Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7Er/490/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706210715
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slávka Lešundáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8706210715.6

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: Andrea Horníková, nar. 18.3.1981, bytom Tornaľa 29, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod jeho č. EX
19967/12, o vymoženie istiny 581,56 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. n e p r i z n á v a .

IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi
Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, náhradu trov
exekúcie v sume 55,87 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného podaný dňa 25.10.2006 u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie istiny

17.520,- Sk, teraz 581,56 eur s prísl. a trov exekúcie. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora dňa 14.11.2006.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 2347/06 zo dňa 11.7.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.8.2006 a vykonateľnosť dňa 24.8.2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením č.k. 7Er/490/2006-19 zo dňa 27.6.2012 a s právoplatnosťou k 19.7.2012 súd 1. výrokom
vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka a 2. výrokom
vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorému súčasne exekučnú vec
postúpil na ďalšie konanie. Zároveň 3. výrokom vyčíslil trovy pôvodného súdneho exekútora Mgr. Ing.
Radoslava Kešeľaka na sumu 55,87 eur. Ďalším uznesením č.k. 7Er/490/2006-33 zo dňa 14.11.2012

a s právoplatnosťou k 8.4.2014 súd exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania zo sumy
573,60 eur od 27.3.2006 do zaplatenia v časti presahujúcej 7 % ročne zastavil. Na základe podaného
odvolania oprávneného odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3CoE 109/2013-52 zo dňa
2.10.2013 a s právoplatnosťou k 8.4.2014 napadnuté uznesenie a zároveň dal podnet na zastavenie
exekúcie. Odvolací súd v odôvodnení cit. uznesenia zdôraznil, aby sa súd náležite zaoberal obsahom
zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru aj z hľadiska

posúdenia platnosti dojednania rozhodcovskej doložky a jej písomnej formy.Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
„O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať ex offo, či sú splnené
všetky predpoklady na jeho vedenie a na základe podnetu odvolacieho súdu preskúmal rozhodcovský
rozsudok, z ktorého vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o
úvere uzavretej dňa 31.1.2006, ako aj zmluvu o úvere č. 7120939 zo dňa 31.1.2006, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v rámci ktorých bola medzi účastníkmi dohodnutá v

článku 17 rozhodcovská doložka v tomto znení: Všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s....(ďalejrozhodcovskýsúd),akžalujúcazmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súd, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa

nepožuje v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

V zmysle tejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému plnenie,

ktoré je predmetom tejto exekúcie. Rozhodcovský súd neaplikoval žiadne právne predpisy o ochrane
spotrebiteľa, napriek tomu že povinný v tomto právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v

osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumentepodpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, účinného od 2.4.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa § 2 cit. Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 10.6.2010 (ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky
individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
článok 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ichvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a/, článku 3 ods. 1 a ods. 3 smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 (Asturcom), sa má smernica
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez

účasti spotrebiteľa, musí ihneď ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

Súd preskúmaním rozhodcovského rozsudku a zmluvy o úvere č. 7120939 zistil nasledovný stav:
Oprávnenýakododávateľapovinnýakospotrebiteľuzavreliúverovúzmluvudňa31.1.2006.Tátozmluva

má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z
Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a

najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
úveru konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku

bez ohľadu na dohodu strán.
Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc bola založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola v danom prípade
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, ale len ako príloha k hlavnej zmluve v prílohe vo všeobecných
obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú
doložku. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných

podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené ako pri všeobecných obchodných
podmienkach. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas a na to, aby
boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe,
alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Nie je zrejmé, či v konkrétnom prípade boli predložené
všeobecné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného
a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V danom prípade je rozhodcovská

doložkaneprijateľná,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom,

súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Podľa
vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda

vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej
republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej

sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol

dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame

dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne
takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný
vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok

stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej
doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/
EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce
zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky

podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má
dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný

súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol
tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude
prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd,

ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, síce úplne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Fakticky nerovný
stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac
prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo

svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §
52anasledujúceObčianskehozákonníkaatiežsmernice93/13/EHS.Nazákladeuvedenéhosúddospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe vyššie cit. ustanovení právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, súd dospel k záveru, že exekúcia je v danom prípade neprípustná, a preto ju z vyššie
uvedených dôvodov I. výrokom vyhlásil súd za neprípustnú v celom rozsahu a súčasne tým istým
uznesením z dôvodu hospodárnosti II. výrokom zastavil.

