Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411213978
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411213978.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. V., G..
XX.X.XXXX, K. M. XX, V. L., štátna občianka SR, 2/ Q. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, V. L., štátny
občan SR, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Grösslingova 45, Bratislava, proti
odporcovi: M. E., G.. XX.X.XXXX, E. K. E. X, K., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária
KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Grösslingova 51, Bratislava, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, na odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 12. marca 2014, č.k. 16C/294/2011-186, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,89 euro, na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie
KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXXX XXXX
XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktorým sa
domáhali uložiť odporcovi povinnosť: a/ strpieť umiestnenie a užívanie inžinierskych sietí - vodovodnej

prípojky a elektrického vedenia na pozemku, parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy a nádvoria, o výmere
182 m2, kat. územie Dúbravka a vstup na povrch tohto pozemku z dôvodu nevyhnutných opráv a údržby
uvedenýchinžinierskychsietíab/ strpieťnavrhovateľomv1/a2/radeanimiurčenýchtretíchosôbvjazd,
výjazd, prechod a prejazd cez pozemok odporcu na nehnuteľnosti, ktorých sú navrhovatelia vlastníkmi,
a to peši ako aj motorovým vozidlom. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade uložil ďalej povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 409,72 euro a náhradu iných
trov konania 194,16 euro k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § §130 ods.1, § 151n ods.1 veta prvá zák.č. 40/1964
Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že navrhovatelia v 1/,2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
území Dúbravka, pozemkov parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č.
XXXX/XXX - záhrady o výmere 420 m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 113 m2 s tým, že na parc. č.
XXXX/X sa nachádza záhradná chata so súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX. Navrhovatelia

uvedenénehnuteľnostinadobudlinazákladeKúpnejzmluvyč.XKXXXX-XXzodňa4.12.2001,tieto mali
v dočasnom užívaní na základe Nájomných zmlúv č. XXX/XXXX zo dňa 26.5.1969, Zmluvy o dočasnom
užívaní národného majetku zo dňa 29.12.1984 a Zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 22.5.1995.
Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Dúbravka pozemku parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 182 m2, ktorú nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2008.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade k svojim nehnuteľnostiam chodili cez pozemok odporcu a to až do doby,
kým ho odporca nenadobudol do vlastníctva, kedy ho oplotil.

Knávrhuvčastiouloženiepovinnostistrpieťumiestnenieaužívanieinžinierskychsietíavstupnapovrch
tohto pozemku z dôvodu nevyhnutných opráv a údržby týchto inžinierskych sietí súd prvého stupňa
konštatoval, že na pozemku odporcu sa nachádzajú inžinierske siete - vodovodná prípojka a elektrické
vedenie, pričom vodu a aj elektrinu z tohto vedenia odoberajú okrem iných aj navrhovatelia v

1/ a 2/ rade. Odporca dňa 8.2.2011 doručil na Mestskú časť Bratislava - Dúbravka Ohlásenie na drobnú
stavbu „vodovodná a kanalizačná prípojka“ s miestom stavby na pozemkoch, parc. č. XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX/XXX Q. XXXX/XXX v kat. území Dúbravka s tým, že o. i. vodovodná prípojka v celkovej
dĺžke 37 m bude pripojená z jestvujúcej vodovodnej šachty na parc. č. XXXX/X v ktorej bude umiestnený
vodomer, prípojka vody bude vedená z tejto parcely cez parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX Q.
XXXX/XXX. Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad k tomuto nemala námietky.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že tieto inžinierske siete sa na pozemku
odporcu parc. č. XXXX/XX nachádzajú, a preto nie je daný dôvod, aby odporca strpel ich umiestnenie.
Navrhovateliav1/a2/radetietoinžinierskesietedlhodoboužívajú,doterazichodporcaodnichneodpojil
a zo strany odporcu im nie je znemožnené ich užívanie, a to ani v prípade vykonania nevyhnutných

opráv a údržby (čo sami uviedli vo svojej výpovedi). Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
odporca navrhovateľov v 1/a 2/ rade v užívaní uvedených inžinierskych sietí nijako neobmedzuje, súd
prvého stupňa v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

