Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204470
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512204470.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporcovi: F. V., nar. X.XX.XXXX, bytom X., A. 1,
zastúpenému advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie
1.341,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany,

č.k. 5C/67/2013-205 zo dňa 19.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť do troch
dní nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 507,93 Eur.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. c) bod 13, § 40 ods. 2
písm. b), § 49 ods. 2 písm. b), ods. 5, § 54 ods. 1, 2, 7, 8, 11 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o
zmene niektorých zákonov účinného ku dňu vystavenia spornej faktúry ako i § 52 ods. 1, 3, 4, § 488
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako podnikateľ s predmetom
činnosti okrem iného dodávka plynu dňa 27.5.2009 uzavrel s odporcom v pozícii spotrebiteľa zmluvu
o dodávke zemného plynu so stavom plynomeru ku dňu jeho prihlásenia 22.460 m3 číslo meradla
8076850. Zmluvný vzťah trval do 24.9.2010, kedy sa na toto odberné miesto prihlásil nový odberateľ a
ním bol nahlásený stav spotreby 25.106 m3. Na tomto odbernom mieste bola dňa 1.10.2010 vykonaná
montáž meradla pre nového odberateľa, pričom bol fyzicky zistený skutočný stav spotreby 25.202

m3. Navrhovateľ za obdobia trvania zmluvného vzťahu s odporcom na predmetnom odbernom mieste
v období od 27.5.2009 do 24.9.2010 vykonal prostredníctvom externej spoločnosti fyzický odpočet
za prítomnosti odporcu na začiatku, teda k 27.5.2009, dňa 17.8.2010 a následne až po ukončení
zmluvného vzťahu s odporcom dňa 1.10.2010. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ vystavil dňa
24.5.2010 vyúčtovaciu faktúru 7443034588 za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010 v sume 3.399,27
Eur vychádzajúc zo spotreby 2.163 m3, v ktorej nedoplatok po odporcom uhradených záloh po 3,- Eur

mesačnepredstavujezatotofakturačnéobdobie1.369,27Eur.Odporcaztejtofaktúryzaplatilčasť28,05
Eur, takže zostáva uhradiť dlh vo výške 1.341,22 Eur, ktorá suma je predmetom žaloby.

Následne súd uzavrel, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať jeho nárok na takto fakturovanú
sumu. Fakturácia vychádzala z údajov o spotrebe za rozhodné obdobie stanovenej odhadom na základe
typových diagramov v zmysle § 54 ods. 2 Zákona o energetike, pričom navrhovateľ použitie náhradného

stanovenia údajov o spotrebe zdôvodnil tým, že nemal inú možnosť, keďže odporca mu nesprístupnil
meradlo, avšak toto tvrdenie ničím nepodložil. Uviedol iba, že to vyplýva, z údajov zapísaných vinformačnom systéme navrhovateľa, pričom nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz, že by vôbec došlo
k pokusu o fyzické zisťovanie stavu spotreby na predmetnom meracom zariadení odporcu, mal by byť
o tom písomný záznam. Navrhovateľ odpočítanie na danom meradle neurobil a stanovil stav meradla k

18.5.2010nazákladetypovýchdiagramov.Podľaprvostupňovéhosúdunavrhovateľzanedbalpovinnosť
pokúsiť sa prioritne zabezpečiť údaje namerané meradlom, keďže nepreukázal, že by sa vôbec takýto
pokus o fyzický odpočet uskutočnil a že by odporca mu nebol sprístupnil odberné miesto. Pokiaľ
navrhovateľ argumentoval tým, že preukázal reálnu spotrebu zemného plynu odporcu na predmetnom
odbernom mieste počas trvania zmluvného vzťahu, ktorá predstavovala 2.646 m3 ako rozdiel medzi

stavom meradla na začiatku 22.460 m3 a stavom spotreby 25.106 m3 ku dňu 24.9.2010, ktoré nahlásil
nový odberateľ, pričom navrhovateľ navyše fyzickým odpočtom k 1.10.2010 zistil stav 25.202 m3, súd
sa s tvrdením o danej reálnej spotrebe na odbernom mieste nestotožnil. Zápis SPP zo dňa 17.8.2010
predložený odporcom vyvoláva dôvodnú pochybnosť o bezchybnosti meracieho zariadenia na danom
odbernom mieste. Z dokumentu totiž vyplýva, že zamestnanec SPP sa dňa 17.8.2010 dostavil a fyzicky
odpísalstavpredmetnéhoplynomeru7.853m3,čojestavnižšíakonapočiatkuzmluvnéhovzťahu.Tento

