Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232351
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: B. X., B..

XX.XX.XXXX, X. L., Y. X, právne zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov,
Masarykova 2 proti odporcom: X./. G. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. W., Z. XX, X./. B. Z., B.. XX.XX.XXXX, X.
W., Z. XX v konaní o vyplatenie 255,98 Eur takto

r o z h o d o l :

odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 255,98 Eur s úrokom
z omeškania 5,5 % ročne od 01.08.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť navrhovateľke 100 % účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 05.11.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal

odporcovv1.a 2.radespoločneanerozdielnezaplatiťjej255,98Eursúrokomzomeškaniavovýške5,5
%ročne(úpravanávrhuzodňa10.01.2014)zdlžnejsumyod01.08.2013dozaplateniaananáhradutrov
konania. Návrh odôvodnila tým, že ako prenajímateľka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.03.2011
prenechala odporcom ako nájomcom do užívania 3-izobvý byt č. 19 na 3. poschodí BD na ul. W. XXXX/
XX P. L. o výmere 60 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. L.. Nájomný vzťah bol dohodnutý na
dobu určitú od 01.04.2011 do 30.04.2012. Po uplynutí nájmu na základe vzájomnej dohody pokračovali
odporcovia v odplatnom užívaní bytu za rovnakých podmienok do 31.12.2012. Odporcovia dohodnuté

nájomné, ktorého súčasťou boli aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu riadne platili. Na základe
vyúčtovania správcu BD vznikol na byte nedoplatok za rok 2012 za súvisiace služby vo výške 287,03
Eur, za dodávku plynu nedoplatok 3,97 Eur a za dodávku elektriny za obdobie od 6/2012 do 6/2013
vznikol preplatok 35,02 Eur. Celkový nedoplatok vo výške 255,98 Eur boli v zmysle pôvodnej zmluvy
čl. III, bod 2 povinní znášať nájomcovia po vyúčtovaní dodávateľom médií. Odporcovia nedoplatok
nezaplatili ani po výzve navrhovateľky zo dňa 28.06.2013, s poskytnutou lehotou 14-tich dní, preto si
navrhovateľka nárok uplatnila súdnou cestou.

Odporcovia v písomnom vyjadrení súdu doručenom 05.03.2014 uviedli, že nárok neuznávajú v celom
rozsahu. Zhodne s tvrdením navrhovateľky potvrdili existenciu nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu
určitú od 01.04.2011 do 31.04.2012 s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 300,- Eur k 20-
temu dňu v príslušnom mesiaci. Od 01.05.2012 do 31.12.2012 uzavreli účastníci konania novú nájomnú
zmluvuzaodlišnedojednanýchpodmienok.Účastnícikonaniavrámcinovejnájomnejzmluvy,ktorúvšak
prenajímateľka odporcom nepredložila v písomnej podobe, upravili podmienky v časti výšky nájmu na

sumu340,-Eur,avšaktátomalazahŕňaťvšetkyúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímpredmetného
bytu bez akejkoľvek povinnosti spoločných nájomcov uhrádzať vznik prípadných nedoplatkov za
plnenia poskytované s užívaním bytu, nakoľko táto povinnosť nebola nikdy dojednaná a nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu. Práve navýšenie nájomného bolo dojednané z dôvodu navýšenia cienza plnenia poskytované s užívaním bytu zo strany dodávateľov týchto plnení s tým, že odporcovia
ako spoloční nájomcovia neboli povinní uhrádzať prípadné nedoplatky. Ďalej odporcovia argumentovali,
že navrhovateľka im nepredložila vyúčtovanie od dodávateľa médií v čase, keď bolo možné voči

vyúčtovaniu podať opravné námietky a teda odporcovia nemali možnosť účinne sa brániť. Odporcovia
navrhli návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nájomnou zmluvou uzatvorenou
medzi účastníkmi konania dňa 19.03.2011, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad

spojených s užívaním bytu za obdobie 1-12/2012, fakturáciou nedoplatku od SPP na meno
navrhovateľky, fakturáciou preplatku od VSE na meno navrhovateľky, výzvou na uhradenie nedoplatkov
spojených s užívaním bytu adresovanou odporcovi v 1. rade listom z 28.06.2013, výzvou právneho
zástupcu na meno odporcu z 30.08.2013, čestným vyhlásením Y. J., ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 19.03.2011 nájomnú zmluvu, predmetom nájmu bol prenájom bytu č. 19
zapísaný na LV č. 11968, nachádzajúci sa na 3. poschodí BD na ul. W. XXXX/XX P. L., prenajímateľkou
B. X., B.Y. G. H. B. Z. na dobu určitú od 01.04.2011 do 31.04.2012 za zmluvne dohodnutých podmienok
o výške nájomného za užívanie bytu 300,-Eur mesačne a 1-mesačného nájmu v podobe zloženého
depozitu splatného do 6-tich mesiacoch od podpisu zmluvy. Depozit mal byť vyplatený nájomcom

najneskôr do 7-mich kalendárnych dní od ukončenia nájmu. V zmluve čl. III, bod 2 si zmluvné strany
dohodli, že prípadné nedoplatky alebo preplatky budú ročne zúčtované s nájomcami po vyúčtovaní
dodávateľom médií.

Podľa vyúčtovania mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace

1-12/2012 predstavoval celkový nedoplatok 287,03 Eur.

Podľa vyúčtovania SPP faktúrou č. XXXXXXXXXX predstavoval nedoplatok za obdobie
19.03.2012-18.03.2013 3,97 Eur.

Podľa faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX spoločnosti VSE a.s. so sídlom v Košiciach bol
navrhovateľke fakturovaný preplatok 35,02 Eur.

Navrhovateľka výzvou zo dňa 28.06.2013 vyzývala odporcu v 1. rade na úhradu nedoplatku vo výške
255,98 Eur s poskytnutou lehotou 14-tich kalendárnych dní a s upozornením, že v prípade nezaplatenia

nedoplatku si uplatní nárok súdnou cestou v zmysle § 451-454 OZ.

Písomnou výzvou z 30.08.2013 právneho zástupcu navrhovateľky bol vyzývaný odporca v 1. rade na
totožné splnenie si povinnosti spočívajúcej v úhrade dlžnej sumy vo výške 255,98 Eur v lehote 3 dní od
prevzatia výzvy najneskôr do 10.09.2013 a tiež na úhradu trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že na odporcov získala kontakt od spoločnej známej, ktorá vedela o
úmyslenavrhovateľkybytprenajať.Poprela,žebybolaniekedysúhlasilastým,abynájomcovianemuseli
platiť nedoplatky na nájomnom tak, ako to bolo v písomnej zmluve dohodnuté. Po skončení nájmu si
s odporcami v mesiaci 4/12 dohadovala podmienky novej zmluvy a je pravdou, že pôvodne chcela

nájomné v výške 370,- Eur, s odporcami dospeli k dohode na sumu 340,- Eur. Nie je však pravdivým
tvrdenie, že v sume 340,- Eur budú zahrnuté aj prípadné nedoplatky, pretože takáto dohoda by bola pre
navrhovateľku nepochybne nevýhodná. Výška nedoplatkov nie je predvídateľná. Pri uzatváraní dohody
s odporcami bol prítomný aj jej priateľ, ktorý však nemôže byť svedkom, pretože sa odsťahoval dlhodobo
do zahraničia. Predložila však súdu jeho čestné vyhlásenie. Navrhovateľka poukázala na to, že napriek

zmluvne dohodnutému depozitu tento odporcovia nikdy neuhradili, pričom apelovali na dĺžku nájomného
vzťahu a tiež ich vzájomnú dôveru. Ďalej navrhovateľka poukázala aj na vysoký nedoplatok na službách
a energiách za predchádzajúce zúčtovacie obdobie a jej snahu vyjsť odporcom v ústrety, keď zapožičala
merač elektriny od VSE, aby bolo možné zistiť prípadné úniky. Na položené otázky navrhovateľka
odpovedala, že odporcom zasielala vyúčtovanie na službách spojených s užívaním bytu 02 júla, čo však

odporuje tvrdeniu odporcov o tom, že prípadné nedoplatky a preplatky mali byť súčasťou plateného
zvýšeného nájomného. K uzavretiu novej písomnej zmluvy podľa navrhovateľky nedošlo z dôvodu, že sa
ustavičneniečovzmluveprerábaloasúduvieposkytnúťajprepismailuvktoromodporcomvysvetľovala,prečo je potrebné zvýšiť nájomné. Nebolo to pre zvýšenie jej zisku, ale preto, že sa zvýšili preddavkové
platby.