K návrhu v časti o uloženie povinnosti strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok odporcu

navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a nimi určených tretích osôb peši ako aj motorovým vozidlom súd prvého
stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovatelia od začiatku užívania svojich nehnuteľností
využívali k prístupu k svojim nehnuteľnostiam pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorý je v súčasnosti vo
vlastníctve odporcu dôvodiac tým, že neexistuje žiadna iná cesta, ktorá by im umožňovala prístup k
svojim nehnuteľnostiam, a to aj motorovým vozidlom. Z predložených fotografií súd prvého stupňa

zistil, že na pozemku odporcu sa nachádzali predtým, než si ho odporca oplotil, vyjazdené koľaje od
motorových vozidiel. Ďalšími predloženými fotografiami navrhovatelia v konaní preukazovali, že iná
prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam neexistuje, keďže z opačnej strany ako sa nachádza pozemok
odporcu , sa nachádza Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, do ktorej je vjazd motorovými vozidlami
zakázaný. Tým, že ako jedinú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívali pozemok, ktorý je v

súčasnosti vo vlastníctve odporcu, a to už od roku 1969 (od doby od kedy začali svoje nehnuteľnosti
užívať), podľa ich názoru splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania.

Súd prvého stupňa konštatoval, že základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. K vydržaniu nestačí len chovanie, ktoré by mohlo byť

obsahom takéhoto práva (prechádzanie cez cudzí pozemok); také chovanie, ktoré má viesť k vydržaniu,
musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa takto chová, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe
rôznych právnych dôvodov alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie.
Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. K vydržaniu práva
nestačí to, keď sa niekto chopí jeho držby, je treba aby jeho držba bola oprávnená. Pokiaľ sa vlastník
nehnuteľnosti uspokojí len s ústnym prejavom, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je
spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je nikde uvedená, nemôže
byť v dobrej viere, že mu takéto právo náleží.

Z dokazovania vyplynulo, že odporca zakúpil pozemok bez tiarch, kedy s
vlastníctvom pozemku nebolo spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Navrhovatelia v 1/
a 2/ rade mali vedomosť o tom, kto bol vlastníkom pozemku parc. č.XXXX/XX predtým, ako sa stal
jeho vlastníkom odporca a i o tom, že tento pozemok slúži k prechodu peši a

motorovými vozidlami. Z fotografií založených navrhovateľmi vyplynulo, že na tomto pozemku nebol
nikdy urobený pevný povrch, boli na ňom len vyjazdené koľaje od motorových vozidiel. Súd prvého
stupňa konštatoval, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže vydržať len oprávnený držiteľ,
t. j. ten, kto tvrdené právo vykonáva pre seba so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, žemá k veci právo. K naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo
vykonávané, pričom vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone nebránil, prípadne, že bolo vykonávané tzv.
„od nepamäti“. Preto ak niekto tvrdí, že má k veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí tvrdiť

okrem iného okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobrú vieru, teda okolnosti svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, a teda nielen samu dobrú vieru ako svoje vnútorné presvedčenie. Na základe
uvedených skutočností, aj keď navrhovatelia v 1/ a 2/ rade dlhodobo (dlhšie ako 10. rokov) využívali
vyššie uvedený pozemok ako prístupovú komunikáciu k svojim nehnuteľnostiam, podľa názoru súdu
prvého stupňa nepreukázali zákonné predpoklady na vydržanie predmetného pozemku. Vzhľadom na

uvedené a i na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia majú prístup k svojim
nehnuteľnostiam zabezpečený inak, súd prvého stupňa návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Súd prvéhostupňazamietolnávrhnadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedka Ing.Knurovského
a vykonanie ohliadky predmetných nehnuteľností dôvodiac hospodárnosťou konania, nakoľko vzhľadom
na vykonané dokazovanie by tieto dôkazy nemali vplyv na rozhodnutie vo veci.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi priznal právo
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 409,72 euro a inú náhradu trov konania vo výške 194,16
euro, ktoré predstavujú stratu na zárobku odporcu, ktorý sa zúčastnil pojednávaní dňa 22.5.2013, dňa
2.10.2013 a dňa 12.3.2014, 8 hodín pracovného času x mesačný zárobok po zrážke dane z príjmov

