Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Scud/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200981
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Y. X.
T. Y., naposledy prechodne bytom O., U. XX, zastúpeného U.. P. P., advokátom so sídlom v O., W.
centrum, Q. XX, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. septembra 2015 číslo: F.-M.-F na základe
žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa
§ 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.07.2015 č.
PPZ-M.-F ktorým žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm.
b)zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlenzákon
o pobyte cudzincov ) a zároveň v zmysle § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil žalobcovi lehotu
na vycestovanie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia tak, že podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správny orgán dňa 23.07.2015 začal konanie
vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania z dôvodu, že účastník konania má na území
Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Písomné upovedomenie o začatí konania si účastník konania
prevzal toho istého dňa.

Dňa 23. 07. 2015 o 11.35 h. bola s účastníkom konania spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 správneho
poriadku. V úvode zápisnice správny orgán poučil účastníka konania o jeho právach a povinnostiach
vyplývajúcich z tohto konania a oboznámil ho s predmetom tejto zápisnice.

Podkladom na začatie konania o administratívnom vyhostení bolo zistenie správneho orgánu, že
účastník konania sa na území Slovenskej republiky od 02. 03. 2015 zdržiava neoprávnene, pretože
účastníkovi konania dňa 01. 03. 2015 skončila platnosť povolenia na pobyt, ktorý mal povolený Maltou.

Toto povolenie na pobyt číslo MT6233918 bolo vydané Maltou s platnosťou od 28. 03. 2014 do 01. 03.
2015.Vo svojom vyjadrení do zápisnice účastník konania uviedol, že dňa 23. 07. 2015 sa dostavil spolu so
splnomocneným zástupcom na správny orgán, aby sa osobne dohodol ako postupovať vo veci jeho
žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia. Účastník konania si túto žiadosť podal na

správnom orgáne dňa 23. 02. 2015. Táto žiadosť bola správnym orgánom zamietnutá z dôvodu, že
účastník konania predložil pri podaní žiadosti pozmenený cestovný doklad.
Následne účastník konania k veci jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky uviedol,
že na územie Európskej únie pricestoval začiatkom apríla 2014 na Maltu, kde mal udelený prechodný
pobyt na účel štúdia. Na Malte absolvoval jazykovú prípravu v anglickom jazyku, keďže po absolvovaní

tejto prípravy chcel študovať na vysokej škole, tak začiatkom februára 2015 pricestoval do Slovenskej
republiky a podal si prihlášku na Technickú univerzitu Košice Fakultu ekonomiky. Po prijatí na štúdium
na tejto vysokej škole požiadal o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia. Na Maltu podľa tvrdení
pricestoval na základe predchádzajúceho cestovného dokladu, ktorý bol platný do apríla 2015. Pri
podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu už predkladal nový cestovný doklad, preto v ňom nie sú
žiadne prechodové pečiatky. Účastník konania na otázku správneho orgánu či existuje nejaký dôvod,

pre ktorý by nemohol byť vyhostený z územia Slovenskej republiky odpovedal, že mu v tom bráni
jeho štúdium a skutočnosť, že má zadržaný cestovný doklad. Ďalej správny orgán zisťoval existenciu
prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. Z odpovedí
účastníka konania vyplynulo, že podľa jeho názoru je bezpečnostná situácia v jeho meste kritická a
nevie čo ho očakáva v domovskej krajine.

V závere zápisnice podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dal správny orgán účastníkovi konania
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania však nechcel nič uviesť ani doplniť.

Po prečítaní zápisnice a jej následnom pretlmočení tlmočníkom, účastník konania súhlasil s jej obsahom
a nežiadal jej opravu a doplnenie. Spísanie zápisnice bolo skončené dňa 23. 07. 2015 o 14.00 h.

Spísaním zápisnice správny orgán považoval dokazovanie za ukončené a dňa 23. 07. 2015 vydal
rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO6-ZVC-53-010/2015, ktorým administratívne vyhostil účastníka konania

z územia Slovenskej republiky.
V úvode odôvodnenia rozhodnutia správny orgán opísal históriu pobytu účastníka konania na území
Slovenskej republiky odo dňa 23. 02. 2015, keď si podal žiadosť o udelenie pobytu na účel štúdia.
Táto žiadosť bola zamietnutá podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že
účastník konania predložil pozmenený cestovný doklad. V čase vydania rozhodnutia o administratívnom

vyhostení nebolo ešte konanie vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu
právoplatne skončené.

V čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa účastník konania zdržiaval na území
Slovenskej republiky oprávnene, pretože mal udelený prechodný pobyt Maltou s platnosťou do 01. 03.

2015.

Avšak, dňa 23. 07. 2015, keď sa dostavil na správny orgán aby sa informoval o stave konania vo veci
jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu už bol jeho pobyt neoprávnený, pretože bolo zistené, že
na území Slovenskej republiky, ale aj na území štátov, ktoré pristúpili k Dohovoru ktorým sa vykonáva

Schengenská dohoda zo 14. Júna 1985 (ďalej len „schengenský priestor“) zdržiava od 02. 03. 2015
neoprávnene, pretože mu skončil pobyt udelený Maltou.

Účastník konania svojím neoprávneným pobytom naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa §
82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

Správny orgán vzal pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že účastník konania pri realizácii úkonov
administratívneho vyhostenia spolupracoval a svoje zavinenie nepopieral, preto mu podľa § 77 ods.
1 zákona o pobyte cudzincov neuložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a ani na územie
členských štátov. Zároveň mu podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil lehotu na vycestovanie

30 (tridsať) dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

Počas konania vo veci administratívneho vyhostenia správny orgán nezistil prekážky administratívneho
vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. V závere odôvodnenia správny orgánkonštatoval, že pri vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení rešpektoval Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor), Ústavu Slovenskej republiky ako aj platné
zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli

neprimerané najmä s ohľadom na súkromný život účastníka konania.

Na základe takto zistených skutočností správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení účastníka
konania.

Rozhodnutie si účastník konania prebral na správnom orgáne dňa 23. 07. 2015. Voči tomuto rozhodnutiu
sa dňa 06. 08. 2015 odvolal.

Splnomocnený zástupca účastníka konania v odvolaní nesúhlasil s predmetným rozhodnutím a napádal
ho v celom rozsahu. Prvá námietka sa týkala konania vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie
prechodného pobytu na účel štúdia, ktorú podal dňa 23. 02. 2015. Účastníkovi konania bola jeho žiadosť

o udelenie prechodného pobytu zamietnutá z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov, lebo jeho cestovný doklad bol pozmenený, správny orgán mu ho na účely tohto konania
zadržal. V čase podania odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nebolo ešte konanie
vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu právoplatne skončené. Preto opätovne vyjadril nesúhlas
s rozhodnutím, ktoré sa týkalo jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

Nesúhlasil ani s administratívnym vyhostením, keďže správny orgán mu odmieta vydať cestovný doklad
do právoplatného skončenia konania vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Jeho situácia je
neľahká, pretože bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení, konanie o jeho žiadosti o udelenie
prechodného pobytu nie je právoplatne ukončené a je bez cestovného dokladu.

Bol toho názoru, že správny orgán mal počkať do právoplatného skončenia konania vo veci žiadosti
o udelenie prechodného pobytu, lebo ak by bolo v tejto veci odvolaniu vyhovené, tak by sa zároveň
vyriešila otázka oprávnenosti pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky.

Odvolanie uzavrel konštatovaním, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení správny orgán
zásadným spôsobom neadekvátne a neprimerane zasiahol do právneho postavenia účastníka konania
s ohľadom na jeho život a slobodu pohybu, preto je toto rozhodnutie nekorektné, protiústavné a
porušujúce základné ľudské práva a slobody v zmysle medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských
práv. Na základe vyššie uvedeného sa domáhal, aby správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel,

a ak nevyhovie, aby odvolací orgán rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil mu vec na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací orgán preskúmal odvolanie, napadnuté rozhodnutie, súvisiaci administratívny spis a aj celé
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a zistil, že nie je dôvod toto rozhodnutie

zrušiť.

