Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206266
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:1113206266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR,
a.s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 1/A, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: X.. C. P., nar.
X.X.XXXX, bývajúcemu v J., H. XX, o zaplatenie 663,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2014, č. k. 35C/426/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
663,88 € a nahradiť mu trovy konania, predstavujúce uhradený súdny poplatok vo výške 39,50 € do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť doplatok súdneho poplatku
vo výške 20 € na účet Okresného súdu Košice I. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 19.5.2014 č.
k. 35C/426/2013-40 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 663,88 € titulom ceny odplaty za službu
CD-55 - vedenie účtu majiteľa v zmysle § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách.

Uviedol, že uznesením zo dňa 24.9.2014, č. k. 35C/426/2013-49 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15
dní od doručenia uznesenia písomne sa k veci vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa
odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bol teda riadne poučený v zmysle § 114
ods. 5 O.s.p. Uznesenie bolo žalovanému do vlastných rúk doručené dňa 27.10.2014, pričom v súdom
stanovenej lehote sa k veci nevyjadril, preto súd konštatoval, že boli splnené podmienky na vyhlásenie

rozhodnutia bez nariadenia pojednávania v zmysle § 153b O.s.p. a to rozsudkom pre zmeškanie.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku, § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom k tomu, že ide o drobný
spor, boli splnené aj v tomto smere podmienky, pre ktoré nie je na prejednanie veci samej potrebné
nariaďovať pojednávanie a možnosť rozhodnúť len na základe listinných dôkazov. S poukazom na ust.
§ 99, § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách zaviazal žalovaného

na zaplatenie žalovanej sumy.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania potrebnú na účelné uplatňovanie práva, pričom trovy predstavujú sumu uhradenú za súdny
poplatok z návrhu na začatie konania 39,50 €.

Výrok o doplatení súdneho poplatku žalobcom odôvodnil súd prvého stupňa ustanoveniami zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a to § 2 ods.1 písm.a/, § 5 ods.1
písm.a/, § 6 ods.1, § 7 ods.11 a položkou 1 písm.a/ prílohy citovaného zákona.

V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie z dôvodu, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal posúdenie predložených dôkazov žalobcu
a žalovaného, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré súdu neboli známe v
zmysle § 205a. Ako nové skutočnosti uviedol, že so žalobcom nikdy nepodpísal zmluvu o vedení účtu
na cenné papiere, neprevzal od žalobcu v žiadnej forme predmetné cenné papiere - akcie a ani mu

nedal pokyn, aby mu poskytoval službu, za ktorú teraz vymáha platbu 663,88 € v zmysle zákona o
cenných papieroch. Do dnešného dňa tiež nedostal a ani nikdy neprevzal od žalobcu žiadny písomný
dokument, napr. registračný poriadok alebo výzvu na plnenie nejakej povinnosti voči nemu. Pokiaľ
žalobca vymáha platbu za služby poskytnuté v rokoch 2008 a 2009 žalovaný uviedol, že v tom čase
cenné papiere - akcie predmetného ISIN od emitenta FNM na Rudný projekt a.s. Košice neexistovali a

žiadne iné cenné papiere - akcie nevlastnil. Ako dôkaz pripojil výpis z Obchodného registra Slovenskej
republiky na predmetnú akciovú spoločnosť s tým, že Krajský súd Košice vyhlásil uznesením sp. zn.
4K 190/00-9 zo dňa 8.12.2000 konkurz a stanovil správcu konkurznej podstaty, do ktorej bezo sporu
patria aj cenné papiere a to akcie predmetnej spoločnosti. Na základe uznesenia krajského súdu 4K
190/00-46 zo dňa 8.12.2003 bola spoločnosť v zmysle § 68 zákona č. 513/91 vymazaná dňa 2.6.2004

z Obchodného registra Slovenskej republiky a povinnosťou správcu konkurznej podstaty S.. S. U.
bolo uvedené skutočnosti oznámiť Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s., že takéto cenné
papiere - akcie predstavujúce majetok spoločnosti Rudný projekt a.s. Košice dňom 2.6.2004 neexistujú v
žiadnejforme.Žalovanývyslovilvodvolanínázor,žežalobcachcerozhodnutímsúduzískaťbezdôvodné
obohatenie, pretože na platbu nemá žiaden nárok. Na záver uviedol, že pokiaľ sa doposiaľ k celému