na jednu hodinu pracovného času 8,09 euro (§ 72 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších
zmien). Trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, za jeden úkon právnej pomoci za rok 2013 priznal 60,07 euro (§ 11 ods. 1 cit.
vyhl.) za úkony- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.1.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie
k návrhu zo dňa 21.5.2013, účasť na pojednávaniach dňa 22.5.2013 a dňa 2.10.2013 a za rok 2014

priznal odmenu 61,87 euro za účasť na pojednávaní dňa 12.3.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ , d/ cit.
vyhl.) v celkovej sume 302,15 euro, paušálnu sumu 4 x 7,81 euro (úkony za rok 2013) a 1 x
8,04 euro (úkon za rok 2014) = 39,28 euro, spolu 341,43 euro s 20% DPH 68,29 euro, t. j. spolu 409,72
euro. O platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p..

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a uložil odporcovi povinnosť strpieť vjazd, výjazd, prechod a
prejazd cez pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 182 m2 navrhovateľom
v 1/ a 2/ rade a nimi určených tretích osôb, a to peši, ako aj motorovým vozidlom, alebo aby vec zrušil
a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovali skutkové okolnosti prípadu

a konštatovali, že vyše 30 rokov mali prístup motorovým vozidlom k svojim nehnuteľnostiam cez
prístupovú cestu, ktorá mala charakter „ lesnej cesty“. Odporca túto cestu zablokoval tým, že začal
stavené práce, ktorými im znemožnil prístup k svojim pozemkom. Po preverovaní tvrdení odporcu o tom,
žemajúmožnosťksvojimnehnuteľnostiamprechádzať ajcezinúprístupovúcestuvedúcucezchránenú
krajinnú oblasť Malé Karpaty odvolatelia narazili na závažný problém v tom, že cez uvedené chránené

územie môžu svojim motorovým vozidlom prechádzať len na základe povolenia LESY Slovenskej
republiky, š.p., ktoré má len krátkodobý charakter a poskytuje sa na obdobie maximálne dvoch rokov.
Cena za vydanie povolenia je v súčasnej dobe približne 10 euro a je predpoklad, že do budúcna sa
zvýši na 100 až 300 euro ročne. Podľa ústneho stanoviska vedúceho lesnej správy Bratislava bolo
vylúčené, aby takýto súhlas poskytli pre motorové vozidlá tretích osôb okrem vlastníka. V dôsledku

činnostiodporcupretoodvolateľomvzniklizávažnékomplikácie prístupukichnehnuteľnostiam,spojené
s ťažkosťami a každoročnou administráciou pri vybavovaní príslušného povolenia ako aj finančnou
záťažou pre ich rozpočet.

Odvolatelia konštatovali, že splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania v dôsledku čoho

nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc.č.
XXXX/X - ostatné plochy o výmere 182m2 evidovaného na LV č. XXXX O.re kat. územie Dúbravka,
obec Bratislava - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV strpieť právo vjazdu, výjazdu, prechodu a prejazdu
navrhovateľov, a to peši ako aj motorovým vozidlom. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že predmetný pozemok odporcu bol nimi ako aj ich právnymi predchodcami dlhodobo využívaný (od

roku 1969) ako jediná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam. Po celú dobu boli presvedčení o tom, že
právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok vykonávajú právom a že im teda toto právo voči pozemku
patrí, pričom predchádzajúci vlastníci predmetného pozemku odporcu toto právo rešpektovali a trpeli.
PoukazujúcnazáveryrozhodnutiaNSSR5Cdo39/1999týkajúcesavydržaniapráva zodpovedajúcehovecnému bremenu cesty pri jej dlhoročnom užívaní, § 151o ods. 1 Oč. zákonníka konštatovali, že záver
súdu prvého stupňa o nepreukázaní zákonných predpokladov na vydržanie predmetného pozemku
považujú za predčasný. V danom prípade je potrebné objasniť situáciu v okolí ich chaty i susediacich

pozemkovavsúvislostisichobranoubolopotrebnésavyporiadaťis tým,žedonehnuteľnostineexistujú
iné prístupové cesty, ktoré môžu používať. Na základe uvedeného odvolatelia konštatovali, že súd
prvého stupňa v danej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p), jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods.2 písm. f/ O.s.p.) a súd prvého stupňa nevykonaním navrhnutých dôkazov neúplne zistil skutkový

stav veci a odňal im možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.).

