Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243705
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111243705.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľky :

V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom,
sídlo Riečna 2, Bratislava, proti odporkyni : L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava, zastúpená
advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., sídlo Prievozská 4B, Bratislava, IČO:36
862 746, o vypratanie bytu

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať jednoizbový byt č.X na I. poschodí bytového domu v Bratislave,
súpisné číslo XXXX, vchod N. XX, postavený na parcele číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o
výmere 454m2, parcela reg. H., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 532/10000, katastrálne územie M. W., LV č.XXXX,
do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania JUDr. Jurajovi Hadrbulcovi
sumu 771,60 EUR na účet vedený O. M. M. F..M.., číslo účtu IBAN: M., VS : XXXX, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 12.12.2011, doručeným tunajšiemu súdu 22.12.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim
rozhodnutím uložil odporkyni povinnosť vypratať trojizbový byt č.X, na I. poschodí bytového domu O. Z.,

súpisné číslo XXXX, vchod N. XX, postavený na parcele číslo XXXXX spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela registra
H., parcela číslo XXXX-zastavaná plocha a nádvoria o výmere 454 m2, v 1986/10000 v podiele 1/1,
katastrálne územie M. W., LV č. XXXX, titulom ochrany jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu podľa
§ 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne podaním z 02.02.2012, doručeným súdu 06.02.2012 s tým, že

predmetný byt bol vo vlastníctve L. V. s ktorým odporkyňa ako druh a družka žili v spoločnej domácnosti
až do jeho smrti 30.01.2009. Odporkyňa v byte bývala aj po smrti druha L. V. preto má zato, že jej
nájomný vzťah naďalej trvá a navrhovateľka nemá právny nárok domáhať sa vypratania, hoci predmetný
byt nadobudla do vlastníctva dedením po otcovi L. V. (druhovi odporkyne). Odporkyňa poukázala i na
skutočnosť, že svojmu druhovi L. V. počas jeho života požičala 30.06.2006 na kúpu záhrady sumu
650.000,-Sk a dňa 04.07.2006 na kúpu garsónky na R. O. Z. sumu 1.400.000,-Sk. Odporkyňa finančné
prostriedky získala predajom jej vlastného bytu O. B.. Keďže uvedené finančné prostriedky jej dedičia po

neb. L. V. odmietajú vrátiť, toto je predmetom samostatného súdneho konania. Odporkyňa nemá vlastný
byt, nemá kde bývať, návrh žiada zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinami
- Osvedčenie o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009, výpisom LV č. XXXX-
čiastočný, potvrdenie o pobyte z 19.02.2007, výpisy z účtu odporkyne zo 04.07.2006, z 30.06.2006,

s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120
ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky a z Osvedčenia o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009
(právoplatným 18.11.2010) súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu č.X,

na I. poschodí bytového domu na N. XX O. Z., vedený Katastrálnym úradom v Bratislave na LV č.
XXXX, kat. úz. M. W., titulom dedenia po svojom otcovi neb. L. V.. Neb. L. V. býval s odporkyňou v
spoločnej domácnosti a na prelome roku 2006 a 2007 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval pre
nesúlad vo vzťahu. Odporkyňa zostala v predmetnom byte bývať naďalej a to napriek tomu, že byt bol vo
výlučnom vlastníctve neb. L. V., ktorý ju žiadal, aby sa vysťahovala. Krátko nato neb. L. V. ochorel, čo mu
neumožňovalo sa s vecou zaoberať a 30.01.2009 zomrel. V dedičskom konaní po neb. L. V. si odporkyňa

titulom údajne poskytnutej pôžičky nič neuplatnila Po ukončení dedičského konania navrhovateľka
niekoľkokrát vyzvala odporkyňu na vypratanie bytu, avšak bezúspešne. Čo sa týka financií na kúpu
záhrady a garsónky, tieto neb. L. V. získal z predaja bytu, ktorý vlastnil v Starom meste. Navrhovateľka
nepoprela, že v čase, keď otec neb. L. V. s odporkyňou žil v spoločnej domácnosti, odporkyňa mala
právo bývania, avšak odchodom neb. L. V. zo spoločnej domácnosti, právo bývania odporkyni zaniklo

a od tejto doby nie je zrejmé komu a na základe čoho platí nájomné. Finančné prostriedky, ktoré mala
odporkyňa dať neb. L. V. sú predmetom samostatného súdneho konania pod č. 39 Ro/1695/2011, ktorým
sa odporkyňa domáha pohľadávky vo výške 68.047,53 EUR. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti
ktorému bol podaný odpor, preto konanie nie právoplatne skončené.

