Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243705
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111243705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľky:

V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom,
sídlo Riečna 2, Bratislava, proti odporkyni: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava, zastúpená
JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, sídlo Ružová dolina 27, Bratislava o ochranu vlastníckeho práva
podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka - vyprataním bytu

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať trojizbový byt č.1 na I. poschodí bytového domu O. Z., súpisné
číslo XXXX, vchod N. XX, postavený na parcele číslo XXXXX spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela registra C, parcela

číslo XXXX-zastavaná plocha a nádvoria o výmere 454 m2, v 1986/10000v podiele 1/1, katastrálne
územie M. W., list vlastníctva č. XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania JUDr. Jurajovi Hadrbulcovi vo
výške 360,96 EUR na účet vedený v M. M. F..M.., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, VS : XXXX, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 12.12.2011, doručeným tunajšiemu súdu 22.12.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim
rozhodnutím uložil odporkyni povinnosť vypratať trojizbový byt č.1, na I. poschodí bytového domu O. Z.,

súpisné číslo XXXX, vchod N. XX, postavený na parcele číslo XXXXX spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela registra
C, parcela číslo XXXX-zastavaná plocha a nádvoria o výmere 454 m2, v 1986/10000 v podiele 1/1,
katastrálne územie M. W., list vlastníctva č. XXXX, titulom ochrany jej vlastníckeho práva k predmetnému
bytu podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne listom z 02.02.2012, podaným súdu 06.02.2012 s tým, že

predmetný byt bol pôvodne vo vlastníctve otca jej druha L.Z. V., ktorý počas života dal byt do nájmu
L. V. s ktorým odporkyňa ako druh a družka žili v spoločnej domácnosti. Neskôr druh odporkyne L. V.
predmetný byt nadobudol do výlučného vlastníctva. Celú dobu odporkyňa žila a bývala v byte spolu
so svojím druhom L. V. a aj po jeho smrti 30.01.2009. Preto má zato, že nájomný vzťah naďalej
trvá a navrhovateľka nemá právny nárok sa domáhať vypratania, hoci predmetný byt nadobudla do
vlastníctva dedením po jej otcovi L. V. (druhovi odporkyne). Odporkyňa poukázala i na skutočnosť, že
svojmu druhovi L. V. počas jeho života požičala 30.06.2006 na kúpu záhrady sumu 650.000,-Sk a dňa

04.07.2006 na kúpu garsónky na R. O. Z. sumu 1.400.000,-Sk. Odporkyňa finančné prostriedky získala
predajom jej vlastného bytu v Petržalke. Keďže uvedené finančné prostriedky jej dedičia po neb. L. V.
odmietajú vrátiť, toto je predmetom samostatného súdneho konania. Odporkyňa nemá vlastný byt, nemá
kde bývať, návrh žiada zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinami
- Osvedčenie o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009, výpisom LV č. XXXX-

čiastočný, potvrdenie o pobyte z 19.02.2007, výpisy z účtu odporkyne zo 04.07.2006, z 30.06.2006,
s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120
ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky a z Osvedčenia o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009

(právoplatným 18.11.2010) súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu č.1,
na I. poschodí bytového domu na N. XX O. Z., vedený Katastrálnym úradom v Bratislave na LV č.
XXXX, kat. úz. M. W., titulom dedenia po svojom otcovi neb. L.Z. V.. Neb. L. V. býval s odporkyňou
v spoločnej domácnosti a na prelome roku 2006 a 2007 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval pre
nesúlad vo vzťahu. Odporkyňa zostala v predmetnom byte bývať naďalej a to napriek tomu, že byt bol vo
výlučnom vlastníctve neb. L. V., ktorý ju žiadal, aby sa vysťahovala. Krátko nato neb. L. V. ochorel, čo mu