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že cez jeho pozemok neviedla a ani
nevedie žiadna miestna komunikácia alebo „lesná cesta“. Z ust. § 151o ods.1 Obč. zákonníka vyplýva,

že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým
existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej
strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane
je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený

subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého
plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Navrhovatelia v konaní
nepreukázali, že splnili zákonné predpoklady pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Navrhovateľom, ktorí do roku 2009 prechádzali cez cudzí pozemok do dnešného dňa chýba právny titul
na prechod a prejazd, resp. iné užívanie pozemku a v konaní nepreukázali svoju dobromyseľnosť, že

im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120
ods.1 O.s.p.)zhľadiskaposúdeniaopodstatnenosti uplatnenéhonávrhu,výsledkyvykonaného

dokazovaniasprávnezhodnotil(§132O.s.p.)anaichzákladedospelksprávnymskutkovýmaprávnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľov v 1/ a 2/ rade považuje odvolací súd
za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania
je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom
odvolateľa,ktorýzahrňujevsebe jednakkvalitatívnuako ikvantitatívnustránkuasámodvolateľsi
spravidlaurčujerozsah,vakommábyťnapadnutérozhodnutieodvolacímsúdompreskúmanéadôvody,

z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov navrhovateľov obsiahnutých v podanom
odvolaní, vzťahujúcich sa len na výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh v časti o uloženie
povinnosti odporcovi strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok parc. č. XXXX/X, druh
pozemku: ostatné plochy o výmere 182 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. územie Dúbravka,

obec Bratislava - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a nimi určených tretích
osôb, a to peši, ako aj motorovým vozidlom.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu

po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku
rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zamietol návrh
v časti o uloženie povinnosti odporcovi strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok parc. č.
XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 182 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. územie
Dúbravka, obec Bratislava - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a nimi

určených tretích osôb, a to peši, ako aj motorovým vozidlom. Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia
vzťahujúceho sa k uvedenému výroku dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce podstatný právny význam pre posúdenie veci , odvolací súd osvojac si vecné a právne
dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust.
§ 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľov v 1/ a 2/ rade (§ 212
ods.1 O.s.p.) udáva nasledovné.

K navrhovateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.
vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s.
p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §
133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľov, že rozsudok prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval
správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.V prejednávanom prípade je z vykonaného dokazovania nesporné, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Dúbravka, pozemkov
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere

420 m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 113 m2 s tým, že na parc. č. XXXX/X sa
nachádza záhradná chata so súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX (navrhovatelia uvedené
nehnuteľnosti nadobudli na základe Kúpnej zmluvy č. XKXXXX-XX zo dňa 4.12.2001, tieto mali v
dočasnom užívaní na základe Nájomných zmlúv č. XXX/XXXX zo dňa 26.5.1969, Zmluvy o dočasnom
užívaní národného majetku zo dňa 29.12.1984 a Zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 22.5.1995).

Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Dúbravka pozemku parc. č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 182 m2, ktorú nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2008.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade k svojim nehnuteľnostiam v minulosti chodili cez pozemok odporcu a to
až do doby, kým ho odporca nenadobudol do vlastníctva a kým ho neoplotil. Vzhľadom na to, že
odporca kúpil označenú nehnuteľnosť bez akýchkoľvek tiarch obmedzujúcich ho vo výkone vlastníckeho
práva v prospech niekoho iného, je v nadväznosti na uplatnený návrh v časti o uloženie povinnosti

odporcovi strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok parc. č. XXXX/X - ostatné plochy
o výmere 182 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. územie Dúbravka, obec Bratislava - m.č.
Dúbravka, okres Bratislava IV navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a nimi určených tretích osôb, a to peši, ako
aj motorovým vozidlom podstatnou právnou otázkou posúdenie, či navrhovatelia v 1/ a 2/ rade splnili
zákonné predpoklady pre vydržanie takéhoto práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

