Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200713
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu
Vranovskej nemocnice, n.o., so sídlom M. R. Štefánika 187/177B, zastúpeného JUDr. Máriom Keletim,
advokátom so sídlom Hnúšťa, Hlavná 36, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. júna
2012 číslo konania: ZS 702/00005/2011/R číslo spisu: 8405/57395/2012/923 v spojení s rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 19. novembra 2011 číslo
konania: ZS 702/00005/2011 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.6.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov
zo dňa 19.11.2011 číslo konania: ZS 702/00005/2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok)
rozklad žalobcu čiastočne prijal a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty zmenil tak, že uložil pokutu

4 000,- eur podľa § 50 ods. 2 písm. a a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z.) spočívajúce v tom, že pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pánovi V. Z., nar. XXXX (ďalej len pacient) žalobca (ďalej len účastník konania)
dňa 2.4.2011 pri ošetrovaní pacienta na internej ambulancii nevykonal všetky zdravotné výkony na
zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Pri ošetrovaní pacienta na internej ambulancii účastníka konania
nebol diagnostikovaný a terapeutický postup správny:

1. terapeuticky absentovala elektrická defibrilácia,
2. tensamin nebol podávaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou, nariedený.

Klinicky malo podľa dostupnej dokumentácie ochorenie u pacienta syndromologicky typický obraz
stenokardií (bolesti za hrudnou kosťou), s ďalšími typickými sprievodnými prejavmi protrahovanej -
instabilnej anginy pectoris. Za potvrdenie akútnej a akcelerovanej ischemie myokardu (nedokrvenosť
srdcového svalu) bolo možné považovať vznik malígnej arytmie srdca - komorovej fibrilácie. Malígna

arytmia srdca býva najčastejšou emergentnou sprievodnou komplikáciou v akútnej fáze infarktu
myokardu. Že sa jednalo iniciálne o ischemický problém, potvrdila klinická symptomatológia a paralelný
vznik malígnej arytmickej komplikácie. Symptómy pacienta a aj ďalší priebeh ochorenia svedčili pre
akútny koronárny syndróm, ktorý viedol ku primárnej fibrilácii komôr. Bolusovo (jednorázovo) podanýTensamin intravenózne nebol správny, mal sa podávať kontinuálne, presne dávkovaný intravenóznou
pumpou a nariadený.

Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opísal skutkový stav, poukázal na
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu proti ktorému podal včas žalobca rozklad.

V odôvodnení konkretizoval námietky uvedené v rozklade.

Žalovaný preskúmal rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom
rozsahu, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj zákonnosť a vecnú
správnosťrozhodnutia.Zistil,žeprvostupňovýsprávnyorgánzvlastnéhopodnetuzačalsprávnekonanie
vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z., ktoré bolo zistené vykonaným dohľadom nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
pacientovi. Dohľad bol vykonaný na podnet manželky pacienta, ktorá žiadala prešetriť postup žalobcu

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vykonaným dohľadom na mieste, po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie, z vyjadrení účastníka konania a odborného stanoviska bolo zistené, že účastník konania
porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi nebol diagnostický a terapeutický postup správny, nebolo správne zhodnotené realizované
EKG vyšetrenie, terapeuticky absentovala elektrická defibrilácia, tensamin nebol podávaný kontinuálne,

presne dávkovaný pumpou, nariedený. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že uvedeným konaním
došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. podľa ktorého je účastník konania povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa
vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov

lekárskej vedy. Ďalej žalovaný uviedol, že skupina vykonávajúca dohľad zistila, že pacient bol vyšetrený
posádkou rýchlej lekárskej pomoci (ďalej len RLP) dňa 2.4.2011 o 09.59 pre bolesti na hrudníku, ktoré
vznikli o 09.00 hod. Bolesti boli intenzívnejšie po námahe, pacient sa potil, mal pocit na zvracanie.
V osobnej anamnéze bol zaznamenaný údaj: „užil Lacipil, iné lieky pravidelne neužíva.“ Po príchode
posádky RLP bol pacient pri vedomí, orientovaný, výrazne spotený, eupnoický. Tlak krvi mal 140/90

torr, pulz 69/min., Pacient otváral oči spontánne, motorika bola spontánna, cielená, správna, očné
reflexy boli fyziologické, bolesť na hrudníku znesiteľná, nepríjemná. Brucho bolo bez patologického
nálezu, neurologický nález bol v norme. Auskultačný nález na srdci: ozvy boli pravidelné, bez šelestov,
nález na pľúcach bol bez vedľajších fenoménov. Dolné končatiny boli bez opuchov, náplň krčných žíl
bola zvýšená. Na EKG zázname boli 1 mm elevácie ST segmentu vo V1 - V3. Diagnostický záver

počas vyšetrenia RLP bol: stenokardie, podozrenie na infarkt myokardu. V záznamoch RLP boli ďalšie
aktuálne údaje: kapilárny návrat menej ako 2 sekundy, Sp2 100% - nedalo sa zistiť, či pri, alebo
bez aplikácie kyslíkovej liečby. GCS bolo 15 bodov. Posádkou RLP bola pacientovi zabezpečená
intravenózna linka, pacient mal podávanú liečbu kyslíkom, antiagregačnú liečbu (anopyrín, plavix) a
analgetickú liečbu (morfin). Pacient bol následne v polohe ležmo transportovaný na interné oddelenie

