Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209444
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209444.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Jozefa Maruščáka v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej

ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/160/2012-112 zo dňa
22.decembra 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť

spôsobená:
1/ nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach vedených
na tomto súde pod sp.zn. 10Er/805/2010, 10Er/622/2011, 10Er/928/2009, 10Er/755/2010,
10Er/1044/2010, 10Er/12/2010, 10Er/95/2010, 10Er/3/2010, 10Er/787/2010, 10Er/924/2009,
10Er/429/2010, 10Er/617/2011, 10Er/859/2010, 10Er/314/2011, 10Er/373/2011, 10Er/72/2011,
10Er/647/2010, 10Er/821/2010, 10Er/376/2010, 10Er/626/2011, 10Er/377/2010, 10Er/478/2010,

10Er/645/2010, 10Er/98/2011, 10Er/718/2010, 10Er/646/2010, 10Er/623/2011, 10Er/591/2011,
10Er/927/2009, 10Er/847/2010, 10Er/789/2010, 10Er/301/2010, 10Er/621/2011, 10Er/54/2011,
10Er/839/2009, 10Er/1006/2010, 10Er/819/2010, 10Er/648/2010, 10Er/816/2010, 10Er/1043/2010,
10Er/1009/2010, 10Er/417/2011, 10Er/703/2011, 10Er/82/2011, 10Er/603/2011, 10Er/710/2011,
10Er/738/2011, 10Er/817/2010, 10Er/803/2010, 10Er/372/2011, 10Er/158/2011, 10Er/625/2011,
10Er/719/2010, 10Er/756/2010, konkrétne tým, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia po zákonnej 15

dňovej lehote,
2/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn.
10Er/721/2010, 10Er/16/2009, 10Er/758/2009 a 10Er/846/2009 konkrétne tým, že súd nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní,
3/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod
sp.zn. 10Er/127/2003, 10Er/224/2005, 11Er/53/2005, 11Er/285/2006, 10Er/195/2005 a 6Er/164/2004

konkrétne s tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 15 dňovej lehote.

Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v exekučných konaniach uvedených vyššie pod
bodom 1/ v priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd žiadal oprávneného, prípadne rozhodcovský súd o súčinnosť za účelom náležitého
preskúmania žiadosti o udelenie poverenia. Žalobkyňa ako oprávnená neposkytla súdu dostatočnú
súčinnosť, kedy bol súd nútený obrátiť sa na rozhodcovský súd, ktorý taktiež nie vo všetkých prípadoch
reagoval na výzvu súdu. Z týchto dôvodov nebolo možné rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia v
zákonnej lehote 15 dní. Vo všetkých rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia súd pritom

vyhodnocoval rozhodcovskú doložku a dospel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Práve táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Skutočnosť, že súd žiadosti o udelenie poverenia nevyhovel, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup súdu. Súd tiež konštatoval, že zákonná lehote 15 dní je určená na udelenie poverenia, nie je však
súčasne aj lehotou na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Uvedená lehote je lehotou poriadkovou
a jej nedodržanie nemôže byť kvalifikované ako prieťah v konaní. Nedodržaním lehoty sa teda súd

nedopustil nesprávneho úradného postupu zvlášť za situácie, že vykonával procesné úkony potrebné
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Pokiaľ ide o exekučné konania uvedené vyššie pod
bodom 2/, vo všetkých prípadoch bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, čo viedlo exekučný
súd k nutnosti jeho preskúmania, za ktorým účelom súd opäť požiadal o súčinnosť žalobkyňu ako
oprávnenú a rozhodcovský súd a po doručení spisu rozhodcovského súdu bolo bez zbytočného odkladu

vo všetkých veciach vydané poverenie, naviac vo veci 10Er/16/2009 bolo vydané v zákonnej lehote a
vo veci 10Er/758/2009 bola exekúcia skončená vymožením pohľadávky. Zároveň vo všetkých týchto
veciachbolexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,naktorýsalehota15dnívzmysleust.§44ods.2
Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 nevzťahuje. V exekučných konaniach uvedených
vyššie pod bodom 3/ vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozhodnutiu súdu predchádzali úkony -

žiadosti poverenému exekútorovi o vyčíslenie trov exekúcie, keďže v prípade rozhodovania o zmene
exekútora súd musí rozhodnúť aj o náhrade trov pôvodného exekútora, na ktoré má právo v súlade s
ustanovením § 196 prvej vety Exekučného poriadku. Ak pôvodný exekútor neposkytne včas súčinnosť,
objektívne nemôže exekučný súd dodržať uvedenú lehotu, ako tomu bolo aj v preskúmavaných veciach.
Odhliadnuc od uvedeného súd konštatoval, že žalobkyni nebránilo nič podať sťažnosť predsedovi súdu

na porušovanie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a keď tak nepostupovala,
zanedbala svoju všeobecnú preventívnu povinnosť a nepočínala si tak, aby nedošlo ku škode na jej
majetku. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorý síce prihliada na lehoty, ktoré sú
uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie ústavného
práva, pretože sa v takýchto prípadoch prihliada na všetky okolnosti danej veci. Konštatoval preto, že

pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v 30 dňovej lehote, nedopustil sa nesprávneho
úradného postupu v konaní.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, predloženého žalobkyňou súd zistil, že týmto bola
stanovená majetková škoda, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Škoda bola stanovená tak, že v prípade žalôb
označených vyššie pod bodom 1/ a 2/ škoda bola stanovená vo výške 30,76 € a pokiaľ ide o žaloby
označené pod bodom 3/ vyššie, škoda bola stanovená vo výške 31,68 €. Tento súd hodnotil ako
listinný dôkaz a konštatoval, že znaleckému ústavu neprináleží hodnotiť, či sa v danom prípade jedná o
nesprávny úradný postup, pretože túto otázku je kompetentný posúdiť len súd. Vzhľadom na skutočnosť,

že znalecký posudok vychádzal zo všeobecných štatistických údajov, bol pre potreby konania, kde sa
žalobkyňa domáha individuálnej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z exekučného konania voči
konkrétnemupovinnému,nepoužiteľný.Žalobkyňavžalobetvrdilavynaloženienákladovrôznehodruhu,
avšak nepripojila ani jeden listinný dôkaz, ktorý by tieto náklady aj skutočne preukazoval.

NávrhžalobkynenaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRojejústavnej
sťažnosti súd zamietol s odôvodnením, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne zo dňa 10.1.2013 už rozhodol
ústavný súd uznesením sp.zn. II. ÚS 364/2013-9 dňa 26.6.2013 tak, že túto sťažnosť odmietol ako
neprípustnú a pokiaľ sa žalobkyňa napriek tomu opätovne domáhala prerušenia konania, pripojila
fotokópiu sťažnosti adresovanú ústavnému súdu, táto bola bez uvedenia dátumu vyhotovenia sťažnosti

a bez prezenčnej pečiatky, z ktorej by bolo zrejmé podanie a prijatie ústavnej sťažnosti adresátom. Na
základe týchto skutočností konštatoval, že niet relevantného dôvodu pre prerušenie konania, a preto
opätovnému návrhu na prerušenie konania nevyhovel.Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 3, § 9, § 15, § 16, § 17 a § 19 zákona č. 514/2013
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
spojení s ustanoveniami § 41 a § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a § 45 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prvom rade sa zaoberal (ne)dôvodnosťou vznesenej
námietky premlčania žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru, že žalobou uplatnené nároky
nie sú premlčané. Vyhodnocoval aj splnenie podmienok predbežného prerokovania nároku a dospel k
záveru, že aj keď žaloby boli podané v niektorých prípadoch skôr, ako uplynula lehota 6-tich mesiacov
na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vzhľadom na názor žalovanej prezentovaný vo

vyjadrení k žalobe, v zmysle ktorého by žiadostiam nevyhovela, v konaní pokračoval. Následne skúmal
splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku uplatneného žalobou a dospel k záveru, že
nebola splnená prvá z podmienok, a to existencia nesprávneho úradného postupu, z ktorého dôvodu
nevykonával dokazovanie na preukázanie splnenia ostatných predpokladov, vrátane preukázania vzniku
a výšky škody a nemajetkovej ujmy.

Vkonanísúdnezistiltakýpostupsúdu,ktorýbymoholkvalifikovaťakonesprávnyúradnýpostup,nezistil,
že by bol exekučný súd nečinný, spôsoboval by zbytočné prieťahy, pretože pokiaľ aj súd nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote a boli prítomné ojedinelé prekročenia lehôt vyplývajúcich z Exekučného
poriadku, tie boli spôsobené nesúladnou činnosťou žalobkyne ako oprávnenej a v neposlednom rade aj
rozhodcovského súdu, ktorý doručoval jednotlivé rozhodcovské spisy s časovým oneskorením.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a keďže žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a
navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednal
vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla,
že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými
dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať

pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci
neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu
na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V
čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom

rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v

exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy

súdom mala žalobkyňa mať možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala
na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Poukázala na to, že predložila dôkaz o
vzniku škody, a to znalecký posudok 1/2014 a týmto preukázala, že nesprávny úradný postup mal na ňu

negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku, a to v posudku určenej výške. Nenáležité je
preto tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody postupom exekučného
súdu. Mala za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody. Pokiaľ ide o jej návrh na prerušenie konania, argumentovala, že súd bol povinný o tomto osobitne
rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej, lebo takto ju zbavil možnosti podať opravný prostriedok

proti tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne
nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.mája 2016 o 12.10 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 17.mája 2016 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205

ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené

podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne
vecposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
22.12.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 22.12.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne dňa 8.12.2014 a žalovanej dňa 4.12.2014.

Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2

O.s.p..

Dňa 22.12.2014 bola súdu doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutímkrajského súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, z ktorého dôvodu podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto podanú
sťažnosť navrhla zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o jej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu navrhla aj zrušiť pojednávanie.

Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody v
zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Na

pojednávaní dňa 22.12.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Rožňava, ako aj ďalšími listinami, ktoré
sú súčasťou tohto spisu a pripojených spisov, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
Poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo doručené písomne účastníkom konania dňa 22.marca 2013
žalobkyni (viď č.l. 37-40 spisu) a dňa 4.2.2013 žalovanej (viď č.l. 21 spisu).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené
podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní,
že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva

navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa L.. W. M. nebola
vylúčenázprejednávaniaarozhodovaniavtejtoveci,očombolorozhodnutéuznesenímKrajskéhosúdu
v Košiciach zo dňa 22.októbra 2012 č.k. 1NcC/33/2012-14. Toto rozhodnutie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobkyne dňa 13.12.2014 a žalovanej dňa 13.12.2012 (č.l. 17) a nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.12.2012. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených na tomto súde, ako sú
vyššie označené pod bodmi 1/ až 3/ a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého rozsudku,

z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj s poukazom na

príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto námietka
žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zamietnutím žiadosti o udelenie

poverenia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, pretože samotným nevyhovením návrhu
sa súd nedopúšťa nesprávneho úradného postupu. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že nejde o nesprávny
úradný postup, ak výsledkom postupu orgánu štátu je vydanie rozhodnutia. V tomto prípade možno sa
domáhať iba náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia. Aj v prípade posudzovania uplatneného
nároku titulom zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia, ktorým by malo byť uznesenie
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, odvolací súd poukazuje na nepreukázanie splnenia

zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia,
pretože predpokladom uplatnenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, a to pre nezákonnosť
príslušným orgánom v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2013 Z.z.

V prejednávanej veci zmena alebo zrušenie rozhodnutí okresného súdu uvedených vyššie pod bodom
1/, ktorými bola žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá, preukázané nebolo a vzhľadom
nanesplnenietejtopodmienkyprevzniknárokujeskúmanieexistencieďalšíchpodmienokbezprávneho
významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava sa v exekučných
konaniach uvedených vyššie pod bodom 1/ a 2/ nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že
nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to bez ohľadu na to,
či zamietol žiadosť o udelenie poverenia alebo vydal poverenie.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 1/ išlo o prípady, kedy súd zistil rozpor exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého dôvodu zamietol žiadosť o udelenia poverenia,
a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Rovnako súd

nebol viazaný vyššie uvedenou lehotou v exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2/, keďže
v týchto veciach exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky.Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje ku všetkým
vyššie uvedeným rozhodnutiam, teda aj k rozhodnutiam uvedeným pod bodom 2/ a 3/, v ktorých
žalobkyňa namieta prieťahy v konaní, spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po

uplynutí 15 dňovej lehoty a v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní
existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Rožňava vo všetkých vyššie uvedených

exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nedôvodná

je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške škody
- znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.

K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania z
dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1,2 O.s.p., keďže v čase
rozhodovania súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1NcC/33/2012 zo dňa 22.10.2012, a to tak, že táto sťažnosť bola odmietnutá pre

neprípustnosť. Podanie inej sťažnosti ústavnému súdu žalobkyňa nepreukázala, a to ani v odvolacom
konaní, preto záver súdu o neexistencii relevantných dôvodov pre prerušenie konania je vecne správny.

Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd bol povinný o jej návrhu na prerušenie konania
rozhodnúť osobitne pred samotným rozhodnutím vo veci samej. V čase rozhodovania súdu prvého

stupňa neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, pričom žalobkyňa na svojom návrhu na
prerušenie napriek tomu trvala, preto súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Tým, že o tomto návrhu
rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, neodňal žalobkyni právo podať opravný prostriedok
proti tomuto rozhodnutiu, pretože odvolanie je prípustné proti výroku, ktorým súd rozhodoval o tomto
návrhu a toto svoje právo žalobkyňa aj realizovala v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd prejednal

aj odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a nenáležitá je preto
odvolacia námietka o zbavení možnosti žalobkyne podať opravný prostriedok proti svojmu rozhodnutiu.
Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre prerušenie konania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať
nesprávny právny postup, ak nevyhovel návrhu na prerušenie konania, ďalej vo veci pokračoval a vo
veci rozhodol.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadreniežalovanej k žalobe zo dňa 8.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Rožňava dňa 15.2.2013 (č.l. 25
spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 22.3.2013.

Zatejtosituáciežalobkyňamaladostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného
práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (15.2.2013), neboli splnené ani podmienky

pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného
súdu Rožňava, v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto
pojednávania zúčastnila, mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie
procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti

konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §
101 ods.2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako

nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami , ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Rožňava, ktoré aj špecifikoval ich
spisovýmiznačkamiatentozávernepochybnevyplývaajzozápisniceopojednávanízodňa22.12.2014,
v ktorej súd podrobne uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam pre

rozhodnutie vo veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudku,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania jej však
nevznikli, žalobkyňa nemá právo na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.