Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/386/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201341
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Veľká ryba, spol.
s r.o., Mochovská 40, Levice, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. októbra 2013 č. 1100304/1/521921/2013,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. októbra 2013 č. 1100304/1/521921/2013, ako i
rozhodnutie Daňového úradu Levice zo dňa 21. decembra 2010 č. 623/230/55881/10/Na podľa § 250j

ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 731,92 eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16. 12. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.

10. 2013 č. 1100304/1/521921/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa jedná v poradí
o druhé rozhodnutie žalovaného (predchádzajúce bolo vydané dňa 18. 04. 2011), ktorým tento bez
akéhokoľvek dokazovania opätovne potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane o vyrubení sumy
204.685,48 eur. Predmetné rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za svojvoľné, nepreskúmateľné
a hrubo porušujúce základné princípy a práva daňového subjektu s poukazom na to, že žalovaný
bez zmeny skutkového a právneho stavu rozhodol rovnako i napriek tomu, že jeho predchádzajúce
rozhodnutie bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť.

Zároveň žalobca poukázal na dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä na tvrdenie
žalovaného, že faktúra č. 28116 vystavená dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou IKM- Staving, s.r.o.
na odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 6.991.050,- Sk neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
71 ods. 2, písm. f/, g/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(údaje o množstve, druhu tovaru a jednotkovej cene tovaru bez dane), že dodávateľ tovaru nevedel
preukázať nadobudnutie dodaného tovaru v množstve 674,76 t repky olejnej, že žalobca nepreukázal

reálnosť plnenia deklarovaného na daňových dokladoch, že nestačí iba predložiť doklady s predpísaným
obsahom, ale je potrebná i ich materiálna preukázateľnosť, resp. existencia plnenia a v tomto smere
je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte. Žalovaný dokonca tvrdil, že žalobca vedel, že sa svojou
činnosťou zúčastňoval na daňových únikoch svojich dodávateľov. Z týchto svojich zistení a tvrdenížalovaný vyvodil záver, že v predmetnej veci ďalej už nič netreba dokazovať, ale stačí opätovne
vyhodnocovať skutkový stav takým spôsobom, ako to urobil vo svojom predchádzajúcom zrušenom
rozhodnutí.

Ktýmtotvrdeniamžalovanéhožalobcavpodanejžalobeuviedol,žeakodôkazpredložilfotokópiufaktúry
č. 28116, z ktorej vyplývajú všetky náležitosti požadované v ust. § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda množstvo a druh dodávaného tovaru, ako aj
základ dane a jednotkovú cena bez dane s tým, že pôvod tovaru bol u spoločnosti IKM- Staving, s.r.o.

a spoločnosť BLOM, spol. s r.o. nemá s týmto obchodným prípadom nič spoločné, pretože prepravcom
bol Z. B. a spoločnosť BLOM 1. LV, spol. s r.o., ktorá nie je totožná so spoločnosťou BLOM, spol. s r.o., o
ktorej uvažoval správca dane. Repka bola skutočne dodaná do skladu AGRONOVAZ, a.s., Nové Mesto
nad Váhom na skladiskový záložný list, ktorý je považovaný podľa ust. § 528 Obchodného zákonníka
za cenný papier.

Podľa názoru žalobcu je v predmetnej veci kľúčovou otázka, či žalovaný pri vydaní nového rozhodnutia
postupoval v rozpore so zrušujúcimi rozhodnutiami všeobecných súdov v tej istej veci, teda či porušil
kasačnú záväznosť, ktorá je pre neho takpovediac absolútna. Tvrdil, že žalovaný úmyselne porušil
svoju povinnosť rešpektovať právny názor obsiahnutý v predchádzajúcom rozhodnutí súdu s tým,
že zásada voľného hodnotenia dôkazov a rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej

kompetencie daňových orgánov a krajský súd sa zaoberá hodnotením dôkazov len vtedy, ak zistí, že
daňové orgány postupovali svojvoľne resp., že ich závery sú zjavne neudržateľné vo vzťahu k skutkovým
zisteniam. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný zjavne prekročil mantinely dôkazného
bremena žalobcu, keď od neho žiadal, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa daňovej povinnosti jeho
dodávateľov. Dôkazné bremeno žalobcu sa pritom vzťahuje len na preukázanie skutočností viažucich

