvolanie na
pojednávanie bolo doručené preukázateľne dňa 15.12.2014 a svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil. Účastníčka konania nebola na pojednávaní prítomná, na toto pojednávanie bola riadne

a včas predvolaná, predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 17.12.2014. Účastníčka konania
svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Súd v súlade s § 250g ods.2 O.s.p. aplikovaným
na základe § 250l ods.2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou A. W.
zmluvu o úvere dňa 14.11.2012 č. 900100328, ktorou poskytla úver vo výške 2.000,- eur spolu s
príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných

pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Dlžníčka zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 14.11.2012
splnomocnila občianske združenie Pro Help - združenie občianskej pomoci so sídlom v Bratislave,
Povraznícka č. 18 na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako

formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníčkou A.Á. W. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho
združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 01.07.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 303/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom

ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XXX, kat. územie Z., F. D.U. U.., F. D. U.. v podiele 1/36-in k celku vo vlastníctve dlžníčky. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. 900100328 zo dňa 14.11.2012.

Podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu

z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzavrie zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníčkou A. W. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohodao splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa

splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť,
že dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje
tomu,žeuzavretieúverovejzmluvybolopodmieňovanépodpísanímdohodyosplnomocneníajeotázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na

formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Za takejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebola oprávnená uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle článku I. bod 1 Stanov občianskeho združenia ProHelp

ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa článku II. bod 1 Stanov jeho
cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámci pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.

tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo
na náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.4 druhá veta v
spojení s § 5 ods.1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. v sume 35,- eur (položka č. 10e sadzobníka súdnych

poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.