Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/304/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215777
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410215777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, K. 9, Bratislava, zastúpeného advokátkou Mgr. Jozefínou Podhradskou, S. XX,
Bratislava, proti odporcovi: RNDr. Andrej Trnovec, H. 4, Bratislava, zastúpenému KRION Partners s.r.o.,
Z. 3, Bratislava, o zaplatenie 710,97 eura s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 24C/84/2011-105, zo dňa 3.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 347,72 eura
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 86,03 eura od 1.7.2010 do zaplatenia, s

ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 86,03 eura od 1.8.2010 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 86,03 eura od 1.9.2010 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 9 % zo sumy 86,03 eura od 1.10.2010 do zaplatenia (výrok I.). Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 362,25 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile
zo sumy 15,53 eura od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 86,93 eura od 21.3.2010 do zaplatenia, zo
sumy 86,93 eura od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 86,93 eura od 21.5.2010 do zaplatenia a zo sumy
86,93 eura od 21.6.2010 do zaplatenia (výrok II.). O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti veci

samej (výrok III.).

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 15.12.2010 domáhal zaplatenia 710,97
eura s prísl. titulom nedoplatku na nájomnom za užívanie družstevného bytu č. 64 na Veternicovej 9 v
Bratislave za mesiace 01/2010 až 10/2010. Nakoľko pred začatím pojednávania vo veci samej zobral
navrhovateľ návrh v časti istiny 347,72 eura s prísl. späť z dôvodu, že odporca uplynutím výpovednej
doby k 30.6.2010 prestal byť nájomcom predmetného bytu a preto na zaplatení zálohových platieb za

obdobie od 1.7.2010 do 31.10.2010 netrvá, súd prvého stupňa konanie v tejto časti v zmysle § 96 ods.
1, 3 O.s.p. zastavil. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16.2.2012 pripustil zmenu petitu v časti
príslušenstva, podľa ktorej sa navrhovateľ miesto pôvodne požadovaného úroku z omeškania domáhal
poplatku z omeškania vo výške 1 promile.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca ako člen Stavebného
bytového družstva Bratislava IV bol do 30.6.2010, kedy mu uplynula trojmesačná výpovedná lehota,

nájomcom družstevného bytu č. 64, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. 3114 na Veternicovej
9 v Bratislave. Odporcovi bola listom zo dňa 3.3.2010 daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 710 ods. 3
Obč. zák. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25C/222/2010-34 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/213/2011 a 14Co/376/2011 bol návrh odporcu na určenieneplatnosti výpovede nájmu bytu právoplatne zamietnutý. Vlastníkom predmetného družstevného bytu
je navrhovateľ, ktorý s ostatnými vlastníkmi bytov zriadil za účelom výkonu správy spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s názvom VETERNICA. V zmysle čl. 3 Zmluvy o

nájme bytu bol odporca povinný navrhovateľovi platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu. Od bližšie neurčitého času do 31.7.2008 prenajímateľ akceptoval stav, kedy odporca
ako nájomca realizoval úhrady priamo na účet spoločenstva bytového domu. Listom zo dňa 28.7.2008
označeným ako výzva na platenie - usporiadanie právnych vzťahov, ktorý si odporca spolu s predpisom
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platným od 1.8.2008 prevzal dňa 12.8.2008, prenajímateľ

odporcu upozornil, že tento postup nie je správny, nakoľko medzi odporcom ako nájomcom bytu a
spoločenstvom neexistuje žiadny právny vzťah. Navrhovateľ ako vlastník predmetného družstevného
bytu žiadal odporcu s účinnosťou od 1.8.2008 platiť mesačný zálohový predpis stanovený vo výške
2.619,- Sk na ním vedený účet. Odporca na účet navrhovateľa za žalované obdobie zaplatil iba 158,33
eura; preplatok zo zálohovej platby za 2/2010 vo výške 71,40 eura navrhovateľ započítal na zaplatenie
časti zálohovej platby za 1/2010.

Základná argumentácia navrhovateľa spočívala v tvrdení, že z právneho vzťahu založeného nájomnou
zmluvou vzniká nájomcovi povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu
vlastníkovi, ktorým je navrhovateľ. Odporca však túto povinnosť dlhodobo nerešpektoval a mesačné
zálohové platby uhrádzal spoločenstvu Veternica (čo v konečnom dôsledku viedlo aj k písomnej

výpovedi z nájmu bytu). Obrana odporcu v zásade spočívala v tom, že o spôsobe úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu rozhoduje spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré má právo rozhodovať, akým
spôsobom a či nájomcovia bytov môžu v prospech účtu bytového domu vykonávať predmetné platby.
V tejto súvislosti predložil súdu zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré dňa 13.12.2010
nesúhlasilo so zmeneným spôsobom platenia nájomcov Stavebnému bytovému družstvu Bratislava IV.