nelogizmus zdôvodnil navrhovateľ tým, že odpočet sa netýka daného meradla, keďže navrhovateľ mal
v rozhodnom období uzavretých viacero zmlúv o dodávke zemného plynu. Podľa prvostupňového súdu
takáto obrana navrhovateľa neobstojí, keďže chybnosť zápisu nepreukázal a súd musel vychádzať z
toho, že údaje uvedené v tomto zápise zodpovedali údajom na spornom meradle. Z toho potom vyvodil,
že meradlo bolo chybné a keďže k jeho výmene, prípadne preskúšaniu nedošlo, nedá sa vychádzať ani

z údajov nameraných ku koncu zmluvného vzťahu. Reálna spotreba odporcom za rozhodné fakturačné
obdobie preto zostala sporná, pričom povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno ležalo na navrhovateľovi.
Keďže navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol a pochybnosti ohľadom množstva spotrebované plynu
neodstránil, súd jeho žalobu zamietol berúc do úvahy, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže odporca
vystupoval v pozícii spotrebiteľa brániaceho sa proti porušovaniu povinnosti predávajúceho správne

účtovať ceny z poskytovania služieb (§ 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa) a má
preto zo strany súdu právo na zvýšenú ochranu svojich záujmov pri porušení zákonom priznaných práv
spotrebiteľa (§ 3 citovaného zákona).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal právo

na ich náhradu v rozsahu trov právneho zastúpenia podľa špecifikácie v odôvodnení preskúmavaného
rozsudku a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy zaviazal uhradiť navrhovateľa na účet právneho zástupcu
odporcu.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie

navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnutý
rozsudok zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu i s príslušenstvom v
rozsahu istiny 1.341,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 1.341,22 Eur od 8.6.2010
do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,20 Eur a nahradiť mu
trovy konania v sume 160,- Eur a zároveň náhradu trov právneho zastúpenia v sume 761,50 Eur, všetko

v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a zároveň odňal právo na spravodlivý súdny proces, čím navrhovateľovi odňal možnosť konať
pred súdom, keď ním predložené listinné dôkazy vyhodnotil ako nesprávne a napadnuté rozhodnutie
založili výlučne len na jedinom dôkaze, ktorý bol v konaní predložený odporcom. Zdôraznil, že ku dňu

vzniku zmluvného vzťahu s odporcom bol fyzicky nameraný stav meradla 22.460 m3 a dňa 24.9.2010
ku dňu prihlásenia nového odberateľa bol ohlásený stav meradla 25.106 m3 a stav meradla 25.202
m3 bol zistený fyzickým odpočtom dňa 1.10.2010. Reálna dodávka a odber zemného plynu v danom
odbernom mieste v období od 27.5.2009 do 24.9.2010 tak predstavovala 2.646 m3. Navrhovateľ
odporcovi vyúčtoval faktúrou za obdobie 27.5.2009 do 18.5.2010 sumu 1.399,27 Eur pri spotrebe

2.163 m3 a faktúrou za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010 sumu 309,53 Eur pri spotrebe 483 m3.
Zdôraznil, že v konaní uplatnená pohľadávka v sume 1.341,22 Eur s príslušenstvom pozostáva z
rozdielu medzi vyúčtovanou sumou 1.399,27 Eur v prvej z menovaných faktúr po odpočítaní odporcom
zaplatenej časti 30,- Eur a 28,50 Eur a predstavuje cenu za reálnu dodávku zemného plynu, ktorú
odporca neuhradil. Nesprávne rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil až príliš svojvoľne tým, že

meradlo v odbernom mieste označil za chybné, pričom chybu meradla súd prvého stupňa nemal nijakým
spôsobom preukázanú a uzavrel, že nie je možné vychádzať z údajov nameraných na počiatku a
na konci zmluvného vzťahu. Takéto posúdenie odvolateľ považuje za absolútne nepreskúmateľné a
nepresvedčivé. Súd totiž nijako nevysvetlil v čom mala spočívať vadnosť meradla a na základe čohomal za preukázané, že meradlo bolo vadné. Navrhovateľ pritom tvrdí, že meradlo vadné nebolo a
meralo správne hodnoty. Listinný dôkaz, ktorý predložil odporca a to montážny list zo dňa 17.8.2010
so stavom meradla 7.835 m3 s prejednávanou vecou absolútne nesúvisí, nakoľko sa týka iného miesta

dodávky, na ktoré mal odporca s navrhovateľom rovnako uzavretú zmluvu o dodávke plynu, čo súdu
vo svojich podaniach oznámili, vrátane doloženia zobrazenia stavu odberného miesta. Je absurdné a
nelogické, aby to isté meradlo, ktoré ku dňu 27.5.2009 vykazovalo stav spotreby 22.460 m3, vykazovalo
17.8.2010 stav spotreby 7.835 m3 a následne 24.9.2010 stav 25.106 m3, k 1.10.2010 stav 25.202 m3.
Navrhovateľ pritom súdu podporne predložil aj chronologický rozpis stavu spotreby od 18.5.2007 do