účastníka konania. Počas odovzdávania pacienta posádkou RLP dňa 2.4.2011 o 10.25 hod. na internej
ambulancii došlo u pacienta k náhlej poruche vedomia a zastaveniu obehu. U pacienta bola okamžite
začatá kardiopulmonálna resuscitácia ( ďalej len KPCR), externá masáž srdca a substitúcia. Pacient
mal podaný intavenózne adrenalín, atropín, noradrenalín, bolusovo dopamín (tensamin). Napriek
intenzívnym postupom v rámci KPCR na EKG monitore pretrvávala asystólia a o 10.55 hod. došlo u

pacienta k exitu.
Dňa 4.4.2011 bola vykonaná patologicko-anatomická pitva so záverom:
a) príčina smrti: zlyhanie chorobne poškodeného srdca,
b) komplikácia základnej choroby: priesvit zužujúce kôrnatenie vencovitých tepien stredného stupňa,
c) základná choroba: celkové kôrnatenie tepien stredného stupňa, drobnoložiskové zjazvenie svaloviny

srdca, zhrubnutie svaloviny oboch komôr srdca, arteriosklerotická nefroskleróza.
Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie chronicky chorobne poškodeného srdca.

V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v

rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba, podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., MUDr.
Z. W., odborný konzultant úradu v špecializovanom odbore anestéziológia a intenzívna medicína.Žalovaný zistil, že na základe vykonaného dohľadu bol skupinou vykonávajúcou dohľad spracovaný
protokol, podľa ktorého nebola zdravotná starostlivosť pacientovi dňa 2.4.2011 na internej ambulancii
účastníkakonaniaposkytnutásprávne,čímdošlokporušeniuustanovenia§4ods.3zákonač.576/2004

Z.z. Nedostatok formulovaný v závere protokolu spočíval v tom, že :

1. nebolo správne zhodnotené realizované EKG vyšetrenia na internej ambulancii,
2. terapeuticky absentovala elektrická defibrilácia,
3. tensamin nebol podávaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou, nariedený.

Z odborného zdôvodnenia vyplýva, že ochorenie u pacienta klinicky malo, podľa dostupnej
dokumentácie, syndromologický typický obraz stenokardií, s ďalšími typickými sprievodnými prejavmi
protrahovanej - instabilnej anginy pectoris. Za potvrdenie aktuálnej a akcelerovanej ischémie myokardu
bolo možné považovať vznik malígnej arytmie srdca - komorovej fibrilácie, (podľa EKG záznamu z
internej ambulancie). Malígna arytmia srdca býva najčastejšou emergentnou sprievodnou komplikáciou
v akútnej fáze infarktu myokardu. Zásady liečby pri obraze akejkoľvek komorovej fibrilácie srdca,

uvádzajú ako jediný účinný postup elektrickú defibriláciu. Že sa jednalo iniciálne o ischemický problém,
potvrdila klinická symptomatológia a paralelný vznik malignej arytmickej komplikácie. Symptómy
pacienta, nález na EKG a aj ďalší priebeh ochorenia svedčili pre akútny koronárny syndróm, ktorý
viedol ku primárnej fibrilácii komôr. Od momentu vzniku komorovej fibrilácie absentovala aplikácia
jediného efektívneho známeho liečebného postupu pre tento typ arytmie, elektrická defibrilácia srdca.

Terapeutický postup bol nesprávny, ako dôsledok diagnostického omylu v hodnotení EKG. Bolusovo
podaný tansamin i.v. nebol správny, mal sa podávať kontinuálne, presne dávkovaný pumpou a
nariedený.

Žalovaný zistil, že protokol bol účastníkovi konania doručený dňa 5.8.2011. Účastník konania podal k

zisteniam uvedeným v protokole v stanovenej lehote písomné námietky. Členovia skupiny vykonávajúcej
dohľad podané námietky dôkladne preskúmali. Následne boli námietky dňa 6.9.2011 prerokované za
účasti zástupcov účastníka konania.

Účastník konania v námietkach k protokolu uviedol, že pacient bol privezený dňa 2.4.2011 posádkou

RLP na internú ÚPS ambulanciu. Podľa vyjadrenia službukonajúceho lekára bol pacient po privezení
posádkou RLP pri vedomí. Pri odovzdávaní pacienta medzi lekármi (pričom k samotnému úkonu
odovzdania pacienta nedošlo, ako potvrdzujú záznamy v zdravotnej dokumentácii pacienta a vyjadrenia
prítomných zdravotníckych pracovníkov), došlo náhle k zmene zdravotného stavu pacienta - k náhlej
strate vedomia a zástave krvného obehu ešte na nosidlách tímu posádky RLP. Ako sa uvádza už

v prvom vyjadrení službukonajúceho lekára účastníka konania, pacient bol ihneď uložený na lôžko
vyšetrovne na internom oddelení a za prítomnosti tímu posádky RLP a pod vedením lekárky RLP bola
okamžite začatá KPCR. Tento fakt potvrdzuje aj záznam v zdravotnej dokumentácii pacienta vedenej
lekárkou RLP. Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby -„po príchode na int.amb.-asyst-bezv.-
začatá KPCR...“ Manažment realizovanej KPCR bol plne v rukách lekárky RLP a zamestnanci interného

oddelenia účastníka konania poskytli iba súčinnosť pri jej vykonaní. Účastník konania konštatoval, že z
uvedeného vyplýva, že v protokole bol nesprávne identifikovaný dohliadaný subjekt.