Prvá námietka sa netýka konania o administratívnom vyhostení, ale konania vo veci žiadosti o
udelenie prechodného pobytu, ktorú účastník konania podal dňa 23. 02. 2015. Odvolací orgán sa v
tomto rozhodnutí nemôže zaoberať námietkami, ktoré sa týkajú výlučne skutkového stavu konania vo

veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu. Konanie vo veci žiadosti o udelenia
prechodného pobytu bolo právoplatne ukončené dňa 08. 09. 2015, keď bolo účastníkovi konania
doručené rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO2-145-013/2015, v ktorom odvolací orgán potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu z dôvodu,
že účastník konania pri podaní žiadosti predložil pozmenený cestovný doklad.

Dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení účastníka konania bola skutočnosť, že sa
na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene od 02. 03. 2015, lebo dňa 01. 03. 2015 skončil
jeho pobyt povolený Maltou. Táto skutočnosť je preukázaná fotokópiou povolenia na pobyt vo forme
identifikačnej karty číslo MT6233918 s platnosťou od 28. 03. 2014 do 01. 03. 2015, ktorá je súčasťou

administratívneho spisu.Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov sa na účely tohto zákona rozumie neoprávneným
pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným
predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

Za osobitný predpis v tomto prípade sa považuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich
pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc"). Aby pobyt účastníka konania na
území Slovenskej republiky bol oprávnený, musel by preukázať splnenie podmienok pre vstup štátnych

príslušníkov tretej krajiny, ktoré sú uvedené v článku 5 Kódexu schengenských krajín.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. a), b) Kódexu schengenských krajín na plánovaný pobyt na území členských
štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie
obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej
krajiny spĺňať tieto podmienky:

a) majú platný cestovný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a ktorý spĺňa tieto kritériá:
jeho platnosť musí byť najmenej o tri mesiace dlhšia, ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia
členskýchštátov.Vodôvodnenejnúdzovejsituáciimožnoodtejtopodmienkyupustiť;abolvydanýpočas
posledných 10 rokov.
b) majú platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca

2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní
vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
(ďalej len „Nariadenie č. 539/2001“), s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt
alebo platného dlhodobého víza.

Občania Líbye podľa prílohy číslo 2 Nariadenia č. 539/2001, ktorá uvádza zoznam tretích krajín, ktorých
štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov nie sú oslobodení
od vízovej povinnosti.

Účastník konania vzhľadom na skutočnosť, že od 02. 03. 2015 nie je držiteľom platného povolenia na

pobyt, nespĺňa podmienku uvedenú v článku 5 ods. b) Kódexu schengenských hraníc a preto je jeho
pobyt podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov neoprávnený.

Na základe uvedeného sa odvolací orgán plne stotožnil so záverom správneho orgánu, že účastník
konania svojím neoprávneným pobytom naplnil dôvod administratívneho vyhostenie podľa § 82 ods. 1

písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

Vodvolaníúčastníkkonanianamietal,žesprávnyorgánmalpočkaťdoprávoplatnéhoskončeniakonania
vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Pretože, ak by bolo v tejto veci odvolaniu vyhovené, tak
by sa zároveň vyriešila otázka oprávnenosti pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky.

S týmto názorom nemožno súhlasiť, lebo je v rozpore s ustanovením § 31 ods. 3 zákona o pobyte
cudzincov.

Podľa § 31 ods. 3 druhá veta citovaného zákona podanie žiadosti neoprávňuje štátneho príslušníka
tretejkrajinyzdržiavaťsanaúzemíSlovenskejrepublikynadrámecpodmienokustanovenýchosobitným

predpisom.

To znamená, že v nijakom prípade neukončené konanie vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie
prechodného ho nezbavilo povinnosti opustiť územie Slovenskej republiky v posledný deň platnosti jeho
pobytu, ktorý mal udelený Maltou.