neumožňovalo sa s vecou zaoberať a 30.01.2009 zomrel. V dedičskom konaní po neb. L. V. si odporkyňa
titulom údajne poskytnutej pôžičky nič neuplatnila Po ukončení dedičského konania navrhovateľka
niekoľkokrát vyzvala odporkyňu na vypratanie bytu, avšak bezúspešne. Čo sa týka financií na kúpu
záhrady a garsónky, tieto neb. L. V. získal z predaja bytu, ktorý vlastnil v Starom meste. Navrhovateľka
nepoprela, že v čase, keď otec neb. L. V. s odporkyňou žil v spoločnej domácnosti, odporkyňa mala

právo bývania, avšak odchodom neb. L. V. zo spoločnej domácnosti, právo bývania odporkyni zaniklo
a od tejto doby nie je zrejmé komu a na základe čoho platí nájomné. Finančné prostriedky, ktoré mala
odporkyňa dať neb. L. V. sú predmetom samostatného súdneho konania pod č. 39 Ro 1695/2011, ktorým
sa odporkyňa domáha pohľadávky vo výške 68.047,53 EUR. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti
ktorému bol podaný odpor, preto konanie nie je právoplatne skončené.

Z výsluchu odporkyne a z vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že s neb. L. V. odporkyňa v predmetnom
byte bývala od roku 2001 ako druh a družka. V roku 2008 si neb. L. V. našiel inú partnerku a asi
v polovici mája 2008 spoločnú
domácnosť opustil s tým, že v byte môže odporkyňa ostať bývať, pokiaľ jej nekúpi dvojizbový byt.

Tento prísľub neb. L.Z. V. bol daný odporkyni preto, že odporkyňa predala svoj trojizbový byt a finančné
prostriedky z predaja poskytla neb. L. V. na kúpu záhrady a garsónky. Krátko na to neb. L. V. ochorel,
bol dlhodobo hospitalizovaný a 30.01.2009 zomrel. Tvrdenie navrhovateľky, že neb. L. V. už na prelome
rokov 2006 a 2007 so spoločnej domácnosti odišiel nie je pravdivé, čo preukazujú výpisy z účtov
odporkyne z 30.06.2006 a 04.07.2006, kedy odporkyňa dala neb. L. V. finančné prostriedky na kúpu

záhrady a garsónky. Kúpne zmluvy boli vedené na neb. L. V., takže je nelogické, aby v čase, kedy
podľa vyjadrenia navrhovateľky neb. L. V. zo spoločnej domácnosti odišiel, mu odporkyňa dala finančné
prostriedky na kúpu záhrady a garsónky do jeho výlučného vlastníctva. To, že si v dedičskom konaní
odporkyňa neuplatnila finančné prostriedky ktoré neb. L.Z. V. dala bolo preto, že s deťmi nebohého
dobre vychádzala a bolo zrejmé, že sa situácia vyrieši dohodou, no po ukončení dedičského konania sa

situácia zmenila. Neb. L. V.S. dala celý svoj majetok a teraz nemá kde bývať. Čo sa týka nákladov na
bývanie tieto až do smrti hradil neb. L. V. s tým, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, na náklady
prispievala aj odporkyňa. Po smrti L. V. jeho deti odporkyni ponúkli, že náklady na bývanie nemusí hradiť,
avšak, keďže odporkyňa v predmetnom byte býva dodnes, náklady na bývanie hradí v celom rozsahu.
Odporkyňasneb.L.V.žiliakodruhadružkapätnásťrokovapretojepochopiteľné,žepritakomtovzťahu

si partneri vzájomne žiadne doklady nedávajú. Odporkyňa s poukazom na ust. § 706 Občianskeho
zákonníka je toho názoru, že hoci neb. L. V. nechal predmetný byt odporkyni v užívaní bezplatne, lebo
sa tak dohodli, vznikol odporkyni nájomný vzťah a preto podľa § 685 Občianskeho zákonníka odporkyni
z nájmu bytu musí byť daná výpoveď, čo sa do dnešného dňa nestalo; preto žiada návrh zamietnuť.
Zamietnutie návrhu odporkyňa oprela i o dobré mravy keďže predala vlastný byt, finančné prostriedky z

predaja nepoužila pre seba ale ich dala neb. L. V. na kúpu záhrady a garsónky a teraz nemá kde bývať.