Keďže spoločenstvo Veternica prijalo všetky úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu
od odporcu, pričom navrhovateľ na mesačné zálohové platby ani za ročné vyúčtovania spoločenstvu
Veternica nič nezaplatil, podľa názoru odporcu navrhovateľ nemal žiadny právny titul, na základe ktorého
sa domáhal svojej pohľadávky voči odporcovi.

Odporca teda preddavkové mesačné zálohy poukazoval na účet bytového domu určeného
spoločenstvom vlastníkov Veternica, pričom navrhovateľ ako prenajímateľ bytu tento spôsob úhrad
akceptoval do 31.7.2008; s účinnosťou od 1.8.2008 navrhovateľ žiadal odporcu o platenie mesačného
zálohového predpisu na ním vedený účet. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že spoločenstvo
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. vykonáva činnosti a prijíma rozhodnutia iba v medziach svojich

oprávnení vyplývajúcich zo zákona; v zákone je pritom explicitne vyjadrená povinnosť uhrádzať finančné
prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome (§ 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.). Vychádzajúc zo zákonnej úpravy dospel k
záveru, že spoločenstvo nemá právomoc rozhodovať, akým spôsobom a či nájomcovia bytov môžu
vykonávať predmetné platby. V tomto kontexte mal za potrebné dôsledne rozlišovať jednotlivé subjekty

práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka v súvislosti s nájmom bytu a subjekty práv a povinností
podľa zákona č. 182/1993 Z.z. pri výkone správy spoločenstvom. V prvom prípade má prenajímateľ
právo na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavky na ne, ak sa účastníci
nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak (§ 696 ods. 2 Obč. zák.). Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, účastníci nájomného vzťahu t.j. navrhovateľ (prenajímateľ) a odporca (nájomca) sa na

inom spôsobe úhrad a preddavkov nedohodli a situáciu nerieši inak ani právny predpis, preto odporcovi
vznikla povinnosť uhrádzať plnenia poskytované s užívaním bytu podľa mesačného zálohového
predpisu vystaveného navrhovateľom priamo navrhovateľovi. Uvedené bez ohľadu na existenciu či
neexistenciu jeho záväzkov z iného právneho vzťahu voči spoločenstvu podľa zákona č. 182/1993
Z.z., ktorého subjektom práv a povinností sú vlastník bytu v bytovom dome (navrhovateľ) v pozícii

dlžníka a spoločenstvo Veternica v pozícii veriteľa. Ani dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 3.1.2011
uzatvorená bez vedomia a súhlasu navrhovateľa nezbavuje odporcu jeho záväzkov voči navrhovateľovi
z nájomného vzťahu, lebo rieši iba vzájomný vzťah medzi spoločenstvom Veternica (správcom bytového
domu) a vlastníkom. Z obsahu samotnej dohody (článok I. bod c) pritom v neprospech odporcu vyplýva
skutočnosť, že ako pristupujúci dlžník si bol vedomý svojich povinností podľa § 685 a nasl. Obč. zák.

platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu navrhovateľovi (pôvodnému dlžníkovi) ako
prenajímateľovi a vlastníkovi bytu. Na uvedenom základe súd prvého stupňa v zmysle § 685 ods. 1, §
696 ods. 1, 2, § 697 Obč. zák a § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. návrhu vyhovel.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti zaväzujúcej časti rozsudku (výrok II.) podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedol, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ
by v prípade obdržania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu od odporcu nemal ďalej komu tieto
platby poukázať, nakoľko subjekt, ktorý je v konečnom dôsledku oprávnený na ich prijatie - spoločenstvo
vlastníkov bytov VETERNICA, už úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu odporcu v rozhodnom

období evidoval ako zaplatené na základe úhrad realizovaných odporcom. Nie je preto rozhodujúca
správnosť alebo nesprávnosť postupu odporcu, keď úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu platil
priamo spoločenstvu vlastníkov bytov, keď preukázaný skutkový stav svedčil o tom, že úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu odporcu sú v celom rozsahu uhradené a spoločenstvo vlastníkov bytov voči
navrhovateľovi neeviduje žiaden dlh. Bezvýznamná však nie je existencia alebo neexistencia záväzkov
navrhovateľa z právneho vzťahu voči spoločenstvu; ide o zásadnú otázku vo vzťahu k rozhodnutiu o

existencii povinnosti odporcu voči navrhovateľovi zaplatiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu.
Pokiaľ potom neexistuje záväzok navrhovateľa voči spoločenstvu vlastníkov bytov uhradiť náklady za
služby spojené s užívaním bytu, resp. pokiaľ navrhovateľ spoločenstvu uvedené úhrady nezaplatil,
neexistuje ani pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi.