V kontexte predchádzajúcej námietky sa tvrdenie účastníka konania, že správny orgán mu marí
možnosť vycestovať, lebo mu odmieta vrátiť cestovný doklad, ktorý mu zadržal pre podozrenie z jeho
pozmeňovania, javí ako nelogické. Svoj neoprávnený pobyt obhajuje čakaním na rozhodnutie vo veci
žiadosti o udelenie prechodného pobytu a zároveň deklaruje ochotu vycestovať, ktorá je zmarená

skutočnosťou, že cestovný doklad bol zadržaný pre podozrenie z pozmeňovania.Pri posudzovaní tejto námietky musel odvolací orgán vziať do úvahy skutočnosť, že účastník konania
podal žiadosti o udelenie prechodného pobytu dňa 23. 02. 2015 t. j. 7 dní pred skončením jeho
oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa § 33 ods. 8 písm. a) druhá veta zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne do 30 (tridsať)
dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa § 32 ak ide o štátneho príslušníka tretej
krajiny podľa § 24 až § 26 a § 29.

Podľa citovaného ustanovenia konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia sa
má ukončiť do 30 (tridsať) dní, preto je veľmi ťažké predpokladať, že by správny orgán v prípade, že by
bolo v žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu všetko v poriadku rozhodol, vzhľadom
na predpísaný administratívny postup, do 7 (sedem) dní. Z výpovedí účastníka konania uvedených
v zápisnici nevyplynulo, že by vôbec chcel opustiť územie Slovenskej republiky pred plynutím jeho
oprávneného pobytu. K skutočnosti, že cestovný doklad účastníka konania bol zadržaný pre podozrenie

z pozmeňovania odvolací orgán uvádza, že účastník konania mohol požiadať Veľvyslanectvo Líbye v
Bratislave o vydanie nového cestovného dokladu, alebo náhradného cestovného dokladu.

Ďalej má účastník konania možnosť po splnení zákonných podmienok získať cudzinecký pas vydaný
podľa legislatívy Slovenskej republiky.

Podľa § 74 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov cudzinecký pas oprávňujúci štátneho príslušníka
tretej krajiny na vycestovanie vydá policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá
vlastný platný cestovný doklad a ktorý nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu
štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený, alebo

ktorému bol uložený trest vyhostenia.

V odvolaní účastník konania tiež namietal, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení je neadekvátne
a neprimerane zasahuje do jeho života a slobody pohybu a porušuje základné ľudské práva a slobody
v zmysle medzinárodných dohovorov.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), článok 8 právo
na rešpektovanie súkromného a rodinného života ods. 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzanianepokojomalebozločinnosti,ochranyzdraviaalebomorálkyaleboochranuprávaslobôd
iných.

Správny orgán rozhodnutím o administratívnom vyhostení zasiahol do života účastníka konania v
súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý v ustanovení § 82 ods. 1 písm. b) ukladá povinnosť

vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ( ktorým je účastník konania ), ak má neoprávnený pobyt.
Skutočnosť, že sa na území Slovenskej republiky v čase vydania rozhodnutia zdržiaval neoprávnene
bola preukázaná. Podľa odvolacieho orgánu nie je administratívne vyhostenie účastníka konania
neprimeraným zásahom do jeho súkromného života, pretože správny orgán mu neuložil zákaz vstupu a
na vycestovanie mu určil lehotu 30 (tridsať) dní, teda na hornej hranici, ktorú umožňuje zákon o pobyte

cudzincov.
Preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol,
že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v Košiciach bol vyhostený z územia Slovenskej

republiky z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že
žalobca predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdium, pozmenený cestovný
doklad. Konanie bolo vedené pod sp. zn. PPZ-HCP-P06-KP-447-18/2015. Správny orgán uvedené
zistil a posúdil z výsledkov odborno-technického skúmania predloženého cestovného pasu Oddelením

koordinácieanalýzirizíkaštatistíkRiaditeľstvahraničnejacudzineckejpolíciePrešovzodňa06.03.2015
pod č. PPZ-HCP-PO3-59-001 /201 Dôvodil, že bolo začaté trestné stíhanie vo vecí podozrenia z prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky. Trestné stíhanie bolo odmietnuté na základe správy Veľvyslanectva Líbye - Konzulárnehooddelenia v Bratislave, ktoré potvrdilo, že údaje v cestovnom pase č. 341191 na str. 48 v dátume vydania
cestovného dokladu sú v poriadku a cestovný doklad je pravý.
Konanie o udelenie žiadosti na účel štúdium pod sp. zn. PPZ-HCP-PO6-KP-447-018/2015 sa skončilo