Z potvrdení o pobyte z 19.02.2007 súd zistil, že odporkyňa od 19.02.2007 má hlásený trvalý pobyt na
Inoveckej 10, Bratislava a od 19.02.2007 do 19.02.2010 má hlásený prechodný pobyt na Konventnej
19, Bratislava.

Z Osvedčenia o dedičstve z 03.11.2010 pod čk. 2D 126/2009, Dnot 9/2009 (právoplatným 18.11.2010)
súd zistil, že navrhovateľka nadobudla v celosti vyššie špecifikovaný byt.Z výpisu LV č. XXXX- čiastočný Katastrálneho úradu Bratislava súd zistil, že navrhovateľka je
vlastníčkou vyššie špecifikovaného bytu v podiele 1/1 titulom Osvedčenia o dedičstve pod čk. 2D
126/2009, Dnot 9/2009, právoplatným 18.11.2010.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase smrti neb. L. V., výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase smrti neb. L. V., vlastník má právo
na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase smrti neb. L. V., ak nájomca zomrie a ak
nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti,

vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú
vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť
zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň
tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 706 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného v čase smrti neb. L. V., ak sa prenajímateľ
domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch
mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu,
domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo nebolo ani medzi účastníkmi sporné, že odporkyňa
žila s neb. L. V. ako druh a družka v spoločnej domácnosti a bývali v byte, ktorý je predmetom sporu,
že byt bol vo výlučnom vlastníctve neb. L. V., že neb. L. V. sa pred smrťou zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, že v čase smrti L. V. už nežili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, že odporkyňa
so súhlasom neb. L. V. v predmetnom byte bývala naďalej, že neb. L. V. hradil náklady bývania až

do svojej smrti, že odporkyňa si v dedičskom konaní po neb. L. V. neuplatnila svoju pohľadávku a že
navrhovateľka je titulom Osvedčenia o dedičstve výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.

Spornou ostala otázka obrany odporkyne, či na ňu podľa § 706 Občianskeho zákonníka prešiel nájom
k predmetnému bytu.

Súdvychádzazobsahunávrhuzktoréhojenepochybné,ženavrhovateľkasadomáhazákonnejochrany
svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka k vyššie špecifikovanému bytu,
ktoré nadobudla dedením po poručiteľovi L. V., ktorý bol jej otcom. Odporkyňa s poručiteľom v minulosti
žilaakodruhadružkavpredmetnombytevktorombývanaďalej,odmietahovypratať,čímnavrhovateľke

bráni v právach vlastníka vec držať, užívať, požívať z nej úžitky vrátane oprávnenia s ňou nakladať.

Obrana odporkyne s odkazom na ust. § 706 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu právne
absolútne bezvýznamná a túto ani pri extenzívnom výklade tohto zákonného ustanovenia a ani
analógiou nemožno pre daný prípad aplikovať. Ustanovenie § 706 Občianskeho zákonníka upravuje

prechod nájmu bytu pre prípad smrti doterajšieho nájomcu a pre prípad trvalého opustenia spoločnej
domácnosti doterajším nájomcom. Prechod práva nájmu nastáva ex lege a nevyžaduje sa žiadna
dohoda medzi nájomcom na ktorého prešlo právo (zo zomrelej osoby alebo osoby ktorá trvale opustila
spoločnúdomácnosť)aprenajímateľom;toznamená,ženetrebauzavrieťnovúnájomnúzmluvuaosoba
na ktorú zo zákona prešlo právo nájmu, vstupuje ex lege do všetkých práv a povinností spojených s

nájmom bytu.

Z vyššie uvedených skutočností, čo nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné je nepochybné, že neb.
L. V. bol výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu a že odporkyňa s neb. L. V. žili v spoločnej
domácnosti a bývali v predmetnom byte ako druh a družka (odporkyňa v byte bývala so súhlasom druha,

teda oprávnene), z čoho súd dospel k názoru, že odporkyni nevznikol nájom k predmetnému bytu tak,
ako má na mysli ust. § 663 Občianskeho zákonníka a preto ani podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka
nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu. I v prípade, že by bolo možné aplikovať citované ustanovenie
§ 706 ods.1 vety druhej Občianskeho zákonníka (čo však súd nepripúšťa) treba konštatovať, že byneboli zo strany odporkyne splnené zákonné podmienky, ktoré sú kumulatívne, t.j., že s neb. L. V. žila
v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou, keďže ako sama uviedla, že neb. L. V. opustil
spoločnú domácnosť asi v polovici mája 2008 a zomrel 30.01.2009.

