Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/347/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812214590
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812214590.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu V. W., s.r.o., O., Q. XX, IČO: 35 925 922, proti žalovanému X.R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XXX, o zaplatenie 2.582,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 9C 51/2013-77 z 30.4.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.126,83 € s 5,75 % úrokom z
omeškania od 21. 03. 2013 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach
po 70,00 € mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 01. 05. 2013 až do
úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek
splátky; konanie ohľadom sumy 140 Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol . O náhrade trov

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu
domáhal zaplatenia sumy 2.582,21 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.173,46 €
od 5.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.9.2012medzipostupcomF.Q.a.s.,O.7,O.IČO:17324220ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcu

splatnú pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere vo výške 2582,21 Eur s príslušenstvom a
právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa
26.10.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný
v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatil. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2007 bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 166.896,00 Sk splatný v 36-tich mesačných splátkach vo výške
4.636,00 Sk. Žalovaný porušil ustanovenia bodu 4.17 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy

o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového
kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti,
spoločnosť F. Q., a.s. vypovedala zmluvu dňa 21. 12. 2009. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani
čiastočne. Pohľadávka žalobcu tak predstavovala sumu 2.582,21 Eur, ktorá pozostávala z neuhradenej
časti úveru, odkúpeného úroku a odkúpených poplatkov. Zároveň si uplatnil 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy neuhradenej časti úveru od 05.10.2012 do dňa zaplatenia. Na základe zisteného skutkového

stavu súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“ ) v platnom znení do 31.12.2007, § 53 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
spotrebiteľských úveroch v platnom znení do 31.12.2007, § 4 ods. 3, 4, 5 citovaného zákona, § 558 OZ, §
517ods.2OZ,§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.adospelkzáveru,žezozmluvyospotrebiteľskom
úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 4.315 € (130.000,00 Sk), ktorý mal žalovaný
splácať po 4.636,00 Sk mesačne. Uviedol , že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov

vo výške 18,41 %, avšak nie je uvedené z čoho a z akých položiek pozostáva. Zo zmluvy nie je
možné zistiť z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, z akých úrokov a iných poplatkov pozostáva.Žalovaný úver čerpal, preto zmluvu súd považoval za platnú, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods.
5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, od
spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Z platobnej

histórie úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver celkove v sume 130.000,- Sk ( 4.315,20 Eur) a na úhradu
úveru zaplatil 3.048,37 Eur . Neuhradený zostatok úveru, po zohľadnení späťvzatia žaloby žalobcom v
časti 140,00 Eur, činí 1.126,83 Eur, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu neuhradenej časti úveru
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,75 % zákonným
úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Zb. v platnom znení, odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalobca
nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu žalovanému. Súd povolil žalovanému
splácať dlh v mesačných splátkach po 70,- Eur v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním

žalobca . Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že žalovanému uloží
povinnosť uhradiť aj zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradil
mu trovy konania . Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 190,02 € , vrátane DPH.
Odvolanie odôvodnil z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.h/, podľa
§ 205 ods. 2 písm.d/ a písm.f/ O.s.p.. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa napadnutých

výrokovvyplýva,žesúdzamietolžalobuvčastisodôvodnením,podľaktoréhoveriteľnemôžepožadovať
úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Závery súdu ale nezodpovedajú skutkovej a právnej
stránke veci, keďže súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy uznanie dlhu žalovaným. Dohodu o uznaní
dlhu žalovaný dobrovoľne uzavrel a v tejto dohode bola výška dlhu žalovaného jednoznačne a nesporne
uvedená a uznaná, pričom uznanie dlhu nebolo v konaní namietané ani zo strany žalovaného. Je