zamietnutím žiadosti. V zákonom stanovenej lehote žalobca napadol rozhodnutie prvostupňového
orgánu v Košiciach odvolaním, o ktorom rozhodoval žalovaný, a ktoré žalovaný svojím rozhodnutím
potvrdil ako správne.
Žalobca podal dňa 10.09.2015 na Krajský súd Prešov žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2015. V tomto

konaní žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí. Zastáva názor, že žalovaný nesprávne použil
správnu úvahu pri použití právneho predpisu, na základe ktorého rozhodoval orgán prvého stupňa.
Tiež nesprávne sa vyrovnal s vyjadreniami žalovaného pred vydaním meritórneho rozhodnutia zo dňa
30.03.2015 a tiež s predloženými listinnými dôkazmi k oprave administratívnej chyby v pase žalovaného
- správou Veľvyslanectva Líbye v Ammáne v Jordánsku a správou Veľvyslanectva Líbye, konzulárneho
oddelenia v Bratislave nakoľko len sa laxne vyjadril k týmto predloženým dôkazom.

Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa a žalovaný nesprávne použili správnu úvahu pri
použití právneho predpisu, keď vo veci žiadosti žalobcu aplikovali do skutkového stavu ustanovenie §
33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Nesprávne si vyložili predmetnú právnu normu, nakoľko aj napriek
pochybnostiam, ktoré boli relevantnými dôkazmi rozptýlené, boli presvedčení o tom, že cestovný doklad
žalobcu je pozmenený a t.j. žalobca k žiadosti nepredložil platný cestovný doklad podľa § 2 ods. 1 písm.

k) zákona o pobyte cudzincov.
Žalobca má za to, že k svojej žiadosti predložil platný cestovný doklad v zmysle vyššie uvedenej
právnej normy, jeho cestovný pas je uznaný SR za cestovný doklad, je časovo platný, umožňuje jeho
jednoznačnú identifikáciu, nemá porušenú celistvosť a nie je poškodený tak, že zápisy v ňom sú
nečitateľné.Tiežuviedol,ženebolneoprávnenepozmenený,nakoľkopochybnostiohľadompodozrivého

neoprávneného pozmenenia boli rozptýlené relevantnými dokladmi:
- správou z Veľvyslanectva Líbye- konzulárneho oddelenia v Bratislave, ktoré potvrdilo, že údaje
- na str. 48 cestovného pasu č. 341191 sú v poriadku a cestovný doklad je pravý, správou z
veľvyslanectva z Ammánu v Jordánsku, ktoré potvrdilo, že vydalo cestovný pas č. 341191 a že oprava
v pase bola vykonaná na ich veľvyslanectve.

Uviedol, že jeho cestovný doklad nebol neoprávnene pozmenený neoprávnenou osobou, ale chybný
zápis na str.48 cestovného pasu bol opravený oprávnenou osobou, t.j. jednalo sa o opravu
administratívnej chyby. Správne sa logicky vykladá činnosť v súvislosti s vykonanými zmenami v pase
žalovaného, že oprávnená osoba opravila administratívnu chybu v doklade, nie oprávnená osoba
pozmenila platný doklad. Myšlienkový postup správneho orgánu pri výklade činnosti v súvislosti so

zmenami v cestovnom doklade je za hranicou bežného výkladu tejto činnosti, čo viedlo k nesprávnej
aplikácii práva.
Pri osobných jednaniach žalobcu s riaditeľom RHCP v Košiciach (riaditeľa prvostupňového orgánu),
riaditeľ pripustil, že čo sa týka výkladu právnej normy čo do pozmenenia cestovného dokladu, zákon
o pobyte cudzincov nikde bližšie nedefinuje aký je to pozmenený cestovný doklad, preto považujú za

pozmenený doklad každý doklad, ktorý je akokoľvek hoc aj administratívne opravovaný oprávnenou
osobou.
Vyššie uvedené rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie pobytu na účel štúdium spustila konanie
o administratívnom vyhostení žalobcu, v ktorom bol žalobca administratívne vyhostený z územia
Slovenskej republiky. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení a potvrdzujúce rozhodnutie vychádzajú