Treba zdôrazniť, že neb. L.Z. V. bol vlastníkom predmetného bytu a preto mohol s týmto nakladať
v medziach zákona podľa svojho uváženia. Mohol dať byt podľa všeobecných ustanovení § 633
a nasl. Občianskeho zákonníka do dočasného nájmu alebo podľa osobitných ustanovení § 685 a
nasl. Občianskeho zákonníka do trvalého nájmu bez toho, že by na takéto úkony potreboval súhlas

autorizovaného orgánu štátnej správy čo ale neurobil; a po odchode zo spoločnej domácnosti predmetný
byt neprenechal v užívaní titulom nájomného vzťahu odporkyni (čo preukazuje výpoveď odporkyne, že
náklady spojené s bytom až do smrti hradil neb. L. V.), ale jej prítomnosť v byte možno kvalifikovať
ako dôvodnú so súhlasom bývalého druha do vyriešenia otázok súvisiacich s ich predchádzajúcim
spolužitím.Takžesúdmusíkonštatovať,žeaniobdobieododchoduneb.L.Z.V.zospoločnejdomácnosti
až do jeho smrti nemožno vyhodnotiť tak, že by odporkyni k predmetnému bytu vznikol nájomný vzťah,

t.j., že by medzi odporkyňou a neb. L. V. existovala dohoda o nájme.

Pokiaľ ide o obranu odporkyne s odkazom na dobré mravy treba uviesť, že definícia dobrých mravov
nie je nikde normatívne upravená a ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka zakazuje taký výkon práv
a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi

právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. V rámci občianskoprávnych vzťahov ide o elementárnu
slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa, potrebnú mieru tolerancie a to všetko v spoločensky vhodnej
miere a únosnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že do popredia nevystupuje subjektívny názor dotknutého
účastníka ale spoločensky objektivizované hodnotenie.
Preto pri hodnotení dobrých mravov treba hľadať rovnováhu obidvoch účastníkov konania, pričom z

vyššie uvedeného dokazovania a vysloveného právneho názoru je nepochybné, že za danej situácie
odporkyňa zneužíva svoje výhody z predchádzajúceho obdobia ktoré jej priniesli možnosť užívať
predmetný byt so súhlasom druha, pričom od právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sa v byte zdržuje
proti záujmom navrhovateľky, ktorá ako vlastníčka predmetného bytu nemôže s týmto nakladať v
medziach zákona podľa svojho uváženia, čo odporuje zásadám právneho štátu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia súd dospel k názoru, že návrh je podaný dôvodne a tomuto vyhovel tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na náhradu trov

konania, ktoré si navrhovateľka uplatnila titulom zaplateného súdneho poplatku 99,50EUR a právneho
zastúpenia 268,84 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. §11 ods.1, §14 ods. 1 písm.
a), c), d) za štyri úkony právnej služby pričom sadzba jedného úkonu je 1/13 výpočtového základu ktorá

v roku 2011 bola 57,-EUR a v roku 2012 je 58,69EUR.
1. prevzatie a príprava 12.12.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41 EUR,
2. písomné podanie na súd 12.12.2011, t.j. 57,-EUR a režijný paušál 7,41EUR,
3. účasť na pojednávaní 07.06.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
4. účasť na pojednávaní 16.10.2012, t.j. 58,69 EUR a režijný paušál 7,63EUR.

Spolu: 57,- + 7,41 + 57,- + 7,41 + 58,69 + 7,63 + 58,69 + 7,63 = 261,46 EUR.
Trovy konania spolu: 99,50 + 261,46 = 360,96 EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od

doručenia na tunajšom súde písomne, dvojmo.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.