Prvostupňový správny orgán preskúmal podané námietky, ktoré vyhodnotil nasledovne:
Z vyjadrenia službukonajúceho lekára účastníka konania vyplýva, že pri príchode RLP na internú

ambulanciu bol pacient ešte pri vedomí, orientovaný, pričom počas odovzdávania pacienta od RLP
došlo k náhlej poruche vedomia a k zastaveniu obehu na nosidlách RLP, preto bol pacient ihneď
umiestnenýnalôžkovyšetrovneinternéhooddelenia.Vzáznameozhodnotenízdravotnéhostavuosoby
je vpravo dole pečiatka službukonajúceho lekára internej ambulancie (v kolónke o odovzdaní pacienta).
Zo záznamu v zdravotnej dokumentácii pacienta z internej ambulancie účastníka konania vyplýva, že

citujem: „Pacient privezený RLP na internom odd. pre bolesti na hrudníku pre a susp. IM. Pri príchode
RLP došlo náhle k zastaveniu srdca a preto začatá KPCR v prítomnosti aj posádkou RLP, kde bol pacient
intubovaný, zahájená podporná terapia, (6x atropin 1 mg i.v., 4x adrenalín 1 ml i.v., 4X noradrenalin i.v.,
tensamin 1 amp.i.v., infúzia FR/500 m). Pacient bol resuscitovaný 35 minút, avšak bez efektu, na EKG
pretrváva asystólia a o 10.55 h konštatovaný exitus letalis. Záver: exitus letalis 02. 04. 2011 o 10.55 h.

Kardiopulmonálne zlyhanie pri susp.IM, St.po neúspešnej KPCR.“

Z vyjadrenia primára interného oddelenia účastníka konania vyplýva, že: „Pacient počas resuscitácie
bol preložený na vyšetrovacie lôžko na ambulancii, kde pokračovala jeho resuscitácia štandardnýmspôsobom, dvoma lekármi a príslušným zdravotným personálom. Z dostupnej dokumentácie vyplýva,
že výkon bol vedený lege artis. Keďže ambulancia je zabezpečená materiálne tak, aby sa na nej zvládali
emergentné situácie, presúvanie na JIS-ku v tejto situácii by bolo mrhanie časom. Po smrti bolo s telom

naložené tak, ako nám ukladá nemocničná smernica.“

Z vyjadrenia príslušnej zdravotnej poisťovne pacienta vyplýva, že účastníkovi konania boli uhradené
zdravotné výkony: 253, 272, 5702, 60, C00362, C00304, C00536 v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti pacientovi dňa 2.4.2011. Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že účastník konania zdravotnú

starostlivosť poskytol a poskytnutú zdravotnú starostlivosť si v uvedenom rozsahu aj uplatnil v zdravotnej
poisťovni.

Členovia skupiny vykonávajúcej dohľad konštatovali, že účastník konania podanými námietkami k
protokolu nevyvrátil svoju zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná

starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so
zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Na základe záverov vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci

uloženia pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa
22.9.2011. V upovedomení o začatí správneho konania bol poučený o svojom práve nahliadať do spisu
za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia.

Účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 28. 09. 2011,
ktorý bol úradu doručený dňa 04. 10. 2011, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na námietkach k protokolu,
ktoré zaslal listom zo dňa 16. 08. 2011. Prvostupňový správny orgán sa s tvrdeniami účastníka konania
nestotožnil a považoval ich za právne irelevantné.

Následnevydalrozhodnutieč.ZS702/00005/2011zodňa19.11.2011,ktorýmuložilúčastníkovikonania
pokutu v sume 6.640,- eur a ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 24. 11. 2011. Proti tomuto
rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 02. 12. 2011, ktorý bol prvostupňovému správnemu
orgánu doručený dňa 08.12. 2011. Rozklad bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

Námietky uvedené v rozklade ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v bodoch
1 až 4 konkretizoval. Žalobca namietal nesprávne zistený skutkový stav, nestotožnil sa so záverom
správnych orgánov o porušení zákona č. 576/2004 Z. z. keď svoj nesúhlas vyjadril aj v námietkach
k protokolu listom zo dňa 16.8.2011 na ktorých trvá. Naďalej zdôrazňoval, že nebol poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, ani záznamy v zdravotnej dokumentácii RLP, ani záznamy internej ambulancii

nijakonevyvracajúfakt,žemanažmentposkytnutejzdravotnejstarostlivostipacientovipočasresistutácie
(a teda indikácia vyšetrení EKG, jeho zhodnotenie, indikácia masáže srdca, ako aj medikamentózna
liečba) bol plne v rukách lekárky RLP, a potvrdzujú, že zdravotnícki pracovníci účastníka konania
poskytli súčinnosť a prostriedky pre resuscitáciu (lieky, zdravotnícku techniku a pod.). Ďalej žalobca
nesúhlasil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že nebolo správne zhodnotené zrealizované

EKG vyšetrenie a absentovala terapeutická elektrická defibrilácia. Takýto záver nezodpovedá tomu čo
uvádzali obaja lekári (internista aj lekár RLP), že na EKG monitore evidovali rovnú čiaru - asystóliu,
ako príčinu zástavy obehu. Prvostupňový správny orgán opakovane uvádza ako jediný účinný postup -
terapeutickú elektrickú defibriláciu. Podľa údajov z protokolu nebola na monitore podchytená fibrilácia
komôr. Dokladovaný EKG záznam je plný resuscitačných artefaktov a pre fibriláciu komôr ani nesvedčí.