Odporca ďalej uviedol, že netvrdil, že dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá medzi odporcom a
spoločenstvom vlastníkov bytov dňa 3.1.2011 ho mala zbaviť záväzkov voči navrhovateľovi z nájomného
vzťahu. Touto dohodou sa zaviazal splniť za navrhovateľa ako dlžníka jeho peňažný záväzok voči
spoločenstvu vlastníkov bytov a stal sa dlžníkom popri navrhovateľovi. V dôsledku ním realizovaných
úhrad záväzok navrhovateľa voči spoločenstvu vlastníkov bytov zanikol a voči navrhovateľovi mu vznikol

nárok na úhradu toho, čo za neho plnil spoločenstvu vlastníkov bytov. Súd prvého stupňa spôsobil podľa
odporcu absurdný stav, v dôsledku ktorého je povinný druhý krát zaplatiť totožnú sumu z totožného
titulu. Peňažné prostriedky, zaplatenia ktorých sa navrhovateľ domáha, už boli spoločenstvu uhradené
odporcom a boli použité za účelom úhrady záväzkov voči jednotlivým dodávateľom služieb. V prípade
zaplatenia žalovanej sumy navrhovateľovi by navrhovateľ nemal povinnosť poukázať ju spoločenstvu,

nakoľkojehozáväzokvočispoločenstvuzanikol.Jevšakneprípustné,abysinavrhovateľtakétopeňažné
prostriedky ponechal, nakoľko na to neexistuje žiadny právny dôvod. Odporca poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľ na jednej strane znížil jeho údajný dlh o sumu anuity a dane poukázanej spoločenstvom,
ale na druhej strane tvrdí, že odporca dlží sumu zodpovedajúcu zostávajúcej časti zálohových platieb,
ktorá však rovnako bola spoločenstvom poukázaná na účet oprávnených subjektov - dodávateľov

služieb spojených s užívaním bytu. Súd prvého stupňa ako bezvýznamnú vyhodnotil skutočnosť, že
navrhovateľ nie je konečným prijímateľom úhrad, t.j. subjektom, ktorý má povinnosť tieto úhrady použiť
na úhradu jednotlivých služieb dodávaných bytovému domu, ale subjektom, ktorý má povinnosť tieto
úhrady len ďalej poukázať spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré všetky úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu odporcu riadne a včas obdržalo a použilo na uvedený účel.

V odvolaní si odporca uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu
ním realizovaných úhrad dlhu navrhovateľa voči spoločenstvu vlastníkov bytov proti pohľadávke
navrhovateľa voči odporcovi z titulu nájomného vzťahu, a to až do výšky pohľadávky uplatnenej
navrhovateľom voči odporcovi v predmetnom konaní, t.j. do výšky 347,72 eura.

Záverom odvolania odporca poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvého stupňa nepopieral
nárok navrhovateľa iba čo do dôvodu, ale aj čo do výšky. Navrhovateľ podľa svojho tvrdenia určil výšku
zálohových platieb ako optimálne náklady, ktoré mali vychádzať z priemeru v lokalite. Vzhľadom na to,
že navrhovateľ nikdy žiadne náklady na byt odporcu nevynaložil, mal odporca za to, že nepreukázaná

a nedôvodná je okrem titulu vymáhaného nároku i jeho výška. Súd prvého stupňa výšku údajnej
pohľadávky ustálil len na základe tvrdení navrhovateľa, bez akýchkoľvek ďalších vykonaných dôkazov.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.3.2014 (§ 211 ods.

2, § 156 ods. 3 O.s.p.).Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a
nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219
ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa
dôsledne rozlíšil nájomný vzťah medzi navrhovateľom ako vlastníkom bytu a odporcom ako nájomcom
bytu upravený § 685 a nasl. Obč. zák. a vzťah medzi navrhovateľom ako vlastníkom bytu a
spoločenstvom vlastníkov bytov vykonávajúcim správu domu upravený zákonom č. 182/1993 Z.z.;

dôsledne rozlíšil i práva a povinnosti z uvedených právnych vzťahov vyplývajúce. Odporca ako
nájomca družstevného bytu bol preto povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu navrhovateľovi ako vlastníkovi a prenajímateľovi bytu a nie spoločenstvu vlastníkov
bytov, s ktorým v žiadnom vzťahu nebol. Skutočnosť, či si navrhovateľ ako vlastník bytu plnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu z § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. voči spoločenstvu vlastníkov bytov, nie je
rozhodujúca pre plnenie si povinnosti odporcu ako nájomcu bytu voči navrhovateľovi. Rozhodujúcou

nie je ani v odvolaní namietaná skutočnosť, že spoločenstvo vlastníkov bytov neeviduje za rozhodné
obdobie nedoplatok voči navrhovateľovi, resp. že za rozhodné obdobie neexistuje záväzok navrhovateľa
voči spoločenstvu vlastníkov bytov, keď odporca plnením peňažného záväzku navrhovateľa na účet
spoločenstva vlastníkov bytov v rozhodnom čase iba plnil za navrhovateľa to, čo mal navrhovateľ podľa
práva (podľa zákona č. 182/1993 Z.z.) plniť sám; svojich záväzkov vyplývajúcich mu z nájomnej zmluvy

sa však odporca týmto postupom nezbavil. Uvedený postup následne odporca upravil so spoločenstvom
vlastníkov bytov uzavretím dohody o pristúpení k záväzku navrhovateľa; pristupujúci dlžník sa však
v zmysle § 533 ods. 1 Obč. zák. stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, pričom obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne; plnením pristupujúceho dlžníka sa teda plní záväzok pôvodného
dlžníkavočiveriteľovi(t.j.záväzoknavrhovateľavočispoločenstvuvlastníkovbytov)aniepristupujúceho

dlžníka voči pôvodnému dlžníkovi (t.j. záväzok odporcu voči navrhovateľovi).

V odvolaní tvrdená skutočnosť, že plnením za navrhovateľa vznikol odporcovi nárok na úhradu
toho, čo za neho plnil spoločenstvu vlastníkov bytov, je pre rozhodnutie o podanom odvolaní
vzhľadom na predmet konania irelevantná. Ku kompenzačnej námietke odporcu uplatnenej v odvolacom

konaní, ktorou odporca uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu ním
realizovaných úhrad dlhu navrhovateľa voči spoločenstvu vlastníkov bytov do výšky pohľadávky
uplatnenej navrhovateľom voči odporcovi v predmetnom konaní, t.j. do výšky 347,72 eura, odvolací súd
uvádza, že v odvolacom konaní je v zmysle § 216 O.s.p. vylúčená aplikácia ustanovení § 97 O.s.p.
(upravujúceho vzájomný návrh) i § 98 O.s.p. (upravujúceho námietku započítania); na kompenzačnú

námietku odporcu preto nemožno v odvolacom konaní prihliadať. Tvrdený absurdný stav nespôsobil súd
prvého stupňa, pričom odporcovi nebola uložená povinnosť opätovne platiť totožnú sumu z totožného
titulu. Odporca totiž žalovanú sumu titulom nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
navrhovateľovi doposiaľ neuhradil.

K námietke odporcu týkajúcej sa výšky žalovanej sumy odvolací súd uvádza, že predmetom konania po
čiastočnom späťvzatí bolo zaplatenie istiny 362,25 eura pozostávajúcej z nedoplatku na nájomnom a
úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za 1/2010 vo výške 15,53 eura, za 3/2010 vo výške
86,93 eura, za 4/2010 vo výške 86,93 eura, za 5/2010 vo výške 86,93 eura a za 6/2010 vo výške 86,93
eura. Výšku mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu 86,93 eura platnej od 1.1.2009 navrhovateľ

preukázaljejpredpisomzodňa20.2.2009,ktorýsúdprvéhostupňavsúlades§129ods.1O.s.p.prečítal
na pojednávaní dňa 12.4.2012. Odporca ani jeho právny zástupca nemali námietky k uvedenej listine.
Nedôvodná je tak odvolacia námietka týkajúca sa ustálenia výšky pohľadávky len na základe tvrdení
navrhovateľa, bez akýchkoľvek vykonaných dôkazov.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.