Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/129/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7905201925
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7905201925.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: N. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, AK Košice, Pri jazdiarni 1,
proti odporcovi: V.. U. Ivaň, nar. XX.X.XXXX, bytom U., Ul. G. XX, zast. JUDr. Tomášom Čverčkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Floriánska č. 10, Košice, o zaplatenie 11.285,93 Eur s
prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 7.142,39 €, na účet JUDr.

Tomáša Čverčka vedený v SLSP, a.s. Košice, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý z titulu preddavkovaných trov konania zaplatiť na účet Okresného súdu
Trebišov sumu 1057,64 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
11.285,93 € (340.000,-- Sk) so zmluvným úrokom vo výške 24 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia
z titulu pôžičky.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Bránil sa tým, že o pôžičku navrhovateľa nikdy nepožiadal. Zmluvu o
pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX nepodpísal a s navrhovateľom sa na požičaní peňazí ani ústne nedohodol.
Tvrdil, že jeho podpis na zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je sfalšovaný, on zmluvu nikdy
nepodpísal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, svedkov V.. D. Q., G. Q., N. K., D. U., F.

N., listinnými dôkazmi, a to hlavne Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.4.2002, znaleckým posudkom z odboru
grafológie vypracovaným I.. U. H. pod č. X/XXXX dňa 31.1.2008, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX
vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 05.11.2012, Doplnkom
č. 1 znaleckého posudku č.úkonu XXX/XXXX, číslo úkonu XX/XXXX zo dňa 23.01.2014 a zistil tento
skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že dňa 12.4.2002 požičal odporcovi 340.000,- Sk (11.285,94 Eur) a

dohodli sa, že peniaze do 31.12.2003 vráti. Tvrdil, že zmluvu o pôžičke uzatvárali u V.. D. Q., ktorý ho s
odporcom zoznámil a na podnet ktorého žiadal pre neho pôžičku. V.. Q. dôverne poznal, boli priateľa a
dôveroval mu, preto s pôžičkou pre odporcu súhlasil. Tvrdil, že zmluva o pôžičke bola podpísaná u V..
Q. v jeho rodinnom dome, v poobedňajších hodinách dňa XX.X.XXXX, za osobnej prítomnosti odporcua svedka V.. Q.. V tom čase bola doma aj manželka V.. Q., ktorá však pri uzatváraní zmluvy a pri dohode
o jej podstatných záležitostiach prítomná nebola.

Navrhovateľ tvrdil, že predtlač zmluvy o pôžičke pripravil sám a všetky údaje do zmluvy vypisoval sám.
Pred podpísaním zmluvy peniaze odporcovi odovzdal do jeho rúk, odporca si ich prepočítal a potom
všetci traja zmluvu vlastnoručne podpísali. Tvrdil, že peniaze, ktoré z titulu pôžičky poskytol odporcovi
mal uložené doma, preto nevedel preukázať ich výber z peňažného ústavu. Pôžička podľa jeho tvrdenia
bola poskytnutá v 1000-korunových bankovkách. Zdôraznil, že v tom čase bežne požičiaval peniaze

svojim kamarátom a známym, ktorým dôveroval. Takéto pôžičky ako odporcovi poskytol asi 5-krát. V..
D. Q. bol sprostredkovateľom pôžičky iba v prípade odporcu.

Navrhovateľ zdôraznil, že v článku II. Zmluvy o pôžičke sa s odporcom dohodli, že pôžičku mu poskytuje
bezúročne s tým, že splatnosť pôžičky bola určená na 31.12.2003 ale napriek takémuto zmluvnému
dojednaniu tvrdil, že sa s odporcom ústne dohodol na iných podmienkach Zmluvy o pôžičke. Dohoda

spočívala v tom, že ak odporca pôžičku v lehote splatnosti vráti, nebude požadovať od neho úroky za
požičanie peňazí. V opačnom prípade, podľa ich ústnej dohody peniaze mu mal vrátiť s 24 %-ným
ročným úrokom za celé obdobie požičania peňazí bez ohľadu na dĺžku omeškania. V priebehu konania
svoje tvrdenie zmenil a žiadal úroky z omeškania v zákonnom rozsahu, a to 8,2 % ročne tvrdiac, že
sa s odporcom takto dohodol. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že dôkazom o odovzdaní peňazí

odporcovi je samotná zmluva o pôžičke zo dňa 12.04.2002 a iný doklad preukazujúci odovzdanie peňazí
neexistuje.

Odporca počas celého konania existenciu spornej pôžičky popieral. Tvrdil, že odporcu nepoznal a hoci
sa kamarátil s V.. Q., ktorý u neho v minulosti pracoval, nikdy prostredníctvom neho od navrhovateľa

nežiadal pôžičku a nebol by to urobil už aj z toho dôvodu, že vedel z akých zdrojov navrhovateľ peniaze
má, že sa živí tým, že požičiava peniaze ľuďom za vysoké, úžernícke úroky a takto sa na ich úkor
obohacuje. Tvrdil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 12.04.2002 nepodpísal a podpis, ktorý sa na zmluve
nachádza, je sfalšovaný, peniaze od odporcu nikdy neprevzal. Poukázal na svoj podpis, ktorý je zhodný
už niekoľko rokov spätne a tvrdil, že používa ho bežne aj v obchodnom styku, ale aj ako podpisový

vzor v banke. Napriek tomu, že sa možno niekedy jeho podpisy pod vplyvom okolností, za ktorých boli
vyhotovené minimálne odlišujú, nikdy však svoj podpis zámerne nemenil a neurobil tak ani v prípade
spornej zmluvy o pôžičke, na ktorej je jeho podpis vyhotovený ľavo sklonným písmom, čo nie je pre jeho
rukopis charakteristické. S odstupom času, keď vyšlo najavo, že existuje listinný dôkaz z obdobia rokov
1988 preukazujúci to, že sa v minulosti podpisoval ľavo sklonne poznamenal, že si túto skutočnosť vôbec

neuvedomil a pripustil, že sa v minulosti inak podpisoval, čo ale v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ktorú
popiera, mohol vedieť iba V.. D. Q., ktorý takýmto spôsobom napomohol navrhovateľovi získať dôkaz,
ktorý by ho usvedčil z klamstva a vzbudil pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia lebo podpísanie zmluvy
o pôžičke a prevzatie peňazí od navrhovateľa popieral.

Výsluchom svedka V.. D. Q. súd zistil, že na požiadanie odporcu oslovil v minulosti navrhovateľa a
požiadalhoofinančnúpôžičkupreneho,leboodporcapeniazenutnepotrebovalna podnikateľskéúčely.
Zdôraznil, že odporcu dôverne poznal, viac rokov spolu podnikali a navrhovateľa poznal od detstva.
Vedel o ňom, že disponuje s finančnou rezervou a je schopný odporcovi pôžičku poskytnúť. Iní ľudia,
ktorých oslovil, neboli ochotní odporcovi požičať peniaze. Svedok potvrdil, že sa účastníci konania stretli

v jeho rodinnom dome dňa 12.4.2002, v poobedňajších hodinách, kde v jeho prítomnosti navrhovateľ
odporcovi odovzdal peniaze a následne všetci podpísali zmluvu o pôžičke, ktorá bola vyhotovená a
predložená odporcovi na podpis. Zdôraznil, že v tom čase bola doma aj jeho manželka ale sa tohto
stretnutia osobne nezúčastnila.