Elektrickú defibriláciu v prípade asystólie komôr nemožno pokladať za liek prvej voľby. Ďalej uviedol,
že počas prerokovania námietok dňa 6.9.2011 primár interného oddelenia namietal, že pri uvedenom
počte artefaktov na EKG zázname sa tento nedá relevantne posúdiť a žiadal o posúdenie EKG záznamu
lekárom špecialistom z odboru kardiológia. V rozklade ďalej definoval zdravotné výkony, ktoré vykázal
zdravotnej poisťovni a uviedol, že táto skutočnosť relevantne nepreukazuje, kto zdravotnú starostlivosť

indikoval iba to, že prostriedky boli použité z internej ambulancie a teda boli vyžiadané k úhrade.
Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že prvostupňový správny orgán nezistil presne a úplne
skutočný stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhol výsluch všetkých
zdravotných pracovníkov prítomných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti za účelom zistenia ktozhodnotil EKG, kto zvolil terapeutický postup a kto ho v skutočnosti vykonal. Poukázal aj na nezákonnosť
postupu v prípade výsluchu svedkyne MUDr. W. N., ktorý sa uskutočnil bez prítomnosti žalobcu, čím
mu boli odňaté jeho procesné práva. Námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako čiastočne dôvodné.

Poukázal na § 45 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 576/2004 Z. z. podľa ktorého je osoba oprávnená na
výkon dohľadu povinná preveriť opodstatnenosť písomných námietok predložených účastníkom konania
kzisteniamuvedenýmvprotokoleavyhotoviťzápisnicuzprerokovaniapísomnýchnámietokkprotokolu,
v deň ich prerokovania s účastníkom konania. Námietky boli prerokované s účastníkom konania dňa
6.9.2011, o čom bola vyhotovená zápisnica. Neakceptovanie písomne predložených námietok bolo

náležite zdôvodnené pri prerokovaní. Z uvedeného vyplýva, že postup skupiny vykonávajúcej dohľad
bol v súlade so zákonom.

K námietke týkajúcej sa posúdenia otázky kto bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a k otázke
prevzatiu pacienta poukázal na § 21 zákona č. 576/2004 Z. z. podľa ktorého zápis do zdravotnej
dokumentácie obsahuje okrem iných náležitosti aj rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom zo

zdravotnej dokumentácie pacienta zo dňa 2.4.2011 jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonal na internej
ambulancii zdravotné výkony za účelom záchrany života pacienta, vrátane podpornej medikamentóznej
terapie (atropin, adrenalín, noradrenalin, tensamin, infúzia) v spolupráci aj s posádkou RLP. Zdôraznil,
že rozsah zdravotnej starostlivosti tak ako bol uvedený v zdravotnej dokumentácii, a následne vykázaný
k úhrade zdravotnej poisťovni, nie je možné realizovať bez toho, aby ošetrujúci lekár pacienta neprevzal

od posádky RLP. Poukázal na § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. a uviedol, že z predmetnej zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že ošetrujúcim lekárom pacienta na internej ambulancii bol lekár, ktorý bol v
pracovnoprávnom vzťahu k účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva aj právna zodpovednosť za
správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyplýva
z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., a to aj v prípade, ak by ošetrujúci lekár zdravotné výkony realizoval

na pokyn zdravotníckeho pracovníka iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Aj keď v zdravotnej dokumentácii absentuje časový údaj o privezení pacienta do ústavného
zdravotníckeho zariadenia a jeho odovzdaní, tento formálny nedostatok nijako nespochybňuje
skutočnosť, že zdravotná dokumentácia je potvrdená podpisom a pečiatkou službukonajúceho lekára

interného oddelenia.

Ďalej uviedol, že údaj o príchode pacienta na internú ambulanciu bol zaznamenaný neidentifikovaným
zdravotníckym pracovníkom na zdravotnej dokumentácii z interného oddelenia, kde bolo rukou
napísané: 10.20 hod. príchod na ambulanciu, začatá KPCR, podávaná i. v. liečba, 10,55 exitus -

konštatovaný.

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán zistil čas prevzatia pacienta službukonajúcim
lekárom interného oddelenia žalobcu práve na základe písomných dôkazných prostriedkov; a to
zdravotnej dokumentácie pacienta z internej ambulancie a z osobného účtu pacienta zdravotnej

poisťovni.

Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že okamžite začatá KPCR po uložení pacienta na lôžko
vyšetrovni na internom oddelení bola realizovaná pod vedením lekárky RLP, pretože takéto tvrdenie
nemá oporu v zdravotnej dokumentácii, keďže v zázname je uvedené: ... „začatá KPCR v prítomnosti aj

posádkou RLP...“. Z uvedeného znenia nevyplýva, že by KPCR bola realizovaná pod vedením lekárky
RLP ale znenie potvrdzuje skutočnosť, že lekárka RLP poskytla súčinnosť účastníkovi konania.

Ani zo znenia uvedeného v zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby - „... po príchode na internú
ambýulanciu - asystolia, bezv. - začatá KPCR... nevyplýva, že by manažment realizovanej KPCR bol

plne v rukách lekárky RLP tak, ako to tvrdil účastník konania.

K námietke týkajúcej sa nesprávneho zhodnotenia realizovaného EKG vyšetrenia keď absentovala
terapeutická elektrická defibrilácia žalovaný uviedol, že z vyjadrenia konzultanta úradu v odbore
anestéziológia a intenzívna medicína MUDr. Z. W. vyplýva, že dokladovaný EKG záznam vyhotovený na

internej ambulancii svedčí pre nízkovlnnú fibriláciu komôr rôzne prekrývanú artefaktami spôsobovanými
externou masážou srdca, prípadne inou manipuláciou s telom resuscitovaného pacienta. Dokladovaný
záznam teda nesvedčí pre asystóliu tak, ako ju identifikoval a zapísal službukonajúci lekár interného
oddelenia do zdravotnej dokumentácie pacienta. Podľa svedeckej výpovede službukonajúcej lekárkyRLP údaj o asystólii a začatí KPCR zaznačila do svojej dokumentácie na žiadosť lekára internej
ambulancie.