Z výsluchu odporkyne a z vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že s neb. L. V. odporkyňa v predmetnom
byte bývala od roku 2001 ako druh a družka. V roku 2008 si neb. L. V. našiel inú partnerku a asi v
polovici mája 2008 opustil spoločnú domácnosť s tým, že v byte môže odporkyňa bývať, pokiaľ jej nekúpi
dvojizbový byt. Tento prísľub neb. L. V. bol daný preto, že odporkyňa predala svoj trojizbový byt
a finančné prostriedky z predaja poskytla neb. L. V. na kúpu záhrady a garsónky. Krátko na to neb.

L. V. ochorel, bol dlhodobo hospitalizovaný a 30.01.2009 zomrel. Tvrdenie navrhovateľky, že neb. L.
V.Š. už na prelome rokov 2006 a 2007 so spoločnej domácnosti odišiel nie je pravdivé, čo preukazujú
výpisy z účtov z 30.06.2006 a 04.07.2006, kedy odporkyňa dala neb. L. V. finančné prostriedky na kúpu
záhrady a garsónky. Kúpne zmluvy boli vedené na neb. L. V., takže je nelogické, aby v čase, kedy
podľa vyjadrenia navrhovateľky neb. L. V. zo spoločnej domácnosti odišiel, mu odporkyňa dala finančné

prostriedky na kúpu záhrady a garsónky do jeho výlučného vlastníctva. To, že si v dedičskom konaní
odporkyňa neuplatnila finančné prostriedky ktoré neb. L. V. dala bolo preto, že s deťmi nebohého dobre
vychádzalaabolozrejmé,žesasituáciavyriešidohodou,nopoukončenídedičskéhokonaniasasituácia
zmenila. Neb. L. V. dala celý svoj majetok a teraz nemá kde bývať. Čo sa týka nákladov na bývanie tieto
až do smrti hradil neb. L. V. s tým, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, na náklady prispievala aj

odporkyňa. Po smrti L. V. jeho deti odporkyni ponúkli, že náklady na bývanie nemusí hradiť, avšak, keďže
odporkyňa v predmetnom byte býva dodnes, náklady na bývanie hradí v celom rozsahu. Odporkyňa s
neb. L. V. žili ako druh a družka pätnásť rokov a preto je pochopiteľné, že pri takomto vzťahu si partneri
vzájomne žiadne doklady nedávajú. Odporkyňa s poukazom na ust. § 706 Občianskeho zákonníka je
toho názoru, že hoci neb. L. V. nechal predmetný byt odporkyni v užívaní bezplatne, lebo sa tak dohodli,

vznikol odporkyni nájomný vzťah a preto podľa § 685 Občianskeho zákonníka odporkyni z nájmu bytu
musí byť daná výpoveď, čo sa do dnešného dňa nestalo; preto žiada návrh zamietnuť. Zamietnutie
návrhu odporkyňa oprela i o dobré mravy keďže predala vlastný byt, finančné prostriedky z predaja
nepoužila pre seba ale ich dala neb. L. V. na kúpu záhrady a garsónky a teraz nemá kde bývať.

Z potvrdení o pobyte z 19.02.2007 súd zistil, že odporkyňa od 19.02.2007 má hlásený trvalý pobyt na
R. XX, Bratislava a od 19.02.2007 do 19.02.2010 má hlásený prechodný pobyt na N. XX, Bratislava.

Z Osvedčenia o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009 (právoplatným 18.11.2010)
súd zistil, že navrhovateľka nadobudla do vlastníctva vyššie špecifikovaný byt v celosti.

Z výpisu LV č. XXXX- čiastočný Katastrálneho úradu Bratislava súd zistil, že navrhovateľka je
vlastníčkou vyššie špecifikovaného bytu v podiele 1/1 titulom Osvedčenia o dedičstve pod čk. 2D
126/2009, Dnot 9/2009, právoplatným 18.11.2010.Na základe uvedeného dokazovania s odkazom na ustanovenia § 126 ods.1 a § 706 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 16.10.2012 pod č.k. 15C 176/2011-45

tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že neb. L. V. bol výlučným vlastníkom vyššie
špecifikovaného bytu, odporkyňa s neb. L. V. žila v spoločnej domácnosti v predmetnom byte ako druh
a družka, z čoho súd dospel k názoru, že odporkyni nevznikol nájom k predmetnému bytu tak, ako
má na mysli ust. § 663 Občianskeho zákonníka a preto ani podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka
nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu. Preto po odchode neb. L. V. zo spoločnej domácnosti predmetný

byt neprenechal v užívaní titulom nájomného vzťahu odporkyni (čo preukazuje výpoveď odporkyne, že
náklady spojené s bytom až do smrti hradil neb. L. V. ), ale jej prítomnosť v byte možno kvalifikovať ako
dôvodnú so súhlasom bývalého
druha do vyriešenia otázok súvisiacich s ich predchádzajúcim spolužitím. Keďže navrhovateľka sa po
smrti svojho otca L. V. na základe osvedčenia o dedičstve stala výlučnou vlastníčkou predmetného
bytu, ktorý odporkyňa užíva bez právneho titulu, súd návrhu podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka

vyhovel.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka o ktorom rozhodol odvolací Krajský
súd v Bratislave uznesením z 26.03.2013 pod č.k. 6Co 32/2013-59 s tým, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že prípadná

ústna dohoda medzi otcom navrhovateľky a odporkyňou nemôže byť ústnou nájomnou zmluvou. Ak aj
odporkyňa takúto dohodu s otcom navrhovateľky uzavrela, ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka obsahom ktorej bolo právo odporkyne bývať v predmetnom byte do doby, než
jej otec navrhovateľky zabezpečí iný byt a otcovi navrhovateľky povinnosť zabezpečiť odporkyni iný byt.
Keďže otec navrhovateľky zomrel, plnenie (zabezpečenie iného bytu pre odporkyňu) sa stalo nemožným

a predmetný záväzok (nepomenovaná zmluva) podľa § 575 Občianskeho zákonníka zanikol a tým aj
právo odporkyne bývať v spornom byte. Závery odvolacieho súdu týkajúce sa nepomenovanej zmluvy
sú pre účastníkov konania nové a ak by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
odňal by účastníkom konania právo vyjadriť sa k záverom odvolacieho súdu, čím by im odňal možnosť
konať pred súdom.

Následne súd prvého stupňa doplnil dokazovanie o výsluch navrhovateľky, odporkyne, listinným
dôkazom,pričomprihliadolnaobsahspisovéhomateriálupodľa§120ods.1O.s.p.amožnokonštatovať,
že účastníci sa k predchádzajúcim skutkovým okolnostiam nevyjadrili, poukázali len na novú situáciu
vo vzťahu k predmetnému bytu, ktorý bol medzičasom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, z

ktorých odporkyňa toho času užíva 1-izbový byt č.X na I. poschodí bytového domu v Bratislave, súpisné
číslo XXXX, vchod N. XX, o výmere 454 m2, vedený na LV č. XXXX a navrhovateľka rozhodnutím súdu
žiada uložiť odporkyni povinnosť predmetný byt vypratať.

Z LV č. XXXX katastrálne územie Staré Mesto z 13.02.2014 súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou

1-izbového bytu č.X na I. poschodí bytového domu O. Z., súpisné číslo XXXX, vchod N. XX, postavený
na parcele číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 454m2, parcela reg. H., spolu s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
532/10000.

Podaním právneho zástupcu navrhovateľky z 03.02.2014, doručeným súdu 07.02.2014 navrhovateľka
zmenila petit návrhu čo do špecifikácie bytu, ktorý žiadala vypratať, o čom súd (vyššia súdna úradníčka)
podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodol uznesením z 13.02.2014 pod č.k. 15C 176/2011-83.

Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie odporkyňa, o ktorom podľa § 374 ods.4 vety tretej O.s.p.

rozhodol sudca uznesením z 12.03.2014 pod č.k. 15C 176/2011-87. Uznesenie bolo účastníkom riadne
doručené.

Z vykonaného dokazovania s odkazom na právny názor odvolacieho súdu možno konštatovať, že
odporkyňa žila s otcom navrhovateľky, neb. L.Z. V. ako druh a družka v spoločnej domácnosti, bývali

v pôvodne trojizbovom byte č.X, na I. poschodí bytového domu na N. XX O. Z., vedený Katastrálnym
úradom v Bratislave na
LV č. 6676, kat. úz. M. W., ktorého bol neb. L. V. výlučným vlastníkom. Otec navrhovateľky neb. L. V. na
prelome roku 2006 a 2007 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, odporkyňa zostala v byte bývať poústnej dohode, že byt môže užívať bezplatne dovtedy, kým jej neb. L. V. zabezpečí iný byt. Odvolací súd
vyslovil názor, keďže otec navrhovateľky zomrel, že plnenie (zabezpečenie iného bytu pre odporkyňu)
sa stalo nemožným a záväzok (nepomenovaná zmluva) podľa § 575 Občianskeho zákonníka zanikol a

tým aj právo odporkyne bývať v spornom byte.
V rámci ďalšieho konania účastníci poukázali len na novú situáciu vo vzťahu k predmetnému bytu, ktorý
bol medzičasom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, z ktorých odporkyňa toho času užíva 1-
izbový byt č.X na I. poschodí bytového domu O. Z., súpisné číslo XXXX, vchod N. XX, o výmere 454 m2,
vedený na LV č. XXXX a navrhovateľka žiada uložiť odporkyni tento vypratať. Túto skutočnosť mal súd

preukázanú výpisom LV č. XXXX katastrálne územie M. W. z 13.02.2014. Odporkyňa túto skutočnosť
nerozporovala.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 13.03.2014 pod č.k. 15C/176/2011-93 tak, že návrhu v celom rozsahu
vyhovel a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa s tým, že súd nesprávne ustálil predmet
konania čo má za následok zmätočnosť a odňatie možnosti odporkyni konať pred súdom. Súd sa
nesprávne vysporiadal s návrhom keď pripustil zmenu žalobného petitu a nezaoberal sa vyhodnotením
návrhu ako späťvzatie návrhu. O odvolaní odporkyne rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave
uznesením z 30.10.2014 pod č.k. 6Co/389/2014-105 ktorý, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie proti uzneseniu z 13.02.2014 pod č.k. 15C/176/2011-83
odmietol.
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu odvolací súd konštatoval, keďže uznesenie vydala vyššia súdna
úradníčka (pričom proti nemu nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods.3 písm. f) O.s.p.), napadnuté
uznesenie sa podaním odvolania zo zákona zrušilo a o návrhu zmeny petitu mal opätovne rozhodnúť

sudca.
Vo vzťahu k návrhu vo veci samej odvolací súd konštatoval, že podanie navrhovateľky z 03.02.2014,
doručeným súdu 07.02.2014, ktorým zmenila petit návrhu čo do špecifikácie bytu ktorý žiada vypratať,
je bezpochyby zmenou žaloby v zmysle § 95 O.s.p.. V súvislosti so zmenou žaloby ktorú súd pripustil
uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou 13.02.2014 pod č.k. 15C/176/2011-83 proti ktorému

podľa § 202 ods.3 písm. f) O.s.p. odvolanie nie je prípustné, ale v prípade odvolania sa podľa § 374
ods.4 vety poslednej O.s.p. zo zákona zrušilo, o zmene návrhu mal rozhodnúť sudca. Keďže súd
takto nepostupoval, rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe uvedených skutočností a právneho názoru odvolacieho súdu, keďže dôvodom na zrušenie
rozsudku bolo procesné pochybenie, prvostupňový súd musí konštatovať, že o odvolaní odporkyne proti
uzneseniu z 13.02.2014 pod č.k. 15C/176/2011-83 ktoré vydala vyššie súdna úradníčka, rozhodol sudca
uznesením z 12.03.2014 pod č.k. 15C/176/2011-87 podľa § 374 ods.4 vety tretej O.s.p. pred vyhlásením
rozsudku, ktoré bolo účastníkom riadne doručené, takže prvostupňový súd môže len konštatovať, že

odvolacísúdsiuvedenýprocesnýúkonnevšimolarozhodoltak,akojeuvedenévuzneseníz30.10.2014
pod č.k. 6Co/389/2014-105.
Podľa § 226 O.s.p., súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, preto napriek
vyššie uvedenému súd nemal inú procesnú možnosť, ako vydať opäť identické (duplicitné) uznesenie
dňa 20.02.2015 pod č.k. 15C/176/2011-108, ktoré bolo opäť riadne doručené účastníkom a vo veci

rozhodolnazákladerovnakýchskutkovýchokolnostíahmotnoprávnychpredpisovtak,akobolouvedené
v rozsudku z 13.03.2014 pod č.k. 15C/176/2011-93.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.Z vyššie uvedených skutkových a právnych argumentácií s odkazom na právny názor odvolacieho súdu
možno konštatovať, že medzi otcom navrhovateľky a odporkyňou došlo k uzavretiu nepomenovanej
zmluvy na základe ktorej odporkyni vzniklo právo bývať v predmetnom byte do doby, kým jej

zabezpečí iný byt a otcovi navrhovateľky vznikla povinnosť zabezpečiť odporkyni iný byt. Smrťou
otca navrhovateľky dňa 30.01.2009 sa plnenie stalo nemožným, záväzok zanikol a tým zaniklo právo
odporkyne v predmetnom byte bývať. V priebehu konania, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, došlo
k zmene pôvodného trojizbového bytu rozdelením na dve bytové jednotky, z ktorých odporkyňa užíva
jednoizbový byt. Keďže odporkyňa vyššie špecifikovaný jednoizbový byt užíva bez právneho titulu, v

zmysle zmeny petitu súd návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na náhradu trov
konania, ktoré si navrhovateľka uplatnila titulom zaplateného súdneho poplatku 99,50EUR a titulom
právneho zastúpenia 672,10 EUR, spolu 771,60 EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. §11 ods.1, §13a ods. 1 písm.

a), c), d) za jedenásť úkonov právnej služby pričom sadzba jedného úkonu je 1/13 výpočtového základu
ktorá v roku 2011 bola 57,-EUR, v roku 2012 bola 58,69EUR, v roku 2013 bola 60,07 EUR, v roku 2014
bola 61,87 EUR, v roku 2015 je 64,53 EUR.
1. prevzatie a príprava 12.12.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41 EUR,
2. písomné podanie na súd 12.12.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41EUR,

3. účasť na pojednávaní 07.06.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
4. účasť na pojednávaní 16.10.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
5. písomné vyjadrenie k odvolaniu 17.12.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63 EUR,
6. účasť na pojednávaní 14.11.2013 (bez merita §13 ods.4vety druhej) 1 zo základu 60,07
EUR, t.j. 15,02 EUR a režijný paušál 7,81 EUR,

7. účasť na pojednávaní 30.01.2014, t.j. 61,87 EIUR a režijný paušál 8,04 EUR,
8. písomné podanie na súd 03.02.2014, t.j. 61,87 EIUR a režijný paušál 8,04 EUR,
9. účasť na pojednávaní 13.03.2014, t.j. 61,87 EIUR a režijný paušál 8,04 EUR,
10. písomné vyjadrenie k odvolaniu 27.05.2014, t.j. 61,87 EUR a režijný paušál 8,04 EUR,
11. účasť na pojednávaní 16.06.2015, t.j. 64,53 EIUR a režijný paušál 8,39 EUR,

Spolu: 57,-+ 7,41 + 57,-+ 7,41 + 58,69 + 7,63 + 58,69 + 7,63 + 58,69 + 7,63 + 15,02+ 7,81+ 61,87+
8,04+ 61,87+ 8,04+ 61,87+ 8,04 + 61,87 + 8,04 + 64,53 + 8,39 = 703,17 EUR.

Keďže rozhodovanie o trovách konania je návrhovým konaním podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a účastník je

povinný trovy konania vyčísliť, súd priznal náhradu trov konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu vo
výške tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže súd nemôže rozhodnúť nad rámec návrhu
(právny zástupca si vyúčtoval 672,10 EUR a podľa úkonov v súdnom spise súd vyčíslil trovy právneho
zastúpenia na 703,17 EUR; právny zástupca si neúčtoval trovy účasti na pojednávaní 14.11.2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.