Z výpovede svedka vyplynulo aj to, že účastníci konania sa usadili v jeho obývačke a pri písacom stole
niektorý z nich vypísal pretlač zmluvy o pôžičke, ktorú doniesli a následne každý vlastnoručne zmluvu
podpísal. Svedok sa nepamätal na to, ktorý z účastníkov konania zmluvu o pôžičke vypisoval ako ani na
to či písali tým istým perom no tvrdil, že zmluva bola podpísaná vlastnoručne každým z nich. Svedok
potvrdil, že peniaze sa odovzdali odporcovi bez toho, aby sa vyhotovil doklad o prevzatí peňazí. Doklad

o tom, že peniaze mu boli odovzdané a ním prevzaté, bola iba Zmluva o pôžičke. Svedok tvrdil, že
odporca peniaze prevzal, prepočítal a tvrdil, že pôžička bola poskytnutá v 1000-korunových bankovkách
no nevylúčil, že medzi prevzatými peniazmi mohli byť aj iné bankovky. Vzhľadom na odstup času sa
nepamätal na to či sa účastníci konania dohodli na presnom dátume vrátenia pôžičky, ako ani na to čiboli dohodnuté úroky za požičanie peňazí medzi nimi. Raz tvrdil, že sa dohodli na bezúročnej pôžičke,
druhý krát však tvrdil, že ich dohoda spočívala v akejsi protislužbe za poskytnutú pôžičku, ktorú bližšie
špecifikovať nevedel. Na tom sa však podľa tvrdenia svedka dohodli iba ústne a do zmluvy to písomne

neuviedli. Svedok nevedel vysvetliť súdu obsah zmluvného dojednania článku II. Zmluvy o pôžičke kde
bolo uvedené, že peniaze sa požičiavajú bezúročne a v zátvorke je uvedený 24 %-ný úrok. Tvrdil, že
si zmluvu dôsledne neprečítal, všimol si na nej iba požičanú sumu 340.000,- Sk ale detailne sa s
obsahom zmluvy neoboznámil.

Svedok tvrdil, že rukopis odporcu poznal a vzhľadom k tomu, že niekoľko rokov s ním podnikal, poznal aj
jeho podpis, ktorý v obchodnom styku bežne používal. Pripustil, že podpis odporcu na Zmluve o pôžičke
zo dňa 12.4.2002, po nahliadnutí do nej v súdnom spise je atypický a nepodobá sa podpisu odporcu,
ktorý bežne používal. Napriek tomu mu to nebolo čudné a pri podpise zmluvy na to nepoukázal, nespýtal
sa odporcu prečo podpísal zmluvu iným spôsobom, než sa bežne podpisoval. Z výpovede svedka
vyplynulo aj to, že odporca pôžičku potreboval na kúpu nehnuteľnosti pre svoje podnikanie. Podpisy na

zmluve úradne neoverovali, lebo zmluvné strany na tom netrvali, nepovažovali to za potrebné a nebolo
to zvykom ani v minulosti a keďže on dôverne poznal oboch účastníkov konania a títo mu dôverovali, na
úradnom overení podpisov ani jeden z nich netrval. Svedok potvrdil, že krátko pred uzavretím zmluvy o
pôžičkebolprepustenýzväzby,ktoráskutočnosťnebránilaodporcovivtom,abyhopožiadaloláskavosť,
teda aby mu zháňal peniaze prostredníctvom svojich známych, lebo ich nutne potreboval.

Svedkyňa G. Q., manželka V.. D. Q. potvrdila, že oboch účastníkov konania osobne pozná. Potvrdila aj
to, že v jednom prípade sa stretli u nich doma za prítomnosti jej manžela ale ona sa osobne nezúčastnila
tohto stretnutia, hoci v tom čase bola doma. Po odchode účastníkov konania sa pýtala manžela za
akým účelom boli u nich a manžel jej povedal, že sa dohadovali ohľadom pôžičky, ktorú mal navrhovateľ

poskytnúť odporcovi. Svedkyňa nevedela potvrdiť, či pri tomto stretnutí došlo aj k skutočnej dohode
o pôžičke, či sa peniaze odporcovi aj fyzicky odovzdali alebo sa len predbežne dohadovali okolnosti
poskytnutia pôžičky do budúcna. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že obaja účastníci konania k ním
chodievali na návštevu, preto ich návštevu nepovažovala za nezvyčajnú. Nevedela súdu potvrdiť, v
ktorom ročnom období sa stretnutie odohralo, no tvrdila, že k ich spoločnému stretnutiu u nich doma

došlo iba v tomto jednom prípade. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že jej manžel bol vzatý do väzby v
decembri r. 2003 a z väzby bol prepustený v marci r. 2005. Pripustila teda, že k stretnutiu účastníkov
konania a jej manžela mohlo dôjsť na jar r. 2005.

Svedok N. K. poukázal na to, že sa v minulosti dostal do kontaktu s odporcom ako zamestnanec

polície. Pracoval na dopravnom inšpektoráte a odporca predával motorové vozidlo U. Y. a pri prevode
spochybnil svoj podpis na listinách preukazujúcich túto skutočnosť. Vznikol z toho problém, preverovala
to inšpekcia, začalo so trestné stíhanie voči nemu. Táto záležitosť bola v meste všeobecne známa preto
nevylúčil, že sa o tom mohol dozvedieť aj navrhovateľ, ktorý ho v súvislosti s tým navrhol za svedka
v tomto konaní. Odporca spočiatku popieral, že ide o jeho podpis, no neskôr sa priznal a potvrdil, že

doklady nasvedčujúce prevodu motorového vozidla na U. Y. podpísal sám, a tak sa voči svedkovi
trestné stíhanie zastavilo.

Výsluchom svedka F. N. súd zistil, že oboch účastníkov konania pozná. V jednom prípade bol osobne
svedkom toho, keď navrhovateľ v jeho prítomnosti vyhľadal odporcu a dožadoval sa vrátenia požičaných

peňazí. Nevedel uviesť o akú pôžičku išlo. Navrhovateľ ho zobral k sebe do auta, oznámil mu, že cestou
sazastavíuodporcu,lebosnímpotrebujeniečoprerokovaťatakbolnáhodousvedkomrozhovorumedzi
nimi.Tvrdil,žetobolozačiatkomr.2005.Spočiatkusedelvaute,alekeďsapreddomomobjavilodporca,
ktoréhoosobnepoznal,zautavystúpil,abyhopozdravil.Počul,akosamedziseboudohadovaliohľadom
vrátenia pôžičky a potvrdil, že odporca vrátenie peňazí navrhovateľovi prisľúbil, dokonca prehlásil, že

mu vráti viac, než mu navrhovateľ požičal. Svedok nemal vedomosti o výške poskytnutej pôžičky, o jej
splatnosti, o úrokoch za požičanie peňazí. Nevedel potvrdiť ani to, o ktorú pôžičku išlo.

Približnepo4rokochodzačatiakonaniaodporcaakoobranuvkonanípoužillistinnýdôkaz,ato záznam
z pracovného jednania, ktoré sa uskutočnilo 12.4.2002 v priestoroch spoločnosti Toreal s.r.o. Y., kde sa

osobne stretol so svoji obchodným partnerom D. U.. Tvrdil, že tento deň nemohol byť súčasne aj v Y.
aj v U. lebo celý deň rokoval so svojím obchodným partnerom D. U.. Predložil súdu aj pracovný diár,
ktorý si viedol od 10.1.2001 pre vlastnú pamäť kde si vlastnoručne zapisoval úlohy, stretnutia a termíny a
poukázal na to, že sa v ňom nachádza záznam aj o dohodnutom stretnutí s týmto obchodným partneromv Y. dňa 12.4.2002. Na vysvetlenie uviedol, že si na tento diár doposiaľ nespomenul, našiel ho náhodou
medzi svojimi pracovnými písomnosťami krátko pred tým, než ho súdu predložil a potešil sa, keď zistil,
že v ňom našiel záznam, ktorý môže potvrdiť jeho tvrdenia v tomto konaní.