Podľa žalovaného bolo toto EKG z internej ambulancie nesprávne zhodnotené. U pacienta sa jednalo o
malígnu arytmiu srdca - komorovú fibriláciu, ktorá nebola rozpoznaná, preto bol aj následný terapeutický
postup nesprávny, ako dôsledok diagnostického omylu v hodnotení EKG. Liečba v tejto fáze ochorenia
spočívala v umelej pľúcnej ventilácii, externej masáži srdca a farmakologickej resuscitácii obehu a
myokardu intravenóznym podávaním adrenalínu, atropínu, noradrenalínu, dopamínu a fyziologického

roztoku, pričom absentovala elektrická defibrilácia srdca.

Žalovaný sa s námietkou čiastočne stotožnil, pretože v danej situácii nebol čas na vykonanie dostatočnej
diferenciálo-diagnostickej úvahy a popisu EKG, preto rozhodol o znížení pokuty. Zároveň konštatoval,
že účastník konania podával dopamín (tensamin) 1 ampulka nesprávnym spôsobom - intravenózne
bolusovo, pričom tento spôsob aplikácie je potenciálne rizikový, práve mechanizmom vyvolania malígnej

arytmie. Správne mal byť podaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou a nariedený.

Ďalej uviedol, že záznamy v zdravotnej dokumentácii z interného oddelenia, ako aj záznam lekárky
RLP o zhodnotení zdravotného stavu pacienta, ktoré zaznamenávajú rozsah poskytnutej zdravotnej
starostlivosti potvrdzujú fakt, že za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. za realizované zdravotné

výkony (komplexné vyšetrenie pacienta, EKG vyšetrenie, vrátane medikamentóznej terapie - atropin,
adrenalín, noradrenalin, tensamin, infúzia) je správno-právne zodpovedný účastník konania. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že účastník konania vykázal aj výkon 60 - komplexné vyšetrenie
pacienta, ktorý podľa katalógu zdravotných výkonov zahŕňa kompletnú anamnézu, vyšetrenie všetkých
orgánových systémov, založenie zdravotnej dokumentácie, diagnostický záver a iné, v trvaní najmenej

30 minút.

Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený skutkový
stav aj správne právne posúdil. V rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie a za tým účelom si obstaral potrebné podklady. Tvrdenia žalobcu, že nebol poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti, nie sú ničím podložené. Pokiaľ prvostupňový správny orgán po doručení
rozkladu doplnil dokazovanie o výsluch svedkyne - službukonajúcej lekárke RLP o čom žalobca nebol
upovedomený, čím mu boli odňaté procesné práva, túto námietku žalovaný akceptoval a dôkaz vo
forme výsluchu službukonajúcej lekárky RLP vylúčil ako podklad rozhodnutia z dôvodu, že dôkaz
nebolo možné zopakovať vzhľadom k tomu, že svedkyňa sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Zároveň

konštatoval, že výpoveď svedkyne nemá žiadny vplyv na skutočnosti zistené a preukázané v rámci
dohľadu. Ďalej uviedol, že účastník konania nepredložil žiadne argumenty ani dôkazy ktoré by podporilo
jeho tvrdenie že v danom prípade nebol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, prípadne ktoré by
vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a ktoré by už neboli prejednané
a vyhodnotené za účasti účastníka konania v rámci výkonu dohľadu a prvostupňového správneho

konania. Keďže prvostupňový správny orgán pri stanovovaní výšky pokuty prihliadol aj na skutočnosť,
že nebolo správne zhodnotené a realizované EKG vyšetrenie, aj s poukazom na vylúčenie z podkladov
rozhodnutia výsluchu svedkyne - službukonajúcej lekárky RLP, žalovaný znížil pokutu na
4 000,- eur.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe opísal skutkový stav, citoval § 2 ods. 1, 2,
9, 10, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004
o zdravotných poisťovniach, § 3 ods. 1, 2, 5, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, § 34, § 36, § 46, § 47
správneho poriadku. Mal za to, že rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bolo vydané v

rozpore s citovanými ustanoveniami. Druhostupňový správny orgán v časti výšky uloženej pokuty zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu avšak nie v dôsledku námietok uvedených v rozklade.
V rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, námietky podané v rozklade
vyhodnotil ako nedôvodné a účelové, pričom podľa názoru žalobcu takýmto postupom a rozhodnutím
nebola dodržaná zásada materiálnej pravdy, t. j. základná zásada správneho konania.

Zdôraznil, že tak ako to uvádzal už v prvých vyjadreniach, pacienta V. Z. priviezla dňa 2.4.2011
Záchranná služba Košice na interné oddelenie, na nosítkach rýchlej zdravotnej služby došlo k náhlej
zmene zdravotného stavu pacienta a to k strate vedomia a zástave krvného obehu, teda v čase, keďbol v zdravotnej starostlivosti Záchrannej služby Košice. Medzi službu konajúcimi lekármi jednotlivých
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti k odovzdaniu pacienta nedošlo, nakoľko v život zachraňujúcej
situácii k takémuto úkonu nebol čas.

