Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114229601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. Ň., A.. XX.X.XXXX,
trvale bytom H. A. Q. XX, v konaní o zaplatenie 76,50 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 10.11.2014 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 76,50 EUR spolu 28 %-tným ročným úrokom od 6.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 EUR.

Zo žaloby vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 23.9.2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
žalobca pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo
strany žalovaného, žalobca dňa 8.10.2014 v súlade so zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu
podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Aktuálny
záväzok žalovaného predstavuje ku dňu vypracovania žaloby sumu 76,50 EUR, ktorá pozostáva z
istiny v sume 75,60 EUR a úroku vo výške 0,90 EUR, čo preukazuje výpis z bankového informačného
systému. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené

prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne.
Keďže zo samotnej žaloby nevyplývalo z čoho pozostáva žalovaná istina, súd výzvou zo dňa 1.3.2016
vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, z čoho presne pozostáva žalovaná suma, ako vznikla, keďže z výpisu
predloženého žalobcom tieto skutočnosti nevyplývali a zároveň bol žalobca vyzvaný na predloženie
príslušných listín preukazujúcich tieto skutočnosti.
Žalobca podaním súdu doručeným dňa 17.3.2016 uviedol, že žalovanému nebola poskytnutá služba
povolené prečerpanie, t.j. žalovaný sa dostal na účte s pôvodne kladným zostatkom 3,47 EUR do

nepovoleného debetu svojimi transakciami, resp. účtovaním poplatkov. Suma 75,60 EUR predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet
kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu.
Debetné obraty predstavovali tieto operácie:
- úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (od 1.7.2012 vo výške
28 % ročne)“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy aktuálne v debete

za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne. Spolu v sume 4,07 EUR. Výška
úrokovej sadzby vyplýva z priloženej Vývesky úrokových sadzieb.
- poplatky za:
- upomienku - nepovolený debet 15 EUR- výzvu - nepovolený debet 30 EUR
- vedenie exekúcie - poplatok za vedenie účtu postihnutým exekúciou v celkovej výške 30 EUR.
Kreditné obraty na účte žalovaný nevykonal.

Žalovaný sa k žalobe napriek tomu, že mu bola riadne doručená nevyjadril.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa457OZakjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhému
všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu
o vkladovom účte, pričom žalobca dňa 8.10.2014 odstúpil od tejto zmluvy a v takomto prípade sa na
základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zmluva zrušuje od počiatku a tým zanikajú aj práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom iné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s
poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, keďže dôsledky odstúpenia od

zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve, nemôžu byť nevýhodnejšie pre spotrebiteľa ako dôsledky
odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že sám žalobca
naformuloval znenie zmluvy a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie týkajúce sa odstúpenia od
zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od
momentu jej uzavretia (napr. výpoveď).

Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy pre daný právny vzťah platí režim ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy
dostal, teda účastníci si majú vrátiť len poskytnuté plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného
obohatenia.Pretoajžalobcamôžežiadaťlenvráteniesúm,ktoréposkytolžalovanému,bezakýchkoľvek
vedľajších plnení z titulu poplatkov, úrokov, resp. zmluvných pokút. Z vyjadrenia žalobcu súdu

doručeného dňa 17.3.2016 vyplýva, že žalovaná suma predstavuje poplatky za upomienku 15 EUR,
výzvu 30 EUR, vedenie exekúcie 30 EUR a taktiež aj úroky vo výške 4,07 EUR, ktoré majú predstavovať
28 %-tný ročný úrok, avšak žalobca nešpecifikoval za aké obdobie mal vzniknúť úrok vo výške 4,07
EUR. Z jeho podania taktiež vyplýva, že žalovaný mal pôvodne kladný zostatok 3,74 EUR, pričom pokiaľ
žalobca uplatňuje sumu 75,60 EUR a z toho suma 75 EUR predstavuje poplatky, tak nie je zrejmé, čo

má predstavovať sumu 1,50 EUR (76,50 - 75 = 1,50), hoci zo samotnej žaloby vyplýva, že úrok má
predstavovať výšku 0,90 EUR. V tomto ohľade je žaloba úplne neurčitá a nepresná, avšak podstatnou
okolnosťou je z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, aby žalobca poskytol žalovanémuakékoľvekreálneplnenie,pretožalovanýaninemážalobcovičovrátiť,apretosúdžalobuakonedôvodnú
zamietol.
V súvislosti s poplatkami za upomienky, výzvu a vedenie exekúcie, súd poukazuje na skutočnosť, že

žalobca vôbec nepreukázal doručenie žiadnej výzvy, resp. upomienky a jedinou prílohou žaloby bolo
odstúpenie od zmluvy. V súvislosti s týmito poplatkami, súd zároveň poukazuje na to, že tieto podľa
svojho charakteru, obsahu a paušálnej výšky majú skôr charakter zmluvnej pokuty, ktorá navyše nebola
dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto by bola neplatná. Táto okolnosť však
nič nemení na závere, že strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom žalobca nepreukázal, aby

bol žalovanému poskytol akékoľvek plnenie.
Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ žalobca odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, tak súdu
predložil všeobecné obchodné podmienky účinné od 20.5.2014, avšak zmluva o vkladovom účte bola
uzavretá ešte dňa 23.9.2008, navyše pokiaľ si žalobca uplatňoval úrok vo výške 28 % podľa sadzobníka,
tak takéto dojednanie, podľa názoru súdu odporuje dobrým mravom a žalobca ani nepredložil žiaden
sadzobník, z ktorého by mala vyplývať táto výška úroku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.