Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3611201161.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného U. proti povinnému L., o vymoženie 33,19
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
15Er/972/2011-19, zo dňa 15. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vo
výroku II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. C. L. ml., V. úrad A., so sídlom
L. námestie 1, trovy exekúcie vo výške XX,XX € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2,
zák. č. 233/1995 Zb. Exekučný poriadok, a § 14 ods. 1, 2 vyhl. MS SR 288/1995 Z.z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa
7.3.2011 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške
33,19 eura s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA XXXXXXX, vydaný OO PZ U. dňa X.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 17.12.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. C. L.
ml. udelené dňa 19.4.2011. Súdny exekútor dňa 14.5.2013 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
platnom znení z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Listom zo dňa
4.2.2014 oprávnený súdu oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko uplynula prekluzívna lehota na
vymáhanie pohľadávky, avšak nesúhlasí s tým, aby trovy exekúcie išli na ťarchu Ministerstva vnútra SR
z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi zaslaný dňa 7.3.2011 a prekluzívna

lehota na vymáhanie pohľadávky uplynula dňom 2.12.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prvého stupňa vzhľadom na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a vzhľadom na súdom zistený skutkový stav z exekučného
spisu EX 47/11, exekúciu zastavil. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle § 88 ods.1
zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o 3 ročnej prekluzívnej
lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené
zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje
lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Exekučný titul, ktorým v tomto konaní bol blok na
pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1861542, bol vydaný OO PZ Príbovce dňa 2.12.2008 a nadobudol
právoplatnosť dňa 2.12.2008 a vykonateľnosť dňa 17.12.2008, t.j. až potom, ako bolo ustanovenie § 88

ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch účinné do 31.8.2008, zrušené. Z uvedeného vyplýva, že
už v čase vydania exekučného titulu bolo toto ustanovenie neúčinné a preto ho nebolo možné aplikovať.Oprávnený preto nemôže toto ustanovenie používať ako argument, prečo nesúhlasí s tým, aby uhrádzal
trovy exekúcie. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu
trov exekúcie. Zo špecifikácie úkonov exekútora a po preštudovaní exekučného spisu EX 47/11 je

zrejmé, že tieto úkony exekútor vykonal, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade
má právo na náhradu trov exekúcie spolu vo výške 55,20 eura. Tieto trovy pozostávajú z minimálnej
odmeny vo výške 33,19 eura (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.), hotových výdavkov vo výške 12,81 eura (§ 22 cit.
vyhl.- poštovné 12 eur, poplatky 0,81 eura) + 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 9,20
eura. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných

trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu
zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel
predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený, a to proti výroku o náhrade trov exekúcie. Namietol
výšku priznaných trov exekúcie, pričom považoval rozhodnutie v tejto časti za zmätočné a

nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie podľa jeho názoru neobsahuje presnú špecifikáciu úkonov
exekútora započítaných do poštovného a úkonov započítaných do hotových výdavkov. Mal za to, že
odôvodnenie nerozhodnutia nespĺňa požiadavky stanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací
súd odvolaniu vyhovel a vo veci rozhodol tak, že že prizná súdnemu exekútorovi odmenu vo výške podľa

podmienok vyhl. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnenému bola
vyúčtovaná najnižšia náhrada hotových výdavkov podľa § 22 a § 23 vyhl. 288/1995 Z.z. a odmena
pri zastavení exekúcie podľa § 14 ods. 1 a 2 cit. vyhl.. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd

potvrdil napadnuté uznesenie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval

bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./ či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania

začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.novembra 2013 proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

V predmetnej veci súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku a o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle §

202 ods. 2 O.s.p., proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné.
Odvolací súd zistil, že oprávnený odvolaním napadol práve výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol
o trovách exekúcie.Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b
ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie dňa 04.05.2015, teda po
31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra

2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z., v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od
01.novembra 2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.novembra 2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

Odvolací súd v zmysle uvedeného dospel v danej veci k záveru, že proti výroku uznesenia súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd tiež dodáva,
žesúdprvéhostupňanesprávnepoučilúčastníkovkonaniaomožnostipodaťodvolanieprotirozhodnutiu
súdu o trovách exekúcie. Nesprávne poučenie súdu prvého stupňa o práve podať odvolanie však
nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon.

Keďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné,
odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .