Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010553
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215010553.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného Q. L. , pre prečin ohrozenia pod
vplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoQ.
L. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 07.03.2016, sp. zn. 1T/42/2015, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre 26. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného Q. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 07.03.2016,
sp. zn. 1T/42/2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného Q. L. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno
a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa24.10.2015včaseokolo02.10hodinevobciNesvady,poRužovejulicismeromodNovejuliceviedol
osobné motorové vozidlo značky Renault Megane evidenčného čísla KN XXXBY, pričom v dôsledku
toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke a bol pod vplyvom alkoholu alkoholických
nápojov, pred pohostinstvom Jolly Club prednou časťou svojho vozidla narazil do chodca N. W., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý pri pravom okraji vozovky tlačil svoj bicykel, tento bol v dôsledku nárazu odhodený

na trávnatú plochu, pričom zranenia neutrpel, obvinený chcel z miesta nehody odísť, v čom mu však
aktívnym pričinením zabránil poškodený, následne bolo dychovou skúškou prístrojom Alcotest Dräger
zistené, že v čase nehody mal v dychu najmenej 1,19 mg/l alkoholu,
konal takto napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nového Zámky, spisovej značky
0T/48/2013zo14.5.2013správoplatnosťouzrovnakéhodňaodsúdenýzaprečinohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol okrem iného uložený trest odňatia

slobody na 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, trest vykonal 26.11.2013.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 289 odsek 3
Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po zistení priťažujúcej okolnosti
uvedenej v ustanovení § 37 písmeno m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody na dvanásť mesiacov,

na výkon ktorého podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na šesť rokov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného N. W., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom
U., E. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho (v tom čase) obhajcovi a prokurátorovi oznámený
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 07.03.2016,
ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti výroku o vine a proti

výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil písomným podaním adresovaným súdu prvého
stupňa 12.04.2016 v podstate len tým, že skutok sa nestal, ktorú skutočnosť vie potvrdiť svedok I. N..

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny, v konečnom návrhu navrhla odvolanie

obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa opätovne odvolával na to, že skutok sa nestal,
necíti sa byť vinným, poškodeného nezrazil.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 28.04.2016,
v rámci plnenia svojej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej
povinnosti preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie
obžalovanéhosmerovaloakonanieobomtýmtovýrokomnapadnutéhorozsudkupredchádzajúce,atoaj
z hľadiska prípadného výskytu chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli

odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v
trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119

odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného, ako aj o ukladanom mu treste.

Súdprvéhostupňaprivykonávanídôkazovnahlavnýchpojednávaniachuskutočnenýchvprejednávanej
veci postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania

dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo
k porušeniu práv niektorého z obžalovaných na obhajobu.

Aj z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine napadnutého rozsudku

mohli vychádzať a napokon aj vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku
(§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pre rozhodnutie o vine obžalovaného potrebným skutkovým zisteniam dospel po

tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2
odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Vykonaním všetkých, v prejednávanej
veci dostupných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu ani ohľadne skutkových otázok uvedených
v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku, teda či sa v prejednávanej veci

zažalovaný skutok stal (a osobitne kedy), či má znaky trestného činu (a akého), kto ho spáchal a z
akých pohnútok, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu prvého
z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek
4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo -
v pochybnostiach v prospech obvineného“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonanýchdôkazov a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných
výhrad stotožňuje (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku) majúc súčasne za to, že

odôvodnenie obžalovaným z dôvodov vyššie uvedených predovšetkým proti výroku o vine napadnutého
rozsudku smerujúceho odvolania neobsahuje ani pokiaľ ide o správnosť hodnotenia vykonaných
dôkazov súdom prvého stupňa a ani pokiaľ ide o právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval,
keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny
(ale aj trestu), žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti.

Naopak, z výsledkov z vyššie uvedeným dôvodov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania sa aj odvolaciemu súdu javí byť dôvodný záver, že v prejednávanej veci zažalovaný
skutok sa stal (a to 24.10.2015 v čase okolo 02.10 hodine v obci Nesvady), že ho spáchal obžalovaný,
ktorý vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a bol za taký

čin v predchádzajúcich dvadsiatich mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený, a týmto svojim nepochybne úmyselným (a to vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno
a/ Trestného zákona) protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej
stránky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno
a/ Trestného zákona, pričom ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym

konaním a úmyselným zavinením obžalovaného na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme
chránenom ustanovením § 289 Trestného zákona neboli a nie sú žiadne pochybnosti.

Obžalovaný týmto svojim úmyselným protiprávnym konaním tvoriacim v prejednávanej veci zažalovaný
skutok naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona nielen po
formálnej, ale aj po materiálnej stránke, pretože ani vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
ani vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, a napokon ani vzhľadom na mieru zavinenia
obžalovaného a jeho pohnútku, nie je jeho závažnosť nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznajúc obžalovaného vinným zo spáchania
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3písmeno a/ Trestného zákona
vykonaným dôkazom opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom, tomuto ukladal trest podľa
zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v odseku 3 § 289 Trestného zákona činiacej výmeru až na dva
roky a po opodstatnenom zistení jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ a nezistení

žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona tiež s použitím § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona, v dôsledku ktorého v ustanovení § 38 odsek 8 Trestného poriadku upraveného
postupu dolná hranica zákonnej trestnej sadzby činila osem mesiacov a horná nemenne dva roky.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy sa podľa názoru odvolacieho

súdu javí byť obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere dvanásť mesiacov nepodmienečne
(teda v polovici vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby) uložený hlavný trest odňatia slobody ako
aj vo výmere šesť rokov (v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby činiacej jeden rok až desať rokov)
podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený vedľajší trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, tak čo do druhu, ako aj výmery primeraný,

zodpovedajúci všetkým kritériám ustanoveným v § 34 odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona a tiež
spôsobilý splniť svoj účel tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona (§ 321
odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku), v ktorom smere odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosti a
okolnosti, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané, jeho úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému

ako aj právne úvahy, ktorými sa pri tom spravoval, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku
považujúc ich za správne, jasné a úplné (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1
písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vinealebo výroku o treste iba odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho
prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).