Súd vyzval súdneho exekútora, aby v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. g/
Exekučného poriadku uviedol, či si uplatňuje trovy exekúcie a ak áno, súčasne ho súd vyzval na ich
špecifikáciu. Súdny exekútor podaním zo dňa 8.1.2015 súdu oznámil, že výzva súdu ukladá exekútorovi
predložiť výpočet trov exekúcie na základe skutočnosti, že existuje predpoklad zastavenie exekúcie,

avšak dosiaľ nedošlo k zastaveniu exekúcie. Preto možno výzvu súdu považovať za predčasnú a jej
účinky možno považovať za také, ktoré vyvolávajú na strane exekútora stav právnej neistoty. Súdom
zvolený postup spôsobuje neprehľadnosť konania a porušuje základné právo účastníkov konania na
spravodlivý proces. Exekútor tvrdí, že postup exekučného súdu, ktorým žiada o vyčíslenie trov exekúcie,
nemá oporu v zákone, značne ohrozuje základné práva exekútora, a preto je namieste žiadať exekučný

súd, aby zvolený postup prehodnotil a pri voľbe ďalšieho postupu riadne formuloval svoje úvahy tak,
aby v prípade zásahu do základných práv sa mohli stať predmetom preskúmania zo strany orgánov
ochrany týchto práv.

Podľa § 243b ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, exekučné konania začaté

pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na
konania začaté pred 1. novembrom 2013.Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému súd rozhodol podľa vyššie
citovanej právnej úpravy III. výrokom tohto uznesenia. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu. Súdny exekútor
v danom prípade má nárok na náhradu trov exekúcie, avšak tieto si ani na výzvu súdu neuplatnil,

a preto súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva. Je potrebné dodať, že pokiaľ súd rozhoduje o
zastavení exekúcie, v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súčasne rozhoduje aj o trovách
exekúcie. Súdny exekútor bol riadne vyzvaný na špecifikáciu trov exekúcie, resp. aj na oznámenie, či
si ich v tejto exekúcii uplatňuje, vo výzve bol uvedený dôvod, prečo súd súdneho exekútora na takéto
úkony vyzýva. Teda z výzvy súdu bolo zjavné, že exekúcia bude zastavená v celom rozsahu, a preto

si súd v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku zadovažoval podklady pre zákonné a úplné
rozhodnutie vo veci. Napokon, súdnemu exekútorovi bolo doručené potvrdzuje uznesenie odvolacieho
súdu z 2.10.2013, z ktorého je zjavné, že dal podnet prvostupňovému súdu na zastavenie exekúcie.
Ak súdny exekútor obdržal v tejto veci výzvu súdu na vyčíslenie trov exekúcie, zjavne ďalšie úkony
smerujúce k zabezpečovaniu majetku povinného v exekúcii už neboli namieste a súdny exekútor bez

akýchkoľvekproblémovmalmožnosťsitrovyexekúcievyčísliťvrozsahu,vakommuvčasevyčísľovania
vznikli s tým, že v danom prípade nebol predpoklad, že sa v exekúcii bude pokračovať. Vyčíslenie trov
teda nemohlo byť ani protizákonné, ani predčasné.

Pretože v priebehu exekúcie došlo k zmene súdneho exekútora, bolo potrebné sa vysporiadať aj s

trovami exekúcie pôvodného súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka. Trovy exekúcie tohto
súdneho exekútora boli uznesením č.k. 7Er/490/2006-19 zo dňa 27.6.2012 a s právoplatnosťou k
19.7.2012 vyčíslené na sumu 55,87 eur v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku a uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 17/2007 z 18.3.2009. Keďže rozhodnutie o vyčíslení trov exekúcie
v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku nebolo rozhodnutím o trovách exekúcie, exekúcia bola

vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená, a teda nový súdny exekútor už nemôže vymôcť
trovy pôvodného súdneho exekútora, súd zaviazal na náhradu už súdom vyčíslených trov exekúcie
oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže trovy pôvodného súdneho exekútora
už boli právoplatne vyčíslené, súd priznané trovy exekúcie už bližšie neodôvodnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,ktorévydalsúdnyúradníkalebojustičnýčakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v
Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty naodvolanie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.