Výsluchom svedka D. U. súd zistil, že odporcu dôverne pozná, lebo od r. 1997 spolu podnikali
v obchodnej spoločnosti Sekart s.r.o. U. a podnikateľské aktivity ukončili v apríli 2002, konkrétne
12.4.2002, keď sa stretli u neho v Kežmarku a dohodli podmienky ukončenia vzájomnej spolupráce.
Svedok potvrdil, že v tom čase ich obchodná spoločnosť nevyvíjala žiadnu činnosť, a preto sa s

odporcom rozhodli, že podnikanie ukončia. Potvrdil, že sa dňa 12.4.2002 osobne stretol s odporcom
a termín stretnutia si vopred dohodli. Z jeho výpovede vyplynulo, že vzhľadom na vzdialenosť
medzi Kežmarkom a Trebišovom aj v minulosti postupovali podobným spôsobom, berúc do úvahy
zaneprázdnenosť každého z nich, a preto nebolo nič neobvyklé ak si termín stretnutia vopred dohodli.
Potvrdil, že jednanie sa uskutočnilo v jeho spoločnosti Toreal s.r.o. Kežmarok v poobedňajších hodinách,
na ktorom sa zúčastnil iba on a odporca. Dlho spolu rozoberali obchodné záležitosti súvisiace so

spoločným podnikaním a následne vyhotovili záznam z pracovného jednania, ktorý spísala jeho
sekretárka a oni ho podpísali. Z výpovede svedka vyplynulo aj to, že odporca má vo vedľajšej obci
sestru, a preto sa aj v minulosti niekoľkokrát stalo, že prespal u nej. Či tomu tak bolo aj 12.4.2002, uviesť
nevedel.

Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré s odstupom času v konaní vyšli najavo bol opätovne vypočutý
svedok V.. D. Q.. Potvrdil skutočnosti uvedené vo svojej svedeckej výpovedi spred 3 rokov. Na doplnenie
uviedol, že D. U. osobne pozná. Nevylúčil možnosť, že sa odporca dňa 12.4.2002 v poobedňajších
hodinách s ním stretol, lebo stretnutie účastníkov konania u neho doma v tento deň prebehlo veľmi
rýchlo a po čase si uvedomuje, že odporca mal naponáhlo. Na doplnenie uviedol, že s odporcom mal

v minulosti veľmi dobrý vzťah. Dôverovali si, boli ako bratia ale ich dôverný priateľský vzťah sa zmenil
v lete r. 2003, keď sám odkúpil čerpaciu stanicu, ktorú mali v úmysle odkúpiť spoločne. Dohodli sa, že
každý z nich získa peniaze na kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti, no odporcovi sa to nepodarilo, a preto
kúpu realizoval sám. Podľa svedka táto skutočnosť vzťahy medzi ním a odporcom narušila.

Zo znaleckého posudku z odboru grafológie č. X/XXXX vyhotoveného znalkyňou I.. U. H. dňa 31.1.2008
súd konštatuje, že znalec zodpovedal súdom uložené otázky takto:
1.priskúmaníspornéhopodpisunapísomnostiZmluvaopôžičkezodňa12.4.2002nebolizistenéžiadne
znaky, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej metódy špecifického falšovania podpisov
2. sporný podpis sa nezhoduje s nesporne pravými podpismi V.. U. V.,

sporný podpis nevznikol napodobením typu podpisu / podpisov V.. U. V.,
ktoré obsahuje vzorka predložená na skúmanie
3. porovnaním porovnateľných častí sporného podpisu a porovnávacích podpisov V.. U. V. boli zistené
znaky rozdielne, podobné, v detailoch až hodné.
4. na základe zistených znakov nie je možné V.. U. V. jednoznačne potvrdiť ako pisateľa sporného

podpisu na zmluve o pôžičke zo dňa 12.4.2002, ale nie je možné ho ani vylúčiť ako možného pisateľa
sporného podpisu, ktorý mohol vyhotoviť sporný podpis spôsobom, akým sa v bežnej praxi nepodpisuje.

K znaleckému posudku sa písomne vyjadrili obe zúčastnené strany. Navrhovateľ v písomnom
vyjadrení udáva, že zo záverov znaleckého posudku a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,

že spochybňovanie vlastnoručného podpisu zo strany odporcu je iba účelovým, nepravdivým a
vierolomným tvrdením (s cieľom vyhnúť sa plateniu pôžičky), načo sa podľa názoru navrhovateľa zrejme
pripravoval už pri prevzatí finančnej hotovosti a podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.4.2002.

Odporca vo vyjadrení k znaleckému posudku udáva, že znalkyňa nepotvrdila pravosť jeho podpisu na

zmluve o pôžičke zo dňa 12.4.2002 a nepotvrdila, že podpis dlžníka na tejto zmluve patrí jemu. Poukázal
na to, že znalkyňa našla oveľa viac rozdielnych znakov, akým sú napr. sklon písmových ťahov, spojitosť
písmových ťahov, smer ťahov po zvislici a poukázal aj na to, že znalkyňa poukázala na oveľa menej
podobných alebo zhodných znakov a sama v záveru posudku udáva, že v písmoznaleckom skúmaní
„zhodnosť“ neznamená absolútnu zhodu.

Odporca ďalej zdôraznil, že by nikdy nepodpísal takú zmluvu, ktorá je vo forme Zmluvy o pôžičke zo dňa
12.4.2002 predložená ako dôkaz o uzavretí pôžičky, lebo je v nej veľa právnych nedokonalostí, ktorými
by sa ako dlžník mohol vystaviť neprimeranému riziku. Takouto nedokonalosťou je napr. vynechanýprázdny priestor s nevyplnenými údajmi o majetku dlžníka, ktorým má dlžník ručiť a ktoré by mohli byť
bez vedomia dlžníka dodatočne doplnené, čím by dlžník vystavil svoj osobný majetok vysokému riziku.

Odporca poukázal aj na to, že by nikdy nepodpísal zmluvu akou je zmluva o pôžičke zo dňa 12.4.2002
lebo je v nej protichodne upravená aj časť o jej bezúročnom charaktere, pričom zároveň je tam uvedená
aj výška dohodnutých úrokov. Nikdy by sa totiž nevystavil riziku nejasnosti ohľadom bezúročného
charakteru pôžičky. Vylúčil, že by kedykoľvek podpísal zmluvu o pôžičke s tak neúmerne vysokým
úrokom ako 24 % ročne. Bránil sa aj tým, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil doklad o skutočnom

poskytnutí a prevzatí požičanej sumy peňazí. Jeho snaha o poukázanie na to, že sa mohol už pri
podpise predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.4.2002 podpísať iným spôsobom než akým sa
obyčajne podpisuje,jepodľanehosmiešna,nakoľkojevidieťajzinýchzmlúvpredloženýchznalkyniako
porovnávací materiál a jednak v rámci tohto konania, že nemá takéto konanie vo zvyku, jeho podpisy
sú v podstate všetky rovnaké a stále toho istého charakteru.

Zo správy Generálneho riaditeľstva ZVJS v Bratislave súd konštatuje, že svedok V.. D. Q. bol na základe
rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 1T XXX/XXXX v období od 12.12.2000 do 18.3.2002 vo
väzbe, ktorú vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. XTo XX/XXXX bol dňa 18.3.2002 prepustený z výkonu väzby
domov.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.4.2002 súd konštatuje, že ju uzavreli veriteľ - N. U. s dlžníkom- U. V.,
na základe ktorej mu veriteľ požičal 340.000,- Sk s uvedením, že hotovosť je poskytnutá dlžníkovi v deň
podpísania tejto zmluvy.
V článku II. zmluvy je zakotvené, že veriteľ sa zaväzuje predmet zmluvy poskytnúť dlžníkovi bez nároku

na úroky z požičanej sumy „( s úrokom 24 %).“ Dlžník sa zaväzuje dlžnú čiastku vrátiť veriteľovi do
31.12.2003. Na Zmluve o pôžičke sa nachádzajú 3 podpisy, za veriteľa, ďalší za dlžníka a svedka V.. Q..

