Uznesenie – Pracovné právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/523/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210537
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308210537.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G. O., N. O. Č..XXX, zast. JUDr. Petrom Škultétym,
advokátom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporcovi: FOOD LINER, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Hraničná 18, zast. JUDr. Martinom Paškalom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka 27, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 10. júna 2011 č.k. 12C 119/2008-166 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď
odporcu zo dňa 23.5.2008 daná navrhovateľovi je neplatná a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania vo výške 3.827,73 Eur.

Rozhodol tak s odôvodnením, že pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnancovi
podľa ust. § 63 Zákonníka práce postupoval odporca v súlade so zákonom. Po vykonanom dokazovaní
mal v posudzovanom prípade za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil na
základe výpovede zo dňa 23. 05. 2008 danej navrhovateľovi podľa ust. § 63 ods.1 písm. e) Zák.
práce, pričom zo strany odporcu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované pre tento

spôsob rozviazania pracovného pomeru v ust. § 61 Zákonníka práce, tzn. bola dodržaná písomná
forma výpovede a kvalifikovaný spôsob doručenia. Výpoveď obsahovala dostatočne konkretizovaný
a skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, a napokon, zo strany navrhovateľa bola dodržaná aj
dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru ( § 77 ZP).

Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, po opísaní a zistení skutkového stavu
mal súd za preukázané, že výpoveď daná navrhovateľovi je platná, nakoľko z hľadiska ustanovenia
Zákonníkaprácebybolaneplatnálentakávýpoveď,zktorejsanedáanivýkladomzistiť,ktorývýpovedný
dôvod sa v nej v skutočnosti uplatňuje.

V danom prípade sa výpovedný dôvod zistiť dal a bol ním dôvod uvedený v ust. § 63 ods. 1, písm. e)

- veta prvá, podľa ktorej zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, pre ktoré by s
ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Drzé a neslušné správanie navrhovateľa, jeho odmietanie
vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal, súd posúdil ako dôvodné sťaženie a organizáciu práce
riadnym spôsobom, najmä, ak ako bolo v konaní preukázané, skutočne išlo o jediného obchodného
partnera odporcu. Keďže zamestnávateľovi dáva Zákonník práce možnosť výberu rozhodnutia sa, či
zamestnanca ponechá v pracovnom pomere ešte počas výpovednej doby, alebo s ním ukončí pracovný

pomer okamžite, súd mal za to, že odporca si vybral prvú možnosť. Odporca písomnými vyjadreniami
zodpovednýchosôbspoločnostiTransportVerbekenpreukázal,ženavrhovateľsaskutočnesprávaldrzoa neslušne. Dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý mal súdu vyvrátiť, že sa tak nesprával,
o čom však súdu žiaden dôkaz nepreložil, ani ho vykonať nenavrhol. To, že ostatní vodiči odmietli
pred súdom podľa názoru navrhovateľa vypovedať, sa nemusí ešte zakladať na pravde, pretože sa

o to ani nepokúsil, ich mená súdu neoznačil. Podobne súdu nepredložil jediný dôkaz o tom, že by
ho bol zamestnávateľ nútil nedodržiavať bezpečnostné prestávky v práci, resp. prekračovať povolenú
rýchlosť. Jeho výpisy z komunikácie s odporcom počas jázd, v spise sa nachádzajúce, ani nenaznačujú
žiadne takého konanie. Ak mal navrhovateľ ešte pred doručením výpovede dôkazy k svojím tvrdeniam
uvedeným v jeho liste odporcovi zo dňa 21. 04. 2008, ( čl. 46), o opakovanom porušovaní pracovnej

zmluvy, mal možnosť tieto si včas zabezpečiť, mal ich pripojiť k tomuto podaniu a tým by jeho
tvrdenia boli riadne preukázané. Takto mu ostávalo iba tvrdiť, že sa nesprával drzo a neslušne, čo
bolo pred súd nepostačujúce. Taktiež súdu poukázalo na nezodpovedné konanie navrhovateľa i jeho
vedenie motorového vozidla zn. Iveco s prívesom, v čase dopravnej nehody dňa 08. 08. 2006, kedy
ostatným účastníkom cestnej premávky svojou nezodpovednou jazdou, neprimeranou rýchlosťou
k poveternostným podmienkam, za dažďa, nesprávnym predbiehaním a nedodržaním bezpečného

odstupu, spôsobil ublíženie na zdraví, čím sa i súdu napokon javil ako osoba nedôveryhodná. Odporca
naopaksvojetvrdenieobhájilstanoviskomN.VTransportVerbeken zodňa23.05.2008,ktorépodpísali:
p. Michiels Lisette, generálny riaditeľ, a plánovači: Dierrick Jeroen, Zimmerman Frank a Schapmans
Bjorn, ktorým súd nemal dôvod neveriť.

S poukazom na rozhodnutie súdu v určovacej časti návrhu, súd prvého stupňa zamietol i návrh v časti o
zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, keďže predpokladom
pre rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zák. práce je výrok súdu o určení neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dôvody výpovede sú
vymedzené všeobecne, sú nekonkretizované a nešpecifikované a teda zameniteľné s inými dôvodmi.
Súčasne nie je špecifikované navrhovateľovo nedovolené konanie, ktoré by mohlo mať za následok

porušenie pracovnej disciplíny, t.j. absentuje uvedenie a opísanie konkrétneho nedovoleného konania,
ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť a ktoré súčasne bolo spôsobilé založiť platný dôvod výpovede.
Výpoveď je teda neplatná aj z dôvodu skutkovej zameniteľnosti dôvodov výpovede. Tiež poukázal
na to, že povahové vlastnosti zamestnanca nemôžu byť dôvodom výpovede zamestnávateľa tak ako
to v predmetnej veci urobil odporca. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že prvostupňový

súd sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie výpovede,
pritom odporcovi jednoznačne objektívna prekluzívna lehota, v ktorej bol oprávnený dať navrhovateľovi
výpoveď, márne uplynula, keďže dopravná nehoda, ktorá mala byť dôvodom predmetnej výpovede sa
stala 8.8.2006. Rovnako poukázal na to, že odporcovi uplynula aj subjektívna dvojmesačná prekluzívna
lehota na danie výpovede, pretože list zo dňa 9.3.2008 od Okresného riaditeľstva PZ v Galante, na

ktorý poukazuje odporca v predmetnej výpovedi, bol doručený odporcovi už 14.3.2008 a odporca mu dal
výpoveď až listom zo dňa 23.5.2008, čiže po márnom uplynutí dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej
lehoty.
Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania bez odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej

disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa 81 písm. a) - c) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený.Je síce pravdou, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie vo výpovedi
(v danom prípade neuviedol žiadnu), ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav
skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov výpovede (§ 63 ZP).

V tomto konkrétnom prípade, či išlo o porušenie pracovnej disciplíny vo forme závažného porušenia.
Konkretizácia môže byť rôzna, stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na rozviazanie
pracovného pomeru týmto spôsobom, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie
pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom zrušenia pracovného pomeru.

V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odporca dostatočne nevymedzil po skutkovej
stránkedôvodvýpovede,pretožeznejniejemožnéžiadnymspôsobomzistiťvakomkonkrétnomkonaní
možno vidieť závažné porušenie pracovnej disciplíny a kedy, v akom časovom období, malo k nemu
dôjsť (preklúzia) , nemožno teda posúdiť, či vo výpovedi vytýkané konanie by nebolo možné zameniť s
iným, či dodatočne zmeniť. V žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré boli pre odporcu dôvodom k daniu výpovede, boli zisťované až v priebehu súdneho konania.

Keďže odporca vo výpovedi danej navrhovateľovi dôvody výpovede ani v minimálnom rozsahu
nešpecifikoval (nevhodné správanie, nedisciplinovať, neplnenie úloh) ide len o všeobecné
charakteristiky konania bez časového určenia, z ktorých nie je zrejmé, čo má byť vôbec predmetom
dokazovania v konaní a nemožno povedať, že sú vymedzené tak, aby odporca nemohol dodatočne

uplatnený dôvod meniť, odvolací súd dospel k záveru, že dôvod výpovede v posudzovanom prípade nie
je dostatočne skutkovo vymedzený a tento nedostatok sa nedá odstrániť ani pomocou výkladu prejavu
vôle, keďže nemožno nahradzovať neprejavenú vôľu. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého
stupňa nie je správny.

Odvolací súd to preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby sa zaoberal aj ďalšími uplatnenými nárokmi.

V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.