Pacient bol uložený na lôžko na vyšetrovni na internom oddelení a bola okamžite začatá
kardiopulmonálna resuscitácia. Táto bola vedená za prítomnosti posádky RLP a pod vedením a
menežovaním lekárky RLP. Pri realizovaní kardiopulmunálenej resuscitácie zamestnanci žalobcu
poskytli iba súčinnosť.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, k prevzatiu pacienta žalobcom došlo v skutočnosti tým, že
zdravotnícky pracovníci interného oddelenia žalobcu v spolupráci s tímom RLP pacienta uložili na lôžko
vyšetrovne interného oddelenia a tým, že mu reálne poskytli zdravotnú starostlivosť. Predseda úradu
konštatoval, že už samotné vykonanie EKG je poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

Žiadny predpis neupravuje moment, kedy dochádza k prevzatiu pacienta poskytovateľom ústavnej
zdravotnej starostlivosti od rýchlej zdravotnej pomoci. Zakotvuje len povinnosť pacienta neodkladne
prevziať. Žiadny predpis však nemôže obsiahnuť všetky situácie, ktoré v reálnom živote nastanú ako je
to v posudzovanom prípade, keď k náhlej zmene zdravotného stavu pacienta došlo na nosítkach RLP,
teda v čase, keď bol v ich zdravotnej starostlivosti. Je samozrejmé, že pracovníci žalobcu poskytli RLP

nevyhnutnú súčinnosť tak, ako to ukladá ustanovenie § 80 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.

Samotné uloženie pacienta na lôžko nezakladá jeho prevzatie. Vyšetrenie EKG je poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, ale rovnako nezakladá dôvod pre konštatovanie, že došlo k prevzatiu pacienta.
Počas reanimácie lekárka RLP pacienta zaintubovala a ventilovala, čo je tiež poskytovaním zdravotnej

starostlivosti. V zmysle výkladu ktorý použil správny orgán, by dochádzalo k niekoľko násobnému
odovzdávaniu pacienta bezprostredne každým úkonom poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorý by
vykonal zamestnanec zúčastnených subjektov zdravotnej starostlivosti.

V ďalšom predseda úradu konštatoval, že prevzatie pacienta potvrdzuje aj záznam v zdravotnej

dokumentácii interného oddelenia, ktorý bol následne vykázaný k úhrade zdravotnej poisťovni. Podľa
názoru predsedu úradu toto nie je možné realizovať bez toho, aby ošetrujúci lekár pacienta neprevzal
od posádky RLP.

Anistakýmtokonštatovanímniejemožnésúhlasiť.Záznamdozdravotnejdokumentáciejenevyhnutnou

súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rovnaký záznam je povinná viesť aj rýchla zdravotná
služba avšak záznam od RLP v konaní nebol vyžiadaný. Pacient bol posádkou RLP transportovaný
na ambulanciu, ktorá je na druhom poschodí budovy. Vzhľadom na stav je možné predpokladať, že
posádka RLP v čase transportu na oddelenie nemala pri sebe defibrilátor, vak s liekmi a iné veci
potrebné na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej stavu pacienta V. Z.. Rovnako je

možné predpokladať, že pacient v tomto čase nebol monitorovaný. Je teda samozrejmé, že pri náhlom
zhoršení zdravotného stavu museli byť použité prístroje a lieky žalobcu, ktoré následne zaznamenal v
zdravotnej dokumentácii a vykázal na úhradu zdravotnej poisťovni.

V odôvodnení rozhodnutia predseda úradu konštatoval, že subjektom zodpovednosti je vždy

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. S uvedeným je možné súhlasiť, je však potrebné uviesť, že v
danom prípade boli poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dva subjekty, pričom z neznámych dôvodov
žalovaný dohľad zameral len vo vzťahu k žalobcovi.

Žalobca aj naďalej tvrdí, že menežment kardiopulmunálnej resuscitácie bol plne v rukách lekárky

RLP. Pokiaľ predseda úradu tvrdí, že toto nemá oporu v zdravotnej dokumentácii, rovnako je možné
konštatovať,žezdravotnádokumentáciaaninevyvracia,žebymenežmentKPCRnebolvrukáchlekárky
RLP.

Pre posúdenie obsahu zdravotnej dokumentácie je potrebné si uvedomiť, že išlo o hraničnú

život zachraňujúcu situáciu a vypisovanie zdravotnej dokumentácie bolo vykonané až po ukončení
poskytovania zdravotnej starostlivosti, v napätej situácii, pri úmrtí pacienta. Je samozrejmosťou, že
zdravotná dokumentácia nemôže odzrkadľovať priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti.Za takejto situácie bolo povinnosťou správneho orgánu, v zmysle zásady materiálnej pravdy, vykonať
ďalšie dokazovanie, a to výsluch osôb zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak ako to
žalobca navrhoval a až potom bolo možné ustáliť zodpovedný subjekt.

K rozkladu žalobca doručil písomné výpovede zamestnancov, ktoré predseda úradu jednoduchým
konštatovaním označil za neobjektívne, bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto výroku.

Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že po námietkach, v čase po rozhodnutí prvostupňového

orgánu, tento vykonal výsluch lekárky RLP bez toho, aby o vykonaní tohto úkonu žalobcu oboznámil. Je
zrejmé, že úkon bol vykonaný za účelom potvrdenia vlastných záverov bez toho, aby prihliadol na práva
a záujmy žalobcu tak ako mu to ukladá správny poriadok.

V hraničnej situácii, kedy právne predpisy neriešia postup a povinnosti zúčastnených poskytovateľov
zdravotnejstarostlivosti,malsprávnyorgánvykonaťďalšiedokazovaniezaúčelomspoľahlivéhozistenia

skutkového stavu. Žalobca naďalej tvrdil, že menežment KPCR bol vykonaný lekárkou RLP. Zdôraznil,
že posádka RLP bola s pacientom od času jeho prevzatia z bydliska, vykonala od tohto času všetky
úkony poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda poznala zdravotný stav pacienta a je samozrejmé a
logické, že riešenie vzniknutej situácie vzhľadom na uvedené bolo primárne v rukách RLP.

Za nesprávne považoval aj konštatovanie predsedu úradu, že zásady liečby pri obraze akejkoľvek
komorovej fibrilácie srdca, uvádzajú ako jediný účinný postup elektrickú defibriláciu.