Zo znaleckého posudku č. úkonu XXX/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline zo dňa 05.11.2002 súd konštatuje, že súd nariadil vykonať kontrolné znalecké

dokazovanie a:
- posúdiť pravosť podpisu odporcu na Zmluve o pôžičke zo dňa 12.04.2002
- určiť či podpis dlžníka patrí odporcovi V.. U. V., rukopis ktorého s porovnávacím materiálom sa
nachádza v prílohe čl. X XXX a záznam o vykonaní skúšok písma podpisov na čl. XXX - 295
- zaujať stanovisko k záverom znalkyne I.. U. H. v znaleckom posudku X/XXXX.

Zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania vyplýva:
1. pri analýze originálu spornej písomnosti SM-1 pomocou technických prostriedkov neboli zistené
žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu. V okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po
predtlačených, obkreslených ťahov resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovanie). To

znamená, že sporný podpis SM-1 je výsledkom pisárskeho prejavu konkrétnej osoby.
2. Na základe zistených podobných, zhodných znakov v spornom podpise SM-1 a v porovnávacích
podpisoch , textových zápisov nie je možné vylúčiť, že sporný podpis SM-1 vyhotovil U. V. iným
spôsobom ako sa zvyčajne podpisuje. Na základe zistených rozdielnych znakov v spornom podpise
SM-1 a v porovnávacích podpisoch, textových záznamoch nie je možné potvrdiť, že sporný podpis SM-1

vyhotovil U. V...
3. Jednoduchá štruktúra sporného podpisu a vysoký stupeň zjednodušenia porovnávacích podpisov
neposkytuje dostatočné množstvo identifikačne hodnotných znakov, na základe ktorých by bolo možné
stanoviť jednoznačný zámer skúmania.
4. V písmnoznalectve závery nemajú kvantitatívny charakter, čo znamená, že nie je možné ich vyjadriť

matematicky napr. percentami.

Kontrolný znalecký posudok súhlasil so závermi I.. U. H., ktorá vypracovala prvý znalecký posudok v
tejto veci. Niektoré čiastkové zistenia, odlišné od zistení I.. H. nemajú žiadny vplyv na závery znaleckého
posudku ňou vypracovaného.

Navrhovateľ sa k záverom kontrolného znaleckého posudku písomne vyjadril. Zdôraznil, že kontrolný
znalecký posudok súhlasil so závermi znalkyne I.. H., keď konštatuje, že na základe zistených znakov
nie je možné odporcu jednoznačne potvrdiť ako pisateľa sporného podpisu na Zmluve o pôžičke zodňa 12.04.2002 ale nie je možné ho ani vylúčiť ako pisateľa sporného podpisu, ktorý mohol vyhotoviť
sporný podpis akým sa v bežnej praxi nepodpisuje. Ak sa zoberie do úvahy tvrdenie odporcu,
že zmluvu nepodpísal, tak potom je úplne logické, že záujem sfalšovať podpis odporcu mohol mať

iba navrhovateľ. V tom prípade z hľadiska aj logického a technického, na základe odpozorovania
originálnych podpisov odporcu, by navrhovateľ pri falšovaní podpisu odporcu použil ako podklad
originálny podpis odporcu, ktorý by sa pokúšal sfalšovať formou predtláčania alebo obkreslenia. Tento
spôsob falšovania obidva znalecké posudky vylúčili. Zároveň však obidva znalecké posudky poukázali
vo svojej analýze porovnávacieho materiálu na skutočnosť, že porovnávacie podpisy majú jednoduchú

štruktúru a vykazujú vysoký stupeň zjednodušenia tzv. že sú ľahko vyhotoviteľné. Z týchto dôvodov je
úplne nelogické a nepravdepodobné, aby navrhovateľ falšoval podpis odporcu na zmluve o pôžičke
tým spôsobom, žeby zmenil sklon písma o skoro 90 stupňov. Obidva znalecké posudky predpokladajú
možnosť, že odporca vyhotovil svoj sporný podpis s tým, že sa podpísal s opačným sklonom písma, to
znamená, že už pri podpise zmluvy mal v úmysle pôžičku nevrátiť a navrhovateľa podviesť.

Odporca vo vyjadrení ku kontrolnému znaleckému posudku zdôraznil, že ani tento posudok nepotvrdil
pravosť jeho podpisu na zmluve o pôžičke zo dňa 12.04.2002 a nepotvrdil, že podpis dlžníka na tejto
zmluve patrí jemu. Poukázal na to, že znalci dospeli k záverom, ktoré vo svojej podstate obsahujú medzi
sporným materiálom a porovnávacím materiálom znaky, ktoré sú v prevažnej časti odlišné a nie podobné
či rovnaké. Z toho je zrejmé, že pri vyhotovení podpisu na Zmluvy o pôžičke boli zistené znaky, ktoré

jeho bežné podpisy nevykazujú a to technikou tlaku pri jeho podpisovaní.

Navrhovateľ, ktorý v priebehu konania zmenil svojho právneho zástupcu trval na tom, aby súd opätovne
vypočul V.. Q. a aby pri jeho výsluchu mu mohol jeho právny zástupca klásť otázky. Súd nariadil
opätovný výsluch svedka V.. D. Q., ktorý zopakoval, že odporcu pozná od r. 1980, boli blízki priatelia,

hrali spolu v jednej kapele, vzájomne si pomáhali, navštevovali sa a ich vzťah bol vybudovaný na
pevných základov, pomáhal mu budovať jeho dom a bol medzi nimi dôverný priateľský vzťah, mali
aj spoločné podnikateľské aktivity, keď v r. 1999 v obchodnej spoločnosti Ekogastur s.r.o. Trebišov
podnikali. Odporca bol konateľom spoločnosti. Neskôr túto spoločnosť, v čase keď svedok bol vo
vyšetrovacej väzbe, prevzala spoločnosť Aveplus, teda odporca, ale on sa kvôli tomu na odporcu

nenahneval, nemal pocit krivdy ani hnevu, lebo keď sa z vyšetrovacej väzby vrátil domov s odporcom
sa stretli a ich vzťahy sa vôbec nezmenili. Odporca nebol voči nemu nepriateľský, odmietavý, ba práve
naopak, pristupoval k nemu veľmi priateľsky a ľudsky, ako keby sa nič nestalo, hoci už v tom čase došlo k
predaju ich podniku. Svedok tvrdil, že ich vzťahy sa narušili až v r. 2003 kedy sa rozhodol kúpiť čerpaciu
stanicu do svojho vlastníctva a získal ju sám ako živnostník, čo pravdepodobne odporcu nahnevalo.

Prestal k nemu chodiť tankovať, prestali sa zdraviť a vzájomne sa odcudzili.

Navrhovateľa poznal zo základnej školy, hrali spolu vo futbalovom mužstve ale ich vzťahy neboli také
blízke a také priateľské ako s odporcom.

Svedok tvrdil, že v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, jeho vzťahy s odporcom boli
štandardné, nebol medzi nimi žiaden rozkol. Obaja plánovali, že po jeho návrate z vyšetrovacej väzby,
odkúpia späť ich podnik a budú opäť spolu podnikať. Kúpna cena bola 2 mil. Sk. Odporca peniaze
zohnať nedokázal, jemu sa to podarilo, preto spoločnosť kúpil sám.