Odporca v 1. rade uviedol, že po ukončení platnosti písomnej nájomnej zmluvy 30. apríla 2012 bola
nájomná zmluva uzatvorená ústne tak, ako to zdôvodňovali v písomnom stanovisku. Odporca v 1. rade
potvrdil zapožičanie elektromeru z VSE, no nevnímal to ako bonus navrhovateľky v prospech odporcov,
ale naopak, v byte boli problémy s elektrinou, boli tam aj vyhorené zásuvky, preto bolo potrebné odhaliť
problém.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa pripája k výpovedi odporcu v 1. rade. Potvrdila zapožičanie
elektromeračov pre potreby s elektrinou v byte. Spolu s odporcom v 1. rade sami v byte povymieňali
zásuvky, namontovali novú kuchyňu zakúpenú navrhovateľkou.

Právny zástupca za navrhovateľku súdu predložil listinné dôkazy, z ktorých malo byť zrejme, že

zvýšenie nájomného z 300,- Eur na 340,- Eur súviselo so zvýšením zálohového predpisu. Dôvod
zapožičania digitálneho merača od VSE spočíval vo vysokom nedoplatku na elektrine 329,- Eur na
základe rozúčtovania z júna 2012, ktorý neskôr odporcovia splácali v splátkach. K námietkam odporcov
právny zástupca uviedol, že nič nebránilo odporcom predložiť nimi spracovaný písomný návrh nájomnej
zmluvy za stavu, keď neboli spokojní so znením vypracovaným navrhovateľkou. Prípadne mohli byť

upravené len určité články zmluvy podľa predstáv odporcov a na základe dohody s navrhovateľkou.
Právny zástupca tiež poukázal na to, že v konečnom dôsledku nedoplatky vznikli na základe skutočnej
spotreby energií v rozhodnom období odporcami. Vo vzťahu k nezaslaniu vyúčtovania navrhovateľkou
odporcomtotosanezakladánapravde,pretoženavrhovateľkaodporcomvyúčtovaniezaslala,avšakako
nevlastníci bytu by nemali možnosť podávať námietky voči vyúčtovaniu. V prípade, ak nejaké námietky

mali, bolo potrebné tieto prezentovať pred navrhovateľkou a táto by zvolila vhodný postup v vzťahu
k Bytovému družstvu. Zároveň právny zástupca poukázal na to, že pokiaľ sa odporcovia domáhali
vyúčtovania, tak spochybňujú tým svoje tvrdenie o tom, že nedoplatky a preplatky mali byť znášané v
rámci plateného nájomného.

Navrhovateľka predložila súdu čestné vyhlásenie Y. J., B.. XX.XX.XXXX k prejednávanej veci, v ktorom
sa uvádza, že Y. J. bol prítomný ako svedok prenajímateľa T.. B. X. pri uzatváraní nájomnej zmluvy na
dobu určitú od 01.04.2011 do 30.04.2012, ako aj prítomný pri predlžovaní nájmu bytu a k novej nájomnej
zmluve medzi účastníkmi konania uviedol, že táto bola uzatvorená za rovnakých nájomných podmienok
ako predchádzajúci nájom s výnimkou výšky nájmu. Zmluva sa upravila predovšetkým vzhľadom na

zvýšené preddavkové platby, ktorých zvýšenie vyplývalo z nedoplatkov vzniknutých užívaním bytu
odporcami.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou
zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí
s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú

rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., znenie účinné od 01.01.2009,

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom zmysle,

ako ten-ktorý dôkaz hodnotiť (zásada hodnotenia dôkazov). Súd však musí vychádzať zo všetkého, čo
v konaní vyšlo najavo. Nie je pritom viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily dôkazov.