Je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
môže vydržať len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto tvrdené právo vykonáva pre seba so zreteľom
k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že má k veci právo. V danej veci z výsledkov vykonaného
dokazovania, a to i s prihliadnutím na existenciu faktického chovania navrhovateľov v 1/ a 2/ rade

a ich právnych predchodcov, ktorí od roku 1969 využívali na prechod a prejazd pešo a motorovými
vozidlami nehnuteľnosť odporcu, nebolo preukázané, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade (a ani ich právni
predchodcovia ) boli vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im toto právo patrí (§ 130 ods.1
Obč. zákonníka). Odvolateľom je treba dať do pozornosti, že pri posudzovaní dobrej viery súd nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa a táto sa musí vzťahovať aj na objektívne

okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol
mať za následok vznik práva. Titul nadobudnutia držby tu nemusí byť, avšak držiteľ musí byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že jeho držba sa o taký titul opiera. V danej veci navrhovatelia v 1/ a 2/
rade však tútopodstatnúokolnosťnepreukázali.Pokiaľvodvolanípoukazujúnato,ževpráveprechodu
a prejazdu cez pozemok odporcu im nikdy predchádzajúcimi vlastníkmi nebolo bránené a títo tento stav

trpeli , táto argumentácia nemá vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov prijatých súdom
prvého stupňa. Vlastníkovi pozemku, ktorý niekto používa k prechodu alebo prejazdu, musí byť totiž
dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena a vlastník tento stav musí trpieť, inak nemôže ísť o
držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom
držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu (napr. výprosy, obligácie, verejné užívanie)

alebo bez právneho dôvodu; takéto správanie však nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1568/2012). Pokiaľ odvolatelia poukazujú na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo 39/199 týkajúce sa vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu cesty pri jej dlhoročnom užívaní je treba uviesť, že tento právny záver prijatý dovolacím súdom
nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania

(vrátane doloženej fotodokumentácie) nevyplynulo, že do roku 2008 používaný prechod cez pozemok
odporcu zodpovedá charakteru pozemnej komunikácie vymedzeného v ust. vyhlášky č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách v platnom znení (pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti,
cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných
a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými

obrubami chodníkov alebo zelených pásov). Z obsahu podaného odvolania nevyplynula ani žiadna
okolnosť,dôsledkomktorejbybolaúvahaonesprávnosti skutkovýchzáverovsúduprvéhostupňaotom,
že vstup k svojim nehnuteľnostiam majú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade zabezpečený cez inú prístupovú
cestu nachádzajúcu sa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Okolnosť, že navrhovatelia musia
každédvarokypožiadaťospoplatnenéadministratívneudelenievýnimky vstupudo Chránenejkrajinnej

oblasti Malé Karpaty nepovažuje odvolací súd za prekážku, ktorá môže vážnym a zásadným spôsobom
narúšať výkon vlastníckych práv navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (výsluchu svedka T.. M. C., vykonanie obhliadky na mieste samom) je treba

uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav,
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K
uvedenému je treba uviesť, že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov
alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony,
spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou
konajúceho súdu(§120ods.1,2 O.s.p.),anieúčastníkovkonania.Vsúvislostisoznačenýmidôkaznými
návrhmi navrhovateľov v 1/ a 2/ rade odvolací súd konštatuje, že vykonanie takéhoto dokazovania pri

zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania , sa i jemu javí ako nadbytočné,
nesmerujúce k preukázaniu okolností podstatných pre právne a skutkové posúdenie návrhu v časti
o uloženie povinnosti odporcovi strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok parc. č. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 182 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. územie Dúbravka , obec
Bratislava - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a nimi určených tretích

osôb, a to peši, ako aj motorovým vozidlom.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako
vecne správny (vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219
ods.1,2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1
O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi na základe jeho návrhu priznal
náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 83,99
euro, ktoré mu vznikli podľa § 14 ods.1, § 11 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej

služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.6.2014, s výškou odmeny 61,87 euro, paušálnej náhrady
v sume 8,04 euro, 20% DPH vo výške 13,98 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods.
1 O.s.p.. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2
zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote

zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.