Zdôraznil, že z vyšetrovacej väzby ho prepustili 18.03.2002. Asi o 2 dni sa stretol s odporcom, ktorý
mu vysvetľoval, že potrebuje peniaze, aby zaplatil svoje záväzky z podnikania a požiadal ho, aby mu
pomohol peniaze zohnať. Oslovil svojich známych, o ktorých vedel, že disponujú finančnými rezervami,
povedal pre koho potrebuje peniaze, ale nikto v tom čase takú sumu peňazí, nemal k dispozícií. Oslovil
aj navrhovateľa, ktorý prisľúbil, že peniaze zoženie. Dal mu kontakt na odporcu a tvrdil, že ešte pred

uzavretím Zmluvy o pôžičke sa oni dvaja skontaktovali a na základe ich dohovoru sa stretli v jeho
rodinnom dome dňa 12.04.2002. Bolo to týždeň po svedkových 40. narodeninách, preto si na dátum
tak dobre pamätal. V ten deň došlo aj k odovzdaniu peňazí odporcovi a k podpísaniu Zmluvy o pôžičke.

Opakovane zdôraznil, že Zmluvu pred jej podpísaním si dôkladne nepreštudoval, pre neho bola dôležitá

iba požičaná suma 340.000,-- Sk, ostatné náležitosti si nevšímal. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do
1 roka s tým, že peniaze môžu byť vrátené aj skôr. Stretnutie prebehlo v poobedňajších hodinách medzi
13. a 14. hod. a trvalo asi 15 minút. Navrhovateľ priniesol peniaze v hotovosti v taške, odporcovi ich
odovzdal, ten ich prepočítal a následne všetci zmluvu podpísali.Svedok v súvislosti s výhradami odporcu k jeho dôveryhodnosti a zaujatosti voči nemu uviedol, že bol
v minulosti trestne stíhaný, bol vo vyšetrovacej väzbe ale neskôr bol spolu s ďalším spoluobžalovaným

oslobodený spod obžaloby, teda nebolo preukázané, že skutok spáchal. Svedok zdôraznil, že aj v inom
konaní, ktoré sa v minulosti na tunajšom súde viedlo, kde vystupoval odporca, bol vypočutý ako svedok.
V tom konaní vystupoval odporca ako veriteľ voči pánovi Y., ktorý mu peniaze nevrátil a vtedy jeho
svedeckú výpoveď, keďže bola v prospech neho, nespochybňoval. Spochybňuje ju až v tomto konaní,
hoci nemá dôvod klamať a napomáhať ani jednému z účastníkov konania.

Po 11 rokov navrhovateľ zmenil svoje tvrdenie a uviedol, že pri poskytnutí pôžičky sa s odporcom ústne
dohodol, že pokiaľ mu peniaze do 2 mesiacov vráti, nebude od neho požadovať úroky za požičanie
peňazí. Ak nebude schopný peniaze v tejto lehote vrátiť, dohodli sa na 8 % ročnom úroku za požičanie
peňazí, čo za 3 roky predstavuje 24 %, preto je to v zmluve o pôžičke v zátvorke uvedené takto.
Tvrdil, že sa na presnom termíne vrátenia pôžičky nedohodli ale ústne niekoľkokrát odznelo, že ak do

3 rokov peniaze nevráti, bude ich súdne vymáhať.

Súdkonštatuje,žetvrdenianavrhovateľa ohľadomobsahuzmluvnéhodojednaniasavpriebehukonania
viackrát rozchádzali, protirečili si čo vzbudzuje pochybnosti o tom na čom sa s odporcom pri uzatváraní
spornej zmluvy o pôžičke dohodli.

Odporca si až po 3. výsluchom svedka Q. spomenul na to, že keď bol svedok prepustený z vyšetrovacej
väzby a on ho navštívil, na jeho požiadanie na preklenutie jeho momentálnej finančnej tiesne svedka
mu požičal 100.000,-- Sk, ktoré mu do 3 týždňov svedok vrátil. V tom čase nemal problém poskytnúť
mu pôžičku, zľutoval sa nad ním, a preto mu peniaze dal. Doposiaľ to v konaní neuvádzal lebo to

nepovažoval za dôležité. S odstupom času si spomenul aj na to, že V.. Q. si v r. 1999 požičal od
navrhovateľa 300.000,-- Sk, ktoré peniaze mu doposiaľ nevrátil. Dozvedel sa to on neho po jeho návrate
z väzby kedy mu ukázal zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a V.. Q., ktorá bola navlas rovnaká
ako tá, ktorá je predmetom tohto sporu, svedok ho žiadal o pomoc, aby mohol pôžičku U. vrátiť, on ho
odkázal na U. a povedal, aby to riešil s ním. Možno práve táto skutočnosť núti V.. Q. vypovedať v jeho

neprospech, aby navrhovateľ vysúdil peniaze, ktoré mu Q. nevrátil.

Odporca tvrdil, že jeho vzťahy so svedkom Q. neboli natoľko nadštandardné a priateľské ako to on tvrdil
on. Pozná ho od jeho 15-ich rokov, hrali spolu v hudobnej kapele ale svedok ho viackrát podviedol,
sklamalho,obral openiaze,konalnečestne,keď bezjehovedomiaasúhlasusivr.1999požičalpeniaze

od navrhovateľa a ako zábezpeku ponúkol nehnuteľnosť, ktorú používali na spoločné podnikanie, hoci
na to jeho súhlas nemal. Navrhovateľ pôžičku V.. Q. v r. 1999 poprel a tvrdenie odporcu v tomto smere
označil za zavádzajúce.

Následne navrhovateľ navrhol súdu vyžiadať z polície evidenčné listy občianskeho preukazu odporcu

od r. 1986 až po r. 2006 a tieto predložiť na znaleckú expertízu, pretože sa v istom období, na základe
ním zistených skutočností, odporca podpisoval inak.

Súd zadovážil tento listinný dôkaz a nariadil doplniť znalecký posudok č. XXX/XXXX Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Z Doplnku č. X znaleckého posudku číslo úkonu XXX/XXXX, číslo úkonu XX/XXXX. zo dňa 2301.2014
vyplýva, že predmetom písmoznaleckého skúmania bol jeden sporný podpis. Na overenie pravosti
sporného podpisu bol spolu s uznesením súdu predložený porovnávací materiál označený PM-94,
na ktorom sa nachádzajú 3 ukážky podpisov odporcu. Sporný podpis SM-1 a dodatočne predložené

podpisy U. V. označené ako C. C., C. boli podrobené analýze, vzájomne porovnané a vyhodnotené aj
s porovnávacím podpisom C.

Záverom sa konštatuje, že pri analýze originálu spornej písomnosti SM-1, pomocou technických
prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu. V okolí sporného

podpisu SM-1 sa nevyskytujú spory po predtlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy po
mechanickom zásahu.Sporný podpis SM-1 je výsledkom pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Pri skúmaní sporného
podpisu SM-1 s dodatočne predloženými porovnávacimi podpismi označenými C C a C boli zistené
niektoré podobné, zhodne ale aj zhodne znaky. Vyhodnotením identifikačných hodnotných, podobných,

zhodných a rozdielnych znakov zistených pri vzájomnom porovnaní SM-1 s porovnávacími podpismi
označenými C PI C ako aj s porovnávacími podpismi C až C dospeli k rovnakému záveru ako v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX.