predmetnému sporu nevyjadril bolo to z dôvodu, že bol dlhodobo v zahraničí a nemal dostatok informácii
a až dnes prevzal rozsudok Okresného súdu Košice I.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že dňa 25.4.1993 bol strediskom cenných

papierov SR a.s. (v súčasnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s.) zriadený účet majiteľa
cenných papierov č. ú. XXXXXXXXXXXX vedený na meno C. P., r. č. XXXXXXXXX. Na základe
poskytovania služby - vedenie účtu majiteľa v predmetných rokoch vznikla žalovanému povinnosť platiť
žalobcovi poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu. Preto žalobca fakturoval
žalovanému poplatok za vedenie účtu - služba CD-55 za rok 2008 v súlade s cenníkom v znení platnom

ku dňu vystavenia faktúry sumu 331,94 € a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 splatnou
28.2.2009 a za rok 2009 sumu 331,94 € faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2009, splatnou dňa
15.2.2010. Fakturované sumy žalovaný avšak do dnešného dňa neuhradil, preto sa svojho nároku
domáha žalobca súdnou cestou. Pokiaľ žalovaný v odvolaní popiera existenciu právneho vzťahu so
žalobcom s tým, že nepodpísal s ním žiadnu zmluvu o vedení účtu a nedal pokyn k tomu, aby mu

žalobca poskytoval službu - vedenie účtu majiteľa, žalobca poukázal na to, že tento právny vzťah
vznikol v súlade s ust. § 56 a § 58 zákona č. 600/1992 Zb. a nevyžadoval pre zriadenie účtu majiteľa
žiadnu zmluvu. Keďže sa žalovaný zúčastnil kupónovej privatizácie, na zriadenie účtu sa rovnako
nevyžadovala osobitná žiadosť. Ani v súčasnosti zákon č. 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
rovnako nevyžaduje zmluvu o zriadení alebo ďalšom vedení účtu. Poukázal na ust. § 164a ods.1 veta

prvá zákona č. 566/2001 Z.z. ale aj § 99 ods.3 písm. b/, citovaného zákona a uzavrel, že je nepochybné,
že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah súvisiaci s vedením účtu majiteľa na základe
evidencie cenných papierov na účtu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Evidenciu cenných
papierov na účte v rokoch 2008 a 2009 žalobca preukázal na základe predložených spätných výpisov
z účtu žalovaného. Vzhľadom na podobu cenných papierov, ktorých vlastníkom bol žalovaný, bolo

nevyhnutné v zmysle zákona tieto cenné papiere evidovať na účte majiteľa. Tieto predstavujú majetkové
právo ich majiteľa, ktorý s nimi môže na základe vlastného rozhodnutia vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť nakladať, previesť ich či iným spôsobom s nimi disponovať. Majiteľ je povinný rovnako
ako každý iný subjekt práva znášať príslušné náklady, ktorými sú predovšetkým poplatky zavedenie účtumajiteľa. Žalovaný bol rovnako oprávnený zriadiť si účet majiteľa u niektorého z členov CDCP a presunúť
naň svoje cenné papiere. Vlastníctvo a to aj vlastníctvo k cenným papierov zaväzuje a predovšetkým je
vecou daného majiteľa zaujímať sa o takéto vlastníctvo ako aj súvisiace povinnosti z neho vyplývajúce.

Poplatok za vedenie účtu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou, pričom postupoval v súlade so
zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a určil dátum
splatnosti tak, aby zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku. Predmetné faktúry
boli žalovanému zasielané na adresu trvalého bydliska evidovanú v CDCP v súvislosti s vedením účtu a
rovnako žalobe predchádzala aj výzva na úhradu nedoplatku za rok 2008 zo dňa 6.2.2013. Pri zrušovaní

predmetnej emisie cenných papierov a výmaze cenných papierov z účtu žalovaného postupoval žalobca
v súlade s postupom stanoveným v Prevádzkovom poriadku a teda v súlade so zákonom o cenných
papierov. Poukázal pritom na prevádzkový poriadok, ktorý stanovuje osobitný postup pri zrušení emisie
ako aj pri výmaze cenných papierov z účtov vlastníkov a tieto postupy žalobca v celom rozsahu dodržal.
V súvislosti s predmetnou emisiou cenných papierov došlo k zanedbaniu povinnosti na strane emitenta,
ktorý nikdy neuzavrel s CDCP zmluvu o zrušení emisie cenných papierov v zmysle prevádzkového