18.5.2014 nameranej daným meradlom, pričom za celý čas prevádzky nezaevidovali žiadnu reklamáciu
na vadnosť merania. Vzhľadom na navrhovateľom preukázanú reálnu dodávku zemného plynu za
rozhodnéobdobie,jebezpredmetné,čikfyzickémuvykonaniuodpisustavumeradladošloalebonedošlo
po cykle, resp. po roku jeho prevádzky od uzavretia zmluvy. Odpis sa navrhovateľom poverenej osobe
pritom nepodarilo vykonať pre prekážku na strane odporcu, ktorý meradlo nesprístupnil. Reálny stav
však ale bol zistený pri uzatváraní zmluvy o dodávke zemného plynu odobrený podpisom zmluvných

strán, tak aj po ukončení zmluvného vzťahu pri prepise na iného odberateľa a to na základe hlásenia
nového odberateľa a fyzického odpočtu navrhovateľom poverených osôb. Podľa záverov odvolateľa
v dôsledku ním uplatnených odvolacích dôvodov je rozhodnutie nepreskúmateľné a nepresvedčivé,
pretože absentuje dostatok dôvodov riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia v
zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, pričom

si zároveň uplatnil náhradu trov konania na súdnom poplatku 80,- Eur za návrh a 80,- Eur za odvolanie
a na trovách právneho zastúpenia v sume 761,50 Eur podľa vyčíslenia v závere odvolania.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) a d) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
navrhovateľa je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s odkazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie záverov prvostupňového súdu, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne v celom rozsahu
zamietol žalobou uplatnený nárok navrhovateľa v podstate s odôvodnením, že neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal reálnu spotrebu plynu odporcom za dané fakturačné obdobie na predmetnom

odbernom mieste, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Prvostupňový súd zamietnutie žaloby odôvodnil v postate tým, že vykonaným dokazovaním bol
preukázaný platný zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom o dodávke zemného plynu v
danomodbernommieste,avšaknavrhovateľneuniesolsvojedôkaznébremenoovýškespotrebovaného

zemného plynu v rozhodnom období., keď nepreukázal nárok na zaplatenie práve žalovanej sumy za
dodaný plyn do odberného miesta odporcu.

V zmysle § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Citované procesné ustanovenie pre prípad, že v konaní bol nesporne preukázaný základ nároku,
pričom iba jeho výšku možno zistiť buď len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec,
ukladá súdu povinnosť určiť výšku nároku podľa svojej úvahy. Preto ak súd v danej veci dospel k
záveru, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, že medzi účastníkmi existoval platný

záväzkový vzťah o dodávke a odbere zemného plynu v danom odbernom mieste v rozhodnom období,
základ nároku mal tak za nesporne preukázaný, pričom uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno o výške uplatňovaného nároku, bolo povinnosťou súdu určiť výšku nároku navrhovateľa podľa
jeho úvahy vychádzajúc pritom z okolností daného prípadu. Prvostupňový súd v danej situácii neboloprávnený nárok v celom rozsahu zamietnuť a to ani s odkazom na to, že medzi účastníkmi išlo o
spotrebiteľský vzťah. Bolo totiž nesporným a preukázaným, že medzi účastníkmi v rozhodnom období
existoval záväzkový vzťah na základe ktorého navrhovateľ odporcovi do daného odberného miesta