K Doplnku kontrolného znaleckého posudku sa účastníci konania vyjadrili. Navrhovateľ zdôraznil, že

posudok jednoznačne popiera falšovanie sporného podpisu V.. V. na zmluve o pôžičke, tzn. že vylučuje
aj samotné falšovanie podpisu ním samotným. Ak by chcel sfalšovať podpis odporcu na tejto zmluve,
falšoval by ho so sklonom písma doprava a nie so sklonom písma doľava, lebo nemal vedomosť o
tom, že odporca mení sklon písma podľa svojho uváženia. Tvrdil, že všetky posudky dospeli k tým
istým záverom z dôvodu, aby znalci nespochybnili svoju odbornú spôsobilosť a z ich záverov nemožno
jednoznačne určiť či podpis odporcu sfalšoval on ale evidenčný list občianskeho preukazu preukazuje,

že odporca pri svojich podpisoch menil sklon písma, čo vo svojej výpovedi poprel, teda klamal.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že ani jeden z posudkov jednoznačne nepotvrdil, že podpis na
zmluve o pôžičke patrí jemu a ani v jednom posudku pojem „zhodnosť“ neznamená absolútnu zhodu,
čo je podľa neho najpodstatnejšie.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol súdu, aby účastníkov konania poslal na detektor lží, hoci
Občiansky súdny poriadok ani Trestný poriadok taký dôkazný prostriedok nepozná, no jeho klient je
ochotnýpodstúpiťtútoskúšku,ajzaňuzaplatiť.Odporcavočitomunenamietalajkeďjehohodnovernosť
spochybňoval, no nebol ochotný znášať náklady, ktoré s jeho realizáciou súvisia. Súd vytvoril

účastníkom konania priestor na to, aby sa takejto skúške na detektore lží podrobili mimo súdneho
konania. Navrhovateľ, ktorý to sám navrhol, nakoniec sa tomu nepodrobil a vyhováral sa na to, že jeho
zdravotný stav by utrpel ak by skúšku podstúpil, preto od toho upustil.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou, t.j. pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma, ale ide
o reálnu zmluvu, ktorá k uzavretiu vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom
dlžníkovi pričom spôsob odovzdania peňazí nie je rozhodujúci (či už na ruku v hotovosti alebo na účet
v banke).

Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.4.2002 vyplýva, že veriteľ N. U. požičiava dlžníkovi U. V. sumu
340.000,- Sk v deň podpísania zmluvy. Dlžník sa zaviazal čiastku vrátiť veriteľovi do 31.12.2003. Veriteľ
prehlásil, že zmluvu poskytuje bez nároku na úroky za požičanie peňazí ale súčasne sa v nej uvádza
„ ( s úrokom 24 %)“.

Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola uzavretá v písomnej forme, obsahuje označenie zmluvných strán,
určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy vyplýva povinnosť dlžníka vrátiť peniaze v dohodnutej
lehote splatnosti. Formulácia zmluvy, čo sa týka príslušenstva, je nejasná. Výklad tohto ustanovenia nie
jejednoznačnýavtomtosmerejezmluvaneurčitá,rozporuplná.Zobsahuzmluvynevyplývaprehlásenie

dlžníka, že potvrdzuje prevzatie peňazí a navrhovateľ ako aj svedok V.. D. Q. zhodne tvrdili, že ďalší
dôkaz o odovzdaní peňazí vystavený nebol a dôkazom o tom, že odporca peniaze fyzicky prevzal je
samotná zmluva o pôžičke. O to viac mal navrhovateľ podľa názoru súdu dbať na to, aby zmluva bola
perfektná, jasná a zrozumiteľná, aby nevzbudzovala pochybnosti o jej obsahu.

Nakoľko ide o reálnu zmluvu, na jej uzavretie zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať, že
peniaze boli v žalovanom rozsahu odporcovi odovzdané.Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno lebo v konaní
nepreukázal, že sa na podstatných náležitostiach Zmluvy o pôžičke s odporcom dohodol, pretože bolo
sporné aj to, čo malo byť obsahom ich dojednania, ktoré zakladá jeho nárok na plnenie z titulu zmluvy

o pôžičke.

Počas konania niekoľkokrát menil svoje tvrdenia ohľadom toho, kedy mali byť peniaze vrátené, či mali
byť poskytnuté za úplatu alebo bezúročne, ako aj ohľadom podmienok, ktoré si dohodli ústne. V konaní
nepredložil dôkaz o tom, že peniaze z titulu pôžičky odporcovi skutočne odovzdal a zo znenia zmluvy o

pôžičke to vôbec nevyplýva. Iný dôkaz o odovzdaní peňazí, ako to sám potvrdil, neexistuje.

Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa a svedeckej výpovede Q., že odporca Zmluvu osobne podpísal /
čo odporca popieral/ ako aj z ich zhodného tvrdenia, že iný dôkaz o prevzatí peňazí odporcom okrem
spornej zmluvy neexistuje, nariadil súd znalecké dokazovanie na preverenie pravdivosti ich tvrdenia.

Výsledky znaleckých dokazovaní nasvedčujú tomu, že s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o podpis
odporcu, nie je teda možné V.. U. V. jednoznačne považovať za pisateľa sporného podpisu na Zmluve
o pôžičke zo dňa 12.4.2002, no na druhej strane znalecké posudky konštatujú, že nie je možné ho ani
vylúčiť ako možného pisateľa sporného podpisu, ktorý by mohol zhotoviť sporný podpis spôsobom akým
sa v bežnej praxi nepodpisuje.

Ani kontrolné znalecké dokazovanie neprinieslo jednoznačné konštatovanie v tomto ohľade, ba ani
doplnok kontrolného znaleckého dokazovania, v rámci ktorého sa skúmal podpis odporcu z obdobia
spred roku 1988, kedy sa podpisoval ľavo sklonne. Znalecká expertíza nepotvrdila pravosť podpisu
odporcu s tým sporným podpisom, ktorý sa nachádza na zmluve o pôžičke zo dňa 12.04.2012.

To, že odporca počas konania zamlčal, resp. si nespomenul na to, že sa približne pred 30 rokmi
podpisoval inak, nepovažuje súd za jednoznačný dôkaz usvedčujúci odporcu z klamstva. Súd je toho
názoru, že počas života sa rukopis a podpis človeka mení, podlieha rôznym vplyvom a je ovplyvnený
rôznymi okolnosťami preto pokiaľ sa odporca nepamätal, že asi pred 30 rokmi inak podpisoval, to ešte
samo o sebe nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech o to viac, že ani na základe takýchto zistení

znalecká expertíza ho neoznačila za pisateľa sporného podpisu na spornej zmluve o pôžičke. Ani takto
doplnené dokazovanie, teda nedáva možnosť vysloviť záver, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke písomne so všetkými náležitosťami, tak ako to zákon predpokladá.

Ani toto zistenie nezbavuje navrhovateľa povinnosti uniesť dôkazné bremeno v konaní a na svoje

tvrdenia predložiť, navrhnúť také dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho nároku.
AkjedinýmdôkazomoodovzdanípeňazíodporcovimábyťZmluva,naktorejpodpisodporcuakodlžníka
je sporný, nemožno jednoznačne skonštatovať, že Zmluva bola uzavretá a na základe nej bolo aj plnené.
V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Je síce pravda, že zmluva o pôžičke môže byť uzavretá aj ústne, čo zákon nevylučuje ale aj v takom
prípade musí byť jednoznačne preukázané, že sa účastníci zmluvy na podstatných náležitostiach
zmluvy dohodli a že na základe nej došlo aj k reálnemu plneniu, teda odovzdaniu peňazí dlžníkovi -
odporcovi. To v konaní preukázané tak isto nebolo. Navrhovateľ si počas celého konania sám protirečil,
rozchádzal sa vo svojich tvrdenia, nevedel vysvetliť súdu obsah písomné zmluvného dojednania hoci

ako to sám potvrdil, zmluvu koncipoval sám a do predtlače údaje dopisoval sám. V tomto smere súd
opäť zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na ňom, ktoré neuniesol.

Súd poukazuje aj na ďalšiu významnú skutočnosť, ktorá vyšla najavo až s odstupom času a teda, že
V.. Q. po návrate z vyšetrovacej väzby požiadal odporcu o finančnú pôžičku, pretože nutne potreboval

riešiť svoje osobné záležitosti a odporca mu poskytol 100.000,-- Sk v hotovosti, čo je pozoruhodný fakt
už aj s ohľadom na tvrdenie navrhovateľa a svedka Q., že približne o 2-3 týždne ho odporca údajne
žiada o pôžičku pre seba a očakáva od neho súčinnosť pri zohnaní peňazí. Ak odporca mal peniaze,
aby požičal svedkovi Q., je málo pravdepodobné, že krátko na to požiada tú istú osobu, aby mu pomohla
získať pôžičku od iného, hoci to vylúčiť úplne nemožno. Túto skutočnosť súd ďalej nepreveroval ale pri

hodnotení svedeckej výpovede Q. sa okrajovo zaoberal aj týmto argumentom hoci to odporca uviedol
opäť až s odstupom 12 rokov.Všetky tieto okolnosti vytvárajú dojem, že svedok Q. nemal dôvod vypovedať v neprospech odporcu,
ktorý mu v minulosti iba pomáhal ale ako to vyplynulo z jeho svedeckých výpovedi, ktoré sa postupom
času v určitých detailoch odlišovali a v podstatných skutočnostiach neboli jednoznačné, boli rozporuplné

súd dospel k záveru, že ak táto svedecká výpoveď mala preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke ale aj
odovzdanie a prevzatie peňazí, musí byť perfektná, jednoznačná, nespochybniteľná ale svedok Q. si tak
isto ako navrhovateľ vo svojich tvrdeniach protirečil, menil svoje tvrdenia, nepamätal sa na podstatné
a rozhodujúce skutočnosti, nebol si istý podstatných zmluvných dojednaní, ktoré by mali preukazovať
pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, a tak súd na základe takejto svedeckej výpovede nemohol bez pochýb

skonštatovať, že nárok navrhovateľa je preukázaný, dôvodný. Súd neuveril svedkovi Q., jeho protirečivé
tvrdeniavzbudzovalipochybnostiotom,čidošlovskutočnostikuzavretiuzmluvyopôžičkeaodovzdaniu
peňazí na základe nej odporcovi o to viac, že hoci svedok roky poznal odporcu, jeho písmo a rukopis,
podnikali spolu, nezistil, že sa na zmluve podpísal inak ako sa bežne v tom čase podpisoval a pokiaľ
to navrhovateľ v priebehu konania zistil zo súdu nezistených zdrojov, možno dôvodne predpokladať /
nemožno to vylúčiť/, že k takémuto zisteniu mu dopomohol svedok Q., ktorý tak mohol navrhovateľovi

podsunúť informáciu, ktorá by mala preukázať to, že odporca klamal lebo sa v minulosti podpisoval aj
ľavo sklonne no ani táto skutočnosť nepostačovala na preukázanie toho, že podpis na spornej zmluve
je odporcov.

Po 12 rokoch vedenia sporu si súd vytvoril ucelený názor nielen na účastníkov konania ale aj na svedka

Q. a dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť ani to, že z dôvodov, ktoré súd v konaní nezistil lebo
to účastníci zamlčali, skreslili alebo nepravdivo uviedli, mal alebo mohol mať záujem na tom, aby bol
navrhovateľ v konaní úspešný o to viac, že iba jeho výpoveď bola jediným dôkazom, ktorá by mala
preukázať tvrdenie navrhovateľa v tomto konaní.

Rovnako nemožno vylúčiť ani to, že medzi týmto svedkom a navrhovateľom existujú nevysporiadané
finančné záležitosti hoci to navrhovateľ popiera lebo mu to v tomto konaní vyhovuje, ale svedok mohol
z toho dôvodu vypovedať v neprospech odporcu, s ktorým má od r. 2003, tak ako to sám uviedol
narušené, negatívne vzťahy, a preto nemožno vylúčiť ani to, že je voči odporcovi zaujatý a vypovedal
v jeho neprospech.

Súd nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie toho, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke bol
svedok Q. doma z vyšetrovacej väzby a nachádzal sa vo svojom rodinnom dome, pretože táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, vyplývalo to aj z potvrdenia Ústavu väzenskej a
justičnej správy SR, ktorý potvrdil, že väzba V.. Q. trvala do 18.3.2002 ale aj z vyjadrenia odporcu, ktorý

nepopieral, že ho v rovnakom čase navštívil, dokonca mu požičal peniaze, preto súd nepovažoval za
potrebné na tieto okolnosti vykonať ďalšie dokazovanie.

Súd nemohol vykonať ani nariadiť skúšku na detektore lží, pretože takýto dôkazný prostriedok OSP
nepozná. Nemôže spravodlivo nútiť účastníkov konania, aby sa podrobili takejto skúške, ktorá je

finančne mimoriadne náročná. Na druhej strane treba uviesť, že ak by účastníci dobrovoľne podstúpili
skúšku na detektore lží a predložili by súdu zápis o je výsledku, súd by to mohol považovať za iný listinný
dôkaz, ktorý by pri hodnotení dôkazov posúdil a vyvodil by z neho záver v súlade s OSP ale v danom
prípade to nebolo možné urobiť, lebo účastníci konania takýto listinný dôkaz v konaní nepredložili.

Ostatné svedecké výpovede neboli právne významné. Svedkyňa G. Q. potvrdila súdu, že sa účastníci
konania v jednom prípade u nich doma, za prítomnosti manžela stretli, ale o obsahu ich rozhovoru
priame informácie nemala. Informácie mala iba sprostredkovane od manžela. Nebola teda účastná
uzavretia zmluvy o pôžičke, nevedela potvrdiť prevzatie peňazí ani obsah dojednania zmluvných strán.
Táto svedkyňa nesprávne uviedla aj rok kedy malo dôjsť k takémuto stretnutiu medzi účastníkmi konania

tvrdiac, že jej manžel bol prepustený z výkonu väzby v marci 2005 a na základe toho mylne odvodzovala
možný dátum uzavretia zmluvy o pôžičke na apríli r. 2005. Výpoveďou svedka V.. Q. ale aj správou GR
ZVJS SR v Bratislave bolo preukázané, že odporca bol prepustený z väzby 18.3.2002, teda o 3 roky
skôr, než to jeho manželka vo výpovedi uviedla.

Výpovede svedka K. a N. neboli právne významné a nemohli poslúžiť na preukázanie reálneho
odovzdania peňazí veriteľom dlžníkovi, lebo v prípade svedka N. došlo len k potvrdeniu obsahu
výpovede medzi zmluvnými stranami s odstupom času a nebolo možné zistiť o akej pôžičke účastníci
konania medzi sebou hovorili. Tento svedok totiž nebol účastný uzavretia spornej zmluvy o pôžičkeani dojednania obsahu zmluvy. V prípade svedka K. považoval súd skutočnosti, o ktorých vypovedal,
za právne bezvýznamné a nesúvisiace s predmetom konania aj napriek tomu, že touto svedeckou
výpoveďou mala byť naštrbená dôveryhodnosť výpovede odporcu a malo sa poukázať na jeho praktiky

v osobnom živote smerujúce k zámernému zavádzaniu úradov a pozmeňovaniu svojich podpisov.

Hodnotiac svedeckú výpoveď D. U. súd zobral do úvahy aj to, že tak významnú skutočnosť odporca
v konaní oznámil až s odstupom 4 rokov a nespomenul si, že v inkriminovanom období , keď malo
dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke, mal iné pracovné stretnutie so svojim obchodným partnerom, ktoré

sa uskutočnilo v Y. v rovnakom čase kedy malo dôjsť k spornej pôžičke. Súd nevylučuje, že sa takéto
stretnutie mohlo uskutočniť, aj keď vyššie uvedené skutočnosti môžu vzbudzovať pochybnosti o tom,
či listinný dôkaz - pracovný diár odporcu a v ňom uvedený záznam o stretnutí so D. U. 12.4.2002 je
alebo nie je autentický. V konečnom dôsledku však táto skutočnosť sama o sebe nemala vplyv na
rozhodnutie súdu a nie z tohto dôvodu bol odporca v konaní úspešný. Úspešnosť odporcu je založená na
záveroch znaleckého dokazovania a na tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal,

že peniaze boli odporcovi v žalovanom rozsahu odovzdané lebo ani výpoveď svedka V.. Q. v tomto
smere nie je dôvery hodná z dôvodov vyššie uvedených.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške
564,29 € (17.000,-- Sk), preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 331,94 € (10.000,-- Sk)
a z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané za tieto úkony právnej služby :

- príprava a prevzatie zastúpenia - 270,53 €
- odpor - 270,53 €
- porada s klientom 08.09.2006 - 270,53 €

- účasť na pojednávaní dňa 08.09.2006 - 270,53 €

- cestovné na pojednávanie dňa 08.09.2006 Košice - Trebišov - Košice - 2 x 50 km x 6,20 Sk/km +
spotreba 7 l x 33,50 Sk/l + náhrada za stratu času 273,-- Sk x 4 = 620 Sk + 234,50 Sk + 1.092,-- Sk
= 1946,50 Sk - 64,61 €

- vyjadrenie 17.06.2009 - 270,53 €

- účasť na pojednávaní dňa 16.09.2009 - 270,53 €
-cestovnénapojednávaniedňa16.09.2009Košice-Trebišov-Košice-2x50kmx0,18€/km+spotreba
7 l x 1,09 €/l + náhrada za stratu času 11,59 € x 4 = 18 € + 7,63 € + 46,36 € = 71,99 €
-
- účasť na pojednávaní dňa 26.10.2009 - 270,53 €

- cestovné dňa 26.09.2009 Košice - Trebišov - Košice - 2 x 50 km x 0,18 €/km + spotreba 7 l x 1,15 €/l
+ náhrada za stratu času 11,59 € x 4 = 18 € + 8,05 € + 46,36 € = 72,41 €
-
- porada s klientom 11.3.2010 ( 1 podľa vyhl. 209/2009 od 1.7.2009) - 135,26 €
- vyjadrenie 12.3.2010 - 270,53 €

- vyjadrenie zo dňa 08.01.2013 - 270,53 €
- účasť na pojednávaní dňa 09.01.2013 - 270,53 €
-cestovnénapojednávaniedňa09.01.2013Košice-Trebišov-Košice-2x50kmx0,18€/km+spotreba
7 l x 1,40 €/l + náhrada za stratu času 13,01 € x 4 = 80 € + 9,08 € + 52,04 € = 79,12 €

- pojednávanie dňa 30.01.2013 - 270,53 €
-cestovnénapojednávaniedňa30.01.2013Košice-Trebišov-Košice-2x50kmx0,18€/km+spotreba
7 l x 1,40 €/l + náhrada za stratu času 13,01 € x 4 = 80 € + 9,08 € + 52,04 € = 79,12 €

- vyjadrenie zo dňa 08.04.2013 - 270,53 €
- účasť na pojednávaní dňa 10.04.2013 - 270,53 €
-cestovnénapojednávaniedňa10.04.2013Košice-Trebišov-Košice-2x50kmx0,18€/km+spotreba
7 l x 1,40 €/l + náhrada za stratu času 13,01 € x 4 = 80 € + 9,08 € + 52,04 € = 79,12 €- vyjadrenie zo dňa 22.02.2014 - 270,53 €
- účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014 - 270,53 €

- cestovné na pojednávaní dňa 14.05.2014 Košice - Trebišov - Košice - 2 x 50 km x 0,80 €/km + spotreba
7 l x 1,40 €/l + náhrada za stratu času 13,40 € x 4 = 80 € + 9,08 € + 53,60 € = 80,68 €

- pojednávanie dňa 10.09.2014 - 270,53 €
-cestovnénapojednávaniedňa10.09.2014Košice-Trebišov-Košice-2x50kmx0,18€/km+spotreba

7 l x 1,40 €/l + náhrada za stratu času 13,40 € x 4 = 80 € + 9,08 € + 53,60 € = 80,68 €

- režijný paušál v r. 2005 - 2 x 150,-- Sk = 300 Sk - 9,95 €
- rok 2006 - 2 x 164,-- Sk = 328,-- Sk - 10,88 €
- rok 2009 - 3 x 6,93 € = 20,85 €
- rok 2010 - 2 x7,21 € = 14,42 €

- rok 2013 - 5 x 7,81 € = 39,05 €
- rok 2014 - 3 x 8,04 € = 24,12 €
- spolu režijný paušál - 119,27 €.

Spolu odmena s režijným paušálom 5.205,16 € + 20 % DPH - 1041 €, spolu trovy právneho zastúpenia

s DPH predstavujú 6.246,16 €. Trovy konania spolu so súdnym poplatkom a trov dôkazu predstavujú
7.142,39 €.

Súd nepriznal odmenu za tieto úkony právnej služby:
- vyjadrenie zo dňa 25.9.2006 m(čl.82)

- vyjadrenie zo dňa 13.10.2006 (čl.88).
Tieto vyjadrenia neobsahujú právne hodnotenie veci a nemožno ich považovať z úkon právnej služby v
zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. lebo ich obsahom je len návrh na vykonanie dôkazu,
a tak za ne nepatrí odmena.

- porada s klientom 15.09.2009, 26.10.2009- poukazujúc na to, že podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl č.
209/2009 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby - ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu. Právny zástupca odporcu nepreukázal,
že v týchto dňoch rokoval so svojim klientom viac ako 1 hodinu a potvrdenie, ktoré súdu predložil tomu
nenasvedčuje.

- porada s klientom 08.01.2013, 08.04.2013 a 22.4.2014.
Súd je toho názoru, že odmena za poradu s klientom je účtovaná duplicitne lebo bola zohľadnená pri
písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2013 / výsledkom porady bolo písomné podanie, za ktoré odmena
patrí a bola priznaná/ a je subsumovaná v odmene aj za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2013. Z
rovnakého dôvodu nebola priznaná náhrada ani za poradu s klientom 08.04.2013 výsledkom čoho

bolo písomne vyjadrenie zo dňa 08.04.2013, za ktorú náhradu súd priznal a účasť na pojednávaní
10.04.2013, za ktorú mu tak isto náhradu priznal.
Čo sa týka porady s klientom zo dňa 22.04.2014 a chybne uvedeného pojednávania dňa 23.04.2014 súd
konštatuje, že v tento deň sa pojednávanie neuskutočnilo ale sa uskutočnilo dňa 14.05.2014, za čo súd
odmenu priznal hoci ju právny zástupca nepožadoval. Z toho evidentne vyplýva, že porada s klientom

dňa 22.4.2014, ktorá mala predchádzať tomuto pojednávaniu /mylne uvedenému ako 23.4.2014/ zrejme
sa neuskutočnila, keďže pojednávanie dňa 23.04.2014 v tejto veci vytýčené nebolo.

Podľa § 148 ods. 1 OSP uložil súd navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi v tomto konaní, aby z
titulu preddavkovaných trov štátu uhradil na účet tunajšieho súdu 1057,64 €, ktorá suma bola vyplatená

zo štátnych prostriedkov v rámci znaleckého dokazovania v tejto veci ( suma 389,23 € za prvý posudok
a suma 668,43 € za druhý posudok).

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd navrhovateľovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
odporcu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.