ZposudkuMUDr.BorisaMoťovskéhovyplýva,žeEKGzáznamzhodnotilakonízkovlnnúfibriláciukomôr,
rôzne prekrývanú artefaktami spôsobovanými externou masážou srdca, prípadne inou manipuláciou s

telom resuscitovaného pacienta.

Mal za to, že defibrilácia je indikovaná len pri hrubovlnnej fibrilácii komôr, ktorá sa v spomínanom
stanovisku nekonštatuje. Nízkovlnná fibrilácia komôr sa rieši vonkajšou masážou srdca a až pri jej
konverzii na hrubovlnnú fibriláciu sa aplikuje defibrilácia.

Zo záznamu EKG nebohého pacienta V. Z. nie je možné jednoznačne potvrdiť fibriláciu komôr. Ani
podané odborné stanovisko v tejto otázke nie je presné a jednoznačné vzhľadom k použitým termínom.

V dodatku k posudku je uvedené, že pri zvodoch VR, VL, VF, VI, V2, V3 sú naznačené

ascendentné elevácie ST . Slovo naznačené je možné pochopiť ako nevyjadrené, nejednoznačné alebo
predpokladané. Nie je teda priamo konštatované, že sa jednalo o nedokrvenie srdca a teda o fibriláciu
komôr. Z praxe je možné konštatovať, že u pacientov, kde bola vykonávaná resuscitácia a registrácia
EKG počas tohto výkonu, sa nedá jednoznačne určiť, či ide o fibriláciu komôr alebo o asystóliu. Na
posúdenie terapeutického postupu bolo preto treba vykonať riadne znalecké dokazovanie. O tom, že ani

druhostupňový orgán si nebol istý v konštatovaní, že išlo o fibriláciu komôr, svedčí aj záver, na podklade
ktorého došlo k zníženiu pokuty, keď rozkladová komisia konštatovala, že v danej situácii nebol čas na
vykonanie diferencionálno- diagnostického popisu EKG.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako aj na pojednávaní konanom dňa 16.5.2014 zotrval na skutkovej
a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednoznačne

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade
so zákonom.Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uložil žalobcovi ako poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 6 640,- eur, za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon o zdravotnej starostlivosti), ktoré bolo zistené

ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi V. Z.
dňa 2.4.2011. Porušenie spočívalo v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivo V. Z. nebol
diagnosticky a terapeutický postup správny, lebo nebolo správne zhodnotené zrealizované EKG
vyšetrenie, terapeuticky absentovala elektrická defibrilácia, tensamin nebol podávaný kontinuálne,
presne dávkovaný pumpou, nariedený.

Na základe rozkladu žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 000,- eur za porušenie
§ 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti spočívajúce v tom, že diagnosticky a terapeuticky postup
žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti V. Z. dňa 2.4.2011 nebol správny, lebo terapeuticky
absentovala elektrická defibrilácia a tensamin nebol podávaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou,

nariedený (bol vylúčený záver o nesprávnom zhodnotený realizovaného EKG vyšetrenia).

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.), bol daný
rozsahom žalobných námietok, v ktorých žalobca prakticky namietal nedostatočne zistený skutkový

stav a nesprávne právne posúdenie veci, naďalej zdôrazňoval, že nebol poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti V. Z., lebo k prevzatiu pacienta žalobcom nedošlo, preto nemohol porušiť § 4 ods. 3 zákona
o zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 1 zákona o zdravotnej starostlivosti tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na
úseku zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej

len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej
zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných
funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje
jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých
vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná

starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za
možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou
a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do
zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná
preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu

vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky
pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytovateľ") na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný

lekár, ide o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná
asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku. Ak je poskytovateľom fyzická
osoba, ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom je táto osoba.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je
služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.Podľa § 21 zákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje
a) dátum a čas zápisu

b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie
informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu,
c) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu,
d) rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti,

e) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva
zápis,
f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka,
g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla.
Identifikácia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka sa preukazuje v zdravotnej dokumentácii
vedenej v písomnej forme menom a priezviskom, odtlačkom pečiatky a podpisom ošetrujúceho

zdravotníckeho pracovníka, v zdravotnej dokumentácii vedenej v elektronickej forme elektronickým
podpisom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý
a čitateľný. Oprava zápisu v zdravotnej dokumentácii sa vykonáva novým zápisom, ktorý obsahuje
dátum opravy, znenie opravy zápisu a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, ktorý
opravu vykonal. Opravu zápisu môže vykonať len zdravotnícky pracovník, ktorý vykonal pôvodný zápis;

pôvodný zápis musí zostať čitateľný.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o zdravotných poisťovniach úrad vykonáva dohľad
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 6) ukladá sankcie.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach ak úrad pri výkone dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo
ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov
a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2)

Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach úrad môže uložiť poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak
ide o právnickú osobu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, v opačnom prípade môže úrad uložiť poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pokutu až do výšky
9 958,- eur (ak ide o právnickú osobu), keď zákon presne vymedzuje, kedy je zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne.

V danom prípade bolo preto jednou zo základných otázok posúdenie, či bol žalobca poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, keďže namietal, že z jeho strany nedošlo „k prevzatiu„ pacienta.

Je potrebné zdôrazniť, že zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o záchrannej zdravotnej službe ani iné

zákony pojem „odovzdanie a prevzatie pacienta“ pre určenie momentu začiatku poskytovania zdravotnej
starostlivosti neupravujú, preto je treba vychádzať z účelu zákona a výsledkov šetrenia v tom ktorom
konkrétnom prípade.