dodával zemný plyn, ktorý bol nesporne v nejakom rozsahu i spotrebúvaný. Bolo by odmietnutím
spravodlivosti (denegatio iustítie), že súd za daných okolností návrh v celom rozsahu zamietol bez toho,
aby aplikoval cit. ust. § 136 O.s.p. a výšku nároku navrhovateľa určil podľa vlastnej úvahy, opierajúc sa
pritom o preukázané skutočnosti napríklad i spotrebu v danom odbernom mieste v predchádzajúcich
porovnateľných obdobiach (ktorá bola navrhovateľom listinným dôkazom preukázaná).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že prvostupňový súd pochybil prioritne v tom, že
ak základ nároku navrhovateľa mal za daný, pričom bol toho názoru, že nebola dostatočným spôsobom
preukázaná jeho výška, keď listinné dôkazy preukazujúce spotrebu plynu v danom odbernom mieste v
rozhodnom období neakceptoval, bol potom povinný s použitím cit. ust. § 136 O.s.p. výšku nároku určiť
podľa svojej úvahy a nebol oprávnený návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného preskúmavaný rozsudok v podstatnom nie dostatočným a
zrozumiteľným spôsobom odôvodnený, čím sa dostáva do rozporu s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a vyvoláva
vadu odňatia účastníkom možnosti konať pred súdom.

Ako na to správne poukazuje navrhovateľ v podanom odvolaní, ale i v jeho písomných podaniach
predloženýchvpriebehukonaniaprvostupňovéhosúdu,vdanomprípadejeirelevantným,prečonedošlo
kreálnemuodpočtustavumeradlavdotknutomodbernommiesteodporcuk18.5.2010,keďžedotknutou
a nasledujúcou faktúrou ku dňu skončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo k vyfakturovaniu
skutočnej reálnej spotreby zemného plynu v danom odbernom mieste, čo preukazuje reálne nameraná

spotreba ku dňu 24.9.2010 - 25.106 m3 a ku dňu fyzického odpočtu dňa 1.10.2010 - 25.202 m3
(spotreba nahlásená novým odberateľom). Reálne nameraná spotreba na začiatku zmluvného vzťahu
účastníkov ku dňu 27.5.2009 bola 22.460 m3. Súhrnná spotreba plynu v danom odbernom mieste
podľa uvedených reálne vykonaných odpočtov v období od 27.5.2009 do 22.9.2010, teda v priebehu
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, predstavovala 2.646 m3, pričom faktúrou č. 7443034588 za

obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010 bola vyfakturovaná spotreba 2.163 m3 v sume 1.399,27 Eur a
faktúrou č. 7411878693 za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010 (do ukončenia zmluvného vzťahu s
odporcom) bola vyfakturovaná spotreba 483 m3 v cene 309,53 Eur; z tejto sumy odporca zaplatil spolu
58,05 Eur, zostáva teda zaplatiť neuhradená suma 1.341,22 Eur, ktorá je predmetom žaloby.

Prvostupňový súd sa s takto preukázanou reálnou spotrebou vysporiadal tým, že poukázal na listinný
dôkaz predložený odporcom, že v danom odbernom mieste bola do 17.8.2010 na danom meradle
nameraná spotreba 7.835 m3, čo je stav nižší ako bol na začiatku zmluvného vzťahu, čo je zákonite
nelogické. Pokiaľ sa navrhovateľ v tejto súvislosti bránil tým, že tento záznam sa týka iného odberného
miesta odporcu v tej istej budove, ktorého existenciu listinnými dôkazmi v spise i preukázal a odporca to

nepoprel, súd reagoval tým, že chybnosť zápisu navrhovateľ nepreukázal a preto súd musel vychádzať
z toho, že údaje v tomto zápise zodpovedali údajom na danom meradle. Záver súdu prvého stupňa
o chybnom meradle ale nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom súd svoj záver žiadnou
logickou a prijateľnou argumentáciou bližšie nezdôvodnil. Súd sa pri tomto závere nevysporiadal
ani s listinným dôkazom predloženým v prvostupňovom konaní navrhovateľom, ktorým preukázal

chronologický rozpis stavu spotreby v danom mieste dodávky na danom meradle v období od 18.5.2007
až do 18.5.2014, ktorý nevykazuje žiadne zjavné nezrovnalosti. Súd na tento dôležitý dôkaz podľa
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nijako neprihliadol.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, prvostupňový súd vec nesprávne právne

posúdil tým, že na ňu neaplikoval cit. ust. § 136 O.s.p. a zároveň v súvislosti s určením výšky nároku
podľa úvahy súdu ani nezisťoval skutkový stav, pričom zároveň nedostatočným odôvodnením rozsudku
v uvedenej časti i odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, v prípade potreby
ho i na základe návrhov účastníkov doplniť, prihliadnuť pritom na všetky dôkazy predostreté účastníkmi
konania, dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť a uzavrieť skutkové zistenia anásledne vec posúdiť podľa náležitých zákonných ustanovení a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je nevyhnutné vo všetkých častiach adekvátne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.