z rozhodnutí správneho orgánu, proti ktorým žalobca podal vyššie uvedenú žalobu o preskúmanie
rozhodnutia vedenom na Krajskom súde Prešov pod sp. zn. 11 Scud/1/2015.
Nakoľko sa vo vyššie uvedenom konaní sp. zn. 11Scud/1/2015 na Krajskom súde Prešov rieši
otázka, ktorá ma podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní (o preskúmanie rozhodnutia o
administratívnom vyhostení), žiadal konajúci súd aby prerušil toto konanie do právoplatného skončenia

konania na Krajskom súde Prešov sp. zn. 11Scud/1/2015.

Zároveň žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, podľa úvahy aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na pojednávanie konané
dňa 29.04.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, sa nedostavil, z neúčasti na neospravedlnil.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, aj na pojednávaní konanom dňa 29.04.2016, zotrval na skutkovej
a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len
O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe, vypočul zástupcu žalovaného s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov
bol v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
protirozhodnutiamapostupomsprávnychorgánov(§247anasl.O.s.p.)jerozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu vydané podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon o
pobyte cudzincov ), ktorým podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky z dôvodu neoprávneného pobytu na
území Slovenskej republiky a zároveň v zmysle § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil lehotu na

vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok. V žalobe žalobca
poukazoval na tú skutočnosť, že konanie o administratívnom vyhostení bezprostredne súvisí s konaním
o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia a že toto konanie ( 13 Scud/3/2015
o administratívnom vyhostení ) je potrebné prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2015. Krajský súd rozsudkom 11Scud/1/2015 zo dňa

10.11.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu,
ktorý zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
štúdia a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
11Scud/1/2015bolopodanéodvolanieavecjenaNajvyššomsúdeSlovenskejrepubliky,ktorýoodvolaní
doposiaľ nerozhodol.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným
pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným
predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny
dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené

právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o
administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,
uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v

rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho
príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 31 ods. 3 veta druhá zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti ( o udelenie prechodného
pobytu ) neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nad
rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Podľa Článku 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 562/2006 na pobyt,

ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny
spĺňať tieto podmienky majú: platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č.
539/2001z15.marca2001uvádzajúcehozoznamtretíchkrajín,ktorýchštátnipríslušnícimusiamaťvízapri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od
tejto povinnosti, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom na administratívne vyhostenie je aj
neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom neoprávneným pobytom je aj zdržiavanie
sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom (bez platných víz). V konaní nebolo
sporné, že žalobca ako občan Líbye musel mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských
štátov a že nebol oslobodený od vízovej povinnosti ( príloha č. 2 Nariadenia č. 539/2001 ) a že takéto

vízum mal od 28.03.2014 do 01.03.2015, t.j. po 01.03.2015 sa zdržiaval na území Slovenskej republiky
neoprávnene ( v rozpore so zákonom ).

Nepochybil preto prvostupňový správny orgán ak rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z
územia Slovenskej republiky a ak žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.

Vo vzťahu k predmetnému konaniu ( o administratívnom vyhostení ) je bez právneho významu konanie
vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu, keďže s poukazom na § 31 ods. 3 zákona o pobyte
cudzincov podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu neoprávňuje štátneho príslušníka tretej
krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a dôvodom administratívneho vyhostenia neboli ani
okolnosti súvisiace s cestovným pasom.

Žalobca preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného
pobytu na účel štúdia „spustilo konanie o administratívnom vyhostení“.

Taktiež treba zdôrazniť, že s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov správny orgán

žalobcovi neuložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, pričom po splnení podmienok môže
mu byť udelený súhlas na prechodný pobyt a môže získať cudzinecký pas.

Krajský súd nezistil, aby rozhodnutie správneho orgánu neprimerane zasiahlo do súkromného života
žalobcu, rozhodnutie žalovaného je náležite a zrozumiteľne odôvodnené.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný,
žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,v čomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.