sa výlučne k jeho daňovej povinnosti. Žalobca uviedol, že disponoval existenciou materiálneho plnenia,
faktúrou s prílohami, s opisom druhu, množstva a ceny dodaného tovaru od konkrétneho dodávateľa a
takvyčerpalvlastnédôkaznébremeno.Napreukázanieopakuznášadôkaznébremenoidôkaznúnúdzu
správca dane. Daňové orgány pritom žiadali od žalobcu, aby preukazoval neexistujúce skutočnosti,
pričom nedostal žiadny časový priestor na to, aby preukázal vynaloženie výdajov na nadobudnutie

dodaného tovaru, čo vie preukázať svojím účtovníctvom. K vykonanému dokazovaniu žalobca uviedol,
žežalovanýzaujalkpredkladaniu dôkaznýchprostriedkovsvojskývýklad,pričomsadopustiltzv.zákazu
deformácie dôkazu pri posudzovaní faktúry č. 28116. Zdôraznil, že pre neho sa jedná o ekonomicky
existenčnú vec, ktorá sa rieši už od roku 2009 a nie je právoplatne rozhodnutá pre zlý postup orgánov
štátu.

Žalobca v podanej žalobe zároveň poukázal na početné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie,
ako i Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol vo svojom
rozhodnutí zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012.

V podaní zo dňa 04. 03. 2014 žalobca uviedol, že s predmetnou vecou súvisí i skutočnosť, že daňovým
úradom mu bola dňa 25. 11. 2011 uložená pokuta 20.468,50 eur (ako sankcia za tzv. nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v jeho daňovom priznaní), ktorá bola i vymožená. Rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 11S/80/2011-146 bol tento tzv. správny odpočet zrušený
ako nezákonný, ale správca dane žiadosti žalobcu zo dňa 23. 09. 2013 nevyhovel, čo mu oznámil

listom z 05. 10. 2013 s odôvodnením, že nebola zrušená pokuta explicitným rozhodnutím a odvolanie
žalobcu voči tomuto oznámeniu „považoval za nepodané“. Vecné rozhodnutie o správnosti odpočtu
dane z pridanej hodnoty ovplyvňuje rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi a jej výške podľa ust. § 35
ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré nie je samostatné. V prípade, ak dôjde k zmene alebo k

zrušeniu záväzného rozhodnutia o konkrétnej daňovej povinnosti žalobcu, nutne musí prísť i k zmene
alebo k zrušeniu rozhodnutia o uložení pokuty. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že rozhodnutie
krajského súdu o zrušení daňovej povinnosti u žalobcu samo osebe ruší následky rozhodnutia o uložení
pokuty bez toho, aby toto explicitne rušilo alebo menilo uvedené rozhodnutie o pokute. V prípade, ak súd
opätovne zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalobca žiada s odkazom na ust. § 250j ods. 5 OSP,

aby súd rozhodol i o vrátení neoprávnene určenej a vymoženej pokuty a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012.Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 18. 03. 2014 poukázal na odôvodnenie svojho, žalobou
napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. 10. 2013, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu. Konkrétne k veci uviedol, že žalobcom predložená faktúra zo dňa 22. 10. 2008 č. 28116

neobsahovala zákonom určené povinné náležitosti uvedené v ust. § 71 ods. 2, písm. f/ zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie je teda faktúrou, na základe
ktorej by žalobca mohol preukázať svoje právo na odpočítanie dane. Správca dane mal pochybnosť
o tom, či vôbec existoval tovar, dodanie ktorého žalobca preukazoval práve predloženou faktúrou č.
28116 a z toho dôvodu preveroval i to, akým spôsobom dodávateľ žalobcu tento tovar nadobudol

a bol oprávnený preveriť celý obchodný reťazec. V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval
dodržiavanie jednotlivých ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, a to nielen po formálnej, ale i po materiálnej stránke a z dôvodu vzniknutých pochybností
nemohol uznať žalobcovi odpočítanie dane tak, ako si ho uplatnil. Je nesprávny názor žalobcu, že
správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov.
Žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v konaní nepreukázal, že mu bol tovar dodaný tak, ako

je to uvedené na predložených faktúrach a osobou na nich uvedenou. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ
preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo skutočne prísť,
nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru, teda k naplneniu materiálnej
podstaty veci a následne ku vzniku daňovej povinnosti a k vystaveniu faktúry.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z rozsudku krajského súdu výslovne nevyplýva,
že žalovaný má zopakovať celé dokazovanie, alebo má zrušiť prvostupňové rozhodnutie, aby tak urobil
správca dane. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami uvedenými v
odvolaní žalobcu, a to tak po hmotnoprávnej, ako i procesnoprávnej stránke a svoje potvrdzujúce
rozhodnutie logicky zdôvodnil. Nepovažoval však za potrebné v rámci odvolacieho konania vykonať

dokazovanie, ani ho nevykonal, a preto nebol povinný pred vydaním svojho rozhodnutia o odvolaní
umožniť žalobcovi ako účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Z
rozhodnutí súdov v predmetnej veci nevyplýva, v čom správca dane zistil skutkový stav nedostatočne,
resp. ktoré skutočnosti boli zistené nedostatočne alebo v rozpore so zákonom, teda v akom smere
a či vôbec by mal správca dane ďalej zisťovať skutkový stav. Konkrétne zistenia správcu dane pri

preverovaní reálnosti vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu (XM-COMP, s.r.o., DONOR,
spol. s r.o., IKM- Staving, s.r.o.) sú dostatočne a obšírne uvedené v jeho rozhodnutí. Zároveň žalovaný
poukázal na to, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti BLOM 1. LV spol. s r.o., ktorá mala podľa žalobcu
vykonať prepravu sporného tovaru, boli tie isté osoby ako u žalobcu. Táto spoločnosť bola dňa 21.
02. 2012 vymazaná z obchodného registra. Správcom dane zistené informácie nasvedčujú tomu, že

žalobca vzhľadom na identifikovaného prepravcu vedel, alebo musel vedieť, že prijatím plnenia tak, ako
ho uviedol v daňovom priznaní a preukazoval pri daňovej kontrole, sa bude podieľať na plnení, ktoré je
spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

K ďalším tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že neprekročil „mantinely“ dôkazného bremena žalobcu

a nežiadal od neho poskytnutie dôkazov k daňovej povinnosti jeho dodávateľov. Faktúra s prílohami
nie je dôkazom materiálnej existencie prijatia tovaru od dodávateľa a existencia tovaru tak, ako bol
uvedený na predložených faktúrach nebola preukázaná. Odvolací orgán vo svojom prvom rozhodnutí
uložil správcovi dane okrem iného povinnosť skúmať, akým spôsobom bolo s nakúpeným tovarom ďalej
nakladané.Toznamená,žesprávcadanevopakovanejdaňovejkontrolebolpovinnýpreveriť,čitovarbol

a dokedy vedený v skladových zásobách a ako sa s ním ďalej nakladalo. Takéto preverovanie zákonite
presahovalo časový rámec preverovaného zdaňovacieho obdobia október 2008 a nebolo porušením
zásady primeranosti v daňovom konaní. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nedostal časový priestor,
aby ako dôkaz mohol predložiť svoje účtovníctvo. V priebehu riadnej ako i opakovanej daňovej kontroly
mal žalobca dostatok času predkladať všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. K rozsudkom Súdneho

dvora Európskej únie žalovaný uviedol, že pokiaľ sa na ne žalobca odvoláva, bolo jeho povinnosťou
preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora
Európskej únie. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2014 žalovaný zdôraznil, že žalobu proti rozhodnutiu zo dňa 30.

10. 2013 bolo možné podať do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia, t. j. do 08. 01. 2014 a v
tejto lehote ju bolo možné i rozšíriť. Pokiaľ tak žalobca urobil v podaní zo dňa 05. 03. 2014, v ktorom
žiadal o zaplatenie sumy 20.468,50 eur (čo je pokuta uložená žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 11.
2011 č. 623/230/55062/11/Na, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 03. 2014, je to v rozpore s príslušnýmiustanoveniami OSP. Rozhodnutie Daňového úradu Levice zo dňa 25. 11. 2011 č. 623/230/55062/11/Na
o uložení pokuty je samostatným rozhodnutím, proti ktorému žalobca mohol podať opravný prostriedok
(odvolanie), čo nevyužil, a preto nemôže podať žalobu proti rozhodnutiu o pokute. Podaním zo dňa 05.

03. 2014 sa však snaží rozšíriť žalobu pôvode podanú proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. 10.
2013. Žalovaný zároveň uviedol, že procesný postup daňových orgánov je v súčasnosti upravený v zák.
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pričom konkréte poukázal na ust. § 155 ods. 12 tohto zákona. Žalovaný a správca
dane budú v zmysle tohto zákonného ustanovenia v ďalšom konaní po rozsudku Krajského súdu v Nitre

postupovať, ak takýto postup pre daňové orgány z rozsudku vyplynie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP),
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia október 2008 ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl.
OSP,pričomzistil,ževkonanídaňovýchorgánov(správcudaneižalovanéhoakoodvolaciehodaňového

orgánu) bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, a preto žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 č. 1100304/1/521921/2013, ako i rozhodnutie
správcu dane, t. j. Daňového úradu Levice zo dňa 21. 12. 2010 č. 623/230/55881/10/Na podľa 250j ods.
2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň konanie v časti o zaplatenie
sumy 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2012 do zaplatenia zastavil podľa ust.

§ 250d ods. 3 OSP. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008, v ktorom uviedol daň celkom v sume

1.190.729,- Sk, odpočítanie dane celkom v sume 9.835.182,- Sk a nadmerný odpočet v sume mínus
8.644.453,- Sk. Následne bol podaním správcu dane t. j. Daňového úradu Levice zo dňa 31. 12.
2008 upovedomený, že tretí deň od doručenia upovedomenia sa u neho začne daňová kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2008.
Upovedomenie o výkone daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 05. 01. 2009. Dňa 17. 02. 2009

bola za prítomnosti konateľov spoločnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom
ktorého bolo začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. V priebehu tejto daňovej kontroly bolo vykonané
dokazovanie (dožiadaním správcu dane na Daňový úrad Nitra II, Daňový úrad Bratislava VI a Daňový
úrad Trenčín na preverenie požadovaných skutočností u daňových subjektov DONOR, spol. s r.o., IKM-

Staving, s.r.o., XM-COMP, s.r.o. a AGP Bonita, akciová spoločnosť), v rámci ktorého bolo zadovážené
prehlásenie Kataríny Holíkovej ako konateľky spoločnosti DONOR, spol. s r.o., faktúra zo dňa 17.
10. 2008 č. 280100009 vystavená touto spoločnosťou ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa,
prehlásenie Jozefa Hucovciho - konateľa spoločnosti IKM- Staving, s.r.o., faktúra zo dňa 22. 10. 2008
č. 28116 vystavená touto spoločnosťou ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa spolu s dodacím

listom, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008, ktoré podala
spoločnosť XM-COMP, s.r.o., pričom konateľa tejto spoločnosti sa nepodarilo vypočuť a dňa 02. 03.
2009 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní so zástupcom spoločnosti AGP Bonita, akciová
spoločnosť, ktorý zároveň predložil evidenciu DPH za mesiac október 2008 ako i faktúru č. 2008102,
dodací list k tejto faktúre, kúpnu zmluvu uzavretú so žalobcom dňa 20. 10. 2008 predmetom ktorej

bolo semeno repky olejnej a taktiež predložil i faktúry č. 81057, 81058, 81059, 81060, 46/2008, 81065,
81068, 48/2008, 81052 a 81051.

Následne v priebehu daňovej kontroly bol dňa 07. 04. 2009 vypočutý Jozef Hucovci ako konateľ
spoločnosti IKM- Staving, s.r.o. a dňa 09. 04. 2009 bola ako svedkyňa vypočutá Katarína Holíková

- konateľka spoločnosti DONOR spol. s r.o. Dňa 28. 04. 2009 bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu, pričom v ten istý deň bola zároveň spísaná i zápisnica
o miestnom zisťovaní, ktoré sa uskutočnilo v skladových priestoroch spoločnosti žalobcu, predmetom
ktorého bolo preverenie nákupu tovaru od spoločností IKM- Staving, s.r.o. a DONOR spol. s r.o. Ďalšia
zápisnica o miestnom zisťovaní bola spísaná dňa 29. 04. 2009 a jeho predmetom bolo doloženie

dokladov týkajúcich sa predmetnej veci.

Dňa 19. 05. 2009 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmernéhoodpočtupodľazák.č.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisovza zdaňovacie obdobie október 2008, z ktorého vyplýva, že žalobca si v daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na
základe dokladov od dodávateľov XM-COMP, s.r.o. (faktúra zo dňa 31. 10. 2008 č. 281031 na sumu

3.160.970,80 Sk - základ dane 2.656.278,- Sk a DPH 19 %, t. j. 504.692,80 Sk, ktorú správca dane
neuznal), DONOR spol. s r.o. (faktúra zo dňa 17. 10. 2008 č. 280100009 na sumu 506.440,20 Sk -
základ dane 425.580,- Sk a DPH 19 %, t. j. 80.860,20 Sk, ktorú správa dane neuznal) a IKM- Staving,
s.r.o. (faktúra zo dňa 22. 10. 2008 č. 28116 na sumu 43.786.050,- Sk - základ dane 36.795.000,- Sk
a DPH 19 %, t. j. 6.991.000,- Sk, pri ktorej správca neuznal odpočítanie dane v sume 5.580.801,60

Sk) Rozdiel odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedenej žalobcom a v daňovom priznaní (mínus
8.644.453,- Sk) a odpočítania zisteného daňovou kontrolou (mínus 2.478.098,- Sk) je po zaokrúhlení
6.166.355,- Sk (504.692,80 Sk + 80.860,20 Sk + 6.991.000,- Sk), t. j. 204.685,48 eur.

Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 24. 06. 2009.
Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 05. 06. 2009 bolo doručené správcovi dane dňa 12. 06. 2009 a

dňa 24. 06. 2009 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žaloba sa nezúčastnil prerokovania
protokolu zo dňa 19. 05. 2009. Dňa 29. 06. 2009 vydal správca dane rozhodnutie č. 623/230/32296/09/
Hu podľa ust. § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet
uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 o sumu 204.685,48 eur a priznal

mu nadmerný odpočet v sume 82.257,80 eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i
odvolací orgán (t. j. v tom čase Daňové riaditeľstvo SR), ktorý rozhodnutím zo dňa 28. 10. 2009 pod č.
I/224/119261-15450/2009/990006-r zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 06. 2009 a vec mu vrátil
naďalšiekonaniezdôvodunedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu(pokiaľideododávkyrepkyolejnej
a jačmeňa sladovníckeho, formy úhrady za tento tovar, spôsob nakladania s tovarom, nevypočutie

svedkov). Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol, že u žalobcu bude potrebné vykonať
opakovanú daňovú kontrolu a dňa 12. 11. 2009 vydal podnet na jej vykonanie.

Oznámenie zo dňa 03. 12. 2009 o výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 2008 bolo doručené žalobcovi dňa 08. 12. 2009. Následne správca dane predvolal

ako svedkov Katarínu Holíkovú, I. Q., D. I., Q. I. a Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti IKM- Staving,
s.r.o.), ktorý sa ako jediný na základe predvolania dostavil a bol vypočutý dňa 20. 04. 2010. Katarína
Holíková (konateľka spoločnosti DONOR spol. s r.o.) predložila čestné prehlásenie zo dňa 30. 07. 2008,
faktúru zo dňa 17.10.2008 č. 280100009, dodacie listy a potvrdenie o podaní daňového priznania k dani
z pridanej hodnoty.

Správca dane žiadosťou zo dňa 04. 06. 2010 požiadal odvolací orgán (v tom čase Daňové riaditeľstvo
SR) o predĺženie lehoty na vykonanie opakovanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2008 do 11. 01. 2011, pričom odvolací orgán jeho žiadosti vyhovel a lehotu
na vykonanie daňovej kontroly dňa 09. 07. 2010 predĺžil do 11. 01. 2011.

Dňa 23. 11. 2010 bol spísaný protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly, závery
ktorého boli rovnaké ako v protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu zo dňa 19. 05. 2009, t. j. rozdiel odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedenej
žalobcomvdaňovompriznaní(mínus8.644.453,-Sk)aodpočítaniazistenéhodaňovoukontrolou(mínus

2.478.098,- Sk) je 6.166.355,- Sk (504.692,80 Sk + 80.860,20 Sk + 6.991.000,- Sk), t.j. 204.685,48
eur. K protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly podal žalobca písomné vyjadrenie
zo dňa 06. 12. 2010 a následne dňa 16. 12. 2010 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku
zistenia z opakovej daňovej kontroly zo dňa 23. 11 .2010, ktorý bol so žalobcom prerokovaný (v znení
dodatku č. 1) dňa 17. 12. 2010. Následne vydal správca dane dňa 21. 12. 2010 dodatočný platobný

výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 204.685,48 eur stým, že nadmerný
odpočet v sume 2.764,85 eur bol použitý na kompenzáciu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty
dňa 07. 04. 2009 a v sume 79.492,95 eur bol vrátený na účet žalobcu dňa 03. 07. 2009. Žalobca

s rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu odvolanie z dôvodov v ňom špecifikovaných, o ktorom
rozhodoval predchodca žalovaného dňa 18. 04. 2011 pod č. I/224/8372-46484/2011/992117-a rozhodol
tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.Následne sa žalobca podanou žalobou zo dňa 22. 06. 2011 domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 18. 04. 2011 č. I/224/8372-46484/2011/992117-r, pričom
konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/80/2011 a súd rozsudkom zo dňa 18. 10. 2011

č. k. 11S/80/2011-54 podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na základe odvolania žalobcu vo veci
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012
vyššie označený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne tunajší
súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci postupoval tak, že rozhodnutie
predchodcu žalovaného zo dňa 18. 04. 2011 pod č. I/224/8372-46484/2011/992117-r zrušil rozsudkom

zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 11S/80/2011-146 podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/, d/ OSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v predmetnej veci postupoval tak, že dňa 30. 10. 2013 vydal pod č. 1100304/1/521921/2013
rozhodnutie, ktorým opätovne potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 12. 2010 č.
623/230/55881/10/Na, ktoré bolo vydané na základe protokolu zo dňa 23. 11. 2010 o výsledku

zistenia z opakovanej daňovej kontroly.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 a
posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie
správcu dane (dodatočný platobný výmer) zo dňa 21. 12. 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty v sume 204.685,48 eur za zdaňovacie obdobie október 2008, pričom toto
rozhodnutie správcu dane vychádzalo z protokolu zo dňa 23. 11. 2010 o výsledku zistenia z opakovanej
daňovej kontroly.

Podľa § 15 ods. 1, 10, 13, 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v

sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 12. 2009,
daňovoukontrolouzamestnanecsprávcudanezisťujealebopreverujezákladdanealeboinéskutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo
na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu Za daňovú kontrolu sa

považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných
zákonov.
O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec

správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane

je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo
jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s
daňovýmsubjektomalebojehozástupcom.Určeniedanedohodoujeukončenédňomspísaniazápisnice
o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom
nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie

konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému
subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované
zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie
zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane aleborozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom
konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje
spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, kontrola je

začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa
nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej
vety a štvrtej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.

Podľa § 15b ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová
kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným
hlásením,
b/ ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,
c/ na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a/ preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo
mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b/ daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa § 44 ods. 6, vyššie citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo
opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a/ platobný výmer, ak
1.daňzistenápodaňovejkontrolealebopoopakovanejdaňovejkontrolesaneodlišujeoddaneuvedenej
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení,

alebo od dane vyrubenej správcom dane,
2. daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa
neodlišujeoddane,ktorámalabyťpodľaosobitnýchzákonovzaplatenábezpodaniadaňovéhopriznania
alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3. daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia,

ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
4. sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov, daňovou
kontrolou zistí daň,
b/ dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom

daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej
daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od
dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo

hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový
subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Podľa § 15 ods. 13, 14 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 29. 12. 2010, daňová kontrola
je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým
subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o
dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom

nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie
konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,že daňovému
subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované
zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísaniezápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom
konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje

spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a

tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa
daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej
kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o
vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie
a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením

o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný
platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota
ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

Podľa§250bods.1OSP,žalobasamusípodaťdodvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiasprávneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju

podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250h ods. 1 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Podľa § 250i ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.

1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

Podľa§250jods.5OSP,oveciachuvedenýchv§250iods.2môžesúdrozhodnúťrozsudkomonáhrade
škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol
správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je
rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku

rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli
v konaní pred správnym orgánom.

V predmetnej veci súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo
dňa 30. 10. 2013 zistil, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval dostatočnú pozornosť

predchádzajúcemu konaniu a rozhodovaniu správcu dane. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom
predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktoré ho je i spis správcu dane súd zistil,
že správca dane ako i žalovaný nepostupovali vo vzťahu k žalobcovi v súlade s vyššie citovaným o
zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že rozhodnutie správcu dane
(dodatočný platobný výmer) zo dňa 21. 12. 2010, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 30. 10.

2013 potvrdil bolo vydané na základe protokolu o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 23. 11. 2010.
Opakovanej daňovej kontrole vykonanej v roku 2009 a 2010 však predchádzala daňová kontrola (riadna)
vykonaná v roku 2009 zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu z tejto kontroly (ktorého sa všakžalobca nezúčastnil) a následne správca dane vydal dňa 29. 06. 2009 rozhodnutie č. 623/230/32296/09/
Hu podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej

hodnoty znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 o
sumu 204.685,48 eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume 82.257,80 eur. Rozhodnutie správcu dane
zo dňa 29. 06. 2009 vydané po ukončení riadnej daňovej kontroly však odvolací daňový orgán zrušil dňa
28. 10. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom následne vydal správcovi dane dňa 12. 11. 2009
podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly.

Podľa názoru súdu po zrušení rozhodnutia správcu dane a vrátení mu veci na ďalšie konanie neboli u
žalobcu naplnené zákonom stanovené podmienky na vykonane opakovanej daňovej kontroly tej istej
dane a toho istého zdaňovacieho obdobia, ale správca dane mal pokračovať v konaní preverovaním
výsledkovriadnejdaňovejkontroly,pričomtotokonaniemalukončiťvydanímprávoplatnéhorozhodnutia,
resp. platobného alebo dodatočného platobného výmeru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na

tú skutočnosť, že od 01. 01. 2010 bolo novelizované ust. § 15 ods. 13 a 14 vyššie citovaného zákona,
z ktorých vyplýva, že ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, na vykonanie tejto daňovej kontroly sa
nevzťahujú ustanovenia § 15 ods. 2 a 7 vyššie citovaného zákona, ale zato sa na ňu vzťahuje ust. § 15
ods. 13 tohto zákona, a teda dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie

konanie (§ 44 tohto zákona) a o výsledku daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo
dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 vyššie citovaného zákona v zákonom určenej lehote.
Dodatočný platobný výmer podľa ust. § 44 ods. 6, písm. b/, bod 1 tohto zákona možno vydať, ak sú
splnené nasledovné podmienky:
– daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní,

– alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane
po daňovej kontrole,
– alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

V predmetnej veci podľa názoru súdu nebola naplnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok

na vydanie dodatočného platobného výmeru po vykonaní opakovanej daňovej kontroly, nakoľko sa
nejednalo o daň zistenú po daňovej kontrole, ale zistenú po vykonaní opakovanej daňovej kontroly (v
sume 204.685,48 eur), ktorá sa však neodlišovala od dane zistenej správcom dane po daňovej kontrole
(v sume 204.685,48 eur).

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, potom súd dospel k tomu záveru, že odvolací
daňový orgán po zrušení rozhodnutia správcu dane zo dňa 29. 06. 2009 vydaného po ukončení
riadnej daňovej kontroly pochybil a postupoval v rozpore so zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, keď
správcovi dane dňa 12. 11. 2009 vydal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Správca dane

nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu podľa ust. § 15b vyššie citovaného zákona a pokiaľ vydal
po ukončení takejto opakovanej daňovej kontroly dňa 21. 12. 2010 dodatočný platobný výmer, bolo
potrebné tento výmer ako i naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013 považovať
za nezákonné, pričom obe rozhodnutia trpia takými vadami, na ktoré súd musel prihliadať bez ohľadu na
to, že žalobca tieto vady konania a rozhodnutí daňových orgánov nenamietal. V prípade, ak by súd na

tieto zistené vady neprihliadal ex offo, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu
a oboch rozhodnutí daňových orgánov, a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich
z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 20. 03.

2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/23/2013, zo dňa 21. 02. 2013 v konaní pod sp. 8Sžf/15/2012, zo dňa 03.
06. 2014 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/45/2013, zo dňa 18. 06. 2013 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/42/2013), v
ktorých bola riešená obdobná právna problematika týkajúca sa opakovanej daňovej kontroly a právnym
názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa riadil.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu
zo dňa 30. 10. 2013, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 12. 2010 (dodatočný platobný výmer)
zrušiť bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 250j ods. 2písm. e/ OSP, nakoľko v konaní daňových orgánov zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane.

V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu vyjadreným v tomto rozhodnutí,
ako i v predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa predmetnej veci (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
4.6.2013 č. k. 11S/80/2011-146), v ktorých súdy vyslovili svoj právny názor pokiaľ ide o vec samotnú,
vrátane názoru na zistenie skutkového stavu. Viazanosť právnym názorom súdu je právna i skutková

a vzťahuje sa i na postup správcu dane v ďalšom konaní, na výrokovú časť ako i odôvodnenie nového
rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP. V novom rozhodnutí správca dane teda bude
vychádzať z právneho názoru Najvyššie súdu SR ako i Krajského súdu v Nitre uvedeného v ich vyššie
uvedených rozhodnutiach a vysporiada sa i s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, resp. i s
ďalšími rozhodnutiami, na ktoré poukazoval Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa zo dňa 31.
01. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/6/2012, ako i tunajší súd vo svojom rozsudku zo dňa 04. 06. 2013

č. k. 11S/80/2011-146.

K podaniu žalobcu zo dňa 04. 03. 2014, ktorým sa domáhal toho, aby súd s poukazom na ust. § 250j
ods. 5 OSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.468,50 eur s 9,25 % úrokom z
omeškania od 01. 03. 2012 je potrebné uviesť, že v tejto sume správca dane rozhodnutím zo dňa

25. 11. 2011 č. 623/230/55062/11/Na uložil žalobcovi pokutu podľa ust. § 35 ods. 1, písm. e/ zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, ktorú žaloba zaplatil. Súd je toho názoru, že na postup podľa ust. § 250j ods.
5 OSP neboli splnené podmienky, nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer

správcudanezodňa21.12.2010,ktorýmsprávcadanevyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 204.685,48 eur. Predovšetkým týmto rozhodnutím, t. j.
dodatočným platobným výmerom zo dňa 21. 12. 2010 správca dane nerozhodol o uložení sankcie, ani o
veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (ust. § 250i ods.
2 OSP), v dôsledku čoho nie je naplnená základná podmienka na rozhodovanie súdu podľa ust. § 250j

ods. 5 OSP.

Podanie žalobcu zo dňa 04. 03. 2014 (ktoré sama právna zástupkyňa žalobcu označila ako rozšírenie
žaloby o zaplatenie 20.468,50 eur s príslušenstvom) súd podľa obsahu posúdil ako rozšírenie žaloby
zo dňa 16. 12. 2013 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2013,

ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07. 11. 2013. Žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia mohol žalobca
podať do 07. 01. 2014 vrátane, a to s poukazom na ust. § 250b ods. 1 OSP a ust. § 57 ods. 2 OSP,
pričom v tejto lehote ju mohol i rozšíriť. Žalobca podanú žalobu zo dňa 16. 12. 2013 rozšíril až podaním
zo dňa 04. 03. 2014 (v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom od 01. 03.
2012 do zaplatenia), ktoré bolo osobne podané na súd dňa 11. 03. 2014, v dôsledku čoho bolo potrebné

konanie v tejto časti (t. j. o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) zastaviť podľa ust. § 250d
ods. 3 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 731,92 eur (551,60 eur + 110,32 eur daň z pridanej hodnoty

+ 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 551,60 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a
pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 394,32 eur, t. j. za 2 úkony právnej
služby vykonané v roku 2013 po 130,16 eur, 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 po 134,- eur
podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a prípravu veci,

podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní), zo sumy paušálnych náhrad 23,66 eur, t. j. 2 x 7,81 eur
režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v roku 2014, zo
sumy 53,22 eur (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom BMV X5
z Bratislava do Nitry a späť dňa 09. 07. 2014 pri základnej náhrade 30,60 eur = 0,18 eur za 1 km x 170
km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 22,62 eur = 8,7 l : 100 km x 170 km x 1,53 eur) a

z náhrady za stratu času 80,40 eur (to je 6 polhodín x 13,40 eur za čas strávený cestou na pojednávanie
z Bratislavy do Nitry a späť). Právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii pre daň z
pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanejhodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa
§ 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

V podaní zo dňa 04. 03. 2014 (rozšírenie žaloby) si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila náhradu trov
konania za ďalšie dva úkony spolu v sume 691,62 eur. Náhradu takto uplatnených trov konania jej súd
nepriznal, nakoľko žalobca v tejto časti (t. j. v časti o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom)
nebol úspešný a konanie bolo v tejto časti zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).