poriadku a to čl. 13 bodu 3 časti III a bodu 6, 7 časti III. V prípade zániku emitenta bez právneho nástupcu
CDCP zruší aj z vlastného podnetu emisiu takéhoto emitenta a to na základe relevantných dokladov
preukazujúcich takýto zánik v zmysle ust. § 108 Zákona o cenných papierov. V danej veci žalobca zrušil
predmetnú emisiu cenných papierov z dôvodu zániku emitenta bez právneho zástupcu dňa 10.12.2009
na základe vlastného podnetu a zistených skutočností, pričom informácie o takto zrušených emisiách

žalobca zverejňuje na svojom webovom sídle www.cdcp.sk . Tvrdil, že nie je jeho
povinnosťou skúmať, či emitenti, ktorí vydali emisiu cenných papierov zanikli bez právneho nástupcu a
je v prvom rade povinnosťou emitentov, aby si plnili svoje povinnosti, pretože CDCP vykonáva činnosti v
súlade so zákonom o cenných papierov a na základe známych a relevantných údajov. Z jeho strany teda
nedošlo k pochybeniu v súvislosti so zrušením emisie cenných papierov a výmazom cenných papierov

z účtu odporcu, ale k danej situácii došlo v dôsledku nekonania emitenta, keďže v predmetných rokoch
2008 a 2009 žalobca naďalej viedol žalovanému ako majiteľovi účet, vychádzal z aktuálnych údajov v
evidencii, poskytoval mu službu, za ktorú mu patrí odplata v zmysle zákona.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku
nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods.1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového

stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd na základe
vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav veci, vykonal dostatočne potrebné dokazovanie
na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p. Postupu prvostupňového
súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení
niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania žalovaného, odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods.2
písm.c/, e/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. znamená, že ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol

spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal,
vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

Podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. nesprávne posúdenie veci môže spočívať v tom, že súd prvého
stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo že správne použitý právny predpis

nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu
právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že
také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho
právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu.

V zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. e/ O.s.p. sú skutočnosti alebo dôkazy podľa §
205a ods.1 O.s.p. také, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú odvolacím dôvodom len
vtedy, ak :a) sa týkajú podmienok konania vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo prísediaceho alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p. a
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný bol súdom riadne poučený o procesných právach
a povinnostiach vrátane ust. § 120 ods.4 O.s.p., poučenie prevzal podľa doručenky pripojenej v spise na
č. l. 71 dňa 27.10.2014, k návrhu sa vôbec nevyjadril a do rozhodnutia súdu vo veci samej nepredložil
žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov a netrval ani na pojednávaní. Naopak žalobca
svoj nárok oprel o dostatočné dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vzal do úvahy, posúdil ich a výsledkom
bolo jeho vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, dôkazy, ktoré boli v konaní predložené náležite
vyhodnotil a napokon ani k odvolaniu nepriložil žalovaný také relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôvodov vykoná.

Súd môže vykonať výnimočne aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. V zmysle ods.4 tohto ustanovenia súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a
O.s.p. V danej veci neboli splnené podmienky uvedené v § 205a O.s.p., aby odvolací súd prihliadal na
skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní.

Na č. l. 74 nachádza sa zoznam vecí na vyhlásenie rozhodnutí určených na deň 3.12.2014 na Okresnom

súde Košice I v senáte 35C, č. dv. 117/I. posch., pričom je prítomný záznam o vyvesení na úradnej tabuli
Okresného súdu Košice I vyhlásenia predmetného rozsudku dňa 27.11.2014, zvesené dňa 3.12.2014.

V predmetnej veci jednoznačne ide o drobný spor, boli splnené všetky podmienky na vyhlásenie
rozsudku bez nariadenia pojednávania a na základe dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii vo veci aj

správne rozhodol vrátane výroku o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. Ani v odvolacom
konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 242 ods.1 O.s.p. s tým, že žalobca,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.