Každý účastník nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Účastníci konania majú
dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne
uzatvorenáZmluvaonájmebytupodľaust.§663anásl.OZnadobuurčitúod01.04.2011do31.04.2012.
Po ukončení platnosti písomnej nájomnej zmluvy uzavreli účastníci konania ústnu nájomnú zmluvu, čo
zákon nevylučuje, ktorou došlo k zvýšeniu nájomného z pôvodnej výšky 300,- Eur na 340,- Eur. Spísanie

zápisniceodohodeoodovzdaní niejepodmienkouplatnostidohodyonájme,mávšakdôkaznývýznam.
Zozneniazákonatiežnevyplýva,ktomápovinnosťdohoduspísať(prenajímateľ,nájomca)aneobsahuje
ani sankciu v prípade nesplnenia. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, kým budú znášané prípadné
nedoplatky alebo preplatky na službách spojených s užívaním bytu. V písomnej zmluve mali účastníci
dohodnuté, že „prípadné nedoplatky alebo preplatky budú ročne zúčtované s nájomcom (nájomcami)

po vyúčtovaní dodávateľom médií.“ Podľa tvrdenia navrhovateľky toto ustanovenie zostalo v platnosti
aj v prípade ústnej nájomnej zmluvy. Toto tvrdenie navrhovateľky rozporovali odporcovia, ktorí naopak
uvádzali, že zvýšením nájomného z 300,- Eur na 340,- Eur mali byť pokryté aj prípadné nedoplatky a
preplatky, s čím však rozhodne navrhovateľka nesúhlasila. Celkový nedoplatok po zohľadnení preplatku
predstavuje 255,98 Eur a navrhovateľka sa domáha aj príslušenstva úroku z omeškania. Tvrdeniam

navrhovateľky o znášaní nedoplatkov a preplatkov nájomcami korešponduje úprava v pôvodnej
písomnej nájomnej zmluve a tiež logické argumenty spočívajúce v tom, že k zvýšeniu nájomného došlo
z dôvodov, keď družstvo zvýšilo preddavkové platby z dôvodu predchádzajúcich vyšších nedoplatkov.
Je uveriteľné, že navrhovateľka nemala záujem na dohode, keby bolo jej povinnosťou znášať prípadnénedoplatky, pretože pri takejto úprave by nájomcovia ako nevlastníci bytu a nezaťažení možnými
nedoplatkami mohli pristupovať k spotrebovávaniu energií a médií ľahkovážne. Pokiaľ odporcovia tvrdia,
že nová ústna nájomná zmluva upravovala odlišne zmluvné dojednanie týkajúce sa rozúčtovávania

nedoplatkov a preplatkov, zaťažuje ich dôkazné bremeno, že takáto dohoda skutočne existovala.
Odporcovia dôkazné bremeno neuniesli, avšak preukázateľne v rozhodnom období predmetný byt
obývali a poskytnuté služby a energie spotrebúvali. Nárok navrhovateľky spadá tak do obdobia platnosti
písomnej nájomnej zmluvy (01.01.2012 - 30.04.2012), kde je platné dojednanie v bode III č. 2 o znášaní
prípadných nedoplatkov alebo preplatkov zúčtovaním s nájomcom a za obdobie od 01.05.2012 do

31.12.2012 sa uvedené riadi ustanovením § 454 OZ o bezdôvodnom obohatení. Keďže spotrebovanie
energií spadá do obdobia, keď byt užívali odporcovia a nedoplatok uhradila navrhovateľka, plnila tak
za odporcov to, čo podľa práva mali plniť oni. Bolo preto dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť v
celom rozsahu. Odporcovia nezaplatením nedoplatku ani po opakovanej výzve navrhovateľky sa dostali
do omeškania, preto je dôvodné priznať úrok z omeškania 5,5 % od 01.08.2013, pretože v tom čase
už odporcovia neboli nájomcami bytu a v omeškaní nepochybne boli (navrhovateľka ich vyzývala ešte

28.06.2013).

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.