nesporné, že rozdiel medzi celkovou sumou (cena úveru uvádzaná vo výške 166.896 Sk) a výškou úveru
predstavuje odplatu (úrok) za poskytnutie úveru. Záver súdu, podľa ktorého v zmluve nie je uvedený
úrok je tak nesprávny. Výška úroku zo Zmluvy vyplýva, na základe údajov o úvere (t.j. o jeho výške,
celkovej sume na vrátenie, výške mesačnej splátky, a o počte mesačných splátok) bol vypočítaný aj
ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov (18,41 %). Nie je preto opodstatnené tvrdenie súdu o

tom,žezoZmluvynevyplývazčohoročnápercentuálnamieranákladovpozostáva.Naopakjenesporné,
že Zmluva obsahuje všetky predpoklady na jej výpočet. Žalobca v podanej žalobe nepožaduje od
žalovaného také plnenie, ktoré nie je uvedené v Zmluve, ale len plnenie zo Zmluvy vyplývajúce. Závery
súdu prvého stupňa sú v rozpore s obsahom Zmluvy.

Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúco z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi

realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,
ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorýchje založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom

zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06)
vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka
týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch

odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má
odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo
ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.

Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje
nezrozumiteľnédôvody,prichádzadoúvahyibazrušenierozhodnutiaavrátenievecisúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého výroku rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré

viedli súd k zamietnutiu žaloby vo zvyšnej časti. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozsudku zakladá
jeho nepreskúmateľnosť, preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku, nakoľko neuvedenie
zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú
správnosť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení týkajúcom sa zamietavej časti rozsudku len uviedol, že z platobnej
histórie úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver v celkovej sume 130.000 Sk ( 4.315,20 € ) a na úhradu
úveru zaplatil 3.048,37 €. Neuhradený zostatok úveru po zohľadnení späťvzatia žaloby žalobcom v
časti 140 € činí 1.126,83 € a preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu neuhradenej časti úveru a

vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,75 % zákonným
úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom
znení, odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie
predžalobnej výzvy na splnenie dlhu žalovanému. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať
za dostatočné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 2.582,21

€ s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.173,46 € od 5.10.2012 až do zaplatenia,
pričom pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 2.582,21 € z neuhradenej časti úveru, odkupného úveru a
odkúpených poplatkov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi 1.126,83 € s 5,75
% úrokom z omeškania od 21.3.2013 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanému žalovanú sumu splácať
v 70 € mesačných splátkach. Konanie ohľadom sumy 140 € z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. Taktiež

súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov
vo výške 18,41 €, ale nie je uvedené, z akých položiek pozostáva a preto zo zmluvy nie je možné
zistiť, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, z akých úrokov a iných poplatkov pozostáva, pričom
žalobca v podanom odvolaní uvedenú skutočnosť namieta a tvrdí, že je nesporné, že zmluva obsahuje
všetky predpoklady na jej výpočet a preto namietal závery súdu prvého stupňa, ktoré sú nesprávne a

v rozpore s obsahom zmluvy. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd pri svojom rozhodnutí nevzal do
úvahy uznanie dlhu žalovaným, ktorá sa nachádza na č.l. 58. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je možné zistiť hore uvedené skutočnosti v zmysle napádaných odvolacích dôvodov uvádzaných
žalobcom v podanom odvolaní.

V ďalšom konaní tak bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie vyplývajúcim z §
157 ods. 2 O.s.p., aby bolo presvedčivé a úplné a to čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej
časti, z akých nárokov tento výrok pozostáva a z akých dôvodov súd dospel k záveru o zamietnutížaloby v prevyšujúcom rozsahu s poukazom na odôvodnenie žaloby, ako aj skutočnosti uvádzané
žalobcom v podanom odvolaní, prihliadnuc aj na dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi účastníkmi
konania obsiahnutú v spise (na č.l. 58). V danom zmluvnom vzťahu bude nevyhnutné prihliadať na

to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou žalovaného, ako spotrebiteľa a
starostlivo rozlišovať uplatnené nároky zo strany žalobcu. Žiadnym spôsobom ale nemožno spochybniť
právo žalobcu upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok, tieto však
musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne
deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.