Šetrením správny orgán zistil, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bol žalobca. S týmto záverom

sa krajský súd stotožňuje. Nielen zo zdravotnej dokumentácie, ktorá v zmysle § 21 zákona o
zdravotnej starostlivosti obsahuje aj rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale aj z vyjadrenia
službukonajúceho lekára, či prehlásenia zamestnancov interného oddelenia žalobcu zo dňa 16.8.2011
vyplýva,že...„pacientbolprivezenýposádkouRLPprivedomí,orientovaný,pričompočasodovzdávania
pacienta od RLP došlo k náhlej poruche vedomia...“ . ďalej je v zdravotnej dokumentácii uvedený

postup pri resuscitácii pacienta („začatá KPCR v prítomnosti aj posádky RLP...“), vrátane konkretizácie
poskytnutých zdravotných výkonov. Za tieto zdravotné výkony (253, 272, 5702, 60, C00362, C00304,
C00536) si žalobca uplatnil úhradu a zdravotná poisťovňa mu za tieto aj úhradu poskytla. Vo vykázaných
výkonoch je aj výkon 60 - t. j. kompletné vyšetrenie pacienta, EKG vyšetrenie, vrátane medikamentóznejterapie. Rozsah zdravotnej starostlivosti tak ako bol uvedený v zdravotnej dokumentácii z interného
oddelenia žalobcu a ktorý bol žalobcom následne vykázaný k úhrade zdravotnej poisťovne potvrdzujú,
že žalobca bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

V neposlednom rade je potrebné prihliadať aj k účelu zákona. Kým zákon č. 579/2004 Z. z. o
záchrannej zdravotnej službe v § 1 upravuje, že záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú
zdravotnú starostlivosť s odkazom na § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti citovaný vyššie,
ktorej súčasťou je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, s týmto ustanovením

korešponduje § 79 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
ktorý ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť bez zbytočného odkladu prevziať osobu
od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby. Zo zdravotnej dokumentácii vyplýva, že ošetrujúcim
lekárom pacienta na internej ambulancii žalobcu bol lekár ktorý bol v tom čase v pracovnoprávnom
vzťahu so žalobcom, ktorý prevzatie pacienta do ústavného zariadenia potvrdil pečiatkou zariadenia
a svojim podpisom (záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby; poučenie a informovaný súhlas

s poskytnutím zdravotnej starostlivosti). Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou
žalobcu, že zdravotnú starostlivosť poskytovala lekárka RLP, ktorej pracovníci žalobcu len poskytovali
nevyhnutnú súčinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že postup žalovaného bol v rozpore so zásadou

materiálnej pravdy, že malo byť vykonané ďalšie dokazovanie a výsluch osôb zúčastnených na
poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Naopak na základe vykonaného dokazovania, kedy správny orgán aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazovpodľa§34správnehoporiadku,sprihliadnutímnajehopovinnosťzistiťpresneaúplneskutočný

stav veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku) krajský súd konštatuje, že závery správnych orgánov
zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi
predpismi. K záveru, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti dospeli správne
orgány po vykonaní dohľadu, pri ktorom bol dodržaný postup podľa zákona o zdravotných poisťovniach,
boli dodržané všetky práva a povinnosti, ktoré žalobcovi ako dohliadanému subjektu vyplývajú z

§ 43 a násl. zákona o zdravotných poisťovniach. V záujme odborného a objektívneho posúdenia
zistených skutočností sa výkonu dohľadu zúčastnil MUDr. Z. W., odborník v špecializovanom odbore
anestéziológia a intenzívna medicína. O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. 386/2011
zo dňa 4.8.2011, ktorý bol podkladom rozhodnutia. K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca
písomne vyjadril podaním zo dňa 16.8.2011, jeho námietky boli prerokované dňa 6.9.2011. Následne

prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania, žalobca bol poučený o
svojich procesných právach vrátane možnosti oboznámiť sa s odborným stanoviskom MUDr. Z. W., s
možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhovať dôkazy.

Zo všetkými vyjadreniami žalobcu vrátane námietok a pripomienok sa správne orgány náležite

zaoberali a vysporiadali sa s nimi. Námietku žalobcu, že nebol prizvaný k výsluchu službukonajúcej
lekárky záchrannej zdravotnej služby žalovaný akceptoval a tento dôkaz vylúčil ako podklad
rozhodnutia. Nedôvodná je aj námietka ktorou žalobca spochybňoval konštatovanie správnych orgánov
o nevyhnutnosti elektrickej defibrilácie. K takémuto záveru dospeli na základe odborného stanoviska
odborníka v špecializovanom odbore anestéziológia a intenzívna medicína MUDr. Z. W. zo dňa

8.7.2011 ako prizvanej osoby. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu
kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy, za pomoci konzultantov,
pričom s takýmto postupom počíta samotný zákon o zdravotných poisťovniach (§ 43 ods. 4 zákona
o zdravotných poisťovniach). Ďalej krajský súd uvádza, že aj keď konzultant v odbornom stanovisku
použil pojem ... „naznačené ascendentné elevácie...“ neznamená to, že ide o nejednoznačné, resp. len

odborným konzultantom predpokladané, neisté zistenie. Jedná sa o bežne používaný výraz v súvislosti
s hodnotením EKG záznamov, ktorý v žiadnom prípade nespochybňuje jednoznačný záver odborného
stanoviska konzultanta, že EKG záznam svedčil o malígnej arytmii srdca - o koronárnej fibrilácii, ktorá
nebola rozpoznaná, preto bol aj následný terapeutický postup nesprávny.